Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/147/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého I. U. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh otca S. U. nar. X.XXXXX bývajúceho v P. na ul. P. č. X zastúpeného JUDr. Annou Tarabčákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Krivej č. 18 za účasti matky L. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v P. na ul. H. I. č. X zastúpenej JUDr. Miroslavom Katunským advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Floriánskej č. 16 v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5.4.2016 č.k. 21P 27/2013-460 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. I. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že prvé dva týždne v mesiaci bude maloletý u otca a druhé dva týždne v mesiaci u matky. V párnom roku na Štedrý deň bude maloletý u matky, v nepárnom roku u otca, na Prvý sviatok vianočný v párnom roku maloletý bude u otca, na Silvestra maloletý bude u otca až do času, kým sa dieťaťu nezačne školské vyučovanie. V nepárnom roku za rovnakých podmienok bude maloletý u matky. Počas letných prázdnin prvé dva týždne v júli bude mať maloletého u seba otec a druhé dva týždne v mesiaci júl matka. Prvé dva týždne v mesiaci august bude mať maloletého u seba otec a druhé dva týždne v mesiaci august matka. Cez jarné prázdniny v párnom roku maloletý bude u otca a cez zimné prázdniny u matky. V nepárnom roku cez jarné prázdniny bude maloletý u matky a cez zimné prázdniny u otca. Rodičia sú povinní odovzdať si dieťa vždy v nedeľu o 18.00 hod. tak, že si matka prevezme maloletého pred bytom otca v nedeľu o 18.00 hod. a po ukončení starostlivosti je povinná maloletého vrátiť v nedeľu o 18.00 hod.. Zo strany otca určil výživné pre maloletého 200 € mesačne, ktoré je povinný otec prispievať matke vždy do 20. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Trvalé bydlisko maloletého bude u otca v P. na ul. P. č. X. Rodinné prídavky bude poberať matka maloletého a daňový bonus si bude uplatňovať otec maloletého. Zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 13C 111/2011-89 zo dňa 2.5.2012 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, pretože považuje rozsudok súdu prvej inštancie ako právne i vecne nesprávny a navrhla zmeniť napadnutý rozsudok tak, že mal. I. zveruje do osobnej starostlivosti matky, alternatívne zruší rozsudok a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázala na to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy. Poukázala na to, že znalecký posudok č. 4/2016 vypracovaný MUDr. S. v závere jasne konštatuje, že striedavú výchovu u maloletého dieťaťa s Aspergerovou poruchou nepovažuje za šťastné riešenie, pričom zároveň uviedla, že je potrebné rešpektovať stav dieťaťa a nie potreby rodičov, kedy obaja rodičia boli charakterizovaní ako poruchoví, nezrelí, egocentrickí, robiaci si problémy navzájom. Znalkyňa jednoznačne uviedla, že aj podľa opakovaných posudkov pri akceptovaní želania dieťaťa by bezpečným zdrojom mala byť matka, primárna vzťahová väzby by mala byť rešpektovaná, čo je nielen pre vývin dieťaťa, ale aj celoživotné správne fungovanie najpodstatnejšie. Súd sa s vyššie uvedeným žiadnym spôsobom nevyporiadal a zo znaleckého posudku iba vytrhol z kontextu záver znalkyne, že je potrebné vylúčiť stresovanie dieťaťa častými zmenami vo fungovaní, čím znalkyňa mala na mysli časté premiestňovanie maloletého z bytu otca do bytu matky a nie ako nesprávne vyhodnotil súd zmenu doterajšieho stavu, na ktorý je podľa záveru súdu maloletý zvyknutý. Súd nevzal do úvahy závery znalkyne Dr. G., ktorá tiež neodporučila striedavú starostlivosť a poukázala pritom aj na sťaženú komunikáciu medzi rodičmi, čo potvrdila aj kolízna opatrovníčka, a preto odporučila ponechať maloletého v starostlivosti matky a s otcom zabezpečiť rozšírený styk. Citovala § 127 ods. 1 O.s.p. a konštatovala, že s otcom maloletého nie sú schopní sa dohodnúť, čo je podľa jej názoru jedna z podstatných skutočností k tomu, aby takáto forma starostlivosti u maloletého fungovala a bola v záujme maloletého dieťaťa. Nie je známe, na základe akých skutočností súd dospel k záveru, že rodičia dokážu spolu komunikovať, t.j. že sa vzťahy medzi nimi zmenili, nakoľko uvedené súd prvej inštancie neuvádza. To, že bola nútená okolnosťami pristúpiť na podmienky otca, nie je možné vyhodnotiť ako dobrú komunikáciu. V súvislosti s uvedeným uvádza, že nemala a nemá záujem na tom, aby v čase pomerne častej neprítomnosti otca v období, kedy má byť maloletý v jeho starostlivosti sa o jej syna starala cudzia žena predovšetkým za stavu, kedy zjavne výchovu maloletého nezvláda, napríklad v 3. ročníku práve v čase absencie otca maloletý doniesol domov štyrikrát poznámku, že nemal domácu úlohu. Konštatovala, že skutočnosť, že maloletý prechováva pozitívny vzťah k obom rodičom, nie je dôvodom na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti bez toho, aby súd relevantne zistil, aký dopad môže mať takýto model starostlivosti na maloletého. Uviedla, že súd neprihliadal a neskúmal ňou v konaní prezentované dopady tohto modelu na maloletého, preto navrhla nariadiť znalecké dokazovanie, čomu súd nevyhovel. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že maloletý bol v konaní viackrát vyšetrený psychológom aj psychiatričkou, pričom ani jedno zo stanovísk nebolo také, že dieťa má lepší vzťah k jednému alebo druhému rodičovi. Konštatovala, že v praxi sa uvedený model ukázal ako problémový, pretože po dvoch týždňoch strávených u jedného z rodičov sa druhý rodič musí následne zorientovať v učive maloletého, čo momentálne maloletý preberá v škole, aké majú dlhodobé úlohy, aby sa nezmeškali termíny odovzdania a podobne, čo je problematické aj kvôli zlej komunikácii medzi rodičmi a zakaždým sa niečo podstatné zabudne u druhého rodiča, pričom zdôrazňuje, že u maloletého bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm, dislexia, disortografia, poruchy učenia, čo znamená, že je potrebné mu venovať viac pozornosti, pomáhať mu v učení, čo za súčasného stavu nie je možné dosiahnuť. Uviedla, že v poslednej dobe u maloletého pozoruje zvýšenú agresivitu, napríklad hodil mobil o zem, rovnako zachádza s počítačom a podobne. Uviedla, že v čase, keď maloletý bol v jej osobnej starostlivosti, doma pomáhal s rôznymi prácami, čo v súčasnosti odmieta s tým, že on to robiť nebude. Maloletý za sebou neodkladá veci, nesplachuje WC, ani si neumýva ruky. Nemá žiadny záujem o výlety, radšej sedí s tabletom či mobilom a cez víkendy dokáže celé dni len surfovať na internete a musí ho nasilu prehovárať, aby niekam išli von. Domnieva sa, že uvedené je spôsobené nedostatočným záujmom otca o maloletého, keď je v jeho starostlivosti. Za najdôležitejšie považuje to, že maloletý nepozná pojem domov a ako matka nesúhlasí s tým, že každé dva týždne sa presúva k druhému rodičovi. Vyslovila presvedčenie, že dieťa má poznať svoju izbu, svoje miesto, kde má všetky hračky, veci, knihy a podobne, čo bolo dôvodom aj rozvodu, pretože mali úplne rozdielne názory na život, a preto výchova, kde maloletý dva týždne je vedený jednou výchovou a potom dva týždne druhou nemá zmysel. Preto konštatovala, že v dôsledku toho súd v rozpore s vykonaným dokazovaním, kedy nedostatočne zistil skutkový stav na to, aby mohol skutočne zistiť, aká forma osobnej starostlivosti je pre maloletého najvhodnejšia, preto bolo potrebné nariadiť vo veci súdnoznalecké dokazovanie k otázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a na základe vypracovaného znaleckého posudku by vo veci mohol rozhodnúť.

3. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej miere tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností musí vždy vychádzať z právneho stavu v okamihu jeho vyhlásenia. Keďže rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, musí zákon umožniť, aby toto rozhodnutie bolo zmeniteľné do budúcna, ak sa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie je výnimkou z pravidla Občianskeho práva procesného nazvanou clausula rebus sic stantibus a táto zásada umožňuje zmeniť rozsudky aj bez návrhu, ak sa súd dozvie, že sa podstatným spôsobom zmenili skutočnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie. Zákon nevylučuje, aby sa konanie začalo aj na návrh účastníka, avšak nie je petitom viazaný. Pokiaľ sa konanie týka výchovy maloletých detí, hmotnoprávnym základom pre zmenu je ust. § 26 Zákona o rodine. Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku nemôže byť akokoľvek opodstatnená zmena oproti času, keď súd rozhodoval o výchove dieťaťa. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu, si musí ako prvý krok ustáliť, či došlo k zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú môžeme chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností so súčasnými pomermi došiel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie po dôslednom vykonaní dokazovania správne zistil skutočný stav veci, ktorý správne právne posúdil, keď konštatoval, že došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zásah do právoplatného rozhodnutia súdu. Zmena pomerov je v posudzovanom prípade daná záujmom mal. I. na tom, aby sa na jeho výchove podieľal vo väčšom rozsahu aj otec - teda mužský prvok, ktorý je ochotný a schopný napomáhať pri výchove a vzdelávaní mal. I.. Odvolací súd je toho presvedčenia, že zvereniu maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nebráni vek maloletého ani domnienka narušenia jeho stabilného výchovného prostredia tak, ako to tvrdí matka, pretože zo súdnej a psychologickej praxe vyplýva, že prekážka nízkeho veku maloletých detí zaniká v dobe, kedy začnú navštevovať predškolské zariadenie, nakoľko sa tým viac osamostatnia a odpútajú od matky, s ktorou boli úzko späté (porovnaj napr. nález Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 sp.zn. III.ÚS 1206/2009). Tomuto konštatovaniu zodpovedá aj reálne zistenie, že striedavá osobná starostlivosť sa v súčasnosti realizuje v dvojtýždňových intervaloch a podľa vyjadrenia mal. I., ktorý bol vypočutý pred súdom prvej inštancie dňa 24.2.2016 za prítomnosti kolíznej opatrovníčky,

mu tento spôsob starostlivosti rodičov vyhovuje, pretože oboch rodičov má veľmi rád a obaja sa o neho veľmi dobre starajú. Učí sa dobre, v škole nemá žiadne problémy, školu má rád a nebol by rád, kedy sa niečo zmenilo na súčasnom stave. Podľa zápisnice z pojednávania pred Okresným súdom Košice I dňa 24.2.2016 bolo zistené, že maloletý počas výsluchu pôsobil pokojne, vyrovnane, odpovedal na otázky kolíznej opatrovníčky aj sudkyne spontánne s úsmevom. V posudzovanom prípade má mal. I. 9 rokov, bydliská rodičov sú v jednom meste, teda maloletý nemusí meniť školské zariadenie ani okruh kamarátov ani spôsob realizácie mimoškolských aktivít. Maloletý je na sústavnú starostlivosť oboch rodičov podľa jeho vyjadrenia zvyknutý, tento spôsob starostlivosti mu vyhovuje, pretože má oboch veľmi rád a obaja sa o neho dobre starajú. Výchovné schopnosti rodičov neboli spochybnené v priebehu konania, naopak bolo zistené, že obaja rodičia majú predpoklady pre riadnu výchovu mal. I.. Odvolací súd poznamenáva, že záujmom mal. I. nepochybne je, aby bol v starostlivosti oboch rodičov, keďže obaja majú na to vhodné osobnostné predpoklady a možnosti. Striedanie výkonu osobnej starostlivosti nie je v rozpore so záujmom maloletého, pretože podľa skúseností domácich a zahraničných úprav optimálnym časom výkonu osobnej starostlivosti je u detí školského veku týždeň až 14 dní. Ohľadne odvolacej námietky matky o nevyhovení jej návrhu na nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie správne porovnával pomery na strane účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností so súčasnými pomermi a posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre rozhodnutie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré hodnotil vlastnou úvahou (neznamená ľubovôľu), najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu veci, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Odvolací súd poznamenáva, že je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy označené účastníkmi konania za predpokladu, že skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci zistí inými dôkaznými prostriedkami. Kolízny opatrovník v priebehu šetrenia pomerov na strane účastníkov neodporučil nariaďovať nové znalecké dokazovanie, pretože súčasný stav trvá viac ako rok, počas ktorého dieťa bez problémov znáša striedavú starostlivosť u oboch rodičov, ktorí majú vytvorené všetky podmienky na zabezpečenie striedavej osobnej starostlivosti, preto je nesporne v záujme mal. I., aby bola striedavá osobná starostlivosť kontinuálne zabezpečovaná aj do budúcna. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a konštatuje, že znalecký posudok je možné hodnotiť ako jeden z dôkazných prostriedkov, pretože znalec sa mal so znalosťou obsahu spisu ako odborník predovšetkým zaoberať posúdením všetkých okolností prípadu, porovnať spôsobilosť oboch rodičov zvládať výchovu maloletého do budúcna a neposudzovať otázku vhodnosti výchovného prostredia, a preto súd prvej inštancie správne zisťoval postoj maloletého k otázke jeho budúceho výchovného prostredia. Konajúci súd preto správne zabezpečil stabilitu a kontinuitu doterajšieho výchovného prostredia, ktoré trvá viac ako rok. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie a keďže matka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1 rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 v spojení s ust. § 52 , keďže v konaniach podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 . Navyše ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 veta druhá .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .