Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_9Co-93-2016.pdf
PDF · 86.31 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/93/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobcu: PIDES, s.r.o. Košice, so sídlom v Košiciach, Čárskeho č. 7, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, proti žalovanej: T. T., B.. XX.XX.XXXX, X. P. W., T. XX, o zaplatenie 762,86 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 15.10.2015 č.k. 22C 13/2014-153 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) v rozhodnutí uvedenom v záhlaví tohto uznesenia uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 294,95 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 45,50 eur na účet Okresného súdu Košice II do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom zo dňa 29.11.2011 č.k. 22C 92/2011-78 súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 414,15 eur s prísl. a trovy konania vo výške 499,36 eur, to všetko v mesačných splátkach po 50,-eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc mesiacom december 2011 s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatným celý dlh naraz. Konanie v časti príslušenstva za obdobie od 17.2010 do 30.7.2010 zastavil. V časti istiny 36,34 eur s prísl. žalobu zamietol. Na samostatné konanie vylúčil nárok na zaplatenie 762,86 eur s prísl.. Konanie o tomto nároku sa ďalej viedlo pod sp.zn. 22C 13/2014.
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn. 22C 92/2011 súd právoplatne rozhodol o trovách konania tak, že žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 306,56 eur v mesačných splátkach po 50,-eur splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc mesiacom február 2014 s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas sa stáva splatná celá suma naraz. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 450,49 eur a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 762,68 eur bol nárok vylúčený na samostatné konanie. Trovy konania, na úhradu ktorých zaviazal súd žalovanú tvorili náhradu za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 38,-eur a trovy právneho zastúpenia, ktoré boli priznané v súlade s vyhl. č. 355/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a doplnkov, a to v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 za 7 úkonov právnej služby po 31,54 eur (príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podanie žaloby, písomné podanie zo dňa 21.4.2011, účasť na pojednávaní dňa 11.10.2011, vyjadrenie zo dňa 18.10.2011, účasť na pojednávaniach dňa 15.11.2011 a 29.11.2011), réžijný paušál 2x 7,21 eur, 5x 7,41 eur, v zmysle § 16 ods. 3 spomínanej vyhlášky a 20% DPH vo výške 54,45 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané spolu vo výške 326,95 eur. Spolu so zaplateným súdnym poplatkom žalobcovi
tak priznané trovy konania vo výške 364,95 eur, čo s prihliadnutím na celkovú úspešnosť žalobcu 84% predstavuje 306,56 eur. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za úkon - rozšírenie žaloby zo dňa 24.11.2011, keďže toto sa netýkalo časti konania, o ktorej bolo meritórne rozhodnuté.
4. O vylúčenej časti nároku žalobcu ohľadom 762,86 eur s prísl. súd rozhodol rozsudkom zo dňa 20.5.2015 č.k. 22C 13/2014-135 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 3.6.2015 č.k. 22C 13/2014-146 tak, že konanie o zaplatenie 762,86 eur bolo zastavené a žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sume 762,86 eur od 1.7.2011 do 14.12.2011 a zo sumy 712,86 eur od 15.12.2011 do 19.12.2012. Súd zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne osobitným uznesením.
5. Poukazujúc na § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p. súd prvej inštancie daným rozhodnutím rozhodol o trovách konania tak, ako si o nich vymienil rozhodnúť vyššie spomínaným rozsudkom v konaní vedenom pod sp.zn. 22C 13/2014. Dospel k záveru, že k zastaveniu konania v časti istiny došlo pre späťvzatie návrhu žalobcom, ktorý zastavenie konania v časti istiny navrhol z dôvodu úhrad uskutočnených žalovanou po podaní návrhu. Ak teda žalobca zobral pre správanie žalovanej svoj návrh v časti istiny späť, z procesného hľadiska žalovaná zavinila, že konanie muselo byť v tejto časti zastavené, aj keď v časti príslušenstva bol úspešný žalobca. Žalovanú tak zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 45,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 249,45 eur. Tie priznal za 1 úkon právnej služby - návrh na rozšírenie žaloby z 24.11.2011 vo výške 51,45 eura režijný paušál 7,41 eur, 20% DPH vo výške 11,77 eur, čo činí 70,63 eur. Za ďalšie úkony vykonané JUDr. Weicenom žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, pretože by išlo o duplicitné priznanie odmeny, keďže uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 22C 92/2011-116 za ostatné úkony advokáta súd odmenu už priznal. Ďalej priznal žalobcovi aj náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby JUDr.Zsoltovi Suverovi, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia, späťvzatie žaloby a účasť na pojednávaní dňa 20.5.2015 3x 51,45 eur a režijný paušál 2x 8,04 eur a 1x 8,39 eur. Trovy právneho zastúpenia tak spolu činia 249,45 eur (70,63 eur + 178,82 eur). Vrátane náhrady za zaplatený súdny poplatok tak trovy konania činia 294,95 eur.
6. O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 45,50 eur rozhodol z dôvodu, že po rozšírení žaloby nevyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku.
7. Proti tomuto uzneseniu, a to voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná a odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie v napadnutom výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázala na to, že žalobca žalobu o zaplatenie 762,86 eur odôvodnil ako nedoplatok na vyúčtovaní v súvislosti s využívaním bytu za rok 2010 s tým, že po späťvzatí žaloby v tejto časti naďalej trval na zaplatení úrokov z omeškania. Podľa názoru odvolateľky žalobca platby, ktoré realizovala v zmysle rozhodnutia súdov „započítaval“ podľa svojho uváženia bez toho, aby s takýmto započítaním súhlasila. Poprela, že by istinu v sume 762,86 eur žalobcovi uhradila, preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že zobral žalobu späť práve z tohto dôvodu. Podľa názoru žalovanej žalobca vzal žalobu v tejto časti späť na základe vlastného rozhodnutia bez toho, aby mu istina v tejto časti bola uhradená. Preto nesprávne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ ju zaviazal na náhradu trov konania žalobcu a konštatoval, že zavinila zastavenie konania.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie v napadnutom výroku ako vecne správne a uplatnil trovy odvolacieho konania. Na úvod odvolania poukázal na to, že podľa jeho názoru odvolanie podané žalovanou nebolo podané včas. Uviedol, že žalovaná na pojednávaní dňa 20.5.2015 nijako netvrdila, že by predmetnú sumu žalobcovi uhradila, naopak namietala, že rozsah obdobia, za ktorý žalobkyni vznikol nárok na úroky z omeškania je kratší, pretože ona platila sumu 762,86 eur priebežne. Žalobca započítaval úhrady žalovanej na dlžnú sumu tak, ako vyplýva z písomného podania zo dňa 16.12.2014.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je opodstatnené.
10. Súd prvej inštancie sa dopustil procesnej vady konania, keď v dôsledku nedostatočného (nepreskúmateľného) odôvodnenia rozhodnutia došlo k porušeniu práv strán sporu na spravodlivý proces.
11. Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť.
12. Súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciu ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. na daný prípad tým, že zastavenie konania zavinila žalovaná z dôvodu úhrad uskutočnených po podaní žaloby. Z tohto dôvodu zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania žalobcu vo výške uvedenej vo výroku napadnutého rozhodnutia.
13. Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
14. Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
15. Podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
16. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady však existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, vtedy je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta). Pri použití ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. treba otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Druhou výnimkou je, ak pre správanie žalovaného sa vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, napr. vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť (§ 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.). Ak však žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.
17. Ako vyplýva z vyššie cit. zákonných ustanovení rozhodnutie o trovách konania v prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom je závislé od dôvodu, ktorý viedol žalobcu k späťvzatiu žaloby a následnému zastaveniu konania.
18. Ako vyplýva z písomného podania žalobcu zo dňa 15.12.2014 obsiahnutého v spise na čl. 74 a nasl. ktorým zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 762,86 eur, späťvzatie žaloby odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaná žalovanú sumu 762,86 eur titulom vyúčtovania nákladov spojených s vlastníctvom a užívaním bytu za rok 2010 uhradila po podaní žaloby, pričom aj bližšie uviedol, akým spôsobom došlo k započítaniu tejto sumy. Uviedol, že žalovaná tak urobila úhradou sumy 50,-eur dňa 15.12.2011 a zvyšok žalobca započítal platbami vykonanými v priebehu roka 2012, ktoré v tomto podaní aj podrobne popísal.
19. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaná na pojednávaní dňa 20.5.2015 spochybnila spôsob započítania jej platieb v prospech žalobcu, keď tvrdila, že pri jednotlivých platbách označila účel platby a žalobca tieto nezapočítal podľa toho, na aký účel boli ňou určené.
20. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia súd prvej inštancie vyvodil, že dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom bola skutočnosť, že žalovaná uhradila sumu 762,86 eur po podaní žaloby. Súd prvej inštancie sa teda stotožnil s tvrdením žalobcu o úhrade žalovanej sumy žalobcom po podaní žaloby započítaním spôsobom, ako vyplýva z písomného podania zo dňa 15.12.2014 napriek tomu, že žalovaná spôsob započítania spochybnila. Za takejto situácie odôvodnenie nemožno považovať za presvedčivé, keďže z neho nemožno vyvodiť, na základe akých úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná zavinila zastavenie konania.
21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, C.s.p. a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 C.s.p. na ďalšie konanie.
22. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné a aby zodpovedalo požiadavkám uvedeným v § 220 ods. 2 C.s.p.
23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 C.s.p. aj o trovách odvolacieho konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).