Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/271/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: BANCO COFIDIS, S.A, so sídlom Avenida 24 de Julho, N 98, Santos-o-Velho, 1200 870 Lisabon, Portugalsko, vo veci organizačnej zložky BANCO COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 11, 851 01 Bratislava, IČO: 35 945 745, zastúpeného zástupcom allianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, proti žalovanému: S. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K N. XXX, XXX XX D., štátny občan SR (pôvodne podnikajúci pod obchodným menom S. C., s miestom podnikania 032 61 Važec, K jaskyni 755, IČO: 43 696 686 od 1. 8. 2007 do 28. 2. 2015), v konaní o zaplatenie 4.658,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/329/2015-72 zo dňa 25.5.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/329/2015-72 zo dňa 25.5.2016 vo výroku II. určenej lehoty na zaplatenie do troch dní od právoplatnosti rozsudku istiny vo výške 3.315,46 Eur, úroku z úveru vyčísleného do 10.7.2013 vo výške 393,29 Eur, úroku z omeškania vyčísleného do 10.7.2013 vo výške 113,50 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.708,75 Eur od 11.7.2013 do zaplatenia, poplatkov vo výške 109,94 Eur p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. konanie v časti o zaplatenie istiny 319,67 Eur, úroku z úveru do 10.7.2013 vo výške 106,06 Eur, úroku z omeškania do 10.7.2013 vo výške 2.099,31 Eur, úroku z úveru 16,83 % ročne zo sumy 3.635,13 Eur od 11.7.2013 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 425,73 Eur od 11.7.2013 zastavil. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výšku 3.315,46 Eur, úrok z úveru vyčíslený do 10.7.2013 vo výške 393,29 Eur, úrok z omeškania vyčíslený do 10.7.2013 vo výške 113,50 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.708,75 Eur od 11.7.2013 do zaplatenia, poplatky vo výške 109,94 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu doručenú okresnému súdu 20.11.2015, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť 3.635,13 Eur s nezaplateným zmluvným úrokom do 10.7.2013 vo výške 499,35 Eur, s nezaplateným zákonným úrokom z omeškania do 10.7.2013 vo výške 2.212,81 Eur, so zmluvným úrokom vo výške 16,83 Eur ročne zo sumy 3.635,13 Eur od 11.7.2013 do zaplatenia, so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 4.134,48 Eur od 11.7.2013 do zaplatenia, s poplatkami 109,94 Eur a trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.12.2009 ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere

- individuálne podmienky č. 11963, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné úverové podmienky zo dňa 14.12.2009. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 7.289,67

Eur za účelom umožnenia kúpy motorového vozidla bližšie špecifikovaného v zmluve. Výška mesačnej zmluvnej splátky bola dohodnutá na 211,36 Eur s počtom splátok 48. Splatnosť prvej splátky bola 20.1.2010 a splatnosť ďalších splátok bola vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný sa v zmluve zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť s dohodnutým príslušenstvom. Žalovaný zaplatil 30 splátok úveru, posledná zaplatená splátka bola splatná spolu s dohodnutým zmluvným úrokom dňa 20.6.2012, pričom od tejto doby úver nesplácal napriek tomu, že listom zo dňa 29.5.2013 bol žalobcom vyzvaný na plnenie zmluvných povinností s upozornením, že ak nastane omeškanie s platbou jednej splátky viac ako tri mesiace, žalobca vyhlási splatným celý poskytnutý úver spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami. Listom odoslaným dňa 2.7.2013 informoval žalobca žalovaného, že nakoľko je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako tri mesiace v súlade s bodom 19 všeobecných úverových podmienok vyhlasuje celý poskytnutý úver spolu s príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú splatným k 10.7.2013. Súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Prvý deň omeškania nastal 11.7.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná od 8.5.2013 bola 0,50 % a úrok z omeškania predstavuje 8,50 % ročne.

2. Pred začatím prvého pojednávania žalobca zobral žalobu v časti späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť, a to: z istiny 3.635,19 Eur zobral žalobu späť v časti 319,67 Eur, zo zmluvného úroku do 10.7.2013 vo výške 499,35 Eur žalobu zobral späť v časti 106,06 Eur, zo zákonného úroku z omeškania do 10.7.2013 vo výške 2.212,81 Eur zobral návrh späť v časti 2.099,31 Eur, zmluvný úrok vo výške 16,83 Eur ročne zo sumy 3.635,13 Eur od 11.7.2013 zobral žalobu späť, zo základu zákonného úroku z omeškania 8,50 % ročne vo výške 4.134,48 Eur zobral žalobu späť v časti základu 425,73 Eur od 11.7.2013 do zaplatenia. Okresný súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p. v časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť konanie zastavil.

3. Po čiastočnom späťvzatí žalobca žiadal zaplatiť istinu vo výške 3.315,46 Eur so zmluvným úrokom do 10.7.2013 vo výške 393,29 Eur, so zákonným úrokom z omeškania do 10.7.2013 vo výške 113,50 Eur, so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.708,75 Eur od 11.7.2013 do zaplatenia a poplatky vo výške 109,94 Eur.

4. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal a pojednával v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu, ktorí sa na pojednávanie dňa 25.5.2016 neustanovili, hoci boli riadne predvolaní. Žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi bolo predvolanie doručené do vlastných rúk dňa 30.3.2016. Žalovaný bol predvolaný ústne na pojednávaní dňa 21.3.2016. Žiaden z nich nežiadal o odročenie pojednávania.

5. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, aplikáciu ust. § 261 ods. 1, 5 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, § 369 ods. 1 v znení účinnom do 31.1.2013, § 497, § 501, § 502, § 503, § 506, § 768k Obchodného zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 14.12.2009 žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o úvere - individuálne podmienky č. 11963, ktorej časť obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky zmluvy o úvere. V čase uzatvárania zmluvy boli strany sporu podnikateľmi. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver určený na kúpu motorového vozidla rok výroby 2006, zn. Peugeot, evidenčné číslo RK215BF, výrobné číslo podvozku (VIN) VF36D9HZC21503512. Výška istiny poskytnutého úveru bola 7.289,67 Eur. Výška mesačnej splátky úveru bola 211,36 Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 48 mesačných splátkach, splatných vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca so splatnosťou prvej splátky 20.1.2010. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť úver do 20.12.2013. Žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva - individuálne podmienky dňa 14.12.2009, ktorou bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa na predmetné vozidlo zn. Peugeot, evidenčné číslo RK215BF. V článku 19 všeobecných úverových podmienok bolo dohodnuté, že ak je dlžník v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako tri mesiace je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver a celé jeho príslušenstvo spolu so všetkými platbami, ktoré sa vzťahujú k úveru za splatný k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia dlžníkovi na poslednú veriteľovi známu adresu. Dlžník je povinný splatiť záväzok ku dňu splatnosti, ktorý pozostáva z neuhradených splátok, úrokov, úrokov z omeškania, celej sumy istiny a všetkých iných požadovaných nárokov, nákladov a výdavkov veriteľa a všetky náklady vynaložené veriteľom v súvislosti s nadobudnutím držby a predajom vozidla určeného veriteľom vo výške skutočne vynaložených súm. Listom zo dňa 29.5.2013 žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade splatných pohľadávok a súčasne ho poučil, že v prípade, ak bude v omeškaní s platbou jednej splátky o viac ako tri mesiace, v súlade s bodom 19 všeobecných podmienok

zmluvy o úvere vyhlásia splatný celý poskytnutý úver spolu s príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú. Následne listom zo dňa 2.7.2013 podaným na pošte na prepravu dňa 2.7.2013 vyhlásil žalobca úver za splatný, pretože žalovaný bol v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako tri mesiace.

6. Žalovaný nerobil pohľadávku žalobcu spornou čo do dôvodu, namietal len výšku s tým, že v prvom polroku 2015 zaplatil okolo 500 až 600 Eur na účet žalobcu, ktoré tvrdenie o peňažnom plnení nepreukázal. Žalobca potvrdil, že žalovaný mu zaplatil dňa 12.2.2015 sumu 120 Eur a dňa 1.4.2015 sumu 120 Eur s tým, že prvá suma 120 Eur bola započítaná na úhradu faktúry od externej agentúry vo výške 36 Eur, ďalšej faktúry vo výške 24,48 Eur a úroku z omeškania vo výške 56,25 Eur. Žalovaný dlhuje žalobcovi: titulom istiny úveru 3.315,46 Eur, ktorý je určený ako rozdiel medzi poskytnutým úverom 7.289,67 Eur a platieb žalovaného použitých na úhradu istiny podľa finančného plánu vo výške 3.974,21 Eur. Žalovaný zaplatil žalobcovi celkom 30 splátok, pričom každá pozostáva z istiny úveru a zmluvných úrokov z úveru, ktorej celková výška je spolu 211,36 Eur. Zmluvný úrok z úveru bol 16,83 % ročne. Ďalší nárok žalobcu tvoril úrok z úveru 16,83 % ročne odo dňa splatnosti prvej nesplatenej splátky úveru až do 10.7.2013 vyčíslený vo výške 393,29 Eur, úrok z omeškania odo dňa splatnosti prvej nesplatnej splátky úveru vyčíslený do 10.7.2013 vo výške 113,50 Eur. Výška úroku z omeškania bola určená ako základná úroková sadzba ECB zvýšená o 8 percentuálnych bodov, nárok titulom úroku z omeškania 8,50 % ročne z čiastky 3.708,75 Eur od 11.7.2011, ktorého základ pozostáva z neuhradenej istiny úveru 3.315,46 Eur a neuhradeného vyčísleného zmluvného úroku vo výške 393,29 Eur, nárok titulom zmluvných poplatkov v sume 109,44 Eur za úkony smerujúce k uspokojeniu pohľadávky žalobcu. Žalobca sa pokúšal prostredníctvom spoločnosti Credit Solution, s.r.o. spojiť so žalovaným na základe mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou Credit Solution, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica. Žalobca preukázal oprávnenosť nároku, a preto mu okresný súd vyhovel. Ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že rozsudok na zaplatenie celej sumy je pre neho nereálny. Chcel by požiadať o splátkový kalendár s mesačnou splátkou 50 - 60 Eur mesačne, keďže je na úrade práce. Prácu zatiaľ nemá. Zároveň sa ospravedlnil, že sa nedostavil na okresný súd, keďže bol v Bratislave ohľadom práce, kde neuspel. Od 1. augusta by mal nastúpiť na jednu prácu a potom by vedel platiť viac.

8. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Poukázal na to, že žalovaný v predmetnom odvolaní nenamieta existenciu dlhu voči žalobcovi, nenamieta výšku dlhu, úrokov, ani uzavretie zmluvy o úvere, ale žiada o schválenie splátkového kalendára. Žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza žiaden odvolací dôvod a z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že si je vedomý svojho záväzku vzniknutého z úverovej zmluvy, ktorý žiadnym spôsobom nespochybňuje. Žalobca poukázal na ust. § 363, § 365 ods. 1 CSP, na základe ktorých mal za to, že žalovaný neuviedol žiaden odvolací dôvod, ktorým by boli riadne splnené náležitosti odvolania. Nenapáda rozsudok zo stránky skutkovej ani právnej a ani nepoukazuje na porušenie hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej normy. Odvolanie sa viaže len na schválenie splátkového kalendára, pričom takéto podanie nespĺňa náležitosti odvolania. Žalobca mal za to, že tvrdenia žalovaného nie je možné považovať za relevantný odvolací dôvod, pre ktorý by nastali účinky riadneho podaného odvolania. Navrhol odvolanie žalovaného odmietnuť.

9. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379 v spojení s § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu vo výroku II. určenej lehoty na plnenie, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, viažuci sa k povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 3.315,46 Eur, úrok z úveru vyčíslený do 10.7.2013 vo výške 393,29 Eur, úrok z omeškania vyčíslený do 10.7.2013 vo výške 113,50 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.708,75 Eur od 11.7.2013 do zaplatenia, poplatky vo výške 109,94 Eur, potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/271/2016-95 zo

dňa 12.1.2017 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 17.1.2017, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP.

12. V procesnej rovine primárne krajský súd uvádza, že aj keď rozsudok okresného súdu bol vyhlásený dňa 25.5.2016, odvolanie žalovaného bolo podané pošte ako doručovaciemu orgánu na prepravu dňa 11.7.2016, a preto bol krajský súd v odvolacom konaní povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. V súvislosti s konaním pred súdom prvého stupňa krajský súd poukazuje na ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Vzhľadom k odvolaniu žalovaného doručeného Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 13.07.2016 s odkazom k ust. § 379 v spojení s § 380 ods. 1 bol nepochybne daný rozsah odvolania žalovaného, ktorý smeroval proti vo výroku II. určenej lehote na plnenie, a to lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku na zaplatenie istiny 3.315,46 Eur, úroku z úveru vyčísleného do 10.7.2013 vo výške 393,29 Eur, úroku zo omeškania vyčísleného do 10.7.2013 vo výške 113,50 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.708,75 Eur od 11.7.2013 do zaplatenia, poplatkov vo výške 109,94 Eur.

15. K samotnému postupu prvostupňového súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného sa konštatuje, že odvolanie žalovaného spĺňalo náležitosti odvolania podľa § 363 CSP, podľa ktorého v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Žalovaný podaným odvolaním napadol okresným súdom určenú lehotu na plnenie v zmysle ust. § 160 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, čím bol daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pričom prípustnosť odvolania bola daná podľa § 355 ods. 1 CSP, podľa ktorého proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Z uvedeného preto nebol odvolacím súdom namieste postup podľa § 386 CSP.

16. K samotnému postupu odvolacieho súdu, keď došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu vo výroku II. určenej lehoty na plnenie, a to lehoty do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vzťahujúcej sa k istine, úroku z úveru, úrokov z omeškania a poplatkov, poukazuje krajský súd na okresným súdom splnenú procesnú poučovaciu povinnosť, ktorá bola obsiahnutá v predvolaní na nariadené pojednávanie, a to poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. v znení platnom a účinnom k momentu vykonania nariadeného pojednávania, podľa ktorého súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 O.s.p. poučiť účastníkov, že všetky dôkazy aj skutočnosti musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Žalovaný v rámci konania pred prvostupňovým súdom neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý by mal určiť okresný súd lehotu dlhšiu ako je uvedená v ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v znení do 30.6.2016.

17. Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom ku dňu 30.6.2016 ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

18. Podľa § 232 ods. 2 ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

19. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

20. Prejednaním veci sa odvolací súd stotožnil s postupom okresného súdu vo vzťahu k určenej lehote troch dní na splnenie uloženej povinnosti, keď zo strany žalovaného pred súdom prvej inštancie nebol vykonaný žiadny prejav vôle, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako návrh na povolenie splátok na splnenie uloženej povinnosti. Ak v konaní pred súdom prvej inštancie ho strany žalovaného nebol poskytnutý kvalifikovaný návrh na povolenie splátok, tak ani okresný súd nemohol iniciatívne pristúpiť k takémuto postupu, resp. vykonávať dokazovanie vo vzťahu k podmienkam zročnosti a ani určovať výšku splátok. Pokiaľ žalovaný v rámci vyvolaného odvolacieho konania poukázal na svoju insolventnosť je potrebné uviesť, že k tejto svojej insolventnosti nepredložil žiadne listinné dôkazy túto preukazujúcu. Naviac krajský súd dodáva, že v zmysle § 383 bol viazaný skutkovým stavom tak, ako bol zistený súdom prvého stupňa. Odvolacím súdom nebolo možné na dôvody uvádzané žalovaným na stanovenie dlhšej, než paričnej lehoty na plnenie len vo všeobecnej rovine s poukazom na nedostatok finančných prostriedkov, evidovanie žalovaného na úrade práce, preskúmavať a vyhodnocovať so záverom ustálenia dôvodnosti určenia splátok priznanej pohľadávky pozostávajúcej z istiny, úroku z úveru, úroku z omeškania, poplatkov, ani ich primeranosť vo vzťahu k žalovanému. Krajský súd v tomto smere poukazuje primerane na ustálenú rozhodovaciu prax všeobecných súdov, o ktorej svedčí aj judikát Rc 67/1966 (rozhodnutie 5Cz 126/65, Zb. sr, 66, 6-7:338), podľa ktorého ...„ak má súd za to, že je na mieste v prejednávanom prípade určiť na plnenie lehotu dlhšiu, alebo stanoviť, že sa má plniť v splátkach, musí byť táto časť výroku rozhodnutia súdu podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že je záver vzhľadom na povahu prejednávanej veci priznaného nároku a osobným pomerom účastníkov vhodné určiť na plnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku alebo stanoviť peňažné plnenie v splátkach“. Tiež primerane sa poukazuje na judikát R V/1968 (Občiansky súdny poriadok - I. diel - komentár, JUDr. Andrej Vajcura Csc. a kol. Eurounion spol. s r.o. Bratislava 1996, strana 257) ..,, ak povolí súd plnenie v splátkach, musí vždy určiť presne i výšku a podmienky splatnosti; tiež tento výrok musí náležite odôvodniť. Hľadiská pre úvahu súdu, ak má priznať žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, výhodu splátok, budú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného i v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu sa domáhať plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné omeškanie plnenia v súdom stanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade, vzhľadom na osobné pomery príliš ťaživé. V posudzovanom prípade žalovaným nebolo tvrdené a ani preukázané splnenie podmienok pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 232 ods. 3 veta druhá vo vzťahu k uloženej povinnosti na peňažné plnenie voči pohľadávke žalobcu pozostávajúcej z istiny, úroku z úveru, úroku z omeškania, poplatkov, z ktorého záveru bolo potrebné rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. určenej lehoty na plnenie potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, a preto krajský súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vplnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

22. Vzhľadom k tomu, že okresný súd si rozhodnutie o trovách prvoinštančného konania vyhradil na samostatné rozhodnutie vo veci samej postupom podľa v tom čase platného ust. § 151 ods. 3 O.s.p., rozhodne o výške náhrady trov prvoinštančného konania súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.