Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/6/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci obžalovaného Z. K. a spol., pre trestný čin neodvedenia dane a poistného čiastočne samostatne a čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2, § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. januára 2017, takto

rozhodol:

Obžalovaní:

1/ Z. K. nar. XX.XX.XXXX v S. N. Z., trvale bytom I.-N., M. R. I. č. XXXX, od 24.03.2004 do 16.03.2005 vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Leopoldove, toho času na slobode,

2/ V. V. nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., ul. N. X, od 22.03.2004 do 16.03.2005 vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Leopoldove, toho času na slobode,

3/ V. I. nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom E. N. XXX, od 23.03.2004 do 16.03.2005 vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Leopoldove, toho času na slobode,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

I.

obžalovaný Z. K. ako konateľ spoločnosti Jamicy, s r. o. Šaštín-Stráže úmysle zadržal a neodviedol Daňovému úradu v Šaštíne-Strážoch daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2003 vo výške 2.985.498,- Sk splatnú dňa 29.12.2003 a spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie november 2003 vo výške 14.528.250,- Sk splatnú dňa 29.12.2003; v úmysle pokračovať v podnikaní a neodvádzané dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane z liehu obžalovaný Z. K. prostredníctvom obžalovaného V. I. našiel osobu obžalovaného V. V., na ktorého s jeho vedomím zabezpečil zmluvou zo dňa 15.01.2004 fingovaný prevod obchodných podielov spoločnosti Jamicy, s r. o.Šaštín-Stráže (zmena v Obchodnom registri Okresného súdu v Trnave právoplatne zapísaná 25.02.2004) s tým, že podľa ich vzájomnej ústnej dohody budú príjmy z podnikania cez súkromný účet obžalovaného V. V. odovzdávané prostredníctvom obžalovaného V. I., obžalovanému Z. K., pričom obžalovaný V. I. radil obžalovanému V. V., ako má postupovať, dával mu podpisovať rôzne relevantné doklady a písomnosti týkajúce sa spoločnosti Jamicy, s r. o. a za jeho služby mu vyplácal finančnú odmenu;

obžalovaný Z. K. ako predchádzajúci konateľ spoločnosti Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže a obžalovaný V. V. ako nový konateľ tejto spoločnosti po vzájomnej dohode zadržali a neodviedli Daňovému úradu v Šaštíne-Strážoch daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2003 vo výške 355.343,- Sk splatnú dňa 26.01.2004, daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2004 vo výške 326.545,- Sk splatnú dňa 25.02.2004 a spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie december 2003 vo výške 10.241.000,- Ks splatnú dňa 26.01.2004; po tom, čo Ministerstvo pôdohospodárstva SR listom z 19.01.2004 doručeným spoločnosti Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže dňa 21.01.2004 oznámilo tejto spoločnosti zánik povolenia vyrábať a spracovávať lieh, manipulovať s ním a uvádzať ho na trh z dôvodu neodvedenia spotrebnej dane z liehu obžalovaný V. V. ako nový konateľ spoločnosti Jamicy, s r.o. Šaštín - Stráže po vzájomnej dohode s obžalovaným Z. K. a v súčinnosti s obžalovaným V. I. predali dňa 06.03.2004 spoločnosti Old Herold s r.o. Trenčín na faktúru č. 1/2004 22.530 litrov surového obilného liehu v cene 6.997.592,70 Sk a na faktúru č. 2/2004 ďalších 22.774 litrov surového liehu v cene 7.073.376,66 Sk, pričom peniaze za dodávku tohto liehu boli poukázané na súkromný účet obžalovaného V. V. č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý si s pomocou obžalovaného V. I. usmerňujúceho jeho postup radami založil dňa 08.03.2004 v pobočke I. a. s. v J., pričom peniaze z tohto účtu mali byť vyberané obžalovaným V. V. a prostredníctvom obžalovaného V. I. odovzdávané obžalovanému Z. K.; z peňazí poukázaných spoločnosťou Old Herold s r.o. Trenčín na súkromný účet obžalovaného V. V. vybral tento obžalovaný dňa 12.03.2004 sumu 300.000,- Sk, ktorú odovzdal doposiaľ nezisteným osobám vystupujúcim v meneo obžalovaného Z. K..

II.

obžalovaný Z. K. od presne nezisteného obdobia až do 24.03.2004 v objekte liehovaru v Šaštíne

- Strážoch bez príslušného povolenia držal po domácky upravenú opakovaciu malokalibrovú pušku československej výroby, kalibru 22 Long Rifle spolu s tlmičom hluku výstrelu, 950 ks nábojov kalibru 22 Short a 50 ks nábojov kalibru 22 Long Rifle,

t e d a :

v bode I. rozsudku:

obžalovaný Z. K.

-čiastočne sám a čiastočne spoločným konaním vo veľkom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú zrazil podľa zákona -spoločným konaním neoprávnene vo väčšom rozsahu vykonával iné zárobkové podnikanie a týmto činom získal prospech veľkého rozsahu

obžalovaný V. V.

-spoločným konaním vo veľkom rozsahu zadržal a neodviezol určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú zrazil podľa zákona -spoločným konaním neoprávnene vo väčšom rozsahu vykonával iné zárobkové podnikanie a týmto činom získal prospech veľkého rozsahu obžalovaný V. I. -poskytol inej osobe pomoc na to, aby vo veľkom rozsahu zadržala a neodviedla určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú zrazila podľa zákona, najmä zadovážením prostriedkov, radou a utvrdzovaním v predsavzatí -poskytol inej osobe pomoc na to, aby neoprávnene vo väčšom rozsahu vykonávala iné zárobkové podnikanie a týmto činom získala prospech veľkého rozsahu, najmä zadovážením prostriedkov, radou a utvrdzovaním v predsavzatí

v bode II. rozsudku:

obžalovaný Z. K.

bez povolenia prechovával strelnú zbraň a bez povolenia hromadil strelivo

č í m s p á c h a l i :

v bode I. rozsudku:

obžalovaný Z. K.

-trestný čin neodvedenia dane a poistného čiastočne samostatne a čiastočne spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2, § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona účinného v čase spáchania činu -trestný čin neoprávneného podnikania spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2, § 118 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného v čase spáchania činu

obžalovaný V. V.

-trestný čin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona účinného v čase páchania činu -trestným čin neoprávneného podnikania spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2, § 118 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného v čase spáchania činu

obžalovaný V. I.

-účastníctvo na trestnom čine neodvedenia dane a poistného podľa § 10 odsek 1 písmeno c/ , § 148a odsek 1, odsek 4 Trestného zákona účinného v čase spáchania činu -účastníctvo na trestnom čine neoprávneného podnikania podľa § 10 odsek 1 písmeno c/, § k118, odsek 1, odsek 3 Trestného zákona účinného v čase spáchania činu

v bode II. rozsudku:

obžalovaný Z. K.

-trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona účinného v čase spáchania činu.

za to sa

o d s u d z u j ú :

obžalovaní Z. K., V. V. a V. I. podľa § 148a odsek 4 Trestného zákona s použitím § 35 odsek 1 Trestného zákona a § 40 odsek 1 Trestného zákona účinného v čase spáchania činu na úhrnné tresty odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 58 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovaným výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovaným určuje skúšobná doba, a to: Z. K. 4 (štyri) roky, obžalovanému V. V. 2 (dva) roky a obžalovanému V. I. v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 55 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona účinného v čase spáchania činu sa obžalovanému Z. K., ukladá i trest prepadnutia veci, a to podomácky upravenej opakovacej malokalibrovej pušky čs. výroby, kalibru 22 Long Rifle, ako aj náboje s okrajovým zápalom kalibru 22 Short zn. S&B v celkovom počte 950 kusov a s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle zn. Lapra v celkovom počte 50 kusov.

Podľa § 55 odsek 6 Trestného zákona účinného v čase spáchania činu sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. Podľa § 83 odsek 1 písmeno g/ Trestného zákona č. 300/2005 Zb. zák. sa u obžalovaného V. V., nar. XX.XX.XXXX, ukladá ochranné opatrenia, a to zhabanie veci - finančnej hotovosti na účte obžalovaného číslo: XXXXXXXXXX/XXXX vo I., a. s., pobočka J., v sume 13.758.235,36 Sk, /456.689,75 Eur/.

Podľa § 83 odsek 2 Trestného zákona č. 300/2005 Zb. zák. sa vlastníkom zhabanej veci stáva štát.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaných: Z. K., V. V. a V. I..

Za výslovného súhlasu procesných strán postupom podľa § 211 odsek 1 Trestného poriadku prečítal výpovede svedkov: JUDr. Y. Z.. l. 128-131, H. N. č. l. 135-137, M. G. č. l. 140 - 143, JUDr. F. S. č. l. 53-55, S. G. č. l. 144-146, Z. Z. č. l. 148-150, Ing. Z. G. č. l. 152-154,Ing. K. Y. č. l. 155-157, S. E. č. l. 159-161, N. I. č. l. 163-165, M. U. č. l. 167-169, Ing. Z. Y. č. l. 171-173, Ing. H. S. č. l. 174-176, I. S. č. l. 177-179, Y. Y. č. l. 180-182, Q. S. č. l. 183-185, S. Z. č. l. 186-187, Ing. U. S. č. l. 188-190, Mgr. I. G. č. l. 191-193, I. Q. č. l. 194-195, Q. V. č. l. 196-198, N. V. č. l. 199-201, P. V. č. l. 202-203, K. G. č. l. 204-206, Y. N. č. l. 207-209, D. I. č. l. 210-211, M. K. č. l. 212-213, M. K. č. l 214-215, V. Y. č. l. 216-218, S. K. č. l. 219-223, V. V. č. l. 56-57, podľa § 211 odsek 4 Trestného poriadku oboznámil znalecké posudky, oboznámil listinné dôkazy, správy o povesti a odpisy z registra trestov na obžalovaných.

Po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nachádzajúci sa vo výrokovej časti rozsudku, a to tak, že v bode I. obžalovaný Z. K. ako konateľ spoločnosti Jamicy, s. r.o. Šaštín-Stráže úmyselne zadržal e neodviedol Daňovému úradu v Šaštíne-Strážoch daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2003 vo výške 2.985.498,- Sk splatnú dňa 29.12.2003 a spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie november 2003 vo výške 14.528.250,- Sk splatnú dňa 29.12.2003; v úmysle pokračovať v podnikaní a neodvádzané dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane z liehu obžalovaný Z. K. prostredníctvom obžalovaného V. I. našiel osobu obžalovaného V. V., na ktorého s jeho vedomím zabezpečili zmluvu zo dňa 15.01.2004 fingovaný prevod obchodných podielov spoločnosti Jamicy, s r. o. Šaštín-Stráže (zmena v Obchodnom registri Okresného súdu v Trnave právoplatne zapísaná 25.02.2004) s tým, že podľa ich vzájomnej ústnej dohody budú príjmy z podnikania cez súkromný účet obžalovaného V. V. odovzdávané prostredníctvom obžalovaného V. I. obžalovanému Z. K., pričom obžalovaný V. Vencelík radil obžalovanému V. V., ako má postupovať, dával mu podpisovať rôzne relevantné doklady a písomnosti týkajúce sa spoločnosti Jamicy, s r.o. a za jeho služby mu vyplácal finančnú odmenu; obžalovaný Z. K. ako predchádzajúci konateľ spoločnosti Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže a obžalovaný V. V. ako nový konateľ tejto spoločnosti po vzájomnej dohode zadržali a neodviedli Daňovému úradu v Šaštíne-Strážoch daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2003 vo výške 355.343,- Sk splatnú dňa 26.01.2004, daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2004 vo výške 326.545,- Sk splatnú dňa 25.02.2004 a spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie december 2003 vo výške 10.241.000,- Sk splatnú dňa 26.01.2004; po tom, čo Ministerstvo pôdohospodárstva SR listom z 19.01.2004 doručeným spoločnosti Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže dňa 21.01.2004 oznámilo tejto spoločnosti zánik povolenia vyrábať a spracovávať lieh, manipulovať s ním a uvádzať ho na trh z dôvodu neodvedenia spotrebnej dane z liehu, obžalovaný V. V. ako nový konateľ spoločnosti Jamicy, s r. o. Šaštín-Stráže po vzájomnej dohode s obžalovaným Z. K. v súčinnosti s obžalovaným V. I. predali dňa 06.03.2004 spoločnosti Old Herold s r.o. Trenčín na faktúru č. 1/2004 22.530 litrov surového liehu v cene 6.997.592,70 Sk a na faktúru č. 2/2004 ďalších 22.774 litrov surového obilného liehu v cene 7.073.376,66 Sk, pričom peniaze za dodávku tohto liehu boli poukázané na súkromný účet obžalovaného V. V.. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý si pomocou obžalovaného V. I. usmerňujúceho jeho postup radami založil dňa 08.03.2004 v pobočke I., a. s. J., pričom peniaze z tohto účtu mali byť vyberané obžalovaným V. V. a prostredníctvom obžalovaného V. I. odovzdávané obžalovanému Z. K.; z peňazí poukázaných spoločnosťou Old Herold s r.o. Trenčín na súkromný účet obžalované- ho V. V. vybral tento obžalovaný dňa 12.03.2004 sumu 300.000,- Sk, ktorú odovzdal doposiaľ nezisteným osobám vystupujúcim v mene obžalovaného Z. K..

V bode II. obžalovaný Z. K. od presne nezisteného obdobia až do 24.03.2004 v objekte liehovaru v Šaštíne-Strážoch bez príslušného povolenia držal podomácky upravenú opakovaciu malokalibrovú pušku československej výroby, kalibru 22 Long Rifle spolu s tlmičom hluku výstrelu, 950 ks nábojov kalibru 22 Short a 50 ks nábojov kalibru 22 Long Rifle.

K bodu I. rozsudku:

Obžalovaní Z. K., V. V. a V. I. na hlavnom pojednávaní spáchanie trestnej činnosti v celom rozsahu doznali. Zhodne uviedli, že so spáchania trestnej činnosti sa cítia byť vinnými v celom rozsahu a že skutky sa stali tak ako sú popísane v obžalobe. Zároveň vyhlásili, že svoje konanie ľutujú a že ďalej vo veci už nebudú vypovedať, ale súhlasia s tým aby výpovede svedkov navrhovaných obžalobou boli prečítané. S predmetným návrhom súhlasili i obhajcovia obžalovaných ako i prokurátor. Okrem vlastného doznania obžalovaných na hlavnom pojednávaní sú títo usvedčovaní i výpoveďou samotného obžalovaného V. V., ktorý aj v prípravnom konaní sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal v celom rozsahu a usvedčil z jej spáchania aj obžalovaných V. I. a Z. K.. Uviedol, že niekedy začiatkom januára 2004 mu zavolal na jeho mobil dovtedy neznámy muž, ktorý sa predstavil ako V. a opýtal sa ho, či si nechce zarobiť čistou formou nejaké peniaze tým spôsobom, že počas nejakého obdobia bude vlastniť firmu. Pretože bol v tom čase bez zamestnania, dohodol sa s týmto mužom, aby prišiel k nemu domov. Po príchode do jeho bytu sa tento muž predstavil ako V. I. a vysvetlil mu, čo od neho vlastne chce. Jeho úloha mala spočívať v tom, že fiktívne kúpi nejakú firmu a na nejaké obdobie sa stane jej vlastníkom a konateľom, pričom firma bude naďalej vyvíjať svoje obchodné aktivity a on dá generálne splnomocnenie dovtedajšiemu vlastníkovi, aby konal za spoločnosť. Osobou, ktorej mal dať toto splnomocnenie bol Z. K., ktorého dovtedy nepoznal. Za túto službu mal dostať 10.000,- Sk, pričom spoločnosť by sa mala po troch mesiacoch spätne previesť na Z. K.. I. mu ukázal aj daňové priznanie za uvedenú spoločnosť, kde bola uvedená daňová povinnosť nulová a pohyb zásob nulový, čo ho presvedčilo, aby s jeho návrhom súhlasil. Dňa 15.01.2004 mu I. telefonicky oznámil, aby sa obliekol, že pôjdu prepísať tú firmu k notárovi. Prepis firmy sa uskutočnil u jedného notára v Bratislave - Starom meste. Okrem I. boli u notára prítomní aj Z. K., jeho otec S. K. a ďalší pán, meno ktorého si nezapamätal. Notár v prítomnosti uvedených osôb vyhlásil, že sa začalo valné zhromaždenie spoločnosti Jamicy, s r.o. a že všetko je pripravené k prevodu firmy na jeho osobu a bude treba podpísať nejaké doklady. Potom mu boli predkladané rôzne doklady tak, že ani nemal dostatok času riadne si ich prečítať a tieto doklady podpisoval, pričom si už nepamätá koľko a aké doklady takto podpísal. I. stál počas celej doby u notára nad ním. Notár potom odovzdal nejaké doklady I. a jemu povedal, že ostatné doklady mu prídu domov ne jeho adresu. I. ho po tejto návšteve u notára odviezol autom domov a počas cesty mu odovzdal 5.000,- Sk v hotovosti. Približne týždeň potom si I. dohovoril s ním stretnutie a v aute mu dal podpísať generálnu plnú moc pre Z. K. v šiestich exemplároch a približne 20 kusov faktúr formátu A4, ktorých obsah mu nedal prečítať. Dve vyhotovenia plnej moci mu ponechal a štyri vyhotovenia so sebou s tým, že dve podpísané Z. K. mu priniesol nazad. Odovzdal mu aj zápisnicu o valnom zhromaždení a ďalšie doklady od notára. O ďalší týždeň prišiel I. za ním domov, odovzdal mu pečiatku spoločnosti Jamicy, s r.o. a dal mu podpísať príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Tieto doklady boli prázdne a iba na jednom výdavkom pokladničnom doklade bola uvedená suma 2.000.000,- Sk. Výdavkových červených pokladničných dokladov podpísal približne šesť a príjmových modrých pokladničných dokladov podpísal celý blok. Podľa I. inštrukcie potom každý z týchto dokladov opečiatkoval firemnou pečiatkou a I. si tieto doklady zobral so sebou. Niekedy vo februári išli spolu s I. do Incheby v Bratislave, kde ho I. poslal za pani G. s tým, aby prenajal miestnosť, kde bude nové sídlo spoločnosti. Tu uzatvoril zmluvu na prenájom kancelárie, pričom peniaze za kauciu za trojmesačný prenájom kancelárie s nábytkom vo výške 16.800,- Sk mu poskytol I., ktorý ho čakal vonku v aute. Po vybavení tejto záležitosti ho I. odviezol autom do Nitry, kde mu odovzdal ďalších 5.000,- Sk. Obžalovaný V. si ďalej spomenul na to, že ešte niekedy predtým bol spoločne s I. v P. v J., kde v jeho prítomnosti založil podnikateľský účet spoločnosti Jamicy, s r.o. Pri zakladaní tohto účtu mu obžalovaný I. pomáhal radami. Obžalovaný V. si spomenul tiež na to, že niekedy v januári bol spoločne s V. I. a Z. K. vo I. v I. urobiť podpisový vzor na účet, ktorý tam už mala založený spoločnosť Jamicy, s r.o. Po zriadení podpisového vzoru si Z. K. napísal výber 200.000,- Sk a tiež prevod peňazí na iný účet vo výške vyššej ako 4.000.000,- Sk, ktoré mu podpísal svojim podpisovým vzorom. Po podpísaní týchto bankových operácií ho K. s I. poslali z banky von, pričom predpokladá, že po jeho odchode z banky boli tieto prevody uplatnené. Niekedy začiatkom marca 2004 prišiel za ním I. s tým, aby šiel do I. v J. na I. ulici založiť súkromný účet. I. bol pri zakladaní tohto účtu s ním v banke a po celý čas čakal na neho. Po založení tohto účtu dal kartičku od účtu I.. Potom išli spolu s I. k notárke, sídliacej na ul. F. Mojtu v Nitre, kde podpísal prevody nejakých podielov s konečnou sumou 14.000.000,- Sk. Tieto doklady hneď po podpísaní zobral I., ktorý bol s ním aj pri podpise. Približne týždeň po založení osobného účtu vo I. J. prišiel za ním neznámy muž vo veku asi 30 rokov zavalitej postavy, výšky 190 cm, dohola ostrihaný a prikázal mu, aby išiel s ním vybrať z banky peniaze

na zaplatenie účtov. Keď sa ho spýtal, prečo neprišiel I., muž mu povedal, že I. je poskok a jeho poslal Z. K.. Potom v sprievode tohto a ešte ďalšieho muža sediaceho v aute prišli do I. v J., kde na pokyn prvého muža vybral zo súkromného účtu sumu 300.000,- Sk a peniaze im odovzdal cez okienko vozidla. Pri vyberaní týchto peňazí si všimol, že na jeho súkromnom účte zostal zostatok vo výške približne 13.700.000,- Sk. Odkiaľ sa toľké peniaze vzali na jeho účte, to nevedel. Približne dva dni po tomto výbere ho I. zobral do pobočky I. v H. a prikázal mu vyžiadať si výpis z jeho súkromného účtu. Po vyžiadaní výpisu ho odovzdal I., ktorý si ho po dôkladnom preštudovaní ponechal. Na účte bola rovnaká suma ako po poslednom výbere, teda suma 13.700.000,- Sk. I. mu vytýkal, že len on mal právo dávať mu pokyny na vyberanie peňazí a nikto druhý. Potom ho odviezol na motorest Zeleneč pri Trnave a tam mu oznámil, že do auta k nim si prisadnú dvaja muži, ktorú mu zaviažu oči a budú sa ho pýtať na výber tých 300.000,- Sk. Keď nikto neprišiel, vrátili sa do Nitry. Na druhý deň, t. j. dňa 18.03.2004 išli spolu s I. autom do Bratislavy, kde ich mal čakať Z. K.. Počas cesty autom mu I. oznámil, že pôjdu aj do Šaštína-Strážov, kde zo súkromného účtu vyberie celú zvyšnú sumu vo výške cca 13.000.000,- Sk a tieto peniaze odovzdá Z. K.. Toto sa však neuskutočnilo. Cestou sa I. zastavil v E. v Y. G., odkiaľ priniesol do auta sáčok peňazí. Ďalej sa zastavili v G. v Y. G. E. a v Y. G. Y. a ešte niekde, pričom I. z každej bankovej pobočky doniesol sáčok peňazí. Týchto päť sáčkov peňazí potom šiel zaniesť niekomu do obchodného domu Hypernova. On ho zatiaľ čakal v aute. Keď sa vrátil, šli k budove Technopolu, kde zobral nejakú zmluvu a šiel ju potvrdiť nejakému notárovi. Šlo o splnomocnenie. Potom sa vrátil do Nitry. Počas cesty autom mu I. prezradil, že toto je jeho práca, takto vyberať peniaze. Ešte v ten istý deň potom I. za ním prišiel a priniesol mu doklady od osobného účtu z I., ktoré sa dovtedy nachádzali u neho. Povedal mu, že aby si v hociktorý deň išiel vybaviť bankomatovú kartu a kartu mobil bankingu. Toto išiel urobiť až dňa 22.03.2004 do pobočky I. na I. ulici v J., odkiaľ ho predviedla polícia. Obžalovaný V. V. ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že on osobne žiaden alkohol do podniku Old Herold Trenčín nepredával, ani o tom obchode nič nevie. Pokiaľ ide o odvod daní, on za spoločnosť žiadne neplatil. I. ho totiž ubezpečil, že nemá nič platiť, lebo je všetko nulové a ukázal mu aj tlačivo na priznanie dane, v ktorom to bolo takto zapísané. Pri fiktívnom prevode spoločnosti Jamicy, s r.o. na svoju osobu neprevzal žiadne účtovné doklady o tejto spoločnosti, hoci to v zmluve podpísal. Za kúpu spoločnosti nezaplatil ani korunu, pretože nemá peniaze. Jeho predstava bola od začiatku taká, že spoločnosť bude na jeho meno vedená len papierovo, avšak konať a niesť zodpovednosť za spoločnosť bude Z. K., ktorému podpísal generálnu plnú moc. Robil to všetko preto, lebo nemal peniaze a I. mu sľúbil, že za túto činnosti bude dostávať mesačne po 10.000,- Sk. S podnikaním nemá žiadne skúsenosti, pretože nikdy predtým nepodnikal. I. ani K. predtým nepoznal. Nevie uviesť, prečo si I. vybral práve jeho osobu. K. mu predstavil I. a notár pri prevode spoločnosti. Obžalovaný V. V. potom neskoršie pri konfrontácii s obžalovaným V. I. upresnil svoju výpoveď v tom smere, že generálnu plnú moc nepodpísal pre Z. K., ale pre jeho otca S. K..

Obžalovaní sú usvedčovaní i výpoveďami svedkov najmä:

Svedok Ing. U. S. vo svojej výpovedi uviedol, že bol jedným zo spoločníkov firmy Jamicy, s r.o. v Šaštíne- Strážoch. Ďalšími spoločníkmi vo firme boli Z. K. a S. K., ktorí vystupovali zároveň ako konatelia. On sám mal vo firme čiastku 40.000,- Sk, pričom najväčší podiel mal Z. K.. Za riadny chod firmy zodpovedali konatelia. On sám nemal čas a v podstate ani záujem o riadenie firmy. Iba príležitostne vypomáhal firme tak, že vybavoval úradné záležitosti na ministerstve pôdohospodárstva, na daňovom úrade a tiež sprostredkovával predaj surového liehu do Trenčína, pretože sa poznal s Ing. V.. Vie o tom, že S. K. sa mu sťažoval na problémy s výrobou, ale aj s odbytom, pretože liehovar bol starý a nespĺňal normy EÚ. Niekedy v marci 2004 mu volal riaditeľ spoločnosti Old Herold Trenčín Ing. V. s tým, že sa súrne potrebuje skontaktovať s Z. K., pretože vznikli nejaké problémy s účtom a menovaný sa mu nehlásil na volanom čísle mobilu. Na základe toho sa tiež pokúšal skontaktovať s K., ale sa mu to nepodarilo. Pokiaľ ide o okolnosti predaja liehovaru, niekedy začiatkom januára 2004 prišiel za ním Z. K. domov s tým, že predáva objekt liehovaru a treba ísť do Bratislavy podpísať zmluvy. Predaj sa uskutočnil v kancelárii, u nejakého právnika, kde boli okrem tohto právnika prítomní dvaja konatelia Z. a S. K., pán, ktorý kupoval liehovar a ďalší mladý muž, ktorý tam bol s týmto pánom a po celý čas mu radil. Zarazilo ho, že mužovi, ktorý kupoval liehovar, sa pri podpisovaní dokladov veľmi triasla ruka. On sám pri podpisovaní pripravených dokladov tieto doklady nečítal, pretože dôveroval Z. K.. Zápisnicu z valného zhromaždenia spoločníkov firmy Jamicy, s r.o. síce podpísal, ale žiadne valné zhromaždenie sa v podstate nekonalo. Po celý čas bol v domnení, že sa predáva iba objekt liehovaru a netušil, že sa predávajú obchodné podiely

spoločníkov. Pri podpisovaní zmluvy u právnika neboli v jeho prítomnosti vyplatené žiadne peniaze za predaj obchodných podielov, pretože odchádzal spolu s K.. Ani dodatočne mu neboli vyplatené žiadne peniaze.

Svedok K. G. uviedol, že s obžalovaným V. V. sa zoznámil prostredníctvom V. Y., približne pred polrokom a odviezol ho spolu s Y. 2-krát do Bratislavy do Auparku. Za benzín mu zaplatil V.. Počul, ako sa počas cesty V. rozprával s Y. o tom, že chce kúpiť nejakú firmu. V. bol dosť zanedbaný, neupravený a na podnikateľa nevyzeral. Pokiaľ ide o V. I., tohto pozná z podniku, ktorého je majiteľom a do ktorého I. chodí ako zákazník. Z. K. nepozná.

Svedok V. Y. vypovedal, že V. V. pozná, pretože bývajú v spoločnom vchode a v minulosti mu robil závozníka. Niekedy v januári, alebo vo februári 2004 ho V. požiadal o odvezenie do Bratislavy s tým, že sa má stať majiteľom alebo spolumajiteľom firmy, ktorú si našiel na internete. Pretože on sám auto nemá, požiadal svojho známeho K. G., aby ich zaviezol do Bratislavy. Benzín zaplatil V.. Zaviezli ho do Auparku a tam ho vysadili. Povedal len toľko, že tam má byť nejaké valné zhromaždenie a že on sa má stať spolumajiteľom firmy, ktorú vlastní nejaký L. menom K.. Približne dva týždne potom ho V. opäť požiadal o odvoz do Bratislavy do Auparku a túto službu mu rovnako ako v prvom prípade sprostredkoval prostredníctvom K. G.. Pri tomto druhom odvoze čakal V. na parkovisku v Auparku V. I., s ktorým sa obďaleč chvíľu rozprávali a potom im V. oznámil, že už na neho nemusia čakať. Po tomto druhom odvezení mu V. pri náhodnom stretnutí v krčme prezradil, že podpisoval nejaké prázdne papiere, faktúry a príjmové doklady, pričom bolo na ňom vidieť, že ho dosť trápi. V. mu tiež povedal, že už ho nebude potrebovať, pretože odteraz ho bude voziť V. I. a ten bude riešiť veci ohľadne jeho novej firmy. To, že I. V. vozil, považuje za isté, pretože ich niekoľkokrát videl v Nitre ako vystupujú z vozidla.

Svedok D. I. uviedol, že osoby menom V. a K. nepozná. V. I. pozná od malička. Vie iba to, že I. podniká, ale bližšie skutočnosti o tomto jeho podnikaní nie sú mu známe. Aktivity I. ho nezaujímajú a nikdy sa nestalo, že by s ním cestoval autom Bratislavy, do Šaštína-Strážov, prípadne do Prievidze.

Svedok Y. N. vypovedal, že obžalovaný V. V. je jeho bratranec, avšak k jeho podnikateľským aktivitám sa vyjadriť nevie. Môže uviesť iba toľko, že V. bol často bez peňazí. Ak sa do niečoho „namočil“, bolo to pravdepodobne v dôsledku jeho naivity, pretože je dobrosrdečnej povahy. Osoby menom Z. K. a V. I. nepozná.

Svedok I. Q. uviedol, že z obžalovaných osôb pozná iba Z. K., o ktorom vie, že má liehovar a stretol sa s ním približne 2-krát. On sám bol 50 % vlastníkom obchodných podielov spoločnosti FINECO Consulting, s r.o., ktorá mala od roku 1999 utlmenú podnikateľskú činnosť. Už v roku 2003 mali spoločne s Mgr. G., ktorý bol druhým 50 % vlastníkom obchodných podielov v spoločnosti, záujem túto spoločnosť predať. Niekedy v decembri 2003 mu Mgr. G. navrhol aby firmu predali záujemcovi Z. K., s čím súhlasil a k predaju firmy Z. K. došlo niekedy v januári 2004.

Svedok Mgr. I. G. vypovedal v tom smere, že niekedy v decembri 2003 ho obžalovaný Z. K. požiadal o odpredaj obchodných podielov spoločnosti Fineco Consulting, s r.o., v ktorej bol 50 % spoločníkom a ktorá mala od roku 1999 tlmenú podnikateľskú činnosť. Na základe tejto skutočnosti, ako konateľ firmy pripravil podklady pre zvolanie valného zhromaždenia, kde obaja spoločníci, t. j. on a I. Q. odsúhlasili prevod obchodných podielov v prospech Z. K.. Zmluva o prevode obchodných podielov bola podpísaná dňa 07.01.2004 na notárskom úrade JUDr. Slezáka. Z. K. uhradil cenu za prevod obchodných podielov v zmysle zmluvy, pričom peniaze od neho prevzal osobne a príslušnú časť z týchto peňazí odovzdal I. Q.. Dňa 07.01.2004 sa uskutočnilo valné zhromaždenie spoločnosti, kde pôsobnosť valného zhromaždenia, vykonával Z. K., ako jediný spoločník. Na zasadnutí valného zhromaždenia Z. K. opravil miesto sídla spoločnosti, doplnil predmet činnosti spoločnosti a vymenoval seba uvedeným dňom za konateľa spoločnosti. Zároveň ho požiadal, aby z funkcie konateľa neodstupoval dňa 07.01.2004, ale aby odstúpil až za desať dní z toho dôvodu, že chce uzavrieť kúpnu zmluvu medzi spoločnosťou Jamicy, s r.o., v ktorej je spoločníkom a konateľom a medzi spoločnosťou Fineco Consulting, s r.o., ktorej predmetom má byť prevod liehovaru v katastrálnom území Šaštín-Stráže, pokiaľ by ostal iba on konateľom spoločnosti Fineco Consulting.

Svedkyňa H. N. uviedla, že pracuje na notárskom úrade JUDr. Slezáka v Senici, pričom má poverenie na vykonávanie úkonov, ktoré sú predmetom notárskej činnosti, najmä k overovaniu pravosti

podpisov. Pokiaľ overovala pravosť podpisov osôb Z. K., I. Q. a Mgr. I. G. na listinách, ktoré boli predmetom vyšetrovania, overenie listín a podpisov vykonala predpísaným spôsobom, vždy za prítomnosti klienta. Podpisy uvedených osôb boli riadne evidované v osvedčovacej knihe za rok 2004, ktorá je autentizovaná. Ako pracovníčka notárskeho úradu neskúma obsah predložených listín, ale je zodpovedná iba za pravosť podpisu klienta.

Svedkyňa JUDr. Y. Z. uviedla, že pracuje ako notársky kandidát na Notárskom úrade JUDr. Macáka v Bratislave, pričom má písomné poverenie k notárskym úkonom. Zo založených listín zistila, že dňa 15.01.2004 spisovala na notárskom úrade zápisnicu č. N 26/2004, NZ 3246/2004. Zápisnicu spísala na základe požiadaviek účastníkov V. V., Z. K., S. K. a Ing. S.. U všetkých týchto osôb overovala pravosť podpisu na zmluve o prevode obchodných podielov spoločnosti Jamicy, s r.o., pričom toto overenie vykonala predpísaným spôsobom. Meno V. V. si pamätá, pretože táto osoba mala zmenené priezvisko. Nepamätá si, či pri týchto notárskych úkonoch bola okrem uvedených osôb prítomná ešte nejaká ďalšia osoba. JUDr. Macák pri úkonoch prítomný nebol. Okrem JUDr. Macáka nepracuje na notárskom úrade iný muž. Na správaní prítomných osôb sa jej nezdalo nič zvláštne.

Svedok JUDr. Ivan Macák sa vyjadril v tom smere, že pracuje v notárskej kancelárii v Bratislave na Plynárenskej 7/c. JUDr. Y. Z. je toho času už jeho spoločníčkou, pretože bola vymenovaná za notárku. V januári 2004 pracovala u neho ešte ako zamestnankyňa. On overoval podpisy iba výnimočne, spravidla túto činnosť vykonávali jeho zamestnanci. Na deň 15.01.2004 si nespomína, avšak po prezretí záznam v kalendári mal byť v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod. mimo notariátu. Osoby menom Z. K., S. K., alebo Ing. S., Ing. G. nepozná a tieto mená mu nič nehovoria. Nepamätá sa, že by v období po 15.01.2004 riešil nejakú sťažnosť alebo nespokojnosť s notárskymi úkonmi svojich zamestnancov.

Svedkyňa M. G. vypovedala, že mená obžalovaných Z. K. a V. I. nepozná. Pokiaľ ide o obžalovaného V. V., tento muž si prišiel vo februári 2004 prenajať v Inchebe priestory ako konateľ spoločnosti Jamicy, s r.o. V mene Incheby a. s. Bratislava s ním uzavrela dňa 09.02.2004 nájomnú zmluvu č. 31/04/610 pričom V. V. zložil kauciu na prenajaté priestory za 3 mesačné nájomné za kanceláriu s nábytkom vo výške 16.800,- Sk. Po uhradení kaucie mu odovzdala prenajatú kanceláriu. Faktúra za nájom bola odoslaná na spoločnosť Jamicy s r.o. Šaštín-Stráže. Ďalšia faktúra za nájom za obdobie od 01.05.2004 do 10.05.2004 spolu s vypovedaním zmluvy o nájme bola odoslaná na adresu spoločnosti, ale zásielka sa vrátila neprevzatá, s poznámkou pošty - adresát nezastihnutý.

Svedkyňa S. G. uviedla, že pracuje vo I., a. s. I.-N., ako vedúca expozitúry. Z obžalovaných pozná iba Z. K. a V. V.. Z. K. poznala ako konateľa spoločnosti Jamicy, s r.o., ktorý mal na ich pobočke založený firemný účet a tiež osobný účet. V. V. pozná ako osobu, ktorú priviedol na pobočku Z. K. a požiadal o zmenu podpisového vzoru k účtu firmy Jamicy s tým, aby bol V. V. zriadený podpisový vzor, ako osobe majúcej dispozičné právo s firemným účtom spoločnosti Jamicy, s r.o. Tento podpisový vzor mu zriadila, pričom Z. K. neuviedol žiadne skutočnosti týkajúce sa zmeny v osobe konateľa spoločnosti Jamicy, s r.o. V. s ňou počas tohto úkonu nekomunikoval a pôsobil na ňu takým ušmudlaným dojmom. Po vykonaní tohto podpisového vzoru V. viac na pobočke nevidela, ani s ním nejednala.

Svedkyňa Z. Z. uviedla, že vo I. a. s. I.-N. pracuje ako klientský pracovník. Z obžalovaných pozná osobne iba Z. K., ktorý na ich pobočke realizoval z počutia transakcie na účte Jamicy, s r.o. ako konateľ tejto spoločnosti. Meno V. pozná z počutia po pracovnej línii, keď pobočka dostala upozornenie, že tejto osobe nemôže byť umožnená transakcia s účtom. Svedkyňa upresnila, že pri zmenách podpisových vzorov pracovníci banky nie sú povinní skúmať, či ďalšie osoby, ktoré budú mať právo disponovať s účtom sú, alebo nie sú konateľmi alebo spoločníkmi danej spoločnosti. Taktiež nie sú povinní vyžadovať pri takýchto zmenách nové predloženie výpisu z obchodného registra. Ak takúto skutočnosť neuvedú dotyčné osoby, pracovník banky nemá za povinnosť to zisťovať. Pracovník banky nie je povinný skúmať dôvody zmien v podpisovom vzore účtu, ktoré sa týkajú disponentov. Výpis z obchodného registra musí konateľ spoločnosti predložiť vtedy, ak by sa zmena v podpisovom vzore týkala ďalšej osoby, ktorý by vystupovala ako majiteľ. Ďalej svedkyňa uviedla, že aj keby konateľ spoločnosti nebol uvedený v podpisovom vzore, ale bol by uvedený vo výpise z obchodného registra, mal by právo informovať sa o stave finančných prostriedkov a tiež by mal právo na výpisy z účtu.

Svedkyňa Ing. Z. G. uviedla, že je konateľkou firmy Peel Data, s r.o. so sídlom v Gbeloch, ktorá sa zaoberá vedením účtovníctva podnikateľských subjektov. Na požiadanie konateľa firmy Jamicy, s r.o.

Z. K. uzavreli s touto firmou zmluvu o vykonávaní účtovných prác. Firma Jamicy, s r.o. bola mesačným platiteľom DPH a minimálne raz do mesiaca doniesol Z. K. podklady pre spracovanie mesačných výkazov. Po spracovaní podkladov si všimla, že problémy nezaplatenia DPH, ale aj spotrebnej dane z liehu začali v spoločnosti v novembri a v decembri 2003. Na konci roka upresnila Z. K. aj na určité faktúry, ktoré sa jej nezdali byť v poriadku a týkali sa vyplácania dosť vysokých súm za nejaké poradenské služby a analýzy kurzových rozdielov. Upozornila ho na to preto, lebo šlo o sumy mnohokrát cez milión korún a tieto služby sa jej nezdali byť adekvátne k hlavnému predmetu činnosti jeho firmy - výrobe liehu. Fakturáciu a následne výpočet spotrebnej dane z liehu si robil Z. K. pre svoju spoločnosť sám a taktiež si robil sám aj výkaz. Ich firma robila účtovníctvo pre spoločnosť Jamicy, s r.o., len v roku 2003, pričom daňové priznanie z ich strany vyhotovené nebolo, pretože na základe preberacieho protokolu si prevzal všetky účtovné doklady Z. K. osobne, pričom uviedol, že predáva svoju firmu. Na základe preberacieho protokolu došlo k prevzatiu účtovných dokladov Z. K. dňa 23.01.2004. Z dokladov firmy Jamicy, s r.o. zostali v ich firme len mzdové doklady ôsmich zamestnancov, ktoré boli odhlásení k 31.01.2004, pričom Z. K. bol odhlásený k dátumu 15.01.2004. Z účtovných doklad si všimla, že k vážnym nedostatkom, teda k nezaplateniu spotrebnej dane z liehu došlo zo strany Z. K. ku koncu roka 2003. Svedkyňa ďalej uviedla, že Z. K. upozornila na nedoplatky na daniach, pričom on jej uviedol, že daňovému úradu už platiť nebude, a že to zaplatí na colnici. Upozornila ho najmä preto, lebo si všimla, že iné miliónové faktúry boli z účtov zaplatené, ale nedoplatky na daniach nie. Vie o tom, že Z. K. kúpil ďalšiu firmu Fineco Consulting s r.o. Senica, pričom ju požiadal, aby mu vykonávala v tejto firme účtovníctvo.

Svedok Ing. K. Y. uviedol, že pracuje na Daňovom úrade v Senici ako kontrolór. Obžalovaného Z. K. pozná ako konateľa spoločnosti Jamicy, s r.o. táto spoločnosť bola na ich úrade zaregistrovaná, ako jediný veľký platiteľ spotrebnej dane z liehu a DPH. Prevádzkovala liehovar. Počas registrácie tohto daňového subjektu na ich úrade sa väčšie problémy v odvádzaní daní nevyskytli s výnimkou konca roka 2003, kedy spoločnosť v riadnom platobnom termíne nezaplatila spotrebnú daň z liehu a DPH za november 2003. Z. K. prišiel niekoľkokrát za ním a sťažoval sa, že firma má problémy a že by sa chcel dožiť vnúčat. Začiatkom januára 2004 opäť priniesol žiadosť o odklad zaplatenia daní s tým že zaplatí do dvoch mesiacov, čo ale nebolo už v januári možné, pretože došlo k novelizácii zákona, na základe ktorého daňového subjektu, ktorému bol už povolený odklad, bolo možné povoliť ďalší odklad až po roku. Toto bolo Z. K. oznámené, čo ho veľmi prekvapilo a od tej doby nebolo s ním možné komunikovať. Na základe týchto skutočností bol v mesiaci január 2004 a pravdepodobne aj február 2004 niekoľkokrát vykonaný pokus o zúčtovanie liehu v liehovare spoločnosti Jamicy, avšak neúspešne, pretože areál bol uzamknutý a vnútri boli pustené psy. Z. K. sa vyhýbal stretnutiu s pracovníkmi daňového úradu a odmietol preberať poštu s tým, že už nie je majiteľom firmy, a že s ňou už nič nemá. Viackrát zisťovali aj v obchodnom registri, či prišlo k zmene majiteľov firmy, ale v dobe zisťovania žiadna zmena nenastala. Koncom januára 2004 bolo daňovému úradu doručené oznámenie z ministerstva pôdohospodárstva, že daňovému subjektu Jamicy, s r.o. odoberajú povolenie na výrobu liehu. Na základe kontroly pracovníčky daňového úradu pani I. bolo zistené, že v liehovare spoločnosti Jamicy sa nachádza ešte cca 44.000 litrov liehu a ešte prebiehal proces výroby, lebo tam boli nakvasené kade. Jednému z K., ktorý tam bol v tom čase prítomný, bolo oznámené, že po dokončení výroby bude vykonané konečné zúčtovanie, pretože z ministerstva prišli o povolenie vyrábať a spracovávať lieh. S prítomným konateľom bol dohodnutý termín konečného zúčtovania liehu pracovníkmi úradu v priestoroch liehovaru, avšak toto konečné zúčtovanie sa už neuskutočnilo, pretože liehovar bol uzamknutý. Aj napriek tomu, že fyzická inventúra nebola možná, daňový úrad vykonal zúčtovanie tzv. pomôckami, čo povoľuje zákon. Po novelizácii zákona o spotrebnej dani z liehu mali dokumentáciu týkajúcu sa spotrebnej dane z liehu prevziať príslušné colnice. Či k tomu došlo, alebo nie, svedok nevie, pretože prešiel pracovať na Daňový úrad v Senici. Meno nového konateľa spoločnosti Jamicy, s r.o. V. V. objavili na internete niekedy vo februári 2004. S týmto novým konateľom do styku vôbec neprišiel. Svedok na záver svojej výpovede uviedol, že keď nastali v spoločnosti problémy s neplatením daní v mesiaci január 2004, osobne navštívil Katastrálny úrad v Senici s tým, aby zablokoval majetok spoločnosti za účelom uplatnenia záložného práva daňového úradu na budovy a strojné zariadenie liehovaru Šaštín-Stráže, avšak riaditeľ úradu mu oznámil, že tento majetok je prevedený zo strany K. na firmu Fineco Consulting, s r.o. Senica, pričom k prepisu tohto majetku došlo v zrýchlenom konaní. V spoločnosti Jamicy, s r.o. teda zostalo v podstate iba obchodné meno, pohľadávky a záväzky a 44.000 litrov liehu.

Svedkyňa S. E. vypovedala, že správcu dane spoločnosti Jamicy, s r.o. začala vykonávať od mája 2001. Zo začiatku s ňou spolupracoval S. K., pričom ich spolupráca a komunikácia bola korektná. Niekoľkokrát

im boli povolené splátky dane, prípadne odklad zaplatenia, čo vždy dodržali. Daňové priznania zo spotrebnej dane z liehu a DPH podávali každý mesiac. Jej povinnosťou, ako správkyne dane bolo každý mesiac nahlasovať na Daňové riaditeľstvo v Trnave výkaz daňových nedoplatkov za daný mesiac. Problémy s platením daní u tejto spoločnosti nastali koncom roka 2003, pričom vtedy už za spoločnosť konal Z. K.. V mesiaci decembri 2003 k 15-dňu spoločnosť nepodala daňové priznanie, podala ho neskôr a tiež nezaplatila dane za mesiac november 2003. Na základe týchto skutočností bola spoločnosti zaslaná výzva na zaplatenie nedoplatku na dani, pričom k zaplateniu daní nedošlo ani v decembri 2003, ani v januári 2004 a tak podľa zákona o správe daní a poplatkov bol spracovaný podnet na ministerstvo pôdohospodárstva, že daňový subjekt Jamicy, s r.o. prevádzkovateľ liehovaru nezaplatil príslušné dane, pričom ministerstvo pôdohospodárstva oznámilo spoločnosti zánik vyrábať a spracovávať lieh. Toto oznámenie bolo doručené aj na ich riaditeľstvo. Následne bol vydaný výkaz nedoplatkov, ktorý doručili exekútorovi na vydanie exekučného príkazu na záložné právo na nehnuteľnosti liehovaru v prospech daňového úradu, avšak z Katastrálneho úradu v Senici prišla správa, že nehnuteľnosť bola už odpredaná inému daňovému subjektu. V mesiaci marec 2004 bol spracovaný ďalší výkaz daňových nedoplatkov spoločnosti Jamicy, s r.o., ale už s novým sídlom na Viedenskej ceste č. 5, kde boli zahrnuté nedoplatky za mesiac november 2003, december 2003 a január 2004 na dani zo spotrebnej dane z liehu a DPH spolu s penálmi a úrokmi z dlžnej sumy, pričom celkový sumár daňových nedoplatkov na základe týchto výkazov bol približne 29.000.000,- Sk.

Svedkyňa N. I. uviedla, že ako kontrolórka Daňového úradu Šaštín-Stráže pravidelne vykonávala kontrolu vyúčtovania liehu v spoločnosti Jamicy, s r.o., v ktorej boli spoločníkmi Ján K., S. K. a Ing. U. S.. Pri týchto kontrolách najčastejšie jednala s S. K. a v roku 2003 potom s Z. K.. Do konca roka 2003 bolo pri kontrolách všetko v poriadku. Dňa 02.01.2004 na požiadanie K. vykonala s kolegyňou U. kontrolu zúčtovania liehu v liehovare, pričom nezistili žiadne nedostatky. Ani jeden z K. neudával pri tejto kontrole nejaké problémy s platením dane a podobne. Potom sa však na pracovisku dozvedela od správkyne dane S. E., že spoločnosť Jamicy za mesiac november 2003 neuhradila spotrebnú daň z liehu. Na základe tejto skutočnosti išli s kolegyňou U. opäť na miestne zisťovanie, a to 16.01.2004. Pri tomto miestnom zisťovaní bol prítomný S. K., ktorý im oznámil, že v priebehu 10-12 dní ukončia výrobu liehu, z dovtedy nespracovaných kadí. Ani pri tejto príležitosti nespomenul žiadne problémy s platením dane, prípadne predaj firmy. Do obsahu zápisnice uviedli stav počítadla a konštatovali, že výroba sa dokončí. Dňa 22.01.2004 išli na ďalšiu kontrolu, pričom priamo na mieste zisťovali, koľko bolo vyskladneného surového liehu, čo zistili z dodacích a preberacích listov. S. K., ktorý tam bol prítomný upozornili, že spoločnosť nezaplatila spotrebnú daň z liehu, k čomu sa tento nevyjadroval. Dňa 23.01.2004 šli opäť na miestne zisťovanie a za prítomnosti S. K., zapísali do zápisnice stav kontrolného meradla a skonštatovali stav zásob liehu v sklade. Bolo tam cca 44.000 litrov surového vypáleného liehu. Do zápisnice bolo uvedené, že s týmto vyrobeným liehom nesmie spoločnosť disponovať, pretože nezaplatila daň a ministerstvo pôdohospodárstva jej odobralo povolenie na výrobu liehu. S. K. osobne na túto skutočnosť upozornili, avšak tento sa nechcel k ničomu vyjadriť a uvádzal, že nevie, kto je novým majiteľom. Vravel, že on je už iba zamestnancom a s týmto vyjadrením aj podpísal zápisnicu. Svedkyňa ďalej uviedla, že daňový úrad chcel prostredníctvom Katastrálneho úradu v Senici uplatniť záložné právo na nehnuteľný majetok spoločnosti Jamicy, avšak bolo im oznámené, že liehovar aj so strojným zariadením už boli predané firme Fineco Consulting s r.o. Senica, v ktorej je nový konateľ Z. K.. Na internete tiež zistili, že novým konateľom firmy Jamicy, s r.o. sa stal V. V. a firma zmenila svoje sídlo do Bratislavy na Viedenskú cestu č. 5. Osobu V. na daňovom úrade nikdy nevidela a ani sa s ňou nestretla. Pri návšteve K. na ich adrese im manželka S. K. oznámila, že spoločnosť Jamicy, s r.o. už bola predaná a všetku poštu týkajúcu sa tejto spoločnosti majú posielať na novú adresu do Bratislavy na Viedenskú cestu č. 5. Na otázku, kto je novým majiteľom spoločnosti, im odpovedala, že nevie, že ona s tým nič nemá.

Svedkyňa M. U. v celom rozsahu potvrdila skutočnosti, o ktorých vypovedala svedkyňa N. I..

