Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Er-276-2010.pdf
PDF · 81.54 KB
Case nature
Area
Subarea
27Er/276/2010
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného:KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, v zast. JUDr. Peter Peružek, Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec, proti povinnému: M.. T. P., M.. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, M. Q. R. XX, A. - L., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás, Popradská 70, 822 01 Bratislava 214, o vymoženie sumy 227,05 EUR s prísl., trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 41,51 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 089482 zo dňa 07.06.2010 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Halás v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave, č.k. 25Ro/191/2005 - 7 zo dňa 15.07.2005.
2. Dňa 15.06.2015 bol tunajšiemu súdu súdnym exekútorom doručený podnet na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku vzhľadom na to, že povinný zomrel dňa 07.07.2013 a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Súd zistil, že povinný zomrel dňa 07.07.2013 a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 20D 556/2013, 2D not 123/2013 zo dňa 30.08.2013. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.09.2013 v časti I. a v časti III. a 24.09.2013 v časti II.
6. Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 13.mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv
a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto by použitie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne.
7. Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
12. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.09.2009 (ďalej len „vyhláška“). Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 09.03.2010, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi, z toho dôvodu sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 01.09.2009.
13. Súdny exekútor spolu s podnetom na zastavenie exekúcie doručil tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekúcie vo výške 216,50 EUR (odmenu vo výške 119,52 EUR, náhrada hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky vo výške 60,90 EUR a 20% DPH vo výške 36,08 EUR).
14. Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
15. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16. Súdny exekútor si uplatnil odmenu exekútora v zmysle § 14 ods. 2 s § 15 ods. 1 Exekučného poriadku vo výške 119,52 EUR, ktorú mu ale súd v plnom rozsahu nepriznal. Súd súdnemu exekútorovi priznal minimálnu odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky za výkon exekučnej činnosti určenú paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (6 úkonov x 3,32 EUR = 19,92 EUR) najmenej však 33,19 EUR a to za nasledovné úkony:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 1x b) doručenie príkazu na začatie exekúcie - 1x c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - povinný 1x h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného - 2x (súčinnosť soc. poisťovňa) j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - 1x (súčinnosť ODI)
17. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému, nakoľko to nemá z exekučného spisu za preukázané. Súdny exekútor si v odmene započítal duplicitne, resp. viacnásobne odmenu za úkony: doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie príkazu na odblokovanie účtu; v rozpore s § 15 ods.1 vyhlášky, ktorý v prípade odmeny za vyššie uvedené úkony nehovorí, že je možné ju priznať „za každé“ doručenie príkazu na začatie exekúcie a už vôbec nie príkazu na odblokovanie účtu. V zmysle vyhlášky možno takto duplicitne, resp. viacnásobne priznať odmenu, len v prípade úkonov, pri ktorých to výslovne vyjadruje znenie vyhlášky, ako je to v prípade úkonov: každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
18. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.
20. Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné výdavky, spotrebný materiál, xeroxovanie a toner vo výške 6,30 EUR. Uplatnenú sumu súd nepovažuje za primeranú a poukazuje na to, že vznik týchto nákladov z exekútorského spisu žiadnym spôsobom nevyplynul. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08 - 16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za telekomunikačné výdavky, spotrebný materiál, toner, nakoľko sa jedná o bežný kancelársky materiál, za ktorý sa podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi odmena nepriznáva.
21. Súdny exekútor si ďalej uplatnil náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 54,60 EUR, ktorú mu súd v plnom rozsahu nepriznal. Pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal súd z doručeniek v exekútorskom spise preukázaných.
22. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné len za preukázané výdavky v exekučnom spise vo výške 1,40 EUR (poštovné - 1x Upovedomenie o začatí exekúcie
- povinný). Ostatné uplatnené poštové výdavky súd nepriznal, pretože nie sú v exekučnom spise preukázané. Súd nepriznal ani výdavok za doručenku za vrátenia poverenia, pretože zrealizovanie tohto úkonu si súdny exekútor mohol uplatňovať aj v súvislosti s iným exekučným konaním.
23. Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 vyhlášky a náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky o 20% DPH zo sumy 34,59 EUR v celkovej sume 6,92 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade so zákonom č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
24. Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti v celkovej požadovanej výške 41,51 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
25. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie. (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1 a 2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).