Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19P-17-2015.pdf
PDF · 98.96 KB
Case nature
Area
Subarea
19P/17/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, vo veci rozvodu manželov: Z.. S. A. Y., N.. Y., Q.. XX.X.XXXX, U. X. J. X, W., zastúpená: Mgr. Milan Trylč, advokát so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica a Z.. H. A., Q.. XX.X.XXXX, U. Q. R. XXXX/XXX, O. E., a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu: Q. A., Q.. XX.X.XXXX, zastúpená opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o návrhu manželky, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo manželov - Z.. S. A. Y., N.. Y., Q.. XX.X.XXXX G. Z.. H. A., Q.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX T. W. zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
II. Maloletá Q. A., Q.. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je povinný s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej Q. sumou 300,-eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.
III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Q. každý párny týždeň v roku v čase od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod.; počas letných prázdnin v piatok od 17.00 hod. druhý júlový týždeň do nedele do 18.00 hod. tretí júlový týždeň a v auguste od piatka od 17.00 hod. druhý augustový týždeň do nedele do 18.00 hod. tretí augustový týždeň; počas vianočných sviatkov každý párny rok od 22.12. od 17.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 28.12. od 17.00 hod. do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18.00 hod; počas jarných prázdnin každý párny rok od piatka od 17.00 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 18.00 hod.; počas veľkonočných prázdnin bez ohľadