Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/293/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: Y. P., A.. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. XXX, v konaní právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.11.2015 žiadala žalobkyňa zrušiť rozhodcovský rozsudok zo dňa 28.09.2009 sp. zn. SR 02016/09 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 27.03.2013 uzavrela ako spotrebiteľka so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej potom na návrh žalovaného bola uvedeným rozhodcovským rozsudkom zaviazaná na zaplatenie údajného dlhu. Poukázala na to, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v bode 17 všeobecných obchodných podmienok, pričom táto bola vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatnou. Samotná zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, ktoré robia úver bezúročným a bez poplatkov a aj výška odplaty za úver na úrovni 90 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. V nadväznosti na to žiadala rozhodcovský rozsudok zrušiť s poukazom na dôvody uvedené v ust. § 45 ods. 1 písm. e), i), j), k) a l) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, keď ju pritom exekútor nepoučil v upovedomení o začatí exekúcie o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť poukazujúc najmä na to, že žalobkyni uplynula lehota na podanie žaloby. Žalobkyňa nemala postavenie spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy nemala voči nej žiadne výhrady.

4. Na pojednávaní dňa 24.01.2017 súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorý žiadal konať bez jeho účasti. Žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu na podanej žalobe zotrvala, žiadala jej vyhovieť, poukazujúc aj na to, že žalovaný na základe predmetného rozhodcovského rozsudku inicioval voči nej exekúciu už druhýkrát.

5. Na základe žalobkyňou predloženej zmluvy o úvere a na základe rozhodcovského spisu sp. zn. SR 02016/09 mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako dlžníčka uzavrela dňa 04.12.2007 (a nie dňa 27.03.2013 ako bolo uvedené v žalobe) so žalovaným ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške vtedajších 5.000,- Sk. Zmluva sa v podrobnostiach spravuje všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru obsiahnutými na rubovej strane zmluvy a v týchto je pod bodom 17 obsiahnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory vzniknuté z predmetnej zmluvy o úvere budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

6. Žalovaný na základe toho potom dňa 05.02.2009 podal voči žalobkyni na Stálom rozhodcovskom súde žalobu o zaplatenie sumy 173,27 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský súd zaslal žalobu žalobkyni na vyjadrenie. Túto prevzala dňa 16.02.2009, pričom v odpovedi žiadala o možnosť úhrady dlhu v splátkach. Stály rozhodcovský súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 28.09.2009 sp. zn. SR 02016/09 tak, že uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 173,27 Eur s príslušenstvom vrátane trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok bol žalobkyni podľa doručenky doručený dňa 02.10.2009 a je na ňom vyznačená doložka právoplatnosti dňom 12.10.2009 a vykonateľnosti dňom 15.10.2009. V poučení rozsudku bola žalobkyňa inštruovaná o tom, že môže do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku podať na príslušnom súde žalobu o jeho zrušenie.

7. Na podklade uvedeného rozhodcovského rozsudku potom bola žalovaným voči žalobkyni vedená exekúcia tunajším súdom v konaní sp. zn. 5Er/1090/2009, ktorá však bola uznesením zo dňa 20.01.2014 vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.08.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.06.2014 č.k. 14CoE/66/2014-97, dovolanie žalovaného voči nemu bolo odmietnuté.

8. Na základe uvedeného súd potom skúmal, či žalobkyňa podala túto žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku včas.

9. Do 01.01.2015 bola účinná právna úprava rozhodcovského konania obsiahnutá v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorá v § 41 určovala, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno na príslušnom súde podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) (t.j. z dôvodov, pre ktoré bolo možné žiadať o obnovu konania podľa Občianskeho súdneho poriadku) bolo možné podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

10. Z tejto úpravy je zrejmé, že nakoľko žalobkyni bol rozhodcovský rozsudok zo dňa 28.09.2009 doručený dňa 02.10.2009, nepodala podľa tejto úpravy žalobu včas pokiaľ ju podala na tunajšom súde až dňa 13.11.2015, keďže 30-dňová lehota uplynula dávno predtým, a to uplynutím dňa 02.11.2009, čo bol posledný deň na podanie žaloby.

11. S účinnosťou od 01.01.2015 došlo k zmene pravidiel rozhodcovských konaní v tom smere, že zákonodarca do osobitnej právnej úpravy odčlenil reguláciu rozhodcovských konaní týkajúcich sa spotrebiteľských sporov. Ide o zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý už lehotu na podanie žaloby v § 46 ods. 1 predĺžil tak, že ju možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania a ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

12. V tomto smere súd nemal žiadne pochybnosti, že v prípade stranami uzavretej zmluvy sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu jej

uzavretia, podľa ktorého bola spotrebiteľskou zmluvou kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Stranami uzavretá zmluva síce bola označená ako zmluva o úvere, jednalo sa však z právneho hľadiska o zmluvu o pôžičke (nie úver) upravenú v ôsmej časti Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľky podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01.01.2008, pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (opak preukázaný nebol) na rozdiel od žalovaného, ktorý mal postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01.01.2008 konajúceho pri uzatváraní a plnení tejto (spotrebiteľskej) zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti.

13. Súčasne zákon č. 335/2014 Z.z. v § 46 ods. 2 určil, že doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

14. V ust. § 46 ods. 3 cit. zákona je tiež určené, že ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) aj v exekúcii.

15. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. platí, že ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

16. Prechodné ustanovenie § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. súčasne vo vzťahu k doterajšej právnej úprave zákona č. 244/2002 Z.z. určilo, že na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

17. Toto ustanovenie teda stanovilo, že pokiaľ lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku začala v prípade spotrebiteľského sporu plynúť podľa predchádzajúcej právnej úpravy, spravovala sa jej dĺžka a (u)plynutie zákonom č. 244/2002 Z.z., čo znamená, že ak lehota podľa tejto úpravy už uplynula, neplynie žiadna nová, či dlhšia lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa novej úpravy § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Logicky sa tak toto prechodné ustanovenie vzťahuje len na lehoty, ktoré podľa „starej“ úpravy už začali plynúť, no ešte ku dňu 01.01.2015 neuplynuli. Potom ohľadne lehôt, ktoré ešte neuplynuli, platí časť vety za bodkočiarkou - že ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté, čo vyjadruje vo väzbe na ust. § 73 ods. 1 cit. zákona tú skutočnosť, že aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015 sa má aplikovať ust. § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. a v dôsledku toho po podaní návrhu na začatie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku môže spotrebiteľ podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za podmienok stanovených Exekučným poriadkom.

18. Exekučný poriadok bol práve v tejto súvislosti novelizovaný zákonom č. 335/2014 Z.z. tak, že bolo do Exekučného poriadku zavedené s účinnosťou od 01.01.2015 ust. § 48 ods. 2, podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu (v zákonnom texte je odkaz na zákon č. 335/2014 Z.z.) v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

19. Na to nadväzujú prechodné ustanovenia § 243d Exekučného poriadku ohľadne úprav účinných od 01.01.2015. Konkrétne § 243d ods. 1 Exekučného poriadku stanovuje, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákona č. 335/2014 Z.z.) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie

exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

20. Ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku potom určuje, že na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákona č. 335/2014 Z.z.) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

21. Z týchto ustanovení je zrejmé, že exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku ohľadne spotrebiteľského sporu, ktorý bol vydaný do 01.01.2015 podľa dovtedajšej právnej úpravy zákona č. 244/2002 Z.z. bolo možné začať len do troch mesiacov od účinnosti zákona, t.j. len do 31.03.2015, v opačnom prípade nebolo možné súdnemu exekútorovi vydať poverenie na vykonanie exekúcie na základe takéhoto rozhodcovského rozsudku, ktorý potom prestal byť pre účastníkov záväzný. Ak bol takýto návrh v lehote do konca marca 2015 exekútorovi podaný (§ 36 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku), ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku stanovilo, že exekučné konania na základe týchto rozhodcovských rozsudkov majú z hľadiska procesného režimu „dobehnúť“ podľa procesnej úpravy Exekučného poriadku platnej a účinnej do 01.01.2015, čo sa rovnako vzťahovalo aj na už prebiehajúce exekučné konania na podklade rozhodcovských rozsudkov vydaných do 01.01.2015 ohľadne spotrebiteľského sporu podľa dovtedajšej právnej úpravy zákona č. 244/2002 Z.z., ktoré exekučné konania však ešte k 01.01.2015 neboli ukončené.

22. Preto súdny exekútor v uvedených exekučných konaniach spravujúcich sa predpismi účinnými do 01.01.2015 nemusel postupovať tak, že by v rámci upovedomenia o začatí exekúcie poučoval spotrebiteľa podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku o jeho práve podať v lehote na podanie námietok žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súdny exekútor má totiž takto postupovať len v prípadoch, ak ide o v spotrebiteľskom spore po 01.01.2015 vydaný rozhodcovský rozsudok.

23. Vzhľadom na doteraz uvedené a vo väzbe na § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. a jeho odkaz na ustanovenia Exekučného poriadku obsahujúce podmienky, za ktorých môže spotrebiteľ podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno uzavrieť, že zákonodarca ohľadne rozhodcovského rozsudku vydaného do 01.01.2015, ktorého predmetom bol spotrebiteľský spor nezakotvil v rámci prípadnej exekúcie žiadnu ďalšiu novú lehotu na podanie žaloby o jeho zrušenie. Nasvedčuje tomu v konečnom dôsledku aj formulácia zvolená zákonodarcom v ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý operuje so spojením „rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu“, kde nasleduje odkaz na zákon č. 335/2014 Z.z. na rozdiel od spojenia obsiahnutého v § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku „rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu“, kde je takisto odkaz na zákon č. 335/2014 Z.z., z čoho súd vyvodzuje, že ak by zákonodarca chcel spotrebiteľom poskytnúť „druhú šancu“ a teda novú lehotu už po zmeškaní lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného do 01.01.2015, bol by to výslovne uviedol v rámci prechodných ustanovení či už zákona č. 335/2014 Z.z. alebo Exekučného poriadku, kde však žiadna takáto úprava nie je a ani ju podľa súdu nemožno z týchto predpisov výkladom vyvodiť.

24. Aplikujúc potom uvedené na prejednávanú vec súd musí konštatovať čo už bolo uvedené vyššie, že 30-dňová lehota na podanie žaloby o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku žalobkyni uplynula dňa 03.11.2009 (posledný deň na podanie žaloby bol deň 02.11.2009), t.j. ešte pred podaním žaloby na tunajší súd dňa 13.11.2015. Právna úprava, ktorej použitia sa žalobkyňa v podstate dovolávala sa na jej prípad nevzťahuje, lebo síce je pravdou, že žalovaný opätovne inicioval na tunajšom súde exekúciu voči nej na podklade rozhodcovského rozsudku zo dňa 28.09.2009, ktorého zrušenia sa domáhala (ide o konanie tunajšieho súdu sp. zn. 1Er/499/2015, EX 22067/15), no nová právna úprava zákona č. 335/2014 Z.z. a Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 nezaviedla v takýchto prípadoch opätovnú lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd preto žalobu zamietol s tým, že odklad exekúcie (na ktorý poukazovala žalobkyňa) môže povoliť jedine exekučný súd vo vyššie uvedenom exekučnom konaní a nie súd rozhodujúci v civilnom sporovom konaní v súvislosti s rozhodovaním o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Treba ešte dodať, že zákon č. 335/2014 Z.z. ani neumožňuje súdu konajúcemu o zrušení rozhodcovského rozsudku odložiť jeho vykonateľnosť, lebo tento nadobúda vykonateľnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby, resp. po skončení súdneho konania (§ 46 ods. 1 a 2 v spojení s § 41 ods. 2 cit. zákona). Napokon pokiaľ žalobkyňa

predložila rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 18Csr/2/2015 zo dňa 01.04.2016 a sp. zn. 18Csr/3/2015 zo dňa 15.04.2016 vyjadrujúce opačný názor než súd zaujal v tejto prejednávanej veci, treba uviesť, že predovšetkým ide o rozhodnutia neprávoplatné a v týchto sa nijak bližšie nerozoberala problematika prechodných ustanovení zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ani novely Exekučného poriadku účinnej od 01.01.2015 a pokiaľ je súdu známe, táto problematika nebola ešte (vy)riešená ani odvolacími súdmi.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko bol žalovaný v konaní plne úspešný, no žiadne trovy mu nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.