Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/191/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ s.r.o., sídlo: Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich Paľko, s. r. o., sídlo: Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej: H. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/X, X., o vymoženie sumy 477,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 04. apríla 2012 č.k. 9Er/308/2006-19, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

Návrh oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a .

Povinná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol. Exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Posledným výrokom uložil oprávnenej povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 39, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 238 ods. 1 Exekučného poriadku. Vychádzal zo skutočnosti, že exekučné konanie začalo dňa 03. 04. 2006 na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinnej v zmluve o úvere zo dňa 15. 06. 2005 uznal záväzky vyplývajúce zo zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. S poukazom na ust. § 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť advokátom Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho záväzku, a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre predmetné exekučné konanie. V tejto súvislosti zdôraznil, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná, pričom konanie povinnej o splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu považoval za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy a udelenia splnomocnenia Mgr. Kušnírovi neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, a preto v tom čase povinná nemohla realizovať svoje právo dlh uznať a následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo. V intenciách ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku preto predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora ako nedôvodný zamietol. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008, keď v skutočnosti, že oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý je v rozpore so zákonom, vzhliadol zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená, navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie postavila na základných piatich bodoch, v rámci ktorých vytýkala, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, rozhodovanie súdu nad rámec zverenej právomoci, odňatie účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistený skutkový stav a v neposlednom rade nesprávne právne posúdenie veci. V rámci prvého odvolacieho dôvodu najmä vytýkala, že súd prvej inštancie nevytýčil vo veci ústne pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť. Tvrdila, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Dodala, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Pripomenula, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Mala za to, že ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Inými slovami uviedla, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Zároveň poukázala aj na ustanovenie § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnená uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnená uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Dodala, že exekučný súd nie je oprávnený ani posudzovať vecnú správnosť, nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom, a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, ako ani nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Pre prípad nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiadala, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovením § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V rámci odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom namietala predovšetkým porušenie princípu legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Vytýkala, že aj keď výkon a ochrana jej práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mala v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ňou zaobchádzané odlišne. Mala za to, že exekučný súd rozhodoval o jej práve a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jej právne postavenie, a preto nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Okrem toho konštatovala aj porušenie princípu rovnosti zbraní, na základe ktorého bola uvedená do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Zároveň namietala, že nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jej právnom postavení, ako ani nemala možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jej právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dával nezákonne povinnej dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávnenej, došlo k zmareniu exekúcie. Ohľadom plnomocenstva zastala názor, že nie je možné ho považovať za neprijateľnú podmienku, nakoľko nie je zmluvným ustanovením. Mala za to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Dodala, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej vzniká, a z toho dôvodu nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnej vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinná nemohla platne vzdať s poukazom na

ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázala aj na absurdnosť záveru súdu, že povinná sa udelením plnomocenstva vzdala akéhokoľvek práva, pričom dodala, že žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinná nemôže po udelení plnomocenstva sama dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záverom namietala aj nesprávny záver o tom, že by zástupca zjavne nehájil záujmy povinnej, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nebola v jej prospech. Okrem toho sa nestotožnila ani s tým, že by notárska zápisnica musela byť spísaná aj oprávnenou. Mala za to, že uvedený záver súdu je v priamom rozpore so súdnou praxou a to konkrétne uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Co 7/2007. Dodala, že rovnaký záver vyplýval aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 5/2000. Naviac, zvýraznila aj skutočnosť, že otázka, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol.

3. Po podaní odvolania oprávnená doručila podanie, ktorým zároveň žiadala prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: „1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací uznesením zo dňa 28. 03. 2013 č.k. 25CoE/60/2013-53 návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP zamietol. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 41 ods. 1, 2 písm. c), § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, § 22 ods. 2, § 39, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 134, § 219 ods. 1, 2 OSP. Konštatoval, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávnenou a povinnou dňa 15. 06. 2005 a ktoré prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci za oprávnenú a ktorý uznal dlh v mene povinnej voči oprávnenej na základe tohto plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukázal, že s ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Rovnako tak ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje neplatnosť dohody, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Je preto dôvodný záver o tom, že splnomocnenie, ktoré povinná udelila Mgr. Kušnírovi za účelom uznania jej dlhu voči oprávnenej, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici je neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnená mohla v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia.

