Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-2-2016.pdf
PDF · 150.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky Q.. Ľ. W., rod. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX/X, XXX XX G., t.č. bytom B. K. X, XXX XX M. Q., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Gabrielom Debnárom, Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, proti manželovi L.. L. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX/X, XXX XX G., štátny občan SR, zastúpený Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50492934, za účasti maloletého dieťaťa L. W., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov, Q.. Ľ. W., rod. F., nar. X.X.XXXX a L.. L. W., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 29.9.2007 v Brehoch, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nová Baňa, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č.XX, r o z v á d z a.
Maloletý L. W., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky Q.. Ľ. W., nar. X.X.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, v bežných veciach.
Otec maloletého L.. L. W. je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého L. W., nar. XX.X.XXXX mesačne sumou 120,- €, a to tak, že výživné splatné na mesiac dopredu je otec povinný poukazovať na účet matky maloletého vždy do 25-teho dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Otec maloletého L.. L. W., nar. XX.X.XXXX je o p r á v n e n ý sa s maloletým L. W., nar. XX.X.XXXX stýkať každú sobotu v kalendárnom roku v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. a od 1.7.2017 každý párny víkend v roku v čase od soboty 09.00 hod. do nedele 18.00 hod.. Taktiež je otec oprávnený sa s maloletým stýkať každý Veľkonočný pondelok v roku v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod. a počas Vianočných sviatkov od 25.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a počas letných prázdnin v čase od 1.8. od 09.00 hod. do 4.8. do 18.00 hod..
Otec maloleté dieťa p r e v e z m e a po ukončení styku o d o v z d á v mieste bydliska matky maloletého.
Matka je p o v i n n á maloletého k styku riadne pripraviť.
Obaja rodičia sú p o v i n n í v prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov zrealizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hodín vopred.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
Súd p r i z n á v a znalcovi Mgr. Františkovi Nociarovi nárok na znalečné voči navrhovateľke v rozsahu 50 % a voči manželovi, ktorý nepodal návrh na rozvod v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.1.2016 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky zo dňa 29.12.2015, v ktorom žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom a aby ich maloleté dieťa zveril do jej starostlivosti a otca maloletého zaviazal platiť výživné vo výške 180,- € mesačne. Zároveň žiadala, aby súd upravil styk otca s maloletým a to raz za 14 dní v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska a za prítomnosti matky. Tiež žiadala, aby súd zaviazal druhého manžela zaplatiť polovicu ňou uhradeného súdneho poplatku za podaný návrh. Svoj návrh zdôvodnila tým, že manželstvo uzavreli po 15 mesačnej známosti, pričom sa zoznámili cez sociálnu sieť na inzerát a spočiatku sa stretávali sporadicky. Po uzavretí manželstva bývali u rodičov manžela v rodinnom dome v G.. Nezhody boli v manželstve už od počiatku a od novembra 2009 sa stupňovali. Určitý čas bývali aj v rodinnom dome v M. Q.. Po 5 rokoch manželstva sa im narodil syn L., pričom po jeho narodení sa nezrovnalosti v spôsobe života stupňovali keď uviedla, že manžel sa správal povýšenecky s tým, že žena a syn ho majú poslúchať. Egoistická a ťažká povaha manžela spôsobili to, že manželia si prestali rozumieť a ona odišla z rodinného domu rodičov manžela spolu so synom k svojej matke do M. Q.. V čase podania návrhu manžel dochádzal za synom L. v sobotu večer a odchádzal v pondelok ráno do práce. Ona chodila asi raz za 6 týždňov do Očovej k manželovi na návštevu starých rodičov. Uviedla, že v poslednom čase syn nechce ísť k otcovi, bojí sa ho. Maloletý má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý si vyžaduje zo strany rodiča osobitný prístup, citlivé správanie a pravidelnú rehabilitáciu, ktorú podľa nej otec dieťaťa nedokáže zabezpečiť. Pokiaľ ide o výživné, uviedla, že ho platí otec dieťaťa vo výške 40,- € mesačne. Podľa jej názoru obnova manželského spolužitia nie je možná pre nemenné povahové vlastnosti manžela a vzhľadom na budúci psychický a fyzický vývoj maloletého syna podala tento návrh na rozvod.
2. Dňa 25.2.2016 bolo na tunajší doručené vyjadrenie manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod zo dňa 25.2.2016, v ktorom uviedol, že navrhovateľka bola nezamestnaná, pričom u nej podľa jeho názoru absentoval záujem nájsť si prácu a namiesto hľadania si práce začala viac času tráviť u svojej matky v M. Q. ako s ním. Po narodení syna sa to zhoršilo a spolu so synom L. odišla na trvalo do M. Q.. On nemal právo rozhodovať o potrebách maloletého syna s tým, že o všetkom týkajúcom sa synovej výchovy rozhodovala manželka a negatívne ovplyvňovala aj citový vzťah otca a syna od narodenia. Synovi nebolo dovolené tráviť s otcom žiaden čas bez prítomnosti matky. Napriek tomu si so synom vytvoril pekný citový vzťah, radi sa hrajú osamote, keď nie sú pod kontrolou matky a svokry. On financoval všetky výdavky na domácnosť, aj zásoby potravín pre rodinu. V poslednom čase platí navrhovateľke 2-krát mesačne po 40,- € a robí menšie nákupy. Tiež financuje rodinné dovolenky, zapája syna do rôznych detských podujatí. So synom udržiava pravidelný styk, každú sobotu cestuje do manželkinho rodičovského domu v Novej Bani na víkend. Synovi tam zakazujú šantenie, behanie, keďže to prekáža 80-ročnej svokre. Pri neposlúchnutí používa navrhovateľka so svokrou voči maloletému telesné tresty, na čo sa maloletý sťažoval aj jeho rodičom. Ortopedické pomôcky používa maloletý len počas návštevy materskej školy, ale v domácom prostredí navrhovateľka túto povinnosť zanedbáva. Hoci maloletý už navštevuje materskú škôlku, navrhovateľka ani neuvažuje o tom, že by si našla nejakú prácu. Poukázal na to, že má vyštudovanú sociálnu pedagogiku a 14-ročnú prax pri výchove detí od 2 rokov až do dospelosti s tým, že v súčasnosti pracuje ako učiteľ a vychovávateľ so zdravotne postihnutými deťmi, zamerané na pohybové ústrojenstvo v Kúpeľoch Číž. Na základe týchto skutočností vyjadril súhlas s rozvodom manželstva, ako aj s tým, aby maloletý L. bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Žiadal ale, aby mu súd umožnil styk s maloletým L. bez prítomnosti matky, každý párny týždeň od soboty 09.00 hod. do nedele 19.00 hod., počas sviatkov Veľkonočnej nedele a Veľkonočného pondelka od 09.00 hod. do 19.00 hod. a počas Vianočných sviatkov od 1.sviatku vianočného do 2.sviatku vianočného od 09.00 hod. do 19.00 hod. a tiež počas dovolenky 5-krát 1 týždeň v priebehu roka. Vyživovaciu povinnosť žiadal stanoviť na sumu 100,- € mesačne.
