Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-60-2016.pdf
PDF · 99.83 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/60/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovaným: 1/ M. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo S., H. č. XXX/XX, a 2/ L. G., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo S., H. č. XXX/XX, v skutočnosti bytom v N. N., P. č. 5, o zaplatenie 4.245,75 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 20C/21/2015-113 zo dňa 15.10.2015, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1 / a 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.245,75 € spolu s úrokmi z omeškania za obdobie od 21.11.2011 do 11.08.2013 sume 119,11 € a úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.639,56 € od 12.08.2013 do zaplatenia spolu so súdnym poplatkom v sume 254,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 764,47 € na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok) a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok). 1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ na jednej strane a žalovaní 1/ a 2/, ako dlžníci na strane druhej, uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 0303849685 zo dňa 10.05.2006, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 5.809,- € (175.000,- Sk), ktorí sa žalovaní zaviazali vrátiť v 119 splátkach po 79,53 € (2.396,- Sk) mesačne splatných vždy k 20. dňu v mesiaci s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.04.2016; právny predchodca žalobcu listom zo dňa 28.01.2009 vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, s ktorou boli v omeškaní ku dňu 31.12.2008 a neskôr listom zo dňa 20.05.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru; zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 bola pohľadávka voči žalovaným v sume 4.464,22 € z titulu zmluvy o splátkovom úvere postúpená na žalobcu s tým, že postúpenie pohľadávky bolo žalovaným oznámené zo strany pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s.
1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcu v prevažnej časti dôvodná; žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie sporného nároku, pretože boli splnené podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov umožňujúce pôvodnému veriteľovi Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpiť pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere voči žalovaným bez ich súhlasu na tretiu osobu; súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaným 1/ a 2/ vznikla povinnosť vrátiť poskytnutý úver a preto im uložil povinnosť ako spoludlžníkom spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom, keď žalobu zamietol len v časti uplatneného príslušenstva.
1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná 2/ včas odvolanie zo dňa 15.12.2015 (č.l. 119-122 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu. Ťažiskovo vyčítala súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní nedostatočne vyhodnotil skutkový stav a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že spolu so žalovaným 1/ ako dlžníci uzavreli s právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 10.05.2006; pohľadávky zo zmluvy bola zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu. Vyjadrila názor, že nie je povinná túto pohľadávku uhradiť a nesúhlasila s uložením povinnosti zaplatiť žalovanú sumu spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/; dôvodila, že so žalovaným 1/ boli manželia v období od 16.04.1994 do 06.10.2008, kedy bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/107/2008; následne rozsudkom č.k. 9C/131/2009-313 zo dňa 13.10.2010 súd vyporiadal ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že okrem iného povinnosť zaplatiť zostatok dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0303849685 v sume 5.322,08 € uložil žalovanému 1/ a jej uložil povinnosť zaplatiť zostatok dlhu z iného úveru v sume 8.627,64 €; po tomto rozhodnutí o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa už o úverovú zmluvu č. 0303849685 ďalej nezaujímala. Poukázala aj na skutočnosť, že zaplatenie prisúdenej sumy je pre ňu nereálne a neúnosné vzhľadom na jej možnosti a schopnosti, pretože je vážne chorá, od roku 1998 na invalidnom dôchodku v sume 245,60 € mesačne, jej choroba je nevyliečiteľná, zdravotný stav zlý a stále sa zhoršuje, preto sa nemôže zamestnať a zvýšiť svoje príjmy, pričom na návrh žalovaného 1/ sú proti nej vedené tri exekúcie; poukázala aj na to, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti, hodnotnejšie hnuteľné veci a nemá ani žiadne úspory. Na základe uvedeného navrhla zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle uloženia povinnosti zaplatiť žalovanú sumu výlučne žalovanému 1/.
2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.03.2016 (č.l. 140 spisu) k odvolaniu žalovanej 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a odvolanie ponecháva na rozhodnutie súdu. Nakoľko vyjadrenie neobsahovalo žiadnu skutkovú ani právnu argumentáciu odvolací súd nepristúpil k jeho doručeniu stranám na vedomie.
2.3 Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalovanej 2/ nevyjadril.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej 2/ podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalovanej 2/ podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovanej 2/ podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej 2/ ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalovanej 2/ odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovanej 2/ uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
4.6 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, so sídlom v Bratislave, Suché mýto č. 4, na jednej strane a žalovaní 1/ a 2/ na strane druhej uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 0303849685 zo dňa 10.05.2006, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 5.809,- € žalovaným ako spoludlžníkom; pôvodný veriteľ vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy a následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 postúpil pohľadávku voči žalovaným z titulu zmluvy o splátkovom úvere na žalobcu.
4.7 Napriek tomu, že v prejednávanom spore išlo o spoločný záväzok žalovaných, z procesného hľadiska ide medzi žalovanými o samostatné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; § 75 ods. 1 Cs.p. v spojení s § 76 C.s.p.), preto aj keď odvolanie proti rozsudku podala len žalovaná 2/, odvolací súd v dôsledku podaného odvolania preskúmal celý rozsudok súdu prvej inštancie, keď vychádzal z názoru, že odvolanie podané len jedným zo žalovaných, ktorým bola uložená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne, má odkladný účinok aj vo vzťahu k tomu žalovanému, ktorý odvolanie nepodal; povinnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade je preskúmať celý výrok súdu prvej inštancie (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MCdo/79/2002 zo dňa 27.08.2002 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 4/2004); tento záver prevzala aj časť teórie (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kolektív : Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1210).
4.8 Odvolanie žalovanej 2/ nie je dôvodné. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne existencie povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu z titulu nesplateného úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0303849685 zo dňa 10.05.2006 v prejednávanom spore je správne. Odvolacia námietka žalovanej 2/ spočívala v tvrdení, že vzhľadom na vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov
so žalovaným 1/ rozsudkom zo dňa 13.10.2010 v dôsledku rozvodu ich manželstva, v rámci ktorého bola povinnosť zaplatiť dlh sporného úveru uložená len žalovanému 1/, nie je povinná žalobcovi vrátiť úver a zaplatiť prisúdenú sumu spoločne so žalovaným 1/; právny názor žalovanej 2/ však nie je správny; predmetný rozsudok o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je záväzný len pre žalovaných 1/ a 2/ (§ 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; § 228 ods. 1 C.s.p.), voči žalobcovi nemá žiadne právne účinky, pretože tento (ani jeho právny predchodca) nebol stranou uvedeného konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a preto uvedený rozsudok nemôže mať na jeho postavenie žiadny vplyv; význam rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorého jeden z bývalých manželov prevezme dlh vzniknutý za trvania bezpodielového spoluvlastníctva je len v tom, že ak druhý z bývalých manželov zaplatí na tento dlh veriteľovi viac ako na neho pripadlo podľa rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, má proti druhému manželovi právo na náhradu zaplatenej sumy; pokiaľ teda v prejednávanom spore súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že zmluvu o splátkovom úvere č. 0303849685 zo dňa 10.05.2006 uzavreli žalovaní 1/ a 2/ ako spoludlžníci, jeho právne posúdenie v tom smere, že majú povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spoločne a nerozdielne bolo správne a rozsudok o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných ako bývalých manželov nemá na správnosť tohto právneho posúdenia žiadny vplyv. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že v súvislosti s poukazom na svoje osobné majetkové pomery neurobila žalovaná 2/ v odvolaní žiadny procesný návrh a samotné jej pomery nemajú na právne posúdenie veci žiadny vplyv.
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalovaná 2/ podané odvolanie ťažiskovo odôvodnila tým, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a súčasne tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho právne posúdenie vo vzťahu k dôvodnosti žaloby proti obidvom žalovaným v prejednávanom spore však považuje odvolací súd za správne (bod 4.8 odôvodnenia).
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal odvolací súd žalobcovi len voči žalovanej 2/, pretože len táto podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a aj keď bol odvolací súd povinný preskúmať rozsudok aj vo vzťahu k žalovanému 1/, bol pritom viazaný len odvolacími dôvodmi žalovanej 2/, ktoré smerovali výlučne v prospech jej osoby.
8.1 Z obsahu spisu ako aj z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že na strane žalovaných do 30.06.2016 vystupoval v konaní vedľajší účastník. Pokiaľ ide o postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaných odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý obsahovo neprevzal inštitút vedľajšieho
účastníka ako bol upravený v Občianskom súdnom poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; napriek uvedenému odvolací súd vychádza z právneho názoru, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 01.07.2016 procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaných absolútne nezaniklo, pretože podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (t.j. vrátane právneho účinku doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktorým vzniklo vedľajšie účastníctvo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016); pre účely ďalšieho (v tomto prípade odvolacieho) konania tak zostali zachované všetky procesné úkony vykonané vedľajším účastníkom na strane žalovaných ako aj procesné nároky, ktoré mu v konaní vznikli (predovšetkým nárok na náhradu trov konania); nakoľko s účinnosťou od 01.07.2016 vedľajší účastník ako subjekt konania zanikol a nie je možné ho stotožňovať so žiadnym iným subjektom definovaným v Civilnom sporovom poriadku, ktorý pri riešení problematiky intervencie (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva) prikročil k jej komplexnej zmene, pretože podľa novej právnej úpravy intervenient je výlučne ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku sporu (§ 81 C.s.p.); s účinnosťou od 01.07.2016 nedochádza k automatickej transformácii bývalého vedľajšieho účastníka na žiadny iný subjekt a podmienky intervencie v prejednávanom spore splnené neboli (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/55/2014 zo dňa 29.09.2016). V odvolacom konaní preto odvolací súd s pôvodným vedľajším účastníkom nemohol pokračovať v konaní, na druhej strane by však bol povinný rozhodnúť o prípadných trovách odvolacieho konania vo vzťahu k pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných; v špecifickom prípade prejednávaného sporu však na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaných neboli splnené podmienky, pretože tento proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal odvolanie, v odvolacom konaní sa žiadnym spôsobom nevyjadril k odvolaniu žalovanej 2/ ani nepodal návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaných nerozhodoval.
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).