Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/27/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci žalobkyne: B.M. F., H.. X.A. XXXX, C. H. XX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Ester Bujnovskou, advokátkou so sídlom Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky proti žalovanému: Q. D., H.. XX.A. XXXX, C. H. Ž.P., o zaplatenie istiny 2.000 s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000 eur od 16.decembra 2011 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.000 eur od 16.januára 2012 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou zo dňa 16.januára 2015 domáhala na tunajšom súde o zaplatenie sumy 2.000 eur s príslušenstvom. Uviedla, že dňa 10.novembra 2011 so žalovaným uzavrela zmluvu o pôžičke, v ktorej sa zaviazala žalovanému poskytnúť sumu 2.000 eur a žalovaný sa zaviazal predmetnú sumu vrátiť do 15.decembra 2011 prvú splátku vo výške 1.000 eur a do 15.januára 2012 druhú splátku vo výške 1.000 eur. Žalovaný jej v dohodnutej lehote požičané peniaze nevrátil, preto ho vyzvala listom z 19.decembra 2014 na vrátenie pôžičky.

2. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 29.novembra 2016 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Žalovaný sa nezúčastnil pojednávania, pričom súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v neprítomnosti žalovaného.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom žalobkyne a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to: zmluvou o pôžičke. Následne súd vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobkyňa dňa 10.novembra 2011 poskytla žalovanému pôžičku v sume 2.000 eur, odplatu nemali dohodnutú. Žalovaný na základe zmluvu o pôžičke mal pôžičku splatiť dvomi plátkami, a to do 15.decembra 2011 prvú splátku vo výške 1.000 eur a do 15.januára 2012 druhú splátku vo výške 1.000 eur. Žalovaný v dohodnutej lehote požičané peniaze nevrátil, nereagoval ani na písomnú výzvu.

6. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

7. Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí (zastupiteľných vecí) na voľné nakladanie, príp. spotrebovanie a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka, alebo odovzdaním z “ruky do ruky”. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná písomná forma. V záujme právnej istoty účastníkov zmluvy o pôžičke možno písomnú formu zmluvy odporučiť. Pri peňažných pôžičkách veriteľ spravidla vyžaduje od dlžníka písomné prehlásenie o dlhu (tzv. dlžobný úpis). Dlžobným úpisom dlžník potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu. Dlžobný úpis môže byť vydaný aj po uzavretí zmluvy a môžu byť s ním spojené účinky uznania dlhu. Podstatnou náležitosťou zmluvy je určenie zmluvných strán a určenie predmetu pôžičky. Pretože ide o reálnu zmluvu, k jej uzavretiu zákon vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

8. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9. Podľa § 490 Občianskeho zákonníka, vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

10. Podľa § 491 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

11. Podľa § 492 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy.

12. Z citovaného zákonného ustanovenia § 657 vyplýva, že zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu. Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Aj pre zmluvu o pôžičke je nevyhnutný konsenzus zmluvných strán. Akonáhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá, vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti, avšak až odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne.

13. Súd z obsahu zmluvy o pôžičke, ako aj výsluchu žalobkyne zistil, že žalobkyňa dňa 10.novembra 2011 požičala 2.000 eur žalovanému s tým, že žalovaný mal vrátiť predmet pôžičky v dvoch splátkach, a to do 15.decembra 2011 prvú splátku vo výške 1.000 eur a do 15.januára 2012 druhú splátku vo výške 1.000 eur.

14. Súd z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania mal preukázaný právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, kedy žalobkyňa ako veriteľ poskytla pôžičku žalovanému, ako dlžníkovi.

15. Súd nemal preukázané, že by žalovaný uhradil splatnú pôžičku. Nakoľko došlo k porušeniu záväzkových povinností zo strany žalovaného, žalobkyňa sa dôvodne domáhala vydania rozhodnutia.

16. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. platného v čase vzniku omeškania podľa § 10c cit. nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou peňažného plnenia súd vyhovel návrhu žalobkyne a priznal jej aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.000 eur od 16.decembra 2011 až do zaplatenia a vo výške 8% ročne zo sumy 1.000 eur od 16.januára 2012 až do zaplatenia.

19. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná a preto má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.