5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený dňa 16. 09. 2013 dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. 11. 2015 č.k. 2Oboer/379/2014-92, ktorým uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 03. 2013 č.k. 25CoE/60/2013-53 v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd nerozhodol o procesnom návrhu oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP v odvolaní a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré sa návrhom na prerušenie konania nezaoberal.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia dovolacím súdom preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 ako

vecne správne potvrdiť a návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) ako nedôvodný zamietnuť.

7. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. V odvolaní oprávnená s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP žiadala konanie prerušiť a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

12. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.

13. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

14. Odvolací súd posudzujúc návrh oprávnenej na prerušenie konania v intenciách vyššie citovanej právnej úpravy dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť iba vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, čo znamená, že v inom prípade výslovne vylučuje inštitút prerušenia konania. Takýmto osobitným zákonom je predovšetkým zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý sa použije len na riešenie otázok neupravených v Exekučnom poriadku vôbec alebo nedostatočne, aj to za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej situácie nevylučuje. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný konanie prerušiť v prípade, ak pred rozhodnutím vo veci, teda v dobe od začatia konania do rozhodnutia vo veci, dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v takom prípade podá zároveň Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Odvolací súd nie je toho názoru, že by predmetné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi alebo s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, čo by bolo dôvodom na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Navyše podľa predmetného ustanovenia súd prvej inštancie v tomto prípade ani nerozhodoval.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrh oprávnenej na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b) ako nedôvodný zamietol.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 03. 04. 2006, kedy bola súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu P. Pázmáňa 49/3, Šaľa, doručený návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice č. N 5471/2005, NZ 51213/2005 vyhotovenej v Bratislave na Flöglovej ulici 8, JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4 dňa 29. 10. 2005. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 07. 04. 2006 súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul a plnomocenstvo. Súčasťou spisu je i zmluva o úvere č. 4031714 uzatvorená zmluvnými stranami dňa 15. 06. 2005 spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 29. 06. 2006 pod č. 5403 020015*. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, ktoré Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací uznesením zo dňa 28. 03. 2013 č.k. 25CoE/60/2013-53 potvrdil a návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP zamietol. Následne oprávnená napadla rozhodnutie odvolacieho súdu dovolaním, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. 11. 2015 č.k. 2Oboer/379/2014-92, ktorým uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd nerozhodol o procesnom návrhu oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP v odvolaní a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré sa návrhom na prerušenie konania nezaoberal.

17. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v ustanovení § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

19. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

20. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. (§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku).

21. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica

obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom procese (§ 227 ods. 1, 2 . Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 205 CSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

22. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere a ktoré prijal Mgr. Tomáš Kušnír, aby uznal dlh v mene povinnej voči oprávnenej na základe tohto plnomocenstva v spornej notárskej zápisnici, je platným právnym úkonom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd len poukazuje, že s ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Splnomocnenie, ktoré povinná udelila v zmluve o úvere za účelom uznania jej dlhu voči oprávnenej, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici je neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnená mohla v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia. Súd prvej inštancie preto správne postupoval v intenciách ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keď predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že povinná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady

trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

28. V danej veci súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10. 09. 2012 č.k. 9Er/308/2006-44 ustanovil povinnej opatrovníka Mesto Nitra z dôvodu jej neznámeho pobytu podľa § 29 ods. 2, 5 OSP. Prijatím CSP, s účinnosťou od 01. 07. 2016, došlo k vynechaniu právnej úpravy procesného opatrovníka strany sporu s neznámym pobytom. To znamená, že od uvedeného momentu prestali platiť účinky procesného opatrovníctva Mesta Nitry v predmetnom konaní, na základe čoho odvolací súd na uznesenie súdu prvej inštancie o ustanovení opatrovníka povinnej ďalej neprihliadal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .