Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/218/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu Š. Y., N.. XX. XX. XXXX, A. N. W. XXX/XX, XXX XX Č., zast. JUDr. Jánom Geregom, Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47253011, proti žalovanému Slovenská pošta, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36631124, o náhradu škody vo výške 1 607 375,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 200 000,-- Eur s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 26. 10. 2014 až do zaplatenia, z a m i e t a .

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojím návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 607 375,-- Eur s 10 % úrokom ročne od 26. 10. 2014 až do zaplatenia titulom nemajetkovej ujmy podľa § 11 a § 13 ods. 3 O. z. Na pojednávaní dňa 06. 07. 2016 uviedol, že požaduje zaplatenie sumy 200 000,-- Eur s 10 % úrokom z omeškania od 26. 10. 2014 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti berie návrh späť.

2. Súd v tejto časti konanie v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 zastavil.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, korešpondenciou účastníkov, vyjadrením k sťažnosti prostredníctvom e-mailovej korešpondencie zo strany V. X.?a V. V. - zamestnancov žalovaného, svedeckou výpoveďou V. V. a JUDr. Lucie Anovčinovej, korešpondenciou medzi Luciou Anovčinovou a žalobcom a zistil tento skutkový stav:

5. Podľa tvrdenia žalobcu advokátka JUDr. Lucia Anovčinová z Bratislavy mu zaslala balík dňa 07. 08. 2014 na pošte Bratislava I pod podacím číslom BN 000422794 SK, ktorý mu bol doručený dňa 11. 08. 2014 v poškodenom stave. Chýbali v ňom písomnosti týkajúce sa viacerých súdnych konaní. Doručenie bolo podpísané doručovateľom bez jeho vedomia a balík bol poškodený pred jeho dverami. Týmto konaním bolo porušené jeho listové tajomstvo v zmysle článku 22 ods. 1, 2 Ústavy SR. Na základe takéhoto konania doručovateľa sú jeho súdne veci v ohrození.

6. Žalovanému zaslal sťažnosť, ktorú tento považoval za opodstatnenú. Z titulu poškodenia zásielky bolo rozhodnuté o vyplatení náhrady škody vo výške 39,20 Eur. Dňa 02. 10. 2014 žiadal od neho odškodnenie vo výške 150 000,-- Eur. Na túto žiadosť žalovaný nereagoval.

7. Žalobca uviedol, že požadovaná náhrada predstavuje nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla v súvislosti s tým, že jeho osobné listiny - úverová zmluva, zmluva so špedičnou spoločnosťou, potvrdenie o príjme z DÚ, o daňových priznaniach ako aj korešpondencia s Generálnou prokuratúrou sa dostali zrejme do nepovolaných rúk neznámy osobám. Pokiaľ mu žalovaný zaslal z titulu náhrady škody sumu 39,20 Eur, táto suma predstavuje kompenzáciu za fakticky nedoručenie zásielky, nie za zásah do jeho osobnostných práv. Konaním žalovaného bolo narušené jeho právo na súkromie, konkrétne došlo k zásahu do jeho mena a prejavu, ktoré sa nachádzali v týchto listinách. V listinách sa nachádzali jeho osobné údaje, napr. rodné číslo. Jednalo sa o kópie listín. Zodpovednosť žalovaného vyplýva analogicky z ustanovenia § 420 ods. 2 O. z. Doručovateľ zásielku, ktorá mu bola adresovaná, zanechal pred dverami jeho domu za otvorenou bráničkou tak, že bola prístupná tretím osobám, ktoré ju mohli poškodiť. Aj keď nie je možné v súčasnej dobe preukázať, kto mohol túto zásielku poškodiť, je daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti na strane žalovaného a zásahom do osobnostných práv žalobcu.

8. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že poskytnutá poštová služba bola na základe zmluvy uzatvorenej medzi ním a JUDr. Luciou Anovčinovou, advokátska kancelária, Bratislava I. Ich zodpovednosť ako poštového podniku vyplýva z ustanovenia § 38 a § 39 Zákona o poštových službách 324/2011 Z. z. Z ich strany voči žalobcovi prichádza do úvahy aplikácia § 38 ods. 3 citovaného zákona. Rozsah škody je upravený v § 39 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Poukázal v tomto smere na Svetový poštový dohovor a oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR o jeho podpísaní a schválení, ktoré bolo uverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 50/2010 Z. z. Žalobcom uplatnený nárok je v rozpore so Zákonom o poštových službách ako aj v rozpore so Svetovým poštovým dohovorom. Balík adresovaný žalobcovi bol nepoistený a patrí do univerzálnej služby (§ 18 ods. 2, 3). Za univerzálnu službu sa platia regulované ceny a aj z tohto dôvodu je náhrada škody pri poštových službách limitovaná. Požadovaná náhrada škody žalobcom je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi. Poskytovanie univerzálnej poštovej služby je záväzkom Slovenskej republiky, ktorý vyplýva zo smernice 97/67/ES a žalovaný je povinný ju zabezpečovať na celom území Slovenskej republiky širokej verejnosti. Verejný záujem na jej zabezpečení prevyšuje individuálny záujem na odškodnení skutočnej škody, ktorá vznikne porušením niektorej z ich povinností.

9. Žalovaný nespochybnil, že zo strany jeho zamestnanca Miroslava Mäsiara došlo k porušeniu jeho povinností tým, že nedoručil zásielku adresovanú žalobcovi, ale doklad o jej doručení podpísal v jeho mene a zanechal zásielku pred jeho domom. Toto porušenie povinnosti však nie je v príčinnej súvislosti so vzniknutou ujmou na strane žalobcu. Uviedol, že zásielka v čase doručovania nebola poškodená, o čom svedčí samotné vyjadrenie doručovateľa V. V. (č. l. 78, 89, 95 spisu) ako aj vyjadrenie ich zamestnanca V. X.?(č. l. 78 spisu). Z tohto vyjadrenia vyplýva, že pokiaľ by bola doručovaná zásielka poškodená v čase doručovania, bol by o tom spísaný zápis. Žalovaný tiež uviedol, že žaloba ani nepreukázal, či došlo k zmiznutiu nejakých dokladov z tejto zásielky. Pokiaľ bola žalobcovi uhradená škoda, bolo to z dôvodu, že nebola dodaná zásielka správne.

10. Svedok V. V. uviedol, že pri preberaní zásielky nepostrehol žiadne poškodenie balíka. V čase jeho doručovania žalobca nebol prítomný dom. Mal otvorenú bráničku pred domom. Z týchto dôvodov, keďže si myslel, že balík nemá hodnotu, nechal ho na botníku pri dverách.

11. Svedkyňa JUDr. Anovčinová viedla, že jej žalobca poslal dňa 10. 07. 2014 na oboznámenie listiny, ktoré mu po preštudovaní v celku zaslala dňa 07. 08. 2014. Nevedela sa vyjadriť, o aké konkrétne listiny išlo, ani ohľadom ich počtu a rozsahu. Išlo o kópie listín vzťahujúcich sa na konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 10C/48/2011. Žalobca ju následne kontaktoval telefonicky a oznámil jej, že mu bola doručená poškodená zásielka, keď jedna strana balíka bola odtrhnutá a balík bol zanechaný pred jeho vchodom.

12. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do jeho osobných práv - porušenia listového tajomstva v zmysle článku 22 ods. 1 Ústavy SR.

13. Podľa článku 22 ods 1 Ústavy SR, listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Ods. 2, nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou.

14. Z obsahu žalobného návrhu a vyjadrení žalobcu mal súd za to, že hoci svoj nárok navrhovateľ nazýval odškodnenie, nevzťahuje sa na daný nárok ustanovenia § 420 a nasledujúcich O. z., keďže v zmysle § 442 O. z. je predmetom náhrady škody skutočná škoda a ušlý zisk.

15. Žalobca sa domáhal nemajetkovej ujmy a to z dôvodu zásahu do jeho osobnostných práv, a teda súd posudzoval jeho nárok podľa § 13 ods. 2 O. z. v súvislosti s ustanovením § 11 O. z.

16. Súd skúmal, či je nárok žalobcu v zmysle citovaných ustanovení daný.

17. V prípade náhrady škody podľa § 420 ods. 2 O. z. za škodu zodpovedá právnická osoba v prípade, keď bola spôsobená fyzickou osobou, ktorú použila pri svojej činnosti.

18. Analogicky je možno dané ustanovenie aplikovať na prípad v zmysle § 13 O. z., pokiaľ nedošlo k excesu zo strany zamestnanca žalovaného.

19. V konaní nebolo sporné, že došlo zo strany zamestnanca žalovaného k porušeniu jeho povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru v tom, že pri doručovaní zásielky žalobcovi: 1. podpísal v jeho mene prevzatie balíka, 2. tento balík nedoručil do rúk žalobcovi ani osobám žijúcim v jeho domácnosti, ale ho zanechal pred vstupom do jeho rodinného domu.

20. Toto porušenie povinností potom malo byť podľa žalobcu v príčinnej súvislosti s poškodením balíka a zmiznutím piatich listín, v ktorých sa nachádzali osobné údaje žalobcu.

21. V konaní nebolo sporné, že žalobca na druhý deň po doručovaní reklamoval, že mu bol doručený balík hore popísaným spôsobom s tým, že ho našiel poškodený. Táto skutočnosť v konaní nebola sporná. Sporná bola otázka, či a aké listinné dôkazy boli z tohto balíka odcudzené a kým. Odosielateľka balíka JUDr. Anovčinová vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že si nepamätá, aké listiny boli doručované v tomto balíku. Nebolo tvrdené, ani preukázané, že by zo strany doručovateľa žalovaného malo dôjsť k odcudzeniu týchto listín.

22. Podľa § 11 O. z., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

23. Podľa § 13 ods. 1 O. z., fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalobca tvrdil, že došlo ku zásahu do jeho práva na súkromie, konkrétne do zásahu jeho mena a prejavu nachádzajúcich sa v zmiznutých listinách z poštovej zásielky.

24. Žalobca tvrdil, že došlo ku zásahu do jeho práva na súkromie, konkrétne do zásahu jeho mena a prejavu nachádzajúcich sa v zmiznutých listinách z poštovej zásielky.

25. Podľa článku 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (porovnaj tiež článok 19 ods. 2 Ústavy SR).

26. V zmysle článku 19 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

27. SR chráni nedotknuteľnosť súkromia fyzickej osoby, pričom o porušenie práva na osobné súkromie ide, keď niekto neoprávnene získava vedomosti o skutočnostiach zo súkromného života inej osoby, ako aj keď tieto skutočnosti ďalej rozširuje a to bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby alebo bez zákonom uznávaného dôvodu.

28. Na strane žalobcu však bolo dôkazné bremeno preukázať: 1. že došlo k takémuto zásahu do jeho súkromia, t. j. že boli skutočne odcudzené treťou osobou z balíka listiny obsahujúce jeho osobné údaje, 2. preukázať obsah týchto listín tak, aby bolo možné posúdiť, či sa skutočne jednalo o zásah do jeho súkromia a ak áno, akého charakteru.

29. V konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalovaného, resp. jeho zamestnanca, malo dôjsť do neoprávneného zásahu do práv žalobcu uvedených v § 11 O. z. (t. j. k odcudzeniu listín obsahujúcich osobné údaje žalobcu). Porušenie povinnosti na strane zamestnanca žalovaného tým, že zanechal balík pred dvermi žalobcu, môže predstavovať porušenie prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 O. z. v súvislosti so vzniknutou škodu (stratou balíka, jeho poškodením), ale nebolo preukázané v konaní, že by priamo zo strany žalovaného, resp. jeho zamestnanca došlo ku priamemu zásahu do osobnostných práv žalobcu tak, ako to bolo tvrdené v konaní. Z týchto dôvodov potom nemôže prichádzať do úvahy ani náhrada nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 O. z. Absentuje totiž priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti na strane zamestnanca žalovaného a prípadným neoprávneným zásahom tretej osoby, aj keby tento zásah bol preukázaný.

30. Z uvedených dôvodov sa potom súd nezaoberal ani otázkou nároku žalobcu v zmysle § 13 ods. 1 až 3 O. z.

31. Súd má za to, že ak by bolo preukázané, že sa v balíku nachádzali konkrétne listinné dôkazy a boli vytiahnuté z balíka doručovateľom žalovaného, vecne pasívne legitimovaný v spore v zmysle § 13 O. z. by bol priamo zamestnanec žalovaného a nie žalovaný. V prípade, ak by sa preukázalo, že k takémuto zásahu došlo zo strany tretej osoby, bola by vecne pasívne legitimovaná táto tretia osoba. Zodpovednosť podľa § 13 O. z. zakladá len za také konanie, ktoré je neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti. Žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú jeho zamestnancom v súvislosti s výkonom jeho činnosti v rámci svojho pracovnoprávneho poverenia (riadneho doručenia zásielky). Nemôže zodpovedať za nároky v súvislosti s činnosťou použitej osoby, ktoré by vybočili (excedovali) z rámca poverenej vymedzenej činnosti. V tomto prípade postihuje občianskoprávna zodpovednosť podľa § 13 priamo len tieto použité osoby.

32. Ako už však bolo uvedené, ani takáto činnosť zo strany zamestnanca žalovaného v konaní nebola preukázaná.

33. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol ako bezdôvodný.

34. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.