Svedok Ing. H. S. uviedol, že pracuje ako ekonomický riaditeľ spoločnosti Old Herold, s r.o. Trenčín. Firma Jamicy, s r. o. Šaštín-Stráže bola ich dlhoročným dodávateľom surového liehu a nemali s ňou žiadne obchodné ani finančné problémy. Osobne sa pozná s S. K., ktorý vystupoval ako konateľ tejto spoločnosti. Pred piatimi rokmi s ním obchodne jednal ohľadne dodávky liehu a odvtedy sa s ním osobne nestretol. Ako ekonomický riaditeľ spoločnosti okrem iného podpisoval aj faktúry pred úhradou, pričom k faktúre je pripojený tzv. likvidačný list, kde sú podpisy zodpovedných pracovníkov, bez ktorých by nemala

byť faktúra uhradené. Okrem neho podpisuje faktúry na úhradu Ing. Y. a ešte jedna osoba, meno ktorej si momentálne nevie spomenúť. V jeho neprítomnosti podpisuje faktúry riaditeľ spoločnosti Ing. V. a následne aj úhrady. Faktúru na likvidáciu pripravuje pani S.. Pokiaľ ide o dodávateľov surového liehu, tí posielajú faktúry na úhradu buď poštou, alebo osobne, pričom faktúra sa zaeviduje, následne sa odsúhlasí Ing. Y., ktorý skontroluje na nej dodané množstvo a ktorý je aj zodpovedný za kvalitu dodaného liehu. Faktúra sa potom spracováva na oddelení MTZ, až je podpísaná tromi zodpovednými pracovníkmi a na ekonomickom úseku je účtovníčka v záverečnej fáze zlikviduje, teda pripraví ju na úhradu, ktorú vykonáva on. Pokiaľ ide o čísla účtov na faktúrach od dodávateľov, tieto nie je povinný kontrolovať. Fakturovaná suma sa uhrádza na čísla účtov, ktoré sú uvedené na faktúrach.

Svedok Ing. Z. Y. uviedol, že pracuje ako vedúci výroby liehovín vo firme Old Herold, s r. o. Trenčín. Osobne poznal konateľov spoločnosti Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže, S. K. a Z. K., ktorí boli ich dlhoročnými dodávateľmi liehu. Osoby menom V. V. a Z. I. nepozná. Pamätá si, že posledné dve dodávky liehu z uvedenej spoločnosti boli vykonané niekedy koncom februára, alebo začiatkom marca 2004, pričom tento lieh si boli zobrať vlastnými autocisternami. Pri prvej dodávke bol prítomný S. K. a pri druhej dodávke Z. K., ktorý mu povedal, že on končí a svoju sestru zaúča. Pokiaľ ide o tieto dve posledné dodávky liehu od spoločnosti Jamicy, s r. o., dodacie listy boli po vážení vypísané v jeho prítomnosti S. K. a Z. K.. Jednu kópiu dodacieho listu dali jemu. Pamätá si, že pri vypisovaní dodacieho listu prvej dodávky bola zistená chyba pri vážení, na ktorú upozornil, pričom táto chyba na dodacom liste bola opravená Z. K., ktorý bol so svojou sestrou prítomný pri druhej dodávke liehu a ktorý mu odovzdal súčasne aj vedenie spoločnosti, on plnil iba pokyn pracovníkom MTZ. Jeho úlohou bolo vždy prevážiť dodaný objem, skontrolovať stupňovitosť, zistiť schodok, vypísať preberací list, zapísať danú dodávku do knihy príjmu a prevziať jenu kópiu dodacieho list. Pokiaľ dodávateľ priniesol tovar osobne, ďalšiu kópiu dodacieho listu odovzdal na fakturačné oddelenie.

Svedkyňa I. S. vypovedala v tom smere, že pracuje ako referentka - účtovníčka vo firme Old Herold, s r.o. Trenčín. Osoby V. a I. nepozná, osobu K. pozná iba z počutia, ako konateľa spoločnosti Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže, ktorá im dodávala surový lieh. Jej pracovnou náplňou bolo kontrolovať, aby faktúra spĺňala všetky náležitosti, kontrolovala všetky prepočty a po dodaní faktúry s príjemkou faktúru likvidovala. Po likvidácii bola faktúra nahratá do počítača na úhradu. Faktúra okrem všeobecných náležitostí musela byť na základe internej smernice podpísaná tromi zodpovednými pracovníkmi, a to vedúcou MTZ, vedúcim liehového skladu a ekonomickým riaditeľom. K faktúre musela byť pripojená príjemka a dodací list. Takto ošetrená faktúra mohla byť zlikvidovaná a pripravená na úhradu dodávateľovi tovaru. Faktúry likvidovala pre rôzne firmy a spoločnosti a tiež pre spoločnosť Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže. Podstatné bolo to, aby boli na faktúre podpisy troch zodpovedných osôb. Niekedy sa stalo, že v neprítomnosti niektorej z vyššie uvedených zodpovedných osôb, faktúru odobril aj riaditeľ Ing. V.. Faktúry dodávateľom boli uhrádzané čo najskôr, pretože uhradenie faktúry dodávateľovi bolo podmienkou vrátenia dane z pridanej hodnoty daňovým úradom. Čísla účtov dodávateľských firiem na faktúrach nesledovala, pretože pri takom veľkom množstve faktúr sa to nedalo. Peniaze boli vždy posielané na to číslo účtu, ktoré bolo uvedené na danej faktúre.

Svedkyňa Y. Y. vypovedala, že vo firme Old Herold, s r.o. Trenčín pracovala na oddelení zásobovania, kde spracovávala faktúry. Osoby menom V. a I. nepozná. Z. K., S. K. pozná z videnia ako zástupcov firmy Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže. Týchto dvoch pánov videla niekoľkokrát v kancelárii, keď priniesli faktúry na spracovanie. Jej pracovná náplň spočívala v tom, že zaevidovala faktúry do evidencie zásobovania a potom odovzdala kópiu Ing. Y. na zaevidovanie ako príjem tovaru-surového liehu. Faktúra musela byť podpísaná tromi osobami, a to Ing. Y., Ing. S. a Ing. V.. V máji 2003 bol tento systém zmenený tak, že ona odovzdávala faktúru Ing. Y. na podpis a keď ju vrátil, dala ju ďalej sekretárke odbytového riaditeľa a tá ju postúpila ďalej. Po uhradení sa jej faktúra vrátila, pričom ona zaevidovala dátum úhrady a pripojila k faktúre príjemku, na ktorej bola cena za surový lieh, ale bez dane. Následne skontrolovala sumy na faktúre a príjemke podľa čísla dodacieho listu, ošifrovala faktúru, uviedla dátum, kedy tieto doklady spojila a takto ju odovzdala do učtárne. Ňou zaevidované účtovné faktúry spracovávala následne pani S.. Výpoveď v spoločnosti dostala k 16.12.2003.

Svedkyňa Q. S. uviedla, že v spoločnosti Old Herold, s r.o. pracovala do 31.10.2003 ako účtovníčka. Osoby menom V., I. a K. nepozná a tieto mená jej nič nehovoria. Jej pracovnou náplňou bolo skontrolovanie prijatých faktúr s príjemkou, ktoré vystavil a vyplnil Ing. Y.. Po skontrolovaní faktúr tieto

zakladala. Faktúry, ktoré kontrolovala boli už dodávateľom uhradené. S odberateľmi do kontaktu nikdy neprišla. Pokiaľ ide o faktúry za dodávky liehu, nespomína si, že by niekedy zistila nejakú nezrovnalosť s priloženou príjemkou. Na spoločnosť Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže si spomína ako na dodávateľa liehu ich firme, avšak mená konateľov tejto spoločnosti si nepamätá.

Svedkyňa S. Z. vypovedala, že osoby I. a V. nepozná. S. K. a Z. K. pozná, pretože Šaštíne-Strážoch, ul. M. Rastislava Štefánika č. 1384, kde im doručuje poštu. Firemnú poštu týkajúcu sa spoločnosti Jamicy, s r.o. im doručovala buď domov, alebo do kancelárie, ktorá sa nachádzala vo výrobni liehovaru. Firemnú poštu preberali S. K. a Z. K. a v prípade ich neprítomnosti preberala túto poštu dcéra S. K. - M. K.. Pokiaľ si dobre pamätá, M. K. mala tiež k dispozícii firemnú pečiatku a v dobe neprítomnosti S. K., alebo Z. K. sa vždy opýtala Z. K., či môže danú obálku prebrať. K podpisu na poštovej doručenke adresovanej firme Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže, ktorú jej vyšetrovateľka predložila dňa 22.06.2004 sa nevie vyjadriť, pretože práce cez podpis je daná pečiatka firmy.

Svedkovia P. V., V. V., M. K. a M. K. využili svoje zákonné právo odoprieť výpoveď v zmysle § 100 odsek 1 odsek 2 Trestného poriadku.

Svedkyňa Q. V. uviedla, že V. V. bol jej manželom až do decembra 2003, kedy sa rozviedli až do svojho zadržania, žil s ňou a s jej deťmi v spoločnej domácnosti. Jeho aktivity ju nezaujímali a ani sa o nich nerozprávali. O tom, že jej bývalý manžel kúpil nejakú firmu sa dozvedela až od polície. Pamätá si, že niekedy v januári 2004 prišla domov a v izbe našla svojho bývalého manžela v spoločnosti iného muža. Videla, že na konferenčnom stolíku boli rozložené nejaké papiere. Dôrazne upozornila svojho bývalého manžela, že si nepraje, aby do jej bytu vodil návštevy a odišla. Tohto cudzieho muža nevie popísať, pretože ju to nezaujímalo. Osoby menom K. a I. nepozná.

Svedok N. V. vypovedal, že obžalovaný V. V. je jeho nevlastným otcom. Po rozvode s jeho mamou býval u nich v spoločnej domácnosti. O jeho aktivity sa nezaujímal. Obžalovaný bol nezamestnaný a peňazí veľa nemal. Nevie o tom, že by jeho nevlastný otec vodil domov nejakých ľudí a podpisoval im nejaké doklady. Osoby menom K. a I. nepozná.

Okrem vyššie uvedených výpovedí svedkov sú obžalovaní usvedčovaní i listinnými dôkazmi, a to: Z výkazu daňových nedoplatkov daňového dlžníka Jamicy, s r.o. Viedenská cesta č. 5 Bratislava zostaveného ku dňu 22.03.2004 Daňovým úradom v Šaštíne-Strážoch (č.l. 553-558) je evidentné, že daňový dlžník neodviedol Daňovému úradu v Šaštíne-Strážoch daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2003 vo výške 2.985.498,- Sk splatnú dňa 29.12.2003, daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2003 vo výške 355.343,- Sk splatnú dňa 26.01.2004, daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2004 vo výške 326.545,- Sk splatnú dňa 25.02.2004 a ďalej neodviedol tomuto daňovému úradu ani spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie november 2003 vo výške 14.528.250,- Sk splatnú dňa 29.12.2003 a a spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie december 2003 vo výške 10.241.000,- Sk splatnú dňa 26.01.2004. Z obsahu podaných daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty a k spotrebnej dani z liehu za zdaňovacie obdobie november 2003, december 2003 vyplýva, že za daňový subjekt Jamicy, s r.o. (vtom čase so sídlom v Šaštíne-Strážoch) ich podával konateľ spoločnosti Z. K., čo je zrejmé z listinných dôkazov na č. l. 568, 569, 599, 600. Daňové priznania tohto daňového subjektu k dani z pridanej hodnoty a k spotrebnej dani z liehu za zdaňovacie obdobie január 2004 nesú už meno a podpis nového konateľa V. (č.l. 567, 592). Z obsahu zmlúv o prevode obchodných podielov (č.l. 767-776) vyplýva, že spoločníci obchodnej spoločnosti Fineco Consulting, s r.o. Senica I. Q. a Mgr. I. G. dňa 30.12.2003 previedli svoje obchodné podiely v spoločnosti odplatne za celkovú sumu 200.000,- Sk na nadobúdateľa Z. K. (zmena v Obchodnom registri Okresného súdu v Trnave právoplatne zapísaná 18.02.2004), pričom podľa výpisu z obchodného registra figuroval Mgr. I. G., ako starý konateľ spoločnosti Fineco Consulting, s r.o. Senica až do 16.01.2004 a obžalovaný Z. K. sa stal novým konateľom spoločnosti Fineco Consulting od 07.01.2004. Z obsahu kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09.01.2004 medzi spoločnosťou Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže zastúpenou konateľom Z. K. a spoločnosťou Fineco Consulting, s r.o. Senica zastúpenou konateľom Mgr. I. G. (č.l.777-784) vyplýva, že nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti Jamicy, s r.o. boli predané spoločnosti Fineco Consulting, s r.o. Senica. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 15.01.2004.

Z obsahu zmluvy o prevode obchodných podielov (č.l.224-227) vyplýva, že spoločníci obchodnej spoločnosti Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže Z. K., Ing. U. S. a S. K. dňa 15.01.2004 previedli svoje obchodné podiely v spoločnosti odplatne za celkovú sumu 20.000.000,- Sk na nadobúdateľa V. V.. Podľa obsahu notárskej zápisnice spísanej dňa 15.01.2004 JUDr. Y. Z. (č.l. 228-232) zakladateľskou listinou spoločnosti s ručením obmedzeným s obchodným menom Jamicy s r.o. sa stal V. V. jedným spoločníkom a vlastníkom 100 % obchodného podielu v tejto spoločnosti a zároveň jej konateľom. Sídlom spoločnosti sa stala Bratislava, Viedenská cesta č. 5. V obchodnom registri Okresného súdu v Trnave bola táto zmena právoplatne zapísaná 25.02.2004 (č.l. 247-250). Podľa obsahu zmluvy o nájme (č. l. 253-260) si spoločnosť Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže v zastúpení nadobúdateľa V. V. dňa 09.02.2004 prenajala v Inchebe, a. s. Bratislava, Viedenská cesta č. 3-7 nebytové priestory za účelom zriadenia kancelárie s tým, že nájomný pomer vznikol dňa 10.02.2004 a bol stanovený na dobu neurčitú. Kauciu za prenajaté priestory vo výške 16.800,- Sk zaplatil dňa 09.02.2004 V. V.. Z listinného dôkazu označeného ako generálna plná moc (č.l. 242-244) je zrejmé, že V. V. ako konateľ spoločnosti Jamicy, s r.o. so sídlom v Bratislave na Viedenskej ceste dňa 23.01.2004 splnomocnil S. K. na dobu určitú do 15.02.2004 na všetky právne úkony v mene spoločnosti vrátane nakladania s finančnými prostriedkami a účtami spoločnosti. Zmluvou o P. podnikateľskom konte (č.l. 269-279) V. V., ako konateľ spoločnosti Jamicy, s r.o. so sídlom v Bratislave na Viedenskej ceste založil dňa 23.01.2004 v P., a. s. J. podnikateľský účet spoločnosti č. XXXXXXXXXX/XXXX. Z listinných dôkazov na č. l. 233 je zrejmé, že V. V. dňa 08.03.2004 vo I., a. s. J., I. ul. XX, založil súkromný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s vloženou čiastkou 500,- Sk. Z bankového dokladu (č.l. 233a) je zistiteľné, že V. V. dňa 12.03.2004 vybral zo súkromného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo I., a. s. J. sumu 300.000,- Sk. Zo zmluvy o bežnom účte (č.l. 473) vyplýva, že podnikateľský účet spoločnosti Jamicy, s r.o. Šaštín- Stráže č. XXXXXXXXXX/XXXX bol zriadený dňa 10.05.2001 vo I., a. s. Šaštín-Stráže konateľom spoločnosti Z. K.. K tomuto účtu mal podpisový vzor majiteľ účtu Z. K. a dňa 16.01.2004 bol zriadený podpisový vzor aj pre osobu menom V. V., ktorý mohol od tohto dňa samostatne disponovať s účtom (č.l. 472). Prehľad pohybu finančných prostriedkov na tomto účte je zrejmý z listinných dôkazov na č. l. 474-479. Podľa oznámenia Ministerstva pôdohospodárstva SR spoločnosti Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže listom z 19.01.2004 bolo tejto spoločnosti oznámené, že z dôvodu neodvedenia splatnej spotrebnej dane z liehu podľa osobitného predpisu k 29.12.2003 jej zaniká povolenie na výrobu liehu a spracovanie liehu v liehovarníckom závode - poľnohospodársky lieh so sídlom v obci Šaštín-Stráže, ktoré bolo vydané rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva SR dňa 24.03.2003 číslo spisu: 36/2003-500, reg. č. 29/2003-P. Podľa tohto oznámenia stratila spoločnosť Jamicy, s r.o. nielen povolenie vyrábať a spracúvať lieh, ale aj manipulovať s ním a uvádzať ho na trh. Toto oznámenie bolo doručené spoločnosti Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže dňa 21.01.2004, pričom zásielku podľa poštovej doručovateľky prevzala dcéra S. K. - M. K. (č.l. 424-426). Podľa faktúry č. 1/2004 a dodacieho listu č. 1/2004 (č. l. 428-429), ktoré podpísal nastrčený konateľ spoločnosti Jamicy, s r.o. V. Recký, dodala táto spoločnosť dňa 06.03.2004 spoločnosti Old Herold, s r.o. Trenčín 22.530 litrov surového obilného liehu, ktorý fakturovala sumou 6.997.592,70 Sk s DPH. Podľa ďalšej faktúry č. 2/2004 a dodacieho listu č. 2/2004 (č. l. 430-431), ktoré podpísal nastrčený konateľ spoločnosti Jamicy, s r. o. V. V., dodala táto spoločnosť dňa 06.03.2004 spoločnosti Old Herold, s r.o. Trenčín 22.774 litrov surového obilného liehu, ktorý fakturovala sumou 7.073.376,66,- Sk s DPH. Fakturované peniaze mali byť v oboch prípadoch poukázané na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, čo bol súkromný účet založený vo I., a. s. J. na meno V. V.. Obe fakturované sumy boli podľa výpisu z účtu spoločnosti Old Herold, s r.o. Trenčín vedeného v Y. G., a. s. Trenčín poukázané na súkromný účet V. V. č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 10.03.2004 (č. l. 432). Príkazom Krajskej prokuratúry v Trnave z 22.03.2004 sp. zn. I KO-V-36-1/04-2 boli zaistené peniaze v sume 13.758.235,36 Sk na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vo I., a. s. pobočka J. vedenom na meno V. V., rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom J., J. X, ako vec dôležitá pre trestné konanie (č.l. 59-62). Z odborného vyjadrenia KEÚ PZ v Bratislave (č.l. 42-44a) vyplýva, že obžalovaný V. V. je pisateľom sporných podpisov obsiahnutých na daňových priznaniach zo dňa 15.02.2004 a 20.02.2004. Pokiaľ ide o sporný podpis na daňovom priznaní z 22.01.2004, odborné vyjadrenie jednoznačne nepotvrdilo, ale ani nevylúčilo obžalovaného V. V. ako možného pisateľa tohto sporného podpisu.

Vo veci boli vypracované i znalecké posudky znalcami z odboru psychiatrie a z odboru psychológie, ktoré krajský súd za splnenia podmienok § 211 odsek 4 Trestného poriadku prečítal. Znalci psychiatri MUDr. Miroslav Čerňan a MUDr. Elena Mokrášová sa v podanom znaleckom posudku jednoznačne vyjadrili v tom smere, že obžalovaný V. V. v čase spáchania trestnej činnosti netrpel duševnou chorobou ani duševnou poruchou, vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a vedel svoje konanie ovládať. Znalkyňa z odboru psychológie PhDr. Eva Heftyová, PhD. v podanom znaleckom posudku zaujala stanovisko, že k základným charakteristikám osobnosti obžalovaného V. V. patrí nízka diferencovanosť intelektová aj emociálna, psychická jednoduchosť, obmedzenosť, povrchnosť vo vnímaní aj v prežívaní. Napriek uvedenej celkovej mentálnej obmedzenosti obžalovaného úroveň vnímania a reprodukovania zodpovedá priemeru a jeho výpovede z tohto hľadiska možno pokladať za vierohodné. Avšak k skresleniu, alebo zníženiu spoľahlivosti jeho výpovedí môže dôjsť v rámci pôsobenia obranných mechanizmov, či už na vedomie alebo nevedomej úrovni. Obžalovaný je schopný resocializácie. Pokiaľ ide o skutok pod bodom II. rozsudku obžalovaný Z. K. sa k spáchaniu tohto skutku priznal aj v prípravnom konaní, keď vo svojej výpovedi uviedol, že uvedenú strelnú zbraň našiel v presne nezistenom čase v objekte liehovaru v Šaštíne-Strážoch a používal ju výlučne len v tomto objekte, na strieľanie potkanov. Nevie, kto túto zbraň v objekte uložil a neuvedomoval si, že nález pušky musí ohlásiť na polícii. Spáchanie skutku ľutuje. Okrem vlastného priznania bol obžalovaný Z. K. usvedčený zo spáchania tohto skutku aj týmito ďalšími dôkazmi: Z obsahu potvrdenia o zaistení veci (č.l. 89) je zistiteľné, že dňa 24.03.2004 o 13.10 hod. bola Z. K. zaistená guľová zbraň malokalibrovka kalibru 22 Long Rifle bez výrobného čísla s tlmičom hluku výstrelu a 1000 kusov nábojov do tejto zbrane. Podľa odborného vyjadrenia KEÚ PZ v Bratislave (č.l. 360-363) zbraň, ktorá bola zaistená obžalovanému Z. K., je po domácky upravenou opakovacou malokalibrovou puškou čs. výroby, kalibru 22 Long Rifle. Táto puška bola poskladaná minimálne z dvoch zbraní a nie je na nej vyrazené výrobné číslo ani skúšobná značka s rokom overenia a chýbajú aj údaje výrobcu (výrobná značka, model). Na predloženej zbrani bola skrátená pôvodná hlaveň a na úsťovej časti hlavne bol narezaný závit pre uchytenie tlmiča hluku výstrelu. Na závite hlavne bol naskrutkovaný po domácky vyrobený tlmič hluku výstrelu vo funkčnom stave. Na oboch stranách zadnej časti hlavne boli vyhotovené vodiace drážky určené pravdepodobne na uchytenie montáže so zameriavačom. Predložená zbraň bola vo funkčnom a streľbyschopnom stave, čo bolo overené skúšobnou streľbou, bez výskytu porúch. Podľa § 4 odsek 2 písmeno e/, g/ zák. NR SR č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive sa predložená malokalibrovú puška považuje za zbraň kategórie A, t. j. za zakázanú zbraň a tlmič hluku výstrelu podľa § 4 odsek 4 písmeno a/ za zakázaný doplnok zbrane. Predložené náboje s o krajovým zápalom kalibru 22 Short zn. S&B v celkovom počte 950 kusov a s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle zn. Lapra v celkovom počte 50 kusov boli v streľbyschopnom stave, čo bolo overené skúšobnou streľbou náhodne vybratej vzorky. Na základe vyhodnotenia dôkazov jednotlivo i v ich súhrne krajský súd dospel k záveru, že trestná činnosť obžalovaných popísaná v jednotlivých bodoch rozsudku im bola jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná . Je nepochybné, že obžalovaný Z. K., ako konateľ spoločnosti Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže nemal v úmysle odviesť za svoju spoločnosť zadržanú splatnú daň z pridanej hodnoty a spotrebnú daň z liehu a chcel sa tejto daňovej odvodovej povinnosti vyhnúť tak, že po dohode s V. I., ktorý mu pomohol nájsť tzv. bieleho koňa - V. V., zabezpečil fingovaný prevod obchodných podielov spoločníkov spoločnosti Jamicy, s r.o. Šaštín-Stráže na V. V., ktorý sa tak svojim aktívnym konaním stal po tejto operácii jediným spoločníkom a vlastníkom 100 % obchodného podielu v tejto spoločnosti a súčasne jej konateľom. Účelom tohto fingovaného prevodu bolo to, aby sa obžalovaný Z. K., ako bývalý konateľ spoločnosti Jamicy, s r.o. zbavil záväzkov a daňových povinností spoločnosti vo vzťahu k štátu, ale zároveň aj vytvorenie reálnej možnosti ďalšieho podnikania spoločnosti prostredníctvom nastrčeného konateľa obžalovaného V. V., keďže v liehovare spoločnosti sa naďalej vyrábalo a vyrobený lieh bolo treba speňažiť. Obžalovaný Z. K. si bol vedomý toho, že spoločnosť Jamicy, s r.o. po formálnom prevedení na obžalovaného V. V. naďalej nebude odvádzať štátu daň z pridanej hodnoty a spotrebnú daň z liehu, za čo však už podľa jeho predstavy mal niesť zodpovednosť V. V.. Pretože po zániku povolenia vyrábať a spracovávať lieh, manipulovať s ním a uvádzať ho na trh zostalo v sklade liehovaru spoločnosti väčšie množstvo liehu, ktoré bolo treba predať a získané peniaze odovzdať Z. K., bol obžalovaný V. prostredníctvom obžalovaného I. nahovorený, aby si v banke založil súkromný účet na svoje meno, na tento súkromný účet mali byť poukázané peniaze za odpredaj zostávajúcich zásob liehu spoločnosti Old Herold, s r.o. Trenčín, a tieto peniaze mali byť potom obžalovaným V. vybraté a prostredníctvom

obžalovaného I. odovzdané obžalovanému Z. K.. Záverom možno skonštatovať, že na páchaní uvedenej trestnej činnosti vo väčšej, či menšej miere participovali všetci traja obžalovaní a Z. K. a V. V., ako spolupáchatelia a V. I., ako účastník vo forme poskytnutia pomoci na jej páchaní. Na základe vykonaných dôkazov je nepochybné tiež to, že obžalovaný Z. K. po určitú prechodnú dobu bez príslušného úradného povolenia pri sebe držal a používal po domácky vyrobenú a upravenú strelnú zbraň a hromadil pri sebe ostré náboje do tejto zbrane. Právna kvalifikácia konania obžalovaných Z. K. a V. V. v prvom bode obžaloby je odôvodnená tým, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode zadržali a neodviedli príslušnému daňovému úradu splatnú daň z pridanej hodnoty a spotrebnú daň z liehu zrazenú podľa zákona a obžalovaný Z. K. sa tohto konania dopustil aj samostatne, pričom v prvom i druhom prípade šlo o zadržanie a neodvedenie zrazenej dane vo veľkom rozsahu prevyšujúce dolnú hranicu škody veľkého rozsahu, ktorá je v súčasnej dobe stanovená sumou 3.250.000,- Sk. Ďalej je právna kvalifikácia ich konania v tomto bode obžaloby odôvodnená tým, že obaja obžalovaní po predchádzajúcej vzájomnej dohode vo veľkom objeme obchodovali s vyrobeným surovým obilným liehom, hoci na to nemali povolenie príslušného štátneho orgánu (ministerstva), pričom týmto neoprávneným zárobkovým podnikaním dosiahli prospech veľkého rozsahu prevyšujúci dolnú hranicu škody veľkého rozsahu, ktorá je v súčasnej dobe stanovená sumou 3.250.000,- Sk. Právne posúdenie konania obžalovaného V. I. v prvom bode rozsudku je založená na tom, že svojim aktívnym konaním poskytol obžalovaným Z. K. a V. V. pomoc na spáchanie ich trestnej činnosti, a to najmä zadovážením prostriedkov, radou a utvrdzovaním v predsavzatí. Právna kvalifikácia konania obžalovaného Z. K. v druhom bode rozsudku vychádza z toho, že bez príslušného úradného povolenia držal streľbyschopnú strelnú zbraň a hromadil náboje do tejto zbrane. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dôkazy vo vzťahu k osobám obžalovaných, prečítal správy o povesti a výpisy z registra trestov, z čoho vyplynulo, že Obžalovaný Z. K. doteraz nebol súdne trestaný. Vmieste svojho bydliska požíva dobrú povesť. Obžalovaný V. V. má v registri trestov dva záznamy, ide o odsúdenia staršieho dáta, pričom obe odsúdenia majú účinky zahladenia. Na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený. V mieste svojho bydliska požíva dobrú povesť. Obžalovaný V. I. doteraz nebol súdne trestaný. V mieste svojho bydliska požíva dobrú povesť. Krajský súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal i z judikatúry NS SR (napr.5To 8/2008 ) a dospel k záveru, že v danom prípade bolo možné použiť s prihliadnutím na dĺžku konania a ustanovenie § 2 odsek 4 Trestného poriadku čl.48 odsek 2 Ústavy SR zmierňujúce ustanovenia §40 odsek 1 Trestného zákona, pričom prihliadol i na správanie sa obžalovaných počas vyše 13 ročnej doby, ktorá uplynula od spáchania skutkov, v rámci ktorej neboli zistené žiadne okolnosti ovplyvňujúce ich bezúhonné správanie. Súd pri zvážení zákonných kritérií pri ukladaní druhu a výmery trestu s prihliadnutím k osobám obžalovaných uložil týmto za použitia § 40 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu, avšak skúšobnú dobu u jednotlivých obžalovaných určil diferencovane, kedy zohľadnil práve mieru ich zavinenia, ako i podiel na páchaní skutku. Takto potom obžalovanému Z. K. určil skúšobnú dobu na štyri roky, ako hlavnému páchateľovi a iniciátorovi trestnej činnosti. V. I. určil skúšobnú dobu na tri roky, vzhľadom k jeho postaveniu účastníka a pomocníka a V. V. dva roky vzhľadom k tomu, že bol na túto trestnú činnosť obžalovaným K. a V. použitý, ako tzv.biely kôň. Použitie zmierňovacieho ustanovenia § 40 odsek 1 Trestného zákona súd odôvodňuje predovšetkým dĺžkou doby, ktorá uplynula od spáchania trestnej činnosti (13 rokov), ktorá vo väčšej miere nebola zavinená zo strany obžalovaných (vec bola niekoľkokrát prerozdeľovaná viacerým sudcom ), vzhľadom k čomu súd dospel k záveru, že uloženie nepodmienečných trestov vo výmere, ktorý zákon určuje päť až dvanásť rokov, by vzhľadom na tieto okolnosti bol pre obžalovaných i vzhľadom k ich súčasným pomerom neprimerane prísny. Takto uložené tresty považoval krajský súd za primerané a zodpovedajúce zákonu a v dostatočnej miere spôsobilé splniť svoj prevýchovný účel.

Pokiaľ ide o obžalovaného Z. K., súd tomuto zároveň uložil i trest prepadnutia veci, a to po domácky upravenej opakovacej malokalibrovej pušky čs. výroby, kalibru 22 Long Rifle, ako aj náboje s okrajovým zápalom kalibru 22 Short zn. S&B v celkovom počte 950 kusov a s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle zn. Lapra v celkovom počte 50 kusov, a to vzhľadom k tomu, že je nepochybné že sa jednalo o veci použité na spáchanie trestného činu. Zároveň podľa § 55 odsek 6 Trestného zákona vyslovil, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Nakoľko v trestnom konaní došlo k zaisteniu finančnej hotovosti nachádzajúcej sa na účte obžalovaného V. V., ktorá vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania bezpochyby pochádzala z trestnej činnosti, krajský súd zohľadniac verejný záujem v súlade s ustanovením § 83 odsek 1 písmeno g/ Trestného zákona rozhodol i o zhabaní predmetnej zaistenej finančnej hotovosti a zároveň rozhodol v zmysle § 83 odsek 2 Trestného zákona, že vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 8 dní, odo dňa doručenia písomného odpisu rozsudku na Najvyšší súd SR v Bratislave cestou Krajského súdu v Trnave.