Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/52/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobkyne: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX F., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova tr. 60, 950 06 Nitra, IČO: 00 308 307, o zaplatenie sumy 4.665 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -161 zo dňa 15.06.2021 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 2.145,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.145,45 eura od 01.11.2018 do zaplatenia a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 2.520,55 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.11.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , , , , , , , , , , o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, , , o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , Federálneho ministerstva dopravy č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (ďalej len „“), , 17, , , , , , , , , , , (ďalej aj „“ alebo „CSP“).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 4.665 eur s príslušenstvom titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a straty na zárobku počas práceneschopnosti. Svoj nárok odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX išla vo večerných hodinách domov spolu s kolegom z práce (D. B.) cez H. W. smerom k nákupnému centru E.. Zrazu nečakane zakopla o vyčnievajúcu dlažbu, spadla na zem a spôsobila si zlomeninu ramenného kĺbu. Podrobila sa operačnému zákroku a absolvovala rehabilitačnú liečbu s dobou rekonvalescencie do XX.XX.XXXX. Poukázala na žalovaného ako vlastníka miestnych komunikácií a správcu chodníkov, ktorý má podľa o pozemných komunikáciách povinnosť udržiavať chodníky v dobrom stave. V dôsledku porušeniu tejto povinnosti došlo k úrazu, pričom pri chôdzi po H. W. zachovala obvyklú opatrnosť, avšak nemohla predpokladať takúto nerovnosť komunikácie (bez označenia nerovnosti), ktorá spôsobila jej pád. Zodpovednosť za škodu vzniknutú pádom nesie podľa žalovaný.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že z výsluchu žalobkyne a svedka D. B. mal preukázané, že dňa XX.XX.XXXX vo večerných hodinách došlo k zakopnutiu žalobkyne o vysunutú dlažobnú kocku na H. W. v F.. Žalobkyňa a svedok sa zhodli na mieste pádu, ku ktorému došlo v strede H. W. smerom od C. k Q., pričom žalobkyňa bližšie špecifikovala, že úraz sa stal pred obchodom „W. P.“. Obaja tiež zhodne uviedli, že k úrazu došlo vo večerných hodinách po tom, ako sa vracali z divadelného predstavenia. Neobstojí námietka žalovaného, že žalobkyňa na miesto škodovej udalosti neprivolala rýchlu zdravotnú pomoc a mestskú políciu za účelom zdokladovania miesta škodovej udalosti, keďže takáto povinnosť jej nevyplýva zo žiadneho predpisu.

4. K námietke o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorý namietal, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom miesta škodovej udalosti, čo mal byť rozhodujúci faktor pre určenie zodpovednej osoby za stav komunikácie, súd prvej inštancie uviedol, že z ustanovenia vyplýva, že za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť, zodpovedajú správcovia miestnych komunikácií. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalovaný je správcom miestnych komunikácií, pričom sám uviedol, že riešenie škodovej udalosti poisťovne na jej likvidáciu nie je ešte skončené a naďalej prebieha likvidácia škodovej udalosti, čiže si je vedomý svojej zodpovednosti. Žalovaný neuviedol, kto by mal byť pasívne vecne legitimovaný v danom spore. Zodpovednosť žalovaného mal súd preukázanú zo zhodnej výpovede žalobkyne a svedka, ktorí označili miesto škodovej udalosti. Žalovaný je zodpovedný za stav chodníka, na ktorom došlo ku škode na zdraví, a preto vyhodnotil námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako neopodstatnenú.

5. Súd konštatoval, že zo strany žalovaného ako správcu komunikácie došlo k porušeniu ustanovenia , keďže závada v schodnosti chodníka (miestnej komunikácie) spočívajúca vo vyčnievajúcej dlažobnej kocke nad povrch chodníka, nebola bez prieťahov odstránená ( ). V prejednávanej veci nebolo zo strany žalovaného žiadnym spôsobom preukázané, že by na závadu v schodnosti chodníka (vyčnievajúce dlažobné kocky) upozornil predpísaným spôsobom (alebo aspoň akýmkoľvek iným spôsobom) a rovnako nepreukázal, že nebolo v jeho medziach tieto závady odstrániť. Čo sa týka príčinnej súvislosti, súd mal z výpovede žalobkyne ako aj svedka preukázané, že ku škodovej udalosti - pádu, došlo na chodníku v dôsledku vyčnievajúcej dlažobnej kocky, pričom žalobkyňa podľa jej vyjadrenia nemala obuté topánky na opätkoch.

6. Vo vzťahu k nároku žalobkyne uviedol, že uplatnená výška škody (náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) bola vyčíslená v súlade s vtedy platnými predpismi vo výške 1.717 eur. Nárok na strate na zárobku vo výške 2.948 eur v čistom bol vyčíslený zo strany zamestnávateľa žalobkyne ako predpokladaný príjem počas obdobia práceneschopnosti. V priebehu sporu vzala žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.145,45 eura späť, keďže jej bola zo strany sociálnej poisťovne a zamestnávateľa vyplatená čiastočne náhrada príjmu. Žalobkyňa si tak uplatňovala stratu na zárobku vo výške 802,55 eura, ktorá nebola žalovaným spochybnená. Spolu s nárokom na náhradu škody si žalobkyňa uplatnila aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.11.2018 do zaplatenia. Keďže žalobkyňa svoj nárok preukázala, súd jej priznal náhradu škody vo výške 2.520,55 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.11.2018.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (, , ). Uviedol, že pre rozhodnutie o žalovaných nárokoch v súvislosti s úrazom bolo rozhodujúce v spore zistiť, či k úrazu došlo na mieste, ktoré uviedla žalobkyňa. Škodová udalosť mu bola nahlásená skoro rok po poistnej udalosti (výzva na zaplatenie bolestného zo dňa 16.10.2018). Ide o pomerne dôležitú skutočnosť pre súd, ktorou sa vôbec nezaoberal, a to porušenie povinnosti podľa , ktoré má poškodený povinnosť zachovávať. Skutočnosť, že prebieha konanie v rámci jeho poisťovne, je štandardný postup pri riešení poistných udalostí, ktoré sú mu hlásené. V žiadnom prípade z toho nemožno vyvodiť záver, že si je vedomý svojej zodpovednosti za škodu. Vytýkal súdu, že pri určení jeho zodpovednosti a preukázaní príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodou, sa oprel o jedinú svedeckú výpoveď, ktorá bola navyše

tendenčná, pretože svedok bol kolegom žalobkyne. Ak existoval svedok už v čase vzniku úrazu, pri výzve na zaplatenie bolestného zo dňa 16.10.2018 nebol označený. Svedecká výpoveď bola spísaná až na jeho výzvu dňa 26.11.2018 a vyznieva nedôveryhodne, keďže svedok a žalobkyňa sa dobre poznajú. Od podania žaloby mali dostatok času zosúladiť podstatné skutočnosti vo výpovedi a stotožniť údajné miesto, kde sa úraz stal. Aj tu však vznikli rozpory, ktoré neboli odstránené ani výsluchom na pojednávaní, pretože žalobkyňa a aj svedok síce zhodne uviedli, že k pádu došlo na H. W. vo večerných hodinách, ale svedok vo svojej výpovedi uviedol, „zbadal som, že spadla, začala veľmi kričať, tak som jej pomohol.“ Svedok teda neuviedol, že sa žalobkyňa potkla o vyčnievajúcu dlažobnú kocku, ale len že spadla, čo mohlo byť spôsobené úplne inou príčinou ako potknutím sa na vyčnievajúcu dlažobnú kocku (napríklad náhlou zdravotnou indispozíciou). Súd správne uviedol, že povinnosť privolať rýchlu zdravotnú pomoc a mestskú políciu nevyplýva žalobkyni zo žiadneho predpisu, avšak nevykonanie týchto opatrení spôsobilo, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v spore a nepreukázala, že za vzniknutú škodu zodpovedá práve on. Zodpovednosť za škodu možno založiť len na základe jednoznačného preukázania jednotlivých zložiek zodpovednosti za škodu. Ak tieto predpoklady nie sú jednoznačne preukázané, nemožno ustáliť zodpovednosť za škodu. H. W. je monitorovaná kamerovým systémom a miesto údajného pádu by bolo objektívne zadokumentované a tiež by bolo možné zistiť, či pád nespôsobili iné okolnosti na strane žalobkyne. V prípade telefonátu na operačné stredisko záchrannej služby alebo mestskú políciu by aspoň existoval záznam o volaní. Miesto vzniku úrazu nevyplýva ani z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX. Nemožno súhlasiť s tvrdením súdu, že on ako žalovaný v priebehu sporu žiadnym spôsobom neuviedol, kto by mal byť pasívne legitimovaným v danom spore. Povinnosť zisťovať miesto vzniku úrazu mu nevyplýva zo žiadneho predpisu a ani to nie je fakticky možné. Žalobkyňa porušila povinnosť oznámiť vznik škody bezodkladne, čím došlo k znemožneniu objektívne zistiť miesto vzniku škody. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou zavinenia poškodeného a ani ju neriešil. Uspokojil sa s tvrdením žalobkyne, že v čase vzniku úrazu opätky nemala. Odignoroval pri tom údaj z prvotnej lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX, kde lekár priamo uviedol, že: „Dnes spadla na pravé rameno, ruky mala pri tom vo vačku.“ čo nemožno považovať za dodržanie všeobecnej prevenčnej povinnosti. Povinnosť obce starať sa o svoje komunikácie neznamená povinnosť udržiavať pozemnú komunikáciu v stave, aby sa chôdzi nemusela venovať žiadna pozornosť zo strany chodcov. Vlastník komunikácie nemá absolútnu povinnosť počínať si tak, aby bola za všetkých okolností vylúčená možnosť pádu a každú dlaždicu na H. W. vyhodnotil ako potenciálne extrémne nebezpečnú pre pád, a preto odmieta tvrdenia žalobkyne o porušení povinnosti vyplývajúcej zo o pozemných komunikáciách. Zastáva názor, že škoda v danom prípade vznikla výlučne konaním poškodenej z dôvodu chýbajúcej príčinnej súvislosti medzi okolnosťami, za ktoré on objektívne zodpovedá a vznikom ujmy na strane poškodenej. Za účelom preukázania pravidelného vykonávania lokálnych opráv H. W. navrhol vypočuť svedka O.. Q. E.. Záverom konštatoval, že súd nedostatočným zistením skutkového stavu dal širokej verejnosti „návod“ na to, ako možno bez včasného ohlásenia škodovej udalosti, bez možnosti jej objektívneho zadokumentovania a nepochybného určenia zodpovedného subjektu na ťarchu samosprávy cielene lokalizovať akýkoľvek úraz na konkrétne miesto a požadovať od tohto subjektu náhradu škody.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného o neunesení dôkazného bremena. Uviedla presne na akom mieste sa jej úraz stal, čo potvrdil aj svedok. V konaní boli za účelom potvrdenia okolností úrazu navrhnutí aj ďalší dvaja svedkovia, ktorí ju viezli do nemocnice. Keďže súd mal preukázané miesto, kde sa úraz stal, od ich výsluchu upustil. Povinnosť privolať mestskú políciu alebo rýchlu zdravotnú pomoc poškodenému nevyplýva zo žiadneho predpisu a nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby v okamihu úrazu, v dôsledku ktorého utrpela šok a vážne zranenie, takto konala za účelom zdokumentovania miesta úrazu. Povinnosti v ustanovení , na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní, sa týkajú práv a povinností z poistenia. Medzi ňou a žalovaným však nedošlo k uzatvoreniu poistného vzťahu, a preto nebola viazaná dodržiavaním týchto povinností. Poukázala na povinnosti vyplývajúce žalovanému z . Rovnaká nerovnosť, ktorá bola príčinou vzniku škody na jej zdraví, sa na viacerých miestach H. W. nachádza dodnes. Nepodložené obviňovanie jej osoby a svedka ohľadom skoordinovania výpovedí považuje za absurdné, až arogantné. Žalovaný nemôže bez ďalšieho spochybňovať jej skutkové tvrdenia, ale musí predložiť relevantné dôkazy. Namietla ďalšie dokazovanie výsluchom svedka, ktorý si nemôže pamätať, na ktorých všetkých miestach H. W. sa v okamihu škodovej udalosti nachádzali závady. Svoj nárok si uplatnila potom, ako bola ukončená jej práceneschopnosť. Nemala dôvod oznamovať škodovú udalosť žalovanému, keďže si uplatnila náhradu za bolesť a náhradu za stratu na zárobku, ku ktorej došlo v dôsledku škody na zdraví. Lekársky posudok sa vydáva až

po skončení práceneschopnosti. Tvrdenie žalovaného, že nemala problém bezodkladne oznámiť vznik škody svojej komerčnej poisťovni I., je vo vzťahu k uplatnenému nároku irelevantné. Záverom zhrnula, ktoré skutočnosti boli v spore preukázané. Uviedla, že príčinná súvislosť medzi vznikom úrazu a porušením povinnosti žalovaného bola preukázaná jej výpoveďou a výpoveďou svedka, ktorí preukázali, že k pádu došlo na chodníku v správe žalovaného v dôsledku vyčnievajúcej dlažobnej kocky, a to pri zachovaní obvyklej opatrnosti.

9. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že lekársky posudok nehovorí nič o mieste vzniku škodovej udalosti a fotodokumentácia údajného miesta vzniku úrazu bola vyhotovená dodatočne. Vierohodnosť svedeckej výpovede ovplyvňuje aj to, aký je pomer svedka k strane sporu. V danom prípade neexistujú priame dôkazy o mieste vzniku škody a na strane svedka existujú okolnosti, ktoré môžu z dôvodu vzťahu k žalobkyni ovplyvňovať ich vierohodnosť. Pre rozhodnutie súdu sú podstatné skutkové okolnosti existujúce v čase vzniku úrazu. Preukázanie miesta vzniku udalosti zaťažuje žalobkyňu. Vyčísliť škodu bolo možné dodatočne po ukončení liečby a stanovení bodového ohodnotenia. Nemôže súhlasiť s tým, že okolnosti žalobkyni bránili oznámiť vznik úrazu bezodkladne, mohla tak urobiť vo vlastnom záujme pri všetkej obozretnosti kvôli zabezpečeniu dôkazného bremena. H. W. je monitorovaná kamerovým systémom a v prípade, ak by úraz ohlásila včas, mohlo sa prostredníctvom záznamu včas preveriť, či sa úraz naozaj stal na mieste, ktoré uvádza.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , účinného od 01.07.2016, ďalej len „“ alebo „CSP“) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa výrokov II., III. podľa a zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V zastavujúcej časti obsiahnutej vo výroku I. nadobudol rozsudok pre absenciu odvolania právoplatnosť.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 30.03.2020 domáhala zaplatenia náhrady škody pozostávajúcej z bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a straty na zárobku počas práceneschopnosti, spôsobenej pádom na H. W. v F. v dôsledku zakopnutia o vyčnievajúcu dlažbu. Svoj nárok sa snažila preukázať najmä lekárskymi správami, fotografiami preukazujúcimi vyčnievajúcu dlažbu na H. W. a výpoveďou svedka D. B..

12. Medzi stranami nebolo sporné, že k úrazu žalobkyne došlo. Sporné bolo miesto vzniku škodovej udalosti. Žalovaný namietal najmä dôveryhodnosť svedka žalobkyne, pričom už v priebehu konania poukazoval na rozpory v jeho výpovedi a vo výpovedi žalobkyne ohľadom zásadných okolností, za akých došlo k úrazu. Rovnako namietal dôveryhodnosť svedka aj v odvolaní. Poukázal na jeho výpoveď pred súdom, ktorou nepotvrdil podstatnú skutočnosť, že žalobkyňa zakopla o vyčnievajúcu dlažbu.

13. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa v žalobe uvádzala, že išla domov vo večerných hodinách spolu s kolegom z práce (D. B.). Svedok D. B. však vo svojej písomnej svedeckej výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX odlišne uviedol, že dňa XX.XX.XXXX sa vracal z divadelného predstavenia, kráčal H. W., kde sa stal svedkom pádu žalobkyne, od ktorej bol v tom čase vzdialený asi tri metre. Žalobkyňa kráčala pred ním, tiež sa vracala z divadelného predstavenia, čo mu povedala neskôr. Na tieto rozpory v žalobe a vo výpovedi svedka zo dňa XX.XX.XXXX upozornil žalovaný už v odpore. Sporné podľa neho bolo, či žalobkyňa išla s kolegom alebo tento išiel za ňou tri metre, či išla z práce alebo z divadla. Žalobkyňa v reakcii na odpor uviedla, že podstatné je písomné svedectvo svedka, v ktorom „opísal zhodne so žalobkyňou miesto úrazu“, „následný rozpor, či išiel z práce alebo z divadla“ navrhla odstrániť jeho svedeckou výpoveďou. Z vyššie uvedených skutkových tvrdení je zrejmý rozpor v tvrdeniach žalobkyne a svedka, avšak súd sa s nimi v odôvodnení rozsudku nijako nevysporiadal. Svedok v písomnej výpovedi tvrdil iné skutočnosti ohľadom škodovej udalosti ako samotná žalobkyňa v žalobe. Bola to práve žalobkyňa, ktorá následne zosúladila svoju výpoveď s výpoveďou svedka. Z písomnej výpovede svedka tiež nevyplýva, na ktorom konkrétnom mieste H. W. sa úraz stal, pričom žalobkyňa vo vyjadrení k odporu považovala za podstatné práve zhodné opísanie miesta úrazu svedkom.

14. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že z výsluchu žalobkyne a svedka mal preukázané, že dňa XX.XX.XXXX vo večerných hodinách došlo k zakopnutiu žalobkyne o vysunutú dlažobnú kocku na H. W., pričom sa vracali každý sám domov z divadelného predstavenia (bod 50.).

Žalovaný v odvolaní namietal, že svedok neuviedol, že sa žalobkyňa potkla o vyčnievajúcu dlažobnú kocku, ale uviedol len to, že spadla. Po oboznámení sa s obsahom zápisnice z pojednávania zo dňa 15.06.2021 musel odvolací súd konštatovať, že svedok nepotvrdil skutkové okolnosti uvádzané žalobkyňou v žalobe, teda, že by zakopla o vyčnievajúcu dlažbu na H. W.. Potvrdil len skutočnosť, že spadla. K stavu dlažby na H. W. sa vôbec nevyjadril, nespomenul žiadne nerovnosti. Ani zo strany žalobkyne neboli svedkovi položené ďalšie otázky, ktoré by potvrdili ňou uvádzané skutočnosti o vyčnievajúcej dlažbe. Odôvodnenie súdu vo vzťahu k zakopnutiu žalobkyne o vyčnievajúcu dlažobnú kocku nekorešponduje s výpoveďou svedka z pojednávania konaného dňa 15.06.2021. Bude preto potrebné opätovne sa vysporiadať so svedeckou výpoveďou D. B. zo dňa 15.06.2021, ktorý zakopnutie o vyčnievajúcu dlažobnú kocku pred súdom prvej inštancie nedeklaroval, aj keď to súd v odôvodnení rozsudku konštatoval.

15. Žalobkyňa má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Je na žalobkyni, aby preukázala, že úraz sa stal na mieste, ktoré označila, a že v čase úrazu stav H. W. v mieste úrazu zodpovedal fotografiám, ktoré tvoria obsah spisu. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani námietkami žalovaného o nepreukázaní dátumu, kedy boli predmetné fotografie vyhotovené. Pritom stav H. W., ktorý je zaznamenaný na fotografiách, nemusí zodpovedať stavu v čase úrazu. Keďže žalovaný uvedenú skutočnosť namietal v priebehu konania, bolo potrebné, aby sa s ňou súd vo svojom odôvodnení vysporiadal.

16. V civilnom sporovom konaní treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia súdu, ktorý musí podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd musí zaoberať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zároveň je potrebné, aby všetky dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.

17. Keďže v odôvodnení rozsudku sa súd nedostatočne vysporiadal s viacerými vyššie uvedenými skutkovými okolnosťami, resp. vyvodil záver, ktorý z obsahu spisu nevyplýva, neboli v tejto veci dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého rozsudku a ani na jeho zmenu. Preto odvolací súd tento rozsudok podľa zrušil a vec podľa vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ) vec znovu prejedná, a jasným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovná so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a prekúmateľnosti ( ). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho ( ).

18. K návrhu žalovaného na vypočutie svedka O.. Q. E. odvolací súd uvádza, že platí sudcovská koncentrácia konania ( ), ktorej cieľom je spor zrýchliť, zefektívniť a zabrániť tomu, aby strany predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov až na pojednávaní (a už vôbec nie v odvolacom konaní, pokiaľ nejde o novoty, ktoré sú v zmysle prípustné). Ďalšie dokazovanie považuje preto odvolací súd vzhľadom na koncentráciu konania za neprípustné.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).