Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/64/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci navrhovateľa: F. D., narodený X. X. XXXX, bytom N. XX, XXX XX N., zastúpený: JUDr. Michal Hargaš, advokát, Miletičova 23, 821 09 Bratislava a matky navrhovateľa: L.. L. D., D. X. X. XXXX, N. N. XX, XXX XX N., zastúpená: JUDr. Pavel Čičmanec, advokát, Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava o určenie výživného pre plnoleté dieťa takto

rozhodol:

I. Matka navrhovateľa je povinná prispievať navrhovateľovi na výživu sumou 150,- eur mesačne od 29. 3. 2016, splatných vždy 10. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa.

II. Zročné výživné za obdobie od 29. 3. 2016 do 26. 1. 2017 vo výške 1.490,36 eur je matka navrhovateľa povinná zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 29. 3. 2016 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil vyživovaciu povinnosť matky navrhovateľa vo výške 300 € mesačne od 26. 3. 2016 splatných vždy 10. dňa v mesiaci. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania. Nárok odôvodnil tým, že študuje na vysokej škole v dennom štúdiu a nie je preto schopný sa sám živiť. Uviedol, že rodičia sa rozviedli 26. 3. 2013. Aj po rozvode manželstva býva navrhovateľ s rodičmi v jednej domácnosti, pričom matka mu od roku 2013 žiadnym spôsobom neprispieva na výživné a navrhovateľove potreby finančne pokrýva otec navrhovateľa. K návrhu doložil svoj rodný list, potvrdenie o návšteve vysokej školy a prehľad svojich výdavkov.

2. K návrhu sa vyjadrila matka navrhovateľa, ktorá uviedla, že nepopiera, že navrhovateľovi vôbec neprispieva na výživu, že bývajú v spoločnej domácnosti s navrhovateľom a navrhovateľovým otcom, že navrhovateľovi oznámila odmietavé stanovisko k jeho požiadavke na plnenie vyživovacej povinnosti matkou navrhovateľa s ohľadom na plnoletosť navrhovateľa a názor matky, že navrhovateľ je schopný pracovať a zarobiť si peňažné prostriedky. Zároveň nepoprela, že od rozvodu navrhovateľovi financuje všetky potreby jeho otec. Matka navrhovateľa poprela, že navrhovateľ nemá žiadne finančné príjmy, že navrhovateľ nemá speňažiteľný majetok, a že nie je schopný sa sám živiť. Uviedla, že z údajov katastra nehnuteľností vyplýva, že navrhovateľ je schopný sa sám živiť. Zároveň uviedla, že navrhovateľ je schopný napriek vysokoškolskému štúdiu vykonávať vysokokvalifikovanú prácu s vysokou pridanou hodnotou. K vyjadreniu predložila navrhovateľka prehľad nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa v katastrálnom území D. N. S. P. D. O. D. S., výpis z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného okresným úradom

D. O. D. S., odborom katastrálnym a potvrdenie o netto príjmoch matky navrhovateľa za obdobie máj 2015 až apríl 2016. Návrh žiadala matka navrhovateľa zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení následne uviedol, že nepopiera, že vlastní nehnuteľný majetok, a to jednak ornú a lesnú pôdu a jednak rodinný dom, uviedol ale, že pôda je vzhľadom na jej súčasnú trhovú hodnotu a dopyt nepredajná. K rodinnému domu je zriadené vecné bremeno doživotného bývania a nie je ho možné speňažiť. Zároveň uviedol, že nakoľko si pre denné štúdium nie schopný obstarať prostriedky na živobytie prácou, bol nútený predať osobné motorové vozidlo, ktoré získal ako dar od svojho otca. K vyjadreniu žalovaný predložil kúpnu zmluvu z 19. 8. 2016 (ktorou odpredal osobné motorové vozidlo), doklad o zaplatenej kúpnej cene a notársku zápisnicu NZ 31849/2013. Matka navrhovateľa v následnom vyjadrení uviedla, že predaj motorového vozidla navrhovateľa považuje za účelové zbavovanie sa speňažiteľného majetku. Zároveň považovala za zavádzajúce tvrdenia navrhovateľa o vecnom bremene viaznúcom na nehnuteľnom majetku navrhovateľa, nakoľko vecné bremeno sa viaže len k domu č. XX na parcele XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X na LV č. XXXX.

4. Na pojednávaní súdu konanom 13. 12. 2016 uviedol právny zástupca navrhovateľa, že matka navrhovateľa je výlučnou vlastníčkou bytu (iného, ako toho, ktorý obýva s navrhovateľom a navrhovateľovým otcom), ktorý prenajíma. Zároveň uviedol, že podľa jeho vedomostí je príjem matky navrhovateľa približne 900 € mesačne. K nehnuteľnému majetku vlastnenému navrhovateľom uviedol právny zástupca znovu, že je nepredajný, nakoľko, pokiaľ ide o pôdu o lesné pozemky, jedná sa o podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa, nie o výlučné vlastníctvo, v dome vlastnenom navrhovateľom žije stará mama navrhovateľa. Právny zástupca matky navrhovateľa uviedol na pojednávaní súdu konanom 13. 12. 2016, že priemerný príjem matky navrhovateľa je 899,16 € zo závislej činnosti, okrem ktorého má do konca roku 2016 mesačne príjem 200 € od priateľa bývajúceho v ňou vlastnenom byte. Náklady matky navrhovateľa vyčíslil na sumu 1.148,30 €. S ohľadom na majetkové pomery navrhovateľa, ako aj na to, čo navrhovateľovi poskytuje jeho otec, považoval uloženie povinnosti matke navrhovateľa prispievať na výživné navrhovateľovi za v rozpore s dobrými mravmi.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom matky navrhovateľa, výsluchom svedka L.. M. D. - otca navrhovateľa, potvrdením o návšteve školy z 8. 2. 2016, rodným listom navrhovateľa z XX. X. XXXX, rozpisom výdavkov navrhovateľa, výpisom z listu vlastníctva navrhovateľa č. XXXX vedeným Okresným Ú. D. O. D. S., odborom katastrálnym, prehľadom nehnuteľností vlastnených navrhovateľom, notárskou zápisnicou z 18. 9. 2013 N 674/2013, Nz 31849/2013 a prehľadom príjmov a výdavkov matky navrhovateľa.

6. Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že študuje v dennom štúdiu na vysokej škole (táto skutočnosť vyplynula aj z potvrdenia o štúdiu vydaného Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského). Navrhovateľ sa stravuje zo stravy, ktorú prináša otec navrhovateľa od starej mamy navrhovateľa. Výdavky, ktoré navrhovateľ tvrdil v prehľade svojich výdavkov navrhovateľovi financuje jeho otec. Z vlastnených nehnuteľností nemá navrhovateľ žiaden príjem, má len ovocie z ovocných sadov pre vlastnú potrebu.

7. Z výpovede matky navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľovi varila do rozvodu manželstva, po ktorom navrhovateľ stravu od navrhovateľky odmietal. Na financovaní domácnosti sa podieľa mesačnou sumou 50 €, ktorú zasiela otcovi navrhovateľa so špecifikáciou „príspevok za užívanie bytu“.

8. Z výpovede svedka L.. M. D. - otca navrhovateľa, súd zistil, že synovi prispieva na výživu len on. Nehnuteľnosti vlastnené navrhovateľom sú rozparcelované pozemky, ktoré sú prakticky nepredajné, je ich možné predať len v prípade dohody viacerých susediacich pozemkov, ich cena sa pohybuje od 0,20 do 6 € za m2. Synovi na výživu prispieva svedok výlučne sám dlhoročne.

9. Z prehľadu výdavkov navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľove mesačné potreby sú približne vo výške 500 €. Výdavku na stravu predstavujú približne 260 € mesačne, výdavky na dopravu približne 12 € mesačne, výdavky na hygienu približne 30 € mesačne, výdavky na záľuby približne 32 € mesačne, výdavky na elektroniku približne 75 € mesačne, výdavky na školu približne 30 € mesačne. Výdavky na elektroniku sú zároveň z časti výdavkami na školu (potreba používať PC techniku) a z časti výdavkami na hygienu. Telekomunikačné výdavky predstavujú približne 12 € mesačne.

10. Z notárskej zápisnice z 18. 9. 2013 N 674/2013, Nz 31849/2013 v spojení s prehľadom vlastnených nehnuteľností a výpisom z listu vlastníctva navrhovateľa č. XXXX vedeným Okresným Ú. D. O. D. S., odborom katastrálnym, súd zistil, že navrhovateľ vlastní rodinný dom v katastrálnom území obce D. N. spolu so záhradami ornou pôdou a trvalými trávnatými porastami. Zároveň navrhovateľ vlastní prevažne v podielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti (ornú pôdu a lesnú pôdu) nachádzajúce sa v katastrálnom území obce D. N., evidovaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX V. X.

11. Z prehľadu výdavkov v spojení s dokladmi o výdavkoch doložených matkou navrhovateľa súd zistil, že matka má výdavky približne v rozsahu 1148,30 €, z toho približne 200 € v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla (garáž, poistenie, servis, PHM), približne 250 € s platbami spojenými s vlastníctvom bytu v osobnom vlastníctve matky navrhovateľa, približne 35 € tvoria dôchodkové sporenie, príspevok na odborovú organizáciu, životné poistenie, poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnávateľovi. Iné výdavky matky navrhovateľa (strava, ošatenie, kozmetika, zdravotné výdavky a iné) predstavujú mesačne sumu približne 300 €. Matka navrhovateľa spláca 2 úvery, jeden z mesačnou splátkou 293 € (s termínom konečného splatenia 15. 5. 2017), a jeden s mesačnou splátkou 65,40 (s termínom konečného splatenia10. 12. 2018).

12. Z potvrdení o príjme súd zistil, že priemerný mesačný príjem matky navrhovateľa je približne 900 €, priemerný mesačný príjem otca je približne 2.460 € mesačne.

13. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

18. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

21. Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

22. Podľa § 157 rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

23. Výška vyživovacej povinnosti závisí od oprávnených potrieb oprávneného z vyživovacej povinnosti a možností a schopností povinných z vyživovacej povinnosti. V konaní bolo nesporné, že matka navrhovateľa sa od rozvodu manželstva nijakým spôsobom nepodieľa na výžive navrhovateľa. Súd sa nestotožnil s názorom matky, že navrhovateľ je dostatočne kvalifikovaný a zároveň s ohľadom na jeho vek má dostatočné predpoklady na to, aby si svoje výdavky pokryl sám (resp. s tým, čo mu poskytuje jeho otec). Vyživovacia povinnosť stanovená § 62 ods. 1 Zákona o rodine zaväzuje oboch rodičov a trvá až do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Príprava na zamestnanie formou denného vysokoškolského štúdia je dôvodom brániacim tomu, aby sa dieťa mohlo samostatne živiť. Zároveň je potrebné povedať, že nehnuteľný majetok vlastnený navrhovateľom mu nevytvára príjem, z ktorého by mohol navrhovateľ pokryť svoje oprávnené výdavky. Pokiaľ ide o samotné výdavky vyčíslené navrhovateľom, ich výšku súd považoval za adekvátnu a zodpovedajúcu potrebám vysokoškolského študenta študujúceho dennou formou štúdia. Študent vysokej školy má veku aj štúdiu zodpovedajúce výdavky, pričom navrhovateľom vyčíslené výdavky nemožno považovať za prehnané. K bežným mesačným výdavkom patria aj výdavky na relax a zábavu. Zároveň podľa § 62 ods. 5, prvej vety Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd však zobral do úvahy fakt, že matka navrhovateľa vzhľadom na to, že žije spolu v jednom byte s navrhovateľom, má možnosť a je aj ochotná podieľať sa na nákladoch na stravu navrhovateľa, a to aj varením stravy, ktorý ale takúto formu podieľania sa na výžive bez relevantného dôvodu odmieta. Samotnú skutočnosť, že v minulosti (pred rozvodom manželstva rodičov) navrhovateľ nadobudol dojem, že mu matka poskytuje stravu s nevôľou, nemožno akceptovať ako racionálny argument na odmietanie takéhoto podieľania sa na vyživovacej povinnosti. Preto túto skutočnosť súd zohľadnil aj pri určovaní vyživovacej povinnosti matky. Súd taktiež zobral do úvahy skutočnosť, že je rozdiel medzi možnosťami matky a otca navrhovateľa vzhľadom na výrazný rozdiel v ich príjme z pracovnej činnosti. Pokiaľ ide o samotný pomer príjmov a výdavkov matky navrhovateľa, je potrebné znovu upozorniť na § 62 ods. 5 zákona o rodine upravujúci prednosť výživného pred inými výdavkami rodičov. Zároveň je potrebné uviesť, že matka navrhovateľa má možnosť zabezpečiť si ďalší pravidelný príjem napr. prenájmom bytu vlastneného vo výlučnom vlastníctve. Dobrovoľné vzdanie sa takéhoto potenciálneho príjmu nemôže byť na ujmu plneniu vyživovacej povinnosti.

24. S ohľadom na ustanovenie § 77 ods. 1 zákona o rodine a v závislosti od výšky mesačného výživného súd priznal aj zročné výživné za obdobie od podania návrhu do rozhodovania súdu. Zročné výživné tak súd vypočítal vo výške zodpovedajúcej celým deviatim mesiacom a alikvotným častiam mesiaca apríl v roku 2016 a mesiaca január v roku 2017.

25. Podľa § 49 ods. 1 účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd s ohľadom na dikciu ustanovenia § 52 uzavrel, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.