Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/100/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu UNIQA poisťovňa, a.s., Lazaretská 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, proti žalovanému 1/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, žalovanému 2/ Jozef Bohunský AUTODOPRAVA BOHUNSKÝ, Dolná ulica 78/35, Krakovany, IČO: 33 999 333, o zaplatenie 605,72 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 33Cb/169/2010-107 zo dňa 4.11.2015, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/169/2010-107 zo dňa 4.11.2015 v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa žalovaného 1/ p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému 1/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že konanie v časti zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 605,72 EUR od 7.8.2009 do 10.8.2009 zastavuje. Žalovaným 1/2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 605,72 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne do 22.8.2009 do zaplatenia ako i trovy konania v sume 36,- EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti zaplatenia úrokov z omeškania súd návrh zamietol.

2.

V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 605,72 EUR bez príslušenstva a náhrady trov konania z dôvodu, že poistenému, W.. Š., bola spôsobená škoda na jeho motorovom vozidle tak, že pri vchádzaní na parkovisko Tesca Piešťany do neho z boku nacúval vodič, I. J. C.l., ktorý sa pri vychádzaní z boxu nepresvedčil, či môže vycúvať. Žalobca po posúdení poistnej udalosti priznal a vyplatil poistenému poistné plnenie, ktoré si ako náhradu škody vo výške vyplateného poistného plnenia uplatňuje v tomto konaní. Žalobca rozšíril svoj návrh o úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 7.8.2009 do zaplatenia a súd navrhovanú zmenu pripustil. Nakoľko však žalobca svoj návrh v časti zaplatenia úrokov z omeškania od 7.8.2009 do 10.8.2009 vzal späť z dôvodu, že oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti zo strany žalovaného 1/ bolo žalobcovi oznámené až 10.8.2009 a žalovaní 1/2/ so späťvzatím súhlasili, súd s poukazom na § 93 ods. 1, a 3, O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Súd na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a príslušných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“), zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len ,,ObZ“) skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 19.6.2009 došlo k dopravnej nehode na parkovisku pri Tescu v

Piešťanoch, pri ktorej došlo k stretu dvoch motorových vozidiel zn. Peugeot 307, R.: G. a zn. Renault Clio, EČV: G.. Motorové vozidlo zn. Renault Clio bolo v čase nehody havarijne poistené u žalobcu, ktorý po oznámení škodovej udalosti zo strany poisteného, W.. I. Š., vykonal obhliadku poškodenia vozidla, likvidáciu poistnej udalosti a priznal a vyplatil svojmu poistenému na účet sumu 605,72 EUR na základe faktúry vystavenej spoločnosťou CORRIDA CARS, s.r.o., Piešťany. Vyplatením poistného plnenia sa tak žalobca stal v zmysle § 813 aktívne vecne legitimovaným na uplatnenie nároku v tomto konaní. Súd uviedol, že z výpovede svedkov mal preukázané, že nehoda bola spôsobená vyššie uvedeným vozidlom zn. Peugeot, ktoré v čase nehody riadil I. J. C.., syn žalovaného 2/. Uvedené vyplývalo nielen zo správy o nehode vyplnenej a podpísanej oboma účastníkmi nehody bezprostredne po nehode, kedy si je človek najlepšie vedomý akým spôsobom viedol motorové vozidlo, ale aj z výpovede svedka, W.. I. Š.. Taktiež svedok J. nebol nútený takúto správu podpísať, pričom na pojednávaní potvrdil, že údaje uvedené v nej sú pravdivé, sám zakresľoval plánik nehody, ale zároveň uviedol, že si nehodu nepamätá. Súd však jeho výpoveď v tejto časti považoval za nedôveryhodnú, nakoľko si odporovala. Svedok najprv uviedol, že asi cúval z boxu a určite sa pozrel a následne tvrdil, že druhé vozidlo nemusel vidieť. Nehodu si vraj nepamätal napriek tomu, že ju oznámil otcovi a ten mal o nej lepšiu vedomosť ako on sám. Svedok si ďalej zároveň nehodu nepamätal ale pamätal si, že údaje v správe o nehode (kde bolo uvedené, akým spôsobom k nej došlo) boli pravdivé. Súd tiež uviedol, že žalovaný 2/ najskôr namietal, že k nehode došlo cúvaním oboch vozidiel, k čomu dospel na základe tvrdení syna a na základe fotodokumentácie, ale následne svoju výpoveď zmenil a nárok poškodeného uznal, a teda uznal aj zavinenie vodiča, I. J. ml.. Súd tak s poukazom na tvrdenia svedkov nad rámec uviedol, že nevidí dôvod, prečo by po nehode nemohli zostať vozidlá v takej polohe ako na fotografiách, keďže vozidlo zn. Renault Clio mohlo v snahe vyhnúť sa vozidlu zn. Peugeot, určiť smer jazdy dopredu vpravo, t. j. intuitívne ďalej od miesta nehody v snahe vyhnúť sa zrážke. Súd zároveň podotkol, že na fotkách neboli vozidlá pri sebe ako pri náraze, ale je zrejmé, že sa s nimi hýbalo aj po nehode. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalovanému 2/ ako prevádzkovateľovi motorového vozidla zn. Peugeot, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, uložil v súlade s § 427, 428 a 431 povinnosť zaplatiť regresný nárok žalobcu na náhradu škody v sume 605,72 EUR, ktorá zo strany žalovaných nebola namietaná. Z totožných dôvodov a v spojení s § 4 ods. 2, písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. túto povinnosť sú uložil aj žalovanému 1/, a to spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/, nakoľko žalobca má právo požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. K uplatnenému úroku z omeškania súd uviedol, že žalovaný 1/ ukončil vyšetrovanie poistnej udalosti dňa 6.8.2009, čo vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 6.8.2009. Nasledujúcim dňom tak začala v zmysle § 11 ods. 5, zákona č. 381/2001 Z. z. plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia žalobcovi. Splatnosť žalobcovej pohľadávky tak nastala dňa 21.8.2009 a žalovaní sa nasledujúcim dňom 22.8.2009 dostali do omeškania. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba ECB 1 %, čo po pripočítaní 8 percentuálnych bodov predstavuje úrok z omeškania vo výške 9 %. S poukazom na uvedené tak súd uviedol, že návrh v časti zaplatenia úrokov z omeškania od 11.8.2009 do 21.8.2009 ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2, O.s.p. s poukazom na procesné zavinenie zastavenia konania žalobcom a vo zvyšnej časti o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3, O.s.p., pričom žalobca mal neúspech iba v nepatrnej časti.

3.

Proti rozsudku v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania a trovami konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/ z dôvodu podľa § 205 ods. 2, písm. c/ a f/ O.s.p. Poukázal na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní vychádzal najmä zo správy o nehode a z výpovede svedka, W.. I. Š., čo znamená, že predmetná povinnosť nebola žalovaným uložená na základe toho, že by v rámci vykonaného dokazovania bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že škoda vzniknutá na motorovom vozidle vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného 1/. Poukázal na § 427 OZ, podľa ktorého je zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla za škodu zodpovednosťou objektívnou, a teda jej vznik si vyžaduje splnenie troch základných predpokladov, a to osobitná povaha prevádzky motorového vozidla, vznik škody a kauzálny nexus medzi prvými dvoma podmienkami. Žalovaný 1/ poukázal na § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., v súvislosti s ktorým uviedol, že z hľadiska preukázania uplatneného nároku nie sú dostačujúce len tvrdenia žalobcu a vodičov oboch motorových vozidiel o spomínanej príčinnej súvislosti vyjadrenej v správe o nehode bez predloženia ďalších dôkazov, ktoré by tvrdené skutočnosti jednoznačne preukázali. Podľa žalovaného 1/ samotnú správu o nehode nemožno považovať za dokument preukazujúci zodpovednosť vodiča vozidla poisteného u žalovaného 1/, ktorého podpis taktiež nemôže byť dôkazom toho, že nehoda sa stala tak, ako bolo uvedené v predmetnej správe, nakoľko účastník dopravnej nehody na základe okolností ovplyvňujúcich jeho konanie často sám nevie

