Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/132/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu X.M.J. Q., F. X. Q., R.. XX. Z. XXX/XX, D.: XXXXXXXX, zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokát advokátskej kancelárie v Sabinove, Ul. Ružová 10, proti žalovanému P. J., B. V. Q., R.. A. XXXX/X, zastúpený JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom advokátskej kancelárie v Prešove, Ul. Vajanského 33, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/156/2014-54 zo dňa 20.2.2015, takto

rozhodol:

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a zaviazal ho zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 86,81 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 148,80 eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že dňa 7.8.2013 v jeho prevádzke došlo ku škode na majetku, a to elektronickej registračnej pokladni. K uvedenej škode došlo tak, že maloletý syn žalovaného oblial nealkoholickým nápojom pokladňu, ktorá sa následkom toho pokazila a ostala nefunkčná. Uvedené skutočnosti vedel dosvedčiť svedkami. Okrem toho táto skutočnosť je známa aj zákonným zástupcom maloletého, nakoľko o tom boli oboznámení na mieste vzniku škody a po vzájomnej dohode upustil od zavolania hliadky polície. Za opravu poškodenej pokladne mu bol vystavený účtovný doklad vo výške 148,80 eur. Táto suma predstavuje náklady na to, aby pokladňa bola uvedená do pôvodného stavu. Vzhľadom na vek maloletého nie je možné dôvodne predpokladať, že tento už mohol rozpoznať následky svojho konania, ako aj ovládnuť svoje konanie, preto za škodu zodpovedá žalovaný, ako osoba, ktorá je povinná vykonávať nad ním dohľad.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že nad synom nezanedbal žiaden dohľad, práve naopak stále bol pri ňom prítomný a dohliadal nad jeho správaním. Uviedol, že žalobca tým, že umiestnil elektronickú pokladňu priamo pod výdajný pult, zavinil sám vznik škody.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca vo vyjadrení na odpor žalovaného uviedol, že medzi žalovaným a jeho synom došlo k slovnej roztržke, následne sa žalovaný od syna vzdialil, ten si objednal kofolu a po vzatí nápoja z pultu sa mu tento prevrátil na registračnú pokladnicu, čím sa poškodila. Žalobca pri výsluchu zase uviedol, že po tom čo sa maloletý natiahol za kofolou mu žalovaný drgol do ruky, a tým došlo k vyliatiu kofoly a spôsobeniu škody. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že objednal maloletému kofolu a v čase, keď čašníčka čapovala kofolu a keď túto položila na výčapný pult, išiel zaplatiť, pričom povedal synovi, aby nebral kofolu. Tento ju vzal a vylial na barový pult. Kofola sa vyliala a stekala po barovom pulte na jednu a druhú stranu. Nakoľko tam bola umiestnená registračná pokladňa, tak sa kofola vyliala na ňu.

4. Svedkyňa V. A., priateľka žalobcu, vo výpovedi uviedla, že žalovaný prišiel do baru spolu so svojim synom s tým, že si chcú kúpiť kofolu. Následne žalovaný poslal syna k mame po peniaze a potom odišiel na WC. Po tom, čo sa vrátil z WC, prišiel aj jeho syn, ktorý si objednal kofolu, načapovala ju a keď si ju jeho syn bral tak mu žalovaný drgol do ruky, a týmto došlo k vyliatiu kofoly.

5. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec právne hodnotil podľa § 415, § § 420 ods. 1 až 3, § 422 ods.1, 2 a § 441 OZ, ďalej citoval ustanovenie § 120 ods. 1, ustanovenie § 125, ustanovenie § 132 a ustanovenie § 153 ods. 1 O.s.p..

6. Žalobca v rámci procesnej povinnosti pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, opísal v žalobe skutočnosti, ktoré za takéto podľa vlastného presvedčenia považoval. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadreniach žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré účastník označil na preukázanie svojho tvrdenia. Účastníkom označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu s poukazom na citované zákonné ustanovenia nedôvodná. Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný porušil svoju povinnosť, a tým mu spôsobil škodu. Samotný žalobca skutočnosť ako došlo k škode zmenil, keď vo svojej žalobe a vyjadrení k odporu tvrdil, že škodu spôsobil syn žalovaného a neskôr už tvrdil, že škoda bola spôsobená výlučne žalovaným, ktorý drgol do ruky syna, a tým došlo k vyliatiu nápoja. Ako dôvod zmeny uviedol, že so svojim právny zástupcom sa nezhodli, kto škodu spôsobil. Tu však súd poukázal na žalobcovo vyjadrenie k žalobe, kde uviedol, že medzi žalovaným a jeho synom došlo k slovnej roztržke, následne sa žalovaný od syna vzdialil, ten si objednal kofolu a po vzatí nápoja z pultu sa mu tento prevrátil na registračnú pokladnicu, čím sa poškodila. Žalobca teda jednoznačne tvrdil, že škodu spôsobil výlučne syn žalovaného, pričom až po porade so svojim advokátom svoje tvrdenia zmenil. Súd bol toho názoru, že v konaní nebolo jednoznačne a hodnoverne preukázané, že škoda bola spôsobená žalovaným. Ďalej poukázal na to, že žalobca vo svojej žalobe uviedol, že skutočnosť ako došlo k poškodeniu pokladne môžu dosvedčiť viacerí svedkovia, pričom sám navrhol iba ako svedka svoju priateľku, ktorá síce vypovedala zhodne ako žalobca, avšak súd má za to, že takáto výpoveď nebola objektívna. Vzhľadom na to, že žalobca žiaden iný dôkaz nenavrhol a nepreukázal jeden z atribútov pre náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti žalovaným, súd žalobu zamietol. Nakoniec uviedol, že pokiaľ podľa žaloby má žalovaný za škodu zodpovedať ako osoba, ktorá je povinná vykonávať nad maloletým dohľad, tak v takom prípade súd žalobu zmietol z dôvodu pasívnej vecnej legitimácie, keďže žalovanou mala byť aj matka maloletého. O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 86,81 eur.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a návrhu vyhovieť, alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žalovaný ani raz počas celého konania nenamietal tú skutočnosť, že ku škode došlo, a to či už pričinením jeho maloletého syna, ktorý držal v ruke predmetný sladený nápoj, ktorý po vyliatí poškodil registračnú pokladňu žalobcu, alebo jeho pričinením po drgnutí mu do ruky, a je teda zrejmé, že ku škode došlo v kauzálnom vzťahu so správaním sa žalovaného a porušením jeho zákonnej povinnosti. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.1.2015 žalovaný uviedol: „V čase, keď čašníčka čapovala kofolu a keď položila kofolu na výčapný pult, tak som išiel hneď ju zaplatiť a povedal som synovi, aby nebral tú kofolu. Avšak tento ju vzal a vylial ju na barový pult.“ Rovnako žalovaný nijako nepoprel skutočnosť, že bola škoda spôsobená ním, alebo jeho synom, keď uviedol v liste adresovanom žalobcovi zo dňa 2.9.2013 označenom ako návrh na

dohodu, ktorý bol založený v súdnom spise ako dôkaz: „Domnievame sa totiž, že aj keď sme spôsobili neúmyselnú škodu, aj poškodená strana si musí byť vedomá vlastnej miery zodpovednosti a usilovať sa o minimalizáciu rizika poškodenia majetku alebo zdravia.“ Jedinou argumentáciou zo strany žalovaného bolo namietanie umiestnenia registračnej pokladne, čo však v rámci dokazovania v súdnom konaní nebolo zo strany žalobcu nijako preukázané, že by táto bola umiestnená nesprávne, resp. v rozpore so zákonom. Žalobca mal za to, že uniesol dôkazné bremeno ako vo vzťahu k vzniku škody tak aj vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vzniknutou škodou na majetku žalobcu, čo bolo preukázané ako listinnými dôkazmi tak aj výpoveďami účastníkov konania a svedka, na ktoré prvostupňový súd neprihliadol. Je preto podľa neho bezpredmetné, či došlo k vyliatiu nápoja z dôvodu neudržania nápoja synom žalovaného, alebo z dôvodu drgnutia žalovaného do synovej ruky, na čo došlo k vyliatiu nápoja na registračnú pokladňu, keďže v konečnom dôsledku je povinným stále žalovaný, či už ako rodič maloletého, ktorý zanedbal povinný dohľad, alebo ako osoba, ktorá spôsobila sama svojím konaním preukázanú vzniknutú škodu. Rovnako tvrdil, že ak by išlo o porušenie povinností žalovaného za zanedbanie povinného dohľadu nad maloletým synom, je dôkazné bremeno na strane žalovaného, keďže v zmysle § 422 ods. 2 ten, kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal. Táto otázka však v rámci súdneho konania pred súdom prvého stupňa riešená nebola, keďže súd mal za to, že pre takýto prípad tu bol nedostatok pasívnej legitimácie, pre ktorý v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku aj žalobu zamietol, keďže z pohľadu konajúceho súdu mala byť žalovanou aj matka maloletého. Tým preto navrhol, aby v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. do konania vstúpila na strane žalovaného aj manželka, X.. D. J., nar. XX.X.XXXX, bývajúca v Q., A. XXXX/X.

8. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazať ho na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalovaného súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a tento aj následne správne právne posúdil. Poukázal na to, že žalobca v priebehu konania viackrát zmenil svoju výpoveď ohľadne okolností, za akých malo dôjsť k poškodeniu registračnej pokladne. Žalobca odvodzoval zodpovednosť žalovaného podľa § 422 a nasl. OZ. Následne však na základe zmeny postoja a výpovede potom uplatňoval zodpovednosť z dôvodu § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno na preukázanie všetkých náležitostí zodpovednosti za škodu je výlučne na žalobcovi. Tento je povinný určiť aj okruh pasívne legitimovaných osôb, a zároveň je povinný preukázať aj zodpovednostný vzťah, toto však žalobca neurobil. Aj v prípade osobitnej zodpovednosti podľa § 422 nie je zodpovednosť rodiča absolútna. Žalovaný uviedol, že nezanedbal náležitý dohľad nad maloletým synom, rovnako žalobcovi žiadnym spôsobom škodu nespôsobil, a preto v tomto prípade nemôže niesť zodpovednosť. Je to práve žalobca, ktorý si zavinil vzniknutú škodu, keď si umiestnil registračnú pokladňu pod výdajný pult nápojov a bolo len otázkou času, kedy môže dôjsť k jej poškodeniu. Žalobca porušil ustanovenia zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice, kedy nezabezpečil jej ochranu.

9. Odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to so zreteľom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané 30.4.2015. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania a princíp právnej istoty preto odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy bolo odvolanie podané. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. I. ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Procesné pravidlá a očakávania s akými účastníci do konania vstupujú by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak už stane, musia súdy viac dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania, a to v tých prípadoch, kedy sa takáto nepredvídateľná zmena nastavených pravidiel prejaví (viď Nález Ústavného súdu SR zo 7.6.2016 sp.zn. IV.ÚS 3559/15).

10. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené dôvody preto odvolanie žalobcu posúdil podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie si náležite neuvedomil to, či žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 OZ, alebo § 422 ods. 1, 2 OZ. V prípade § 420 ods. 1 ide o zodpovednosť, kedy každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, teda skúmajú sa iné predpoklady zodpovednosti ako v prípade § 422 ods. 1, 2 OZ. V prípade § 420 ods. 1 by žalovaný zodpovedal škodu, ak by túto spôsobil porušením právnej povinnosti. V prípade § 422 by žalovaný zodpovedal za škodu len, ak by bol povinný vykonávať dohľad nad maloletým a maloletý túto škodu aj spôsobí, pričom maloletý za škodu zodpovedá, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky a v prípade, ak maloletý spôsobil škodu, avšak pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Podľa ods. 2 ustanovenia § 422 OZ, kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal. V tejto súvislosti je však treba upozorniť, že žalobca ako je vyššie uvedené najprv odvodzoval zodpovednosť žalovaného v zmysle § 422 ods. 1 OZ. Neskôr však svoj návrh zmenil, a to v tom zmysle, že zodpovednosť žalovaného odvodzoval od ustanovenia § 415 a § 420 ods. 1 OZ, čo vyplýva jednak z jeho vyjadrenia zo dňa 27.11.2014 ale aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 23.1.2015, kedy uviedol, že pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného odvodzuje z toho, že škodu spôsobil žalovaný tým, že drgol do synovej ruky, čím došlo k vyliatiu studeného nápoja na elektronickú registračnú pokladnicu žalobcu. O zmenu žaloby ide aj v prípade, že žalobca síce aj naďalej požaduje rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového základu veci, než ako ho vykreslil v pôvodnej žalobe (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32Odo/90/2002). Je evidentné, že iné skutkové okolnosti sa zisťujú pri zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 a iné pri zodpovednosti podľa § 422 ods. 1, 2 OZ. Súd prvej inštancie o zmene žaloby nerozhodol, a preto nie je zrejmé, o akej zodpovednosti žalovaného rozhodoval, čo o zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 alebo o zodpovednosti podľa § 422 ods. 1, 2 OZ. Nie je správny názor súdu prvej inštancie, že v prípade zodpovednosti podľa § 422 ods. 1 by musela byť žalovanou aj manželka žalovaného, pretože tu platí ustanovenie § 438 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Solidárna zodpovednosť zodpovedá samostatné procesné spoločenstvo a nie nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p.. Tento spôsob zákonnej úpravy je výhodný pre poškodeného lebo môže svoj nárok na náhradu celej škody uplatniť proti hociktorému zo zodpovedných osôb, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o osoby právnické alebo fyzické.

12. Pri posudzovaní zodpovednosti podľa ustanovenia § 422 môžu vzniknúť tieto prípady:

1. ak u maloletého sú dané predpoklady jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu a osoby povinné vykonávať nad ním dohľad sa svojej zodpovednosti zbavili, bude daná len zodpovednosť tejto maloletej osoby; 2. ak u maloletého nebudú dané zákonné podmienky o zodpovednosti a osoby povinné vykonávaním dohľadu nad ním sa svojej zodpovednosti nezbavili, bude daná výlučná zodpovednosť iba tých osôb, ktoré boli povinné vykonávať dohľad nad týmito osobami, ktoré sú pod zvláštnou ochranou zákona; 3. ak u maloletého budú dané zákonné podmienky o zodpovednosti a osoby povinné vykonávaním dohľadu nad nimi sa svojej zodpovednosti nezbavili, bude daná spoločná zodpovednosť tých osôb, ktoré sú pod zvláštnou ochranou zákona, ako aj osôb, ktoré sú povinné vykonávať nad nimi dohľad. V tomto prípade ide podľa výslovného znenia zákona o zodpovednosť spoločnú a nerozdielnu; 4. ak u maloletého nebudú splnené zákonné podmienky jeho zodpovednosti a osoby povinné vykonávať nad ním dohľad sa svojej zodpovednosti zbavili, nebude za vzniknutú škodu zodpovedať nikto.

13. Súd prvej inštancie vzhľadom na tú okolnosť, že žalobca v jednom prípade uplatňoval zodpovednosť podľa § 420 ods. 1, neskôr podľa § 422 ods. 1 si mal ujasniť, ktorú z týchto zodpovedností za škodu žalobca uplatňuje a podľa toho zamerať aj dokazovanie. Ide o tak rôzne skutkové okolnosti, ktoré je treba zisťovať pri jednotlivých druhoch zodpovednosti, že táto otázka bola zásadná a bez jej vyriešenia nemohol súd prvej inštancie vo veci správne rozhodnúť.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že o pristúpení ďalšieho účastníka do konania

už rozhodne v novom konaní. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania, a to v zmysle § 396 ods. 1, 3 CSP.

15. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .