Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Uznesenie_5CoCsp-29-2021.pdf
PDF · 98.69 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/29/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX, R.. P. XX, P., právne zastúpený JUDr. Jozef Tomko, advokát, so sídlom Floriánova 2, Prešov proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 3.340,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/108/2020 - 144 zo dňa 20.04.2021 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.340,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 5.6.2019 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. vyslovil, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 788 ods. 1, § 790 písm. a), § 795 ods. 1, § 796 os. 1, § 797 ods. 1, 2, § 801 ods. 2, § 803 ods. 1, § 813 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a výrok o trovách konania podľa ust. § 251, § 252, § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá.
4. Súd prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav uviedol nasledovné. Bolo v konaní nesporným, že žalobcovi na jeho osobnom motorovom vozidle vznikla škoda, o ktorej tvrdil, že bola spôsobená
nákladným posýpacím vozidlom, ktoré vykonávalo údržbu. Rovnako tak bolo nesporné, že žalobca si dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise, čo bolo potvrdené aj detektívnou kanceláriou.
5. Výpovede svedkov G. a F. súd prvej inštancie vyhodnotil v kontexte času uplynutého od dopravnej nehody s tým, že obaja uvádzali, že si nespomínajú na kolíziu ich posýpacieho auta s nejakým osobným motorovým vozidlom, čo je vzhľadom na uplynutie viac ako dvoch rokov pochopiteľné. Nie je vylúčené, že pri robustnosti nákladného vozidla v porovnaní s osobným motorovým vozidlom žalobcu ani nemuseli zaevidovať kontakt oboch vozidiel, čo uviedol aj znalec Ing. X..
6. Sporným momentom je ustálenie možnosti vzniku nehodového deja, pričom súd prvej inštancie mal v čase rozhodovanie k dispozícii dva znalecké posudky - jeden vyhotovený znalcom Ing. M.Z., ktorého oslovil na vypracovanie znaleckého posudku žalovaný a druhý vypracovaný znalcom Ing. X., ktorý bol naopak na vyhotovenie znaleckého posudku oslovený žalobcom. Bolo preto nutné ustáliť, ktorý zo znaleckých posudkov bol v tomto sporovom konaní presvedčivejší.
7. V prvom rade súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že znalec Ing. M. vypracoval svoj posudok len na základe fotografií a podkladov predložených mu žalovaným, čo napokon ani sám nepoprel pri svojej výpovedi. Na druhej strane znalec Ing. X. fyzickou obhliadkou predmetných motorových vozidiel ako aj fyzickými meraniami ustálil možnosť vzniku nehodového deja, najmä vo vzťahu k výškovým parametrom oboch motorových vozidiel v čase ich kontaktu. Podrobné merania oboch vozidiel na mieste sú vo forme kópií farebných fotografií súčasťou jeho znaleckého posudku.
8. Čo sa týka námietky znalca Ing. M., že na poškodenom motorovom vozidle boli aj zvyšky modrej farby (č. l. 100 spisu spodná fotografia), toto tvrdenie bolo logicky vyvrátené tým, že na radlici posýpacieho vozidla, ktorá je oranžovej farby, je v hornej časti pripevnená pryž modrej farby, ako je to zreteľne vidno na priložených farebných fotografiách, ktoré tvoria súčasť spisu ( č. l. 101a nasl. spisu).
9. Námietky žalovaného týkajúce sa zapnutej/vypnutej svetelnej signalizácie, zasunutia/vysunutia pohyblivej časti radlice, prípadne hĺbky dezénu na osobnom motorovom vozidle žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil ako neopodstatnené, pričom k činnosti svetelnej signalizácie sa nevyjadrili ani svedkovia.
10. Čo sa týka námietky žalovaného, že v znaleckom posudku predloženým žalobcom sa znalec nezaoberá dynamikou deja, súd prvej inštancie poznamenal, že znalec Ing. X. sa na strane 26 posudku vyjadril, že ku kontaktu vozidiel došlo pri dynamickom deji, t. j. obe vozidla boli v pohybe v čase prvotného kontaktu a až následne uvádzal výškové parametre pravdepodobného kontaktu, čo korešponduje s priebehom udalosti.
11. Celkovo podľa názoru súdu prvej inštancie je možné znalecký posudok znalca Ing. X.R. považovať za komplexnejší, podrobnejší a logicky zdôvodnený s pripustením možnosti technickej prijateľnosti poškodenia motorového vozidla podľa popisu žalobcu. Súd prvej inštancie konštatoval, ako už bolo vyššie uvedené, že znalecký posudok Ing. X. bol vyhotovený priamym fyzickým meraním a porovnávaním oboch motorových vozidiel, čo dáva bezpochyby možnosť dospieť k presnejším záverom, ako by tomu bolo pri vychádzaní len z písomnej či obrazovej dokumentácie. V tomto posudku je podrobne popísaná snehová radlica spolu s technickými parametrami ako aj detailnými ilustračnými fotografiami (č. l. 104 a nasl. spisu), ktoré demonštrujú možný stret motorových vozidiel.
12. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že znaleckou činnosťou je možné s vysokou pravdepodobnosťou dospieť k preukázaniu alebo vyvráteniu skúmaného deja, nikdy však priebeh deja nie je možné potvrdiť alebo vyvrátiť so 100% istotou. Vtedy je potrebné ustáliť okolnosti tvrdeného nad rozumnú pochybnosť. V prejednávanej veci reflektujúc zásadu kontradiktórnosti konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že nehodový dej mohol prebiehať tak, ako to tvrdil žalobca, čomu zodpovedá aj záver znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. X..
13. Za zmienku stojí aj fakt, že žalobca mal u žalovaného vozidlo poistené tzv. havarijným poistením, nielen tzv. povinným zmluvným poistením, čo značne eliminuje úvahy o možnom nekalom úmysle žalobcu.
14. Žalovaný sa podľa názoru súdu prvej inštancie dostal do omeškania po tom, čo na základe žiadosti žalobcu odmietol dobrovoľne plniť, avšak žalobca požadoval úrok z omeškania až od 5.6.2019 (vyrozumenie žalobcovi k škodovej udalosti žalovaným je z 20.5.2019), preto súd prvej inštancie v zmysle dispozičnej zásady priznal žalobcovi aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti toto rozsudku.
15. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
16. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný a to proti výroku I. a výroku II. z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP. Ide o odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu. Žalovaný považuje konanie za flagrantné porušenie jeho práva na spravodlivý proces a to z dôvodu, že súd mu nesprávným procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva spočívajúce najmä v účasti na pojednávaní konanom dňa 20.04.2021. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 ods. 1 písm. a) Zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom do 20.05.2021. Z uvedeného vyplýva, že v čase mimoriadnej situácii, alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania, verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti SR. Takýmto všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška MSSR z ktorej ust. § 1 ods. 1 psím. p) vyplýva, že pojednávanie v čase mimoriadnej situácie, alebo núdzového stavu vykonáva v prípade konania v Civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní ak strany sporu, alebo účastníci konania súhlasia s pojednávaním v ich neprítomnosti. Z jazykového výkladu predmetného ustanovenia vyhlášky je zrejmé, že zákonodarca konanie pojednávaní v civilných veciach v čase núdzového stavu podmienil vyjadrením súhlasu strán sporu. V predmetnom prípade ide podľa názoru žalovaného o vyvrátiteľnú domnienku spočívajúcu v tom, že civilné konania sa v čase vyhláseného núdzového stavu nevykonávajú pričom túto domnienku bolo možné vyvrátiť jedine procesným postupom spočívajúcom vo vyjadrení predchádzajúceho súhlasu s pojednávaním v neprítomnosti strán sporu. Pokiaľ takýto procesný úkon zo strany žalovaného resp. ktorejkoľvek inej strany sporu nebol vopred urobený konanie sa podľa názoru žalovaného nemalo ani nemohlo uskutočniť. Súd prvej inštancie nemal zbytočne a nehospodárne konať, zabezpečovať svedkov a znalcov na pojednávanie t.j. zabezpečovať prípravu pojednávania o ktorom mal vedieť a to vzhľadom na platnú a účinnú právnu úpravu, že bez súhlasu sporových strán sa nemôže konať. Z gramatického a sémantického hľadiska je nevyhnutné rešpektovať jazykový výklad spojenia „súhlasili s pojednávaním“. Slovník slovenského jazyka spája význam slova súhlasiť s významom prejaviť súhlas resp. mať rovnaký názor na niečo. Pokiaľ teda zákonodarca v zmysle vyhlášky vyžadoval na uskutočnenie pojednávania vyjadrenie súhlasu nebolo podľa názoru žalovaného povinnosťou strany sporu vyjadrovať aj svoj nesúhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Takýto výklad ust. § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky by bol contra legem a mohol by viesť k právnej neistote. Z uvedeného dôvodu preto neobstojí argumentácia súdu prvej inštancie o tom, že nesúhlas z pojednávaním nebol zo strany žalovaného doručený včas. Žalovanému povinnosť vyjadriť svoj nesúhlas nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. To znamená, že aj keby neurobil procesný úkon spočívajúci vo vyjadrení tohto nesúhlasu, súd by nemohol pojednávanie vykonať pretože disponoval práve súhlasom žalovaného, ktorý súhlas ako jediný sa v tomto prípade vyžadoval. Žalovaný zároveň uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie chcel predmetné pojednávanie vykonať mohol postupovať v súlade s ust. § 1 ods. 2 vyhlášky. V prípade ak ide o vec, ktorá neznesie odklad a túto skutočnosť mal konajúci súd v predvolaní zdôrazniť. Žalovaný v predvolaní na pojednávanie zo dňa 05.03.2021 nebol upozornený na skutočnosť, že predmetná vec neznesie odklad. Tým, že súd prvej inštancie uskutočnil pojednávanie aj napriek vyhlásenému núdzovému stavu znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva spočívajúce jednak samotnej účasti na nariadenom pojednávaní, ale napríklad aj na kladení otázok navrhnutým svedkom a vo vyjadrení sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Troch zo štyroch svedkov vypočutých na pojednávaní konanom dňa 20.04.2021 navrhol vypočuť práve žalovaný a to na preukázanie ním uvádzaných skutočností. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že takéto konanie súdu prvej inštancii nielenže viedlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, ale zároveň mohlo mať za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci. vyhláška v znení účinnom do 27.04.2021 nadobudla účinnosť dňom 25.03.2021 teda skoro mesiac pred nariadeným pojednávaním ( 20.04.2021).
S poukazom na uvedené mal konajúci súd dostatok času na to, aby predmetné konanie odročil na iný termín resp. aby stranám sporu zaslal upovedomenie o tom, že pojednávanie sa uskutoční z dôvodu, že vec neznesie odklad tak ako to robili v čase účinnosti vyhlášky iné súdy. Žalovaný poukazuje aj na skutočnosť, že pojednávanie v predmetnej veci sa malo uskutočniť už dňa 22.10.2020 avšak v tomto prípade bolo pojednávanie zrušené na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu, ktorá žiadosť bola doručená súdu dňa 19.10.2020 t.j. 3 dni pred nariadeným termínom pojednávania. Žalovaný bol následne o zrušení termínu pojednávania upovedomený až prostredníctvom emailu súdu zo dňa 20.10.2020 teda necelé 2 dni pred nariadeným termínom pojednávania a to bez konkrétnej špecifikácie dôvodu zrušenia termínu pojednávania. To do konania však súd ako prípadnú obštrukciu a prieťahy v konaní nevyhodnotil. Žalovaný sa len z elektronického súdneho spisu dozvedel dôvody odročenia pojednávania, ktoré boli založené na nepreukázaných tvrdeniach žalobcu o tom, že je od 19.10.2020 evidovaný v karanténe po styku s osobou pozitívnou na ochorenie COVID-19. V tomto smere žalovaný poukázal aj na porušenie zásady rovnosti strán sporu keď súd žiadosť o odročenie pojednávania žalobcu vyhodnotil ako oprávnenú a tejto žiadosti vyhovel pričom na druhej strane nesúhlas žalovaného s pojednávaním v jeho neprítomnosti zo dňa 19.04.2021, ktorý ani nemusel adresovať súdu vyhodnotil ako obštrukciu a snahu o prieťahy v konaní v rozpore s platnou a účinnou právnou úpravou. Rovnosť pred zákonom a rovnosť pred súdom znamenajú rovnaké postavenie oboch procesných strán pri aplikácii hmotných aj procesných predpisov, ktorýmikoľvek súdom voči každej strane sporu. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavujú vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov o právach a povinnostiach v ktorých rozhoduje civilný súd. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalovaný odvolaciemu súdu, aby rozsudok v súlade s ust. § 389 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň si uplatnil žalovaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
17. Odvolanie žalovaného bolo zaslané žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu na vyjadrenie a doručené dňa 23.06.2021. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu do spisu predložené nebolo.
18. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. §385 CSP a contrario a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
19. Z obsahu spisu (č.l.113) vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil termín pojednávania na deň 20.04.2021 o 8:30 hodine na čísle dverí 206. Žalovanému bolo predvolanie na termín 20.04.2021 doručované prostredníctvom jeho právneho zástupcu a doručené dňa 21.03.2021 o 0:05 hodine. Z predvolania na pojednávanie vyplýva, že súd prvej inštancie nevyžadoval súhlas žalovaného s týmto pojednávaním. Na č.l. 117 spisu sa nachádza upovedomenie v zmysle opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia zo dňa 20.04.2020 č: OVP/3354/2020 na základe ktorého súd prvej inštancie žiadal strany, aby sa na pojednávanie dostavili s ochranným rúškom a ochrannými rukavicami a len v prípade, že nie sú v povinnej karanténe. Ak boli pozitívne testovaní na COVID-19, ale sú už vyliečení, neboli v posledných 14 dňoch v kontakte s inou osobou, ktorá bola pozitívne testovaná na COVID-19 a nemá iné príznaky choroby COVID-19. Boli požiadaní, aby dodržiavali v budove súdu a v pojednávacej miestnosti dostatočné rozostupy od ostatných osôb (minimálne 2 metre) a riadili sa pokynmi zverejnenými na ochranu zdravia v budove súdu. Zároveň si majú doniesť vlastné pero. Pokiaľ nebudú tieto pokyny a opatrenia na ochranu zdravia dodržiavať súd v predmetnej veci môže okrem iného pristúpiť k uloženiu poriadkových opatrení. Zároveň v zmysle § 183 ods. 1 CSP bude za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania považovaná aj obava zo šírenia nákazy COVID-19 pre nepriaznivý zdravotný stav účastníka konania, o čom je účastník povinný súd bezodkladne informovať.
20. V spise (č.l.119-122) sa nachádza iné podanie žalovaného a to vyjadrenie zo dňa 08.03.2021, ktoré zaslal súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol ako svedka vypočuť znalca IO.. M. M., svedkov G. R. F..
21. Podaním označeným ako nesúhlas s pojednávaním, ktoré bolo prijaté na súde prvej inštancie dňa 16.04.2021 o 09:42 hodine žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasil, aby sa predmetné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti a neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaného vo vzťahu k predmetnému pojednávaniu poukázal na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných
zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 108/2001 Z.z. Konkrétne poukázal na ust. § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky s tým, že vyhláška stráca účinnosť uplynutím 30.04.2021.
22. Z úradného záznamu (č.l. 135 spisu) zo dňa 19.04.2021 vyplýva, že dňa 19.04.2021 bola o 10:30 hodine telefonicky kontaktovaná advokátska kancelária právneho zástupcu žalovaného, ktorej bolo oznámené, že pojednávanie dňa 20.04.2021 o 8:30 hodine vo veci sp. zn. 19Csp/108/2020 sa uskutoční nakoľko nesúhlas s pojednávaním v neprítomnosti nebol doručený včas a je snahou o obštrukcie a prieťahy v konaní pričom na pojednávanie boli predvolaní svedkovia a znalci. Z č.l. 136-139 spisu vyplýva, že pojednávanie sa uskutočnilo a vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom proti ktorému bolo žalovaným podané odvolanie, ktoré je preskúmavané odvolacím súdom.
23. Tak ako konštatoval odvolací súd vyššie pojednávanie vo veci na ktorom bolo vydané rozhodnutie sa konalo dňa 20.04.2021. Išlo o čas núdzového stavu. Tak ako správne uviedol žalovaný v svojom odvolaní v zmysle ust. § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky č. 24/2021 Z.z. v znení účinnom do 27.04.2021 sa na vykonanie takéhoto pojednávania vyžadoval súhlas strany sporu s pojednávaním v jej neprítomnosti. V súdenej veci žalovaný takýto súhlas nedal. Napriek tomu súd prvej inštancie vo veci pojednával a meritórne rozhodol. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby sa jednalo o vec, ktorá neznesie odklad. Pokiaľ však mal súd prvej inštancie za to, že s jedná o takúto vec bolo potrebné na to strany upozorniť. Možno prisvedčiť žalovanému, že pokiaľ súd prvej inštancie strany neupozornil, že predmetná vec neznesie odklad a pojednávanie vykonal, bolo to v rozpore so zákonom č. 62/2020 Z.z. a vyhláškou č. 24/2021 Z.z. Vykonaním pojednávania skutočne súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva spočívajúce jednak samotnej účasti na nariadenom pojednávaní, ale aj na kladení otázok navrhnutých svedkom a vo vyjadrení sa k všetkým vykonaným dôkazom. Jednalo sa skutočne tak ako to tvrdí žalovaný vo svojom odvolaní o porušenie práva na spravodlivý proces.
24. Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a postupom podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vo veci znova konať, vec prejednať tak aby boli dodržané zákonné postupy. Pojednávanie vo veci vykonať za dodržania všetkých príslušných predpisov, ustanovených podmienok a vo veci znova rozhodnúť. Svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP aj náležite a dôkladne odôvodniť.
26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.