posúdiť okolnosti dopravnej nehody. V súvislosti s tým žalovaný 1/ poukázal na výpoveď žalovaného 2/ uskutočnenú na pojednávaní dňa 4.11.2015. Zároveň zdôraznil, že k výsluchu I. J. ml. došlo až 6 a pol roka po nehode, a preto je logické, že nemal vedomosť o detailnom priebehu škodovej udalosti. Vzhľadom na uvedené preto žalovaný 1/ uviedol, že postupoval správne, keď nárok navrhovateľa zamietol a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne a žalobcovi uloží povinnosť uhradiť žalovanému 1/ vzniknuté trovy konania.

4.

K odvolaniu žalovaného 1/ sa písomne vyjadril žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za správne a obranu žalovaného 1/ za účelovú a nemajúcu oporu ani v § 427 v spojení s § 4 ods. 2, písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z.. Ďalej uviedol, že súd si okrem žalobcom zaslaných dokladov sám zabezpečil aj výsluch oboch vodičov ako aj žalovaného 2/. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného 1/, že neboli splnené podmienky podľa § 427 a opätovne poukázal na skutočnosti o priebehu škodovej udalosti. V súvislosti s tým, že strany na pojednávaní zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, považoval žalobca za kontraproduktívne tvrdenie žalovaného 1/, že nebolo dostatočne preukázané tvrdenie strán sporu ako i účastníkov nehody o príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky a vzniknutou škodou. Žalovaný 2/ však z vlastnej vôle vzal svoju výpoveď späť, netrval na znaleckom dokazovaní, ktoré chcel súd nariadiť a uznal nárok poškodeného. Na základe uvedeného žalobca zastával názor, že súd vec riadne prešetril a správne rozhodol, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu.

5.

Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

6.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, ktorú následne i správne právne posúdil, a preto sa odvolací súd stotožnil so závermi ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. S obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný 1/ v odvolaní namietal skutočnosti uvádzané ním už v priebehu konania, s ktorými sa však súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal. Odvolací súd preto považuje odvolanie za účelové, resp. z hľadiska namietaných skutočností za neopodstatnené, nakoľko má preukázané, že jednotlivé tvrdenia žalovaného 2/, resp. jeho syna ako účastníka dopravnej nehody si v podstatných okolnostiach odporovali, nakoľko žalovaný 2/ o skutočnostiach týkajúcich sa škodovej udalosti vedel len na základe fotodokumentácie a toho, čo sa dozvedel od syna. Ten ako účastník dopravnej nehody napriek tomu, že potvrdil, že údaje uvedené v správe o nehode, ktorá obsahovala jeho podpis, sú pravdivé a zakresľoval aj plánik nehody tvrdil, že si podrobnosti nepamätá, že nevie či naozaj došlo k nárazu, v akej pozícii bolo vozidlo poškodeného a podobne. Odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že žalovaný 2/ napokon

priamo na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uznal nárok poškodeného, vzal svoju výpoveď späť a netrval ani na nariadení znaleckého dokazovania, na základe čoho možno skonštatovať, že tým, čo tvrdil v priebehu konania si nebol dostatočne istý a nevedel vylúčiť ani preukázať, že uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný. Odvolací súd tak na základe vyššie uvedeného a so skutočností zistených z obsahu spisu dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre vznik zodpovednosti žalovaného 2/, resp. jeho syna za škodu, ku ktorej došlo z dôvodu, že svojim vozidlom cúvajúcim z boxu parkoviska nedal prednosť vozidlu poškodeného. Uplatnený nárok žalobcu tak odvolací súd považuje za opodstatnený, rovnako ako aj priznané úroky z omeškania v zákonnej výške a vecne správne je aj rozhodnutie o náhrade trov konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

8.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1, a § 255 ods. 1, C.s.p., nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).