3. Dňa 14.3.2016 bolo na tunajší súd doručené podanie zástupcu navrhovateľky zo dňa 10.2.2016 s tým, že v prílohe zasiela vyjadrenie navrhovateľky, v ktorom opísala dôvody a skutočnosti pre ktoré požiadala o rozvod, pričom tam uviedla situácie z ich vzájomného spolužitia, konfliktné situácie, ktoré sa medzi nimi vyskytli, najmä v súvislosti so starostlivosťou o maloletého syna a tiež pokiaľ ide o nezhody vo vzťahu s rodičmi účastníkov konania resp. ich ďalšími príbuznými.
4. Dňa 16.3.2016 bolo na tunajší súd doručené doplnenie vyjadrenia manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod zo dňa 15.3.2016, podané prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že vzhľadom na postoj navrhovateľky s rozvodom súhlasí, ale poprel tvrdenia o jeho ťažkej a egoistickej povahe. Podľa neho nie sú v návrhu uvedené žiadne okolnosti svedčiace rozvratu manželského spolužitia. Pokiaľ ide o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky a výšku výživného, zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a tiež pokiaľ ide o úpravu styku, pričom v tejto časti špecifikoval, že počas letných prázdnin žiada styk upraviť od 15.7. do 31.7. od 09.00 hod. do 18.00 hod. a od 15.8. do 31.8. od 09.00 hod. do 18.00 hod. a počas Vianočných sviatkov žiadal širší styk, a to aj od 1.1. do 7.1. od 09.00 hod. do 18.00 hod.. Pokiaľ ide o jeho výdavky, uviedol, že platí 40,- € týždenne za ubytovanie, teda mesačne 160,- €, elektrinu v rodinnom dome v Očovej 55,- € mesačne, cestovné 85,- € mesačne, z toho M. Q. - S., S. - M. Q. 22,- € mesačne (jedna cesta 2,75 x 2), S. - Č. 46,- € mesačne (jedna cesta 5,82 €), S. - G. 7,- € mesačne (jedna cesta 0,91 €), strava v práci 21,- € mesačne, strava mimo práce minimálne 30,- € mesačne, telefón 20,- € mesačne, internet 7,- € mesačne.
5. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 25.4.2016, na ktorom vec meritórne prejednal a odročil za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Následne súd nariadil pojednávanie na deň 25.1.2017, na ktorom súd vec opätovne meritórne prejednal a na tomto pojednávaní aj rozhodol.
6. Súd na predmetných pojednávaniach vykonal výsluch navrhovateľky, druhého manžela, oboznámil sa s prednesom zástupcu navrhovateľky resp. právneho zástupcu druhého manžela a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré predložili účastníci konania resp. ktoré si vyžiadal z úradnej moci súd a to: sobášny list zo dňa 1.10.2007 z č.l.4, rodný list maloletého L. W. zo dňa 27.2.2015 z č.l.5, posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 12.10.2015 z č.l.6, správu z administratívnej kontroly ÚPSVaR Zvolen zo dňa 2.11.2015 z č.l.7, správy Obce Očová zo dňa 23.2.2016 z č.l.26-27, správu Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 25.2.2016 z č.l.28, správu ÚPSVaR Zvolen zo dňa 25.2.2016 z č.l.29, správu Mestského úradu Nová Baňa zo dňa 26.2.2016 z č.l.30, správu z prešetrenia rodinných pomerov ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica zo dňa 3.3.2016 z č.l.33, faktúru č.20160105 z č.l.49, daňový doklad 2160000310 z č.l.50, cestovné lístky a poštové poukazy z č.l.51, správu z prešetrenia rodinných pomerov otca ÚPSVaR Zvolen zo dňa 17.3.2016 z č.l.53, správu Základnej školy pri zdravotníckom zariadení Číž zo dňa 5.4.2016 z č.l.54, znalecký psychologický posudok č.50/2016 Mgr. Františka Nociara zo dňa 26.10.2016 z č.l.77-95, správu ÚPSVaR Zvolen zo dňa 12.1.2017 z č.l.114, správu ZŠ pri zdravotníckom zariadení Číž zo dňa 16.1.2017 z č.l.115, správu MUDr. Molčana zo dňa 16.11.2016 a správu MUDr. Ábelovskej zo dňa 4.8.2016 a 3.9.2016, pričom zistil tento skutkový stav. Zo sobášneho listu účastníkov zo dňa 1.10.2007 súd zistil, že v knihe manželstiev Matričného úradu Nová Baňa, zväzok X, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č.XX je zapísané uzavretie manželstva medzi L.. L. W., nar. XX.X.XXXX a Q.. Ľ. F., nar. X.X.XXXX dňa 29.9.2007 v Brehoch s tým, že snúbenci sa dohodli na svojom priezvisku a priezvisku ich detí tak, že sa budú volať W. - W.. Z rodného listu zo dňa 27.2.2015 súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Zvolen, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por.č.XXX je zapísané narodenie dieťaťa L. W., nar. XX.X.XXXX, ako otec je uvedený L.. L. W., nar. XX.X.XXXX a ako matka Q.. Ľ. W., nar. X.X.XXXX. Z posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 12.10.2015 a zo správy z administratívnej kontroly zo dňa 2.11.2015 súd okrem iného zistil, že MUDr. Rúth Šuleková ako posudkový lekár vo vzťahu k maloletému L. uviedla záver, že dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť, konkrétne dieťa má ortopedickú vadu, podrobuje sa intenzívnej rehabilitácii - je odkázané preto na osobitnú starostlivosť, jednak pri aplikácii korekčného aparátu a tiež pri individuálnej rehabilitácii, sprevádzanie na odborné lekárske vyšetrenia. Posudok platný do 30.9.2016. Zároveň bolo ÚPSVaR Zvolen, odbor sociálnych vecí a rodiny rozhodnuté, že navrhovateľka splnila podmienky poskytovania rodičovského príspevku v súlade so zákonom o rodičovskom príspevku, ktorý jej bude vyplácaný mesačne vo výške 203,20 € od 1.10.2015. Zo správ Obce Očová zo dňa 23.2.2016 súd zistil, že vo vzťahu k účastníkom konania bolo oznámené, že majú trvalý pobyt v ich obci, avšak iné okolnosti pre objektívne posúdenie dotyčných osôb im nie sú známe, pričom nepoznajú ani ich majetkové a rodinné pomery. Zo správy Mestského úradu Nová Baňa zo dňa 26.2.2016 bolo zistené, že navrhovateľka sa v súčasnej dobe zdržuje v Novej Bani na tam uvedenej adrese s tým, že býva aj so synom v rodinnom dome u jej matky. O ich majetkových rodinných pomeroch nemajú bližšie vedomosti. K jej prejavom na verejnosti neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti, nie je im známe, že by sa dopustila porušenia verejného poriadku občianskeho spolunažívania alebo iného protiprávneho konania. Jej správanie
nebolo predmetom prejednávania v žiadnej komisii pri mestskom zastupiteľstve a mestská polícia proti nej nekonala pre podozrenie zo spáchania priestupku, ani neboli k nej vykonávané iné opatrenia. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 25.2.2016, zo správy ÚPSVaR Zvolen zo dňa 25.2.2016 a zo správy ÚPSVaR Zvolen zo dňa 12.1.2017 súd zistil, že navrhovateľka je evidovaná od 2.5.2013 ako občan - starostlivosť o dieťa do 6 rokov. Dotyčná nepoberá žiadnu dávku vyplácanú sociálnou poisťovňou. Menovanej sú poskytované ÚPSVaR Zvolen opakované sociálne peňažné dávky a to prídavok na dieťa od 1.9.2012 vo výške 23,52 € mesačne a rodičovský príspevok od 1.10.2015 vo výške 203,20 € mesačne. Zo správ Základnej školy pri zdravotníckom zariadení Číž zo dňa 5.4.2016 a zo dňa 16.1.2017 súd zistil, že manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod je ich zamestnancom od 8.9.2014, hodnotili ho ako zodpovedného a spoľahlivého zamestnanca, ktorý má pozitívny vzťah k práci s tým, že pracovné úlohy vykonáva zodpovedne a precízne, ochotne spolupracuje s ostatnými zamestnancami, je veľmi prispôsobivý a flexibilný, vytvára a udržiava dobré vzťahy, tak so zamestnancami, ako aj s deťmi. Jeho pracovná morálka je primeraná, dotyčný je v ich zariadení zaradený podľa najvyššieho dosiahnutého vzdelania - kategória vychovávateľ. Priemerný zárobok zamestnanca v období od 1.2.2015 do 1.2.2016 bol čistý mesačný príjem 671,94 € a v období od 1.1.2016 do 31.12.2016 bol čistý mesačný príjem 761,99 € - 690,42 €, tiež za uvedené obdobia poberal prídavky na deti 21,41 €, ktoré sa vyplácajú na L. W., nar. XX.X.XXXX. Z faktúry č.20160105 zo dňa 1.3.2016 vystavenej pre manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod, z harmonogramu platieb - rozpis záloh za dodávku elektriny zo dňa 17.12.2015, kde ako odberateľ je uvedený Š. W., C. XX/X, XXX XX G. a z predložených cestovných lístkov S., G. P. - M. Q., S., G. P. - Č. B. J. S. J. - G. a z poštovej peňažnej poukážky, kde ako odosielateľ je uvedený L. W., C. XX/X, G. a ako adresát Obecný úrad ŠJ pri MŠ Číž súd zistil, že nimi bola preukázaná výška výdavkov uvádzaných manželom, ktorý nepodal návrh na rozvod v jeho vyjadrení zo dňa 15.3.2016, pokiaľ ide o ubytovanie v súkromní v Obci Číž (4 x 10,- €/noc), tiež ohľadne výdavkov za elektrinu, výdavkov za stravu v práci a cestovných výdavkov. Zo správy ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica zo dňa 3.3.2016 súd okrem iného zistil, že navrhovateľka s maloletým synom L.G. žije od septembra 2014 v podpivničenom štvorizbovom rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Matka poukázala na problémy v manželstve a vzájomné nedorozumenia, ktoré boli od počiatku s tým, že sa stále stupňovali, konkrétne uviedla napr. problém, že sa v dome v G. nekúrilo, viackrát prechladla, bola hospitalizovaná so zápalom pľúc a astmou. Predmetný rodinný dom v M. Q. obýva i stará matka maloletého dieťaťa, ktorá matke pomáha s výchovou a výživou o maloletého. Dom je účelne a vkusne zariadený, prispôsobený potrebám rodiny. Maloletý L. ma zariadenú vlastnú detskú izbu primerane jeho veku a potrebám, kde je detská nábytková zostala, stolík, veľký stôl, posteľ, hračky. Hygiena v domácnosti bola na požadovanej úrovni. Maloletý Matúš je v pediatrickej starostlivosti MUDr. Hubkovej v Novej Bani a od 17.9.2015 navštevuje na 4 hodiny denne Materskú školu, Kolibská 230 v Novej Bani. Matka uviedla, že so synom nemá výchovné problémy. Matka s dieťaťom navštevuje odborných lekárov - ortopéd, Ortotech v Banskej Bystrici, tiež rehabilitácie vo Zvolene - NsP a tiež očného lekára MUDr. Ábelovskú vo Zvolene. Výdavky súvisiace s domom uvádza inkaso 30,61 € mesačne, výdavky spojené s kúrením - uhlie a drevo cca 600,- € ročne, vodu čerpajú z vlastnej studne. Matka uviedla, že z otca dieťaťa má strach, pričom uviedli, že i počas rozhovoru pôsobila vystresovane a ustráchane. Matka uviedla, že otec sa jej vyhráža rečami v súvislosti so synom, že ju zničí. Uviedla, že sa ho bojí aj syn L., ktorý robí len to, čo si praje otec. Sociálnym šetrením bolo konštatované, že matka má vytvorené vhodné výchovné prostredie pre syna. Zo správy ÚPSVaR Zvolen zo dňa 17.3.2016 súd okrem iného zistil, že rodinné pomery na adrese trvalého pobytu účastníkov sa nepodarilo prešetriť, nakoľko sa otec počas pracovného týždňa zdržiava pracovne v Číži. Spojili sa s ním len telefonicky. Rodinný dom, v ktorom otec býva je v osobnom vlastníctve jeho rodičov, je to prízemný dom, pozostávajúci z kuchyne a troch izieb, pričom dom je zariadený. V minulosti tam spoločne bývali aj s matkou a maloletým synom. Podľa vyjadrenia otca, má tam maloletý vytvorené vhodné podmienky. Otec prejavil záujem navštíviť psychologickú poradňu za účelom obnovy spolužitia, z dôvodu, aby maloletý L. vyrastal v úplnej rodine. Zo správy MUDr. Jaroslava Molčana, pediatrického urológa zo dňa 16.11.2016 súd okrem iného zistil, že sa týka maloletého L., ktorý bol odoslaný k vyšetreniu pre fimózu. Bola doporučená operácia kvôli diagnóze hyperplastickej predkožky, fimózy a parafimózy, príjem 6.3.2017, operácia nasledujúci deň. Zo správy MUDr. Ľubici Ábelovskej, oftalmológa zo dňa 4.8.2016 a 3.9.2016 bolo zistené, že sa týka maloletého L., bola diagnostikovaná refrakčná chyba a tiež astigmatizmus. Zo znaleckého psychologického posudku č.50/2016 zo dňa 26.10.2016 Mgr. Františka Nociara, znalca z odboru psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a tiež z výsluchu
znalca ohľadne skutočností uvádzaných v znaleckom posudku súd okrem iného zistil, že u maloletého bolo pozorovateľné neurotické narušenie v emočnej afektívnej oblasti, iné zaostávania alebo odchýlky v psychickom vývine neboli badateľné. Emotivita je nestabilná, rýchlo reaguje na situácie najmä v prítomnosti obidvoch rodičov a to aj preto, že je vtedy permanentne v napätí, zvýraznená je reaktivita. Je zrejmé, že v oblasti emotivity, afektivity a citov sa rozvíja neurotické narušenie, kedy dieťa nedokáže primerane spracovať prežívané podnety a stavy a reaguje veľmi intenzívne. To sa odzrkadľuje aj v náhlych agesívnych spôsoboch správania, ktoré sa ukazujú aj počas samotného vyšetrenia a to tak vo verbálnom prejave, ako i v prejavoch fyzickej agresivity. Vzťah maloletého s matkou je primerane vytvorený, silne emočne a citovo sýtený. Vzhľadom na vek a prevažnú väčšinu času, ktorý s ňou trávi je na matku silne citovo naviazaný. Vo vzťahu s ňou cíti sýtenie potreby bezpečia a istoty. Dokáže ju rešpektovať ako autoritu v rámci intenzívnej reaktivity však aj na ňu vystupuje agresívne. Na ňu sa obracia aj so svojimi potrebami. Vzťah s otcom je tiež prirodzene vytvorený, dostatočne emočne a citovo sýtený. Napriek krátkemu časovému trvaniu ich styku a podmienkam, je u dieťaťa zrejmé, že túži po kontakte s otcom a trávením času s ním. Vzhľadom k charakteru stretávania by bolo vhodnejšie, aby sa otec so synom stretával bez prítomnosti matky. Vzťah otca k dieťaťu sa otec snaží dostatočne realizovať, venuje mu pozornosť, kupuje hračky, avšak ich kontakt nie je uspokojivý, dieťa je v jeho prítomnosti emočne nestabilné a reaguje impulzívne. Znalec uviedol príklad, keď počas vyšetrenia otec ho pri takomto vystupovaní nekoriguje, neusmerňuje, necháva to na matku a psychológa. Konkrétne keď dieťa agresívne reaguje na matku, potom čo otcovi vyčítala neprimerané nakupovanie hračiek, otec situáciu rieši len prísľubom dieťaťu, že bude ďalej hračky kupovať, čo znalec hodnotil ako nevhodné s tým, že sa zdá, že otec na takéto situácie nevie reagovať. Vzťah matky k synovi definoval ako prirodzene vytvorený s tým, že táto vníma potreby a záujmy maloletého a vytvára mu podmienky pre jeho rozvoj. V rámci zamerania sa na dieťa po rozpade rodiny a vzhľadom k zdravotným ťažkostiam dieťaťa sa prejavuje určitá miera hyperprotektivity. Znalec ďalej uviedol, že dieťa vzhľadom na vek nie je schopné vytvárať objektívne úsudky a hodnotenia rodičov a ich konania. Je výrazne ovplyvniteľné, často reaguje situačne. Spôsobilosť otca z hľadiska samostatného poskytovania starostlivosti o dieťa znalec označil za otáznu, avšak s tým, že by bolo vhodné aby kontakt otca s dieťaťom prebiehal z väčšej časti bez prítomnosti matky, aby bolo vytvorené vhodnejšie prostredie pre dieťa v zmysle eliminácie konfliktov rodičov tak, aby dieťa nebolo rozptyľované alebo rušené prítomnosťou matky a mohlo pozornosť venovať kontaktu s otcom. Otec dieťaťa je dostatočne spôsobilý počas dňa zabezpečiť starostlivosť o syna s tým ale, že sa potrebuje naučiť intenzívnejšie venovať synovi pozornosť a zabezpečovať mu aktivity adekvátne jeho veku a stavu. Tiež by to bol priestor ako vo výchovnom prístupe k synovi uplatňovať dodržiavanie určitých pravidiel, nie sa len prispôsobovať náladám a požiadavkám dieťaťa. Správanie dieťaťa v prítomnosti len jedného z rodičov je diametrálne odlišné, ako v prítomnosti obdivoch rodičov, dieťa je pokojnejšie, spontánnejšie, komunikuje s tým ktorým rodičom, vyhľadáva fyzický kontakt tak s matkou, ako aj s otcom. Stretnutia by bolo dobré realizovať v prostredí, ktoré je dieťaťu známe, teda v jeho bydlisku, bez prítomnosti matky. Znalec odporučil vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v súčasnosti upraviť starostlivosť o maloleté dieťa tak, že toto bude zverené do osobnej starostlivosti matky a styk s otcom bude upravený tak, že sa bude s ním stretávať každý druhý víkend, pokiaľ by si to otec dieťaťa vedel organizačne zabezpečiť, mohol by byť kontakt s dieťaťom aj v rozsahu dlhšom ako jeden deň, t.j. v sobotu, aj nedeľu. Pokiaľ sa takáto úprava styku osvedčí, tak v staršom veku napr. od predškolského veku by styk s otcom mohol prebiehať aj v bydlisku otca. Na otázky právnych zástupcom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, ako aj súdu znalec pri svojom výsluchu špecifikoval, že pokiaľ navrhoval, aby styk s maloletým prebiehal v bydlisku matky, k tomu ho viedli dva dôvody, prvý sa týka psychologickej roviny, kedy s ohľadom na vek dieťaťa je predpoklad, že bude pre neho jednoduchšie si zvyknúť na intenzívnejší kontakt s otcom a jeho výlučnú starostlivosť v jemu známom prostredí a druhá rovina sa týka praktickej stránky, že dieťa v jeho veku by malo v jeden deň absolvovať cestu z Novej Bane do Očovej a späť, čo nepovažoval za ideálne. Znalec tiež uviedol, že je potrebné jednak vo vzťahu k dieťaťu, ale aj vo vzťahu k otcovi zabezpečiť určité prechodné obdobie, teda akúsi adaptačnú fázu, počas ktorej by aj otcovi mal byť poskytnutý priestor, aby nepristupoval k styku pasívne, aby tam bola z jeho strany zameraná starostlivosť a pozornosť na dieťa, a aby otec mal priestor a čas osvojiť si všetky rodičovské zručnosti potrebné k bežnej dennej i nočnej starostlivosti o maloletého. Znalec vyjadril obavu, či je otec nateraz schopný a pripravený riešiť všetky, či už praktické ale i psychologické problémy, ktoré so sebou prináša celodenná resp. viacdenná starostlivosť o dieťa a či je tieto situácie pripravený zvládnuť v prospech dieťaťa, čo následne znalec konkretizoval v tom zmysle, že by si mal otec osvojiť schopnosti tak, aby mal situáciu v rukách on, aby prebral výraznejšie rodičovské vedenie vo vzťahu k dieťaťu, aby sa neprispôsoboval hlavne on dieťaťu, i keď v konečnom dôsledku to nie je naprospech dieťaťa s tým, že by mal byť ním stanovený režim pre dieťa vo vzťahu k
osobnej starostlivosti oň. Pokiaľ ide o dobu trvania tzv. prechodného obdobia, znalec uviedol, že to nie je len otázka času, ale aj charakteru toho stretávania, čo bude závisieť aj toho či bude matkou ponechaný dostatočný priestor na rozvíjanie vzťahu otca s dieťaťom, keď už aj pri podávaní znaleckého posudku bola z jej strany zistiteľná tendencia tento určitým spôsobom obmedzovať resp. do neho zasahovať, aj v súvislosti s jej hyperprotektívnym správaním, s tým, že ak by všetky podmienky styku boli adekvátne a tento by smeroval vpred, tak znalec uviedol, že sa jedná o obdobie cca 3-4 mesiacov. Znalec potvrdil, že by bolo na prospech dieťaťa resp. aj ich spoločného vzťahu, aby sa styk otca s ním realizoval v rôznych situáciách za prítomnosti rôznych podnetov a nie stále v tom istom prostredí. Pokiaľ znalec v znaleckom posudku viazal rozšírenie úpravy styku na tzv. predškolský vek dieťaťa, uviedol, že vychádzal z toho, že každé obdobie života dieťaťa prináša so sebou určitú zrelosť v jednotlivých oblastiach s tým, že dieťa už vo vyššom veku je skôr schopné zvládať rôzne situácie a týmto sa nejakým spôsobom prispôsobiť resp. sa s nimi vysporiadať, pričom v zmysle určitých psychologických záverov obdobie predškolského veku vzťahu je na obdobie okolo 5 roku veku dieťaťa a nie je to viazané na to kedy dieťa nastúpi do školy resp. do predškolskej triedy v materskej škole. Na otázku, či boli pri znaleckom vyšetrení znalcom zistené nejaké dôvody, pre ktoré by nebolo možné realizovať styk v bydlisku otca, odhliadnuc od spomínaného zaťažujúceho cestovania vo vzťahu k veku dieťaťa počas jedného dňa, znalec uviedol, že on iba zdôrazňoval, aby styk prebiehal v neprítomnosti matky, ale je v zásade ponechané na vôli toho rodiča, s ktorým má dieťa byť, akým spôsobom bude ten čas realizovať s tým, že to nie je viazané výlučne na konkrétny byt resp. dom, v ktorom dieťa momentálne býva. Pokiaľ ide o tzv. adaptačné obdobie, znalec uviedol, že je to ovplyvnené viacerými faktormi, tak ako to predtým spomínal, ale v zásade podľa skúseností je možné predpokladať, že v období leta by už mohla byť aktuálna širšia úprava styku. Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd okrem iného zistil, že zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala v septembri 2014, keďže v Očovej, kde predtým spolu bývali neboli prijateľné podmienky pre dieťa s ohľadom na to, že tam bol problém s elektrickým kúrením, ktoré sa zapínalo iba občas, väčšinou sa kúrilo iba elektrickým ohrievačom a v zime bola teplota v izbách okolo 13 °C. Uviedla, že v roku 2009 našla podnájom za tým účelom, aby sa odsťahovali z domácnosti rodičov manžela, s čím on najprv súhlasil, ale následne to odvolal. Spoločné bývanie s rodinou manžela vyvolávalo rôzne konflikty. Po narodení syna sa konflikty týkali aj ohľadne starostlivosti o syna v tom zmysle, že so starostlivosťou o syna jej manžel nepomáhal. Uviedla, že nemá v žiadnom prípade záujem obnoviť manželské spolužitie ani za prispenia odbornej pomoci. Trvala na tom, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a výšku výživného ponechala na zvážení súdu. Vyjadrila len nesúhlas s navrhovanou úpravou styku požadovanou manželom, keďže syn sa zvyčajne po návštevách otca pocikáva, nechce späť, má problémy s jedením. Tiež má za to, že v domácnosti otca nie sú vytvorené podmienky na to, aby tam dieťa zotrvávalo dlhšiu dobu, s poukazom na to, že tam boli problémy s kúrením, tiež že tam nemá žiadne deti v okolí, ani na záhrade pieskovisko resp. preliezky. Pokiaľ ide o výdavky na maloletého uviedla výdavky v škôlke 40,- €, strava doma cca 40,- €, dochádzanie do škôlky 19,- € za benzín, zvýšené výdavky sa týkajú špeciálnej ortopedickej obuvy 30,- €, s tým, že nárok na príspevok má len 2-krát ročne 16,60 €, oblečenie cca 25,- € mesačne, lieky užíva len keď je chorý. Každý druhý mesiac chodia na rehabilitáciu do Zvolena, 4-krát ročne do Banskej Bystrice na kontroly, s tým sú spojené výdavky na benzín. Tiež krúžky zatiaľ žiadne nenavštevuje, ani žiadne ďalšie výdavky pravidelné neuviedla. Tiež uviedla, že podľa detskej očnej lekárky bude musieť chodiť na kontroly častejšie ako 2-krát ročne a tiež budú musieť ísť na kontrolu k urológovi po plánovanej operácii do Banskej Bystrice. Z výsluchu manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod súd okrem iného zistil, že s návrhom na rozvod vyjadril súhlas s tým, že podľa neho bolo manželstvo spočiatku dobré, ale postupne vznikali problémy a to najmä z dôvodu, že stále „kočovali“ medzi G. J. M. Q., napr. tam boli mesiac, potom zase inde 3 mesiace a pod.. Po narodení syna ako problém uviedol, že mu nebolo umožnené sa mu plnohodnotne venovať. Uviedol, že sa v poslednom období snažil obnoviť spolužitie, ale podľa neho medzi nimi zlyhala komunikácia. Krízu, ktorá medzi nimi vznikla, neriešili. Tvrdil, že v súčasnosti platí výživné asi 140-160,- € mesačne. Na druhom pojednávaní uviedol, že styk s maloletým prebieha od februára minulého roku tak, že prichádza ráno okolo 08.00-09.00 hod., doobeda sa spolu hrajú rôzne hry, niečo si vystrihujú, lepia, ale stále je to pod dozorom a kontrolou manželky. Potom sa spolu všetci naobedujú a idú spolu opäť von na prechádzku. Poobede potom čo malý sa zobudí, tak sa tiež ešte spolu hrajú a odchádza okolo 18.00-19.00 hod. večer. Styk takto prebieha každú druhú sobotu v mesiaci. Bez prítomnosti matky styk neprebieha vôbec, ani za toto obdobie nebol nikdy v širšom rozsahu. Štedrý deň strávili spolu, chcel si ho potom zobrať na 1.sviatok vianočný do G., keďže starý rodičia z jeho strany ho už rok nevideli, ale nebolo mu to umožnené. Uviedol, že chodí z G. R. M. Q. autom, cesta trvá cca 45 minút. Z prednesu zástupcu navrhovateľky na pojednávaniach súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržal podaného návrhu aj dovtedajších písomných vyjadrení, nad rámec toho uviedol, že navrhovateľka
podala návrh na rozvod po dlhšom zvažovaní a dôvodom boli veľké povahové rozdiely medzi účastníkmi konania a tiež podstatné názorové rozdiely ohľadne výchovy maloletého syna. Z prednesu právneho zástupcu manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod súd okrem iného zistil, že sa tiež v celom rozsahu pridržali ich písomných vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedli, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a rozvrátené, že ďalšie spolužitie do úvahy neprichádza, aj s poukazom na postoj navrhovateľky. Trvali ale na tom, že príčiny rozvratu boli na jej strany a spôsobené to bolo najmä zásahom tretích osôb. Trvali tiež na tom, s poukazom na ustanovenie § 28 ods. 2 Zákona o rodine, aby bol zabezpečený v dostatočnej miere vzťah otca s maloletým dieťaťom, s poukazom na záujem maloletého dieťaťa, keďže v konaní nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval dôvodnosť obmedzenia úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Z prednesu kolízneho opatrovníka maloletého na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali správy zo šetrenia rodinných pomerov, otázku rozvodu ponechali na zváženie súdu. Rodičom odporučili návštevu psychologickej poradne, aj keď nie za účelom obnovenia manželského spolužitia, ale za účelom dohody ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, keďže podľa ich názoru by nemala byť upieraná možnosť styku otca s maloletým aj bez prítomnosti matky, vzhľadom na vek dieťaťa a to, že už navštevuje škôlku. Na druhom pojednávaní navrhli, aby súd upravil styk otca s dieťaťom tak, že do júla 2017 by prebiehal počas jedného dňa v týždni a od júla počas dvoch dní, každé dva týždne od soboty do nedele. Zároveň navrhli upraviť aj styk počas Veľkonočných a Vianočných sviatkov.
7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods.4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
8. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a to z nasledovných dôvodov.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci konania sú manželmi, pričom manželstvom uzatvorili dňa 29.9.2007. Účastníci konania sú rodičmi maloletého dieťaťa L., nar. XX.X.XXXX. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané aj to, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a že manželstvo už neplní svoj účel, tak ako to predpokladá Zákon o rodine, a tiež od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Tieto skutočnosti súd vyvodil z toho, že v čase rozhodovania súdu manželia už viac ako 2 roky nežili v spoločnej domácnosti a ani žiadnym iným spôsobom neviedli spolu rodinný, ani manželský život s tým, že aj ich vzájomná komunikácia je na minimálnej úrovni. Ani jeden z manželov neprejavil skutočný záujem obnoviť manželské spolužitie a odstrániť príčiny, ktoré viedli k rozvratu ich manželstva, hoci manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod uvádzal, že by bol ochotný túto situáciu riešiť aj návštevou v manželskej poradni, avšak tiež nijakým spôsobom nepreukázal, že by toto skutočne aj realizoval, hoci aspoň formou individuálnych sedení. Príčiny rozvratu manželstva videl súd najmä v tom, že počas vzájomného spolužitia sa zrejme ukázala rozdielnosť pováh, resp. názorov účastníkov na fungovanie rodiny, výchovu syna a riešenie problémov, ktoré vznikajú pri každodennom spolužití, pričom nemalou mierou sa na vyhrotení vzťahov medzi manželmi podpísalo aj zasahovanie rodín oboch manželov do ich spoločného života. Súd prihliadol pri svojom rozhodovaní aj na záujem maloletého dieťaťa, ktoré muselo byť účastné, či už priamych hádok účastníkov konania, prípadne minimálne muselo pociťovať napätie vo vzťahu obidvoch rodičov a z toho vyplývajúcich konfliktov, pričom zlepšenie nenastalo ani po odchode matky maloletého zo spoločnej domácnosti, keď tieto skutočnosti vyplynuli aj zo znaleckého dokazovania, čo súd považoval za stresujúci faktor majúci negatívny vplyv na zdravie a osobnostný vývoj maloletého dieťaťa. Pokiaľ obaja rodičia maloletého budú rešpektovať jeho právo na zachovanie vzťahu s obidvoma rodičmi a obaja rodičia budú aj prípadne v spolupráci s odborníkom - psychológom pracovať na tom, aby zmiernili dôsledky rozvodu na maloleté dieťa, tým, že sa pokúsia zachovať si nadhľad, naučia sa odkomunikovať záležitosti týkajúce sa maloletého dieťaťa bez toho, aby tieto skĺzli do vzájomných konfliktov a bude zabezpečený plnohodnotný styk otca s maloletým dieťaťom, bude podľa názoru súdu, model síce neúplnej, ale v zásade fungujúcej rodiny, viac na prospech maloletého dieťaťa ako zotrvávanie v nefunkčnej rodine. Vzhľadom k vyššie uvedenému, súd manželstvo účastníkov rozviedol, keď vychádzal z toho, že problémy v manželstve účastníkov sú dlhodobého charakteru, postoj navrhovateľky bol jednoznačný v tom, že nemá záujem toto manželské spolužitie obnoviť a následne ani druhý manžel, vzhľadom na postoj navrhovateľky už nemal tiež žiadny záujem o obnovu spolužitia a podľa názoru súdu nie je reálna šanca, aby tieto problémy sa vyriešili sami, len tým, že by účastníci zotrvali v manželstve. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, matka navrhovala zveriť maloletého do jej výlučnej osobnej starostlivosti s čím vyjadril súhlas aj otec maloletého, keď súd zároveň určil, že matka maloletého, ktorej dieťa zveril do osobnej starostlivosti ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Účastníci konania sa však nedohodli v otázke výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu, ani ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Súd pri rozhodovaní o výške výživného skúmal jednak odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako oprávneného, pričom vyhodnotil, že výdavky uvádzané matkou maloletého sú v zásade v celom rozsahu odôvodnené a nevyhnutné, navyše matka maloletého neuvádzala ďalšie výdavky napr. za hygienické potreby pre maloletého, výdavky súvisiace s aktívnym trávením voľného času, napr. návšteva kúpaliska, ZOO, rôznych kultúrnych podujatí, knihy, detské časopisy, a pod., ani nešpecifikovala výšku výdavkov na zdravotnú starostlivosť, a to aj s poukazom na to, že výživou dieťaťa sa v zmysle Zákona o rodine rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb, všestranný telesný, duševný vývoj dieťaťa, pričom sa má prihliadať na zdravotný stav dieťaťa a výživné pre dieťa treba chápať ako výživné, ktorým sa uspokojujú všetky jeho odôvodnené hmotné potreby, ako jedlo, odev, obuv, výdavky na zdravotnú starostlivosť atď., ako aj výživné na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa, ako je vzdelanie, kultúra a šport, rekreačné potreby a pod.. Na základe toho ustálil súd výdavky na maloletého Matúša mesačne v priemere na sumu 185,- € mesačne, čo po odpočívaní rodinných prídavkov na dieťa zodpovedá sume 160,- €, ktorú by mali uhrádzať rodičia maloletého dieťaťa, pričom súd s poukazom na pomer výšky príjmu otca a matky maloletého dieťaťa, ako aj s poukazom na pomer rozsahu osobnej starostlivosti obidvoch rodičov maloletého dieťaťa ustálil výšku vyživovacej povinnosti otca nateraz na sumu 120,- € mesačne, s tým, že vzhľadom na výšku príjmu otca je do budúcnosti pri zmene pomerov na strane maloletého pri zvýšení jeho výdavkov napr. po začatí povinnej školskej dochádzky, priestor na zvyšovanie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému synovi. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým L., ani po vykonanom znaleckom dokazovaní navrhovateľka neprejavila záujem uzavrieť ohľadne tejto časti úpravy výkonu ich rodičovských práv a povinností rodičovskú dohodu a trvala na obmedzenom rozsahu styku otca s maloletým synom. Súd s poukazom
na závery znaleckého dokazovania upravil styk s maloletým odlišne na obdobie do konca júna roku 2017 a odlišne od 1.7.2017, keď do 30.6.2017 určil, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú sobotu v kalendárnom roku od 09.00 hod. do 18.00 hod. a od 1.7.2017 určil, že styk sa bude realizovať každý párny víkend v roku v čase od soboty od 09.00 hod. do nedele 18.00 hod. a okrem toho vo všeobecnosti upravil stretávanie aj na čas počas Veľkonočných a Vianočných sviatkov resp. počas letných prázdnin nad rámec bežného styku. Súd teda zohľadnil odporúčania súdneho znalca ohľadne tzv. adaptačného obdobia, ktoré by mohlo slúžiť jednak maloletému, lepšie si zvyknúť a stotožniť sa s intenzívnejším kontaktom s otcom a jeho výlučnou starostlivosťou a zároveň bude ponechaný priestor a čas aj otcovi dieťaťa osvojiť si všetky zručnosti potrebné k zvládnutiu aj viacdennej starostlivosti o maloletého, či už po stránke praktickej alebo psychologickej. Súd totiž zastáva názor, že by nebolo hospodárne a účelné, aby súd teraz upravil len styk v obmedzenom režime a následne by účastníci po niekoľkých mesiacoch museli opätovne podávať návrh na širšiu úpravu styku, keďže nateraz súd nevidí šancu, že by sa účastníci boli schopní dohodnúť na týchto otázkach mimosúdne. Termín zmeny úpravy styku súd určil tiež s odkazom na predpoklad znalca, že pokiaľ sa bude situácia vyvíjať priaznivo, mohla by adaptačná fáza trvať cca 3-4 mesiace a zároveň to bude už obdobie blízke predškolskému veku maloletého. Súd nevyhovel návrhu matky, aby styk prebiehal v jej prítomnosti, keď tiež znalec opakovane zdôraznil, že vzájomná prítomnosť oboch rodičov dieťa emočne destabilizuje, pokiaľ sú rodičia dieťaťa spolu, dieťa podvedome očakáva konflikt a je z toho v napätí, z čoho je zrejmé, že by úprava styku za prítomnosti matky bola v neprospech dieťaťa. Z rovnakých dôvodov však súd neakceptoval odporúčanie znalca, že by styk otca s maloletým mal prebiehať v bydlisku matky, keď má za to, že by nebolo možné tento styk realizovať v bydlisku matky, tak aby bolo možné vylúčiť akúkoľvek interakciu matky do tohto styku, keď navyše sám znalec potvrdil, že matka dieťaťa mala tendencie vzťah otca s dieťaťom obmedzovať, resp. do neho zasahovať. Súd tento aspekt považoval za podstatnejší ako fakt, že dieťa bude musieť v jeden deň v týždni absolvovať cestu autom 2-krát 45 minút, keď súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadne relevantné dôvody, prečo by sa styk nemohol realizovať aj v bydlisku otca. Samozrejme otec maloletého má brať zreteľ aj na tieto skutočnosti a v prípade napr. priaznivého počasia realizovať styk formou rôznych výletov, návštevy kultúrnych, či športových podujatí v okolí bydliska maloletého, s tým, že aj v súvislosti so stanovenou výškou vyživovacej povinnosti bolo rátané s tým, že si bude otec vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi plniť počas stanovenej doby styku s maloletým nad rámec súdom určeného výživného. Pokiaľ ide o námietku matky, že v domácnosti otca nie sú vytvorené vhodné podmienky pre dlhší pobyt maloletého vo vzťahu k nedostatočnému vykurovaniu v zimnom období, toto zostalo len v rovine tvrdení, pričom je opäť na otcovi, aby zabezpečil pre dieťa vhodné podmienky po všetkých stránkach a pokiaľ by presvedčenie matky pretrvávalo, je možné riešiť to podnetom na ÚPSVaR Zvolen, ktorý by celú záležitosť mohol preskúmať.
9. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 52 C.mp., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
10. O trovách konania, ktoré vznikli z titulu znaleckého dokazovania (znalečné) súd rozhodol tak, že nárok na znalečné priznal znalcovi v rovnakom pomere voči obom účastníkom konania, keďže znalecké dokazovanie navrhli obaja účastníci konania a znalecké dokazovanie bolo vykonané s cieľom objektívne posúdiť skutočnosti, ktoré boli medzi účastníkmi konania sporné, a na ktoré bolo potrebné odborné znalosti. O konkrétnej výške znalečného, pokiaľ ide o podaný znalecký posudok, už bolo súdom rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu zo dňa 4.11.2016 sp.zn.10P/2/2016-96, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2016 a ktorým bolo priznané znalcovi znalečné vo výške 370,16 € s tým, že toto bolo vyplatené znalcovi z preddavkov na znalecké dokazovanie zložených účastníkmi konania a pokiaľ si znalec uplatní aj svoje ďalšie nároky v zmysle § 258 ods. 2 C.s.p., v súvislosti s jeho výsluchom na pojednávaní dňa 25.1.2017, bude o konkrétnej výške jeho nároku rozhodnuté samostatným uznesením, keďže konkrétna výška nebola súdu známa v čase vyhlásenia rozsudku, s poukazom na to, že znalec má právo uplatniť si predmetnú náhradu v zákonnej lehote 10 dní.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V súlade s § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 63 CMP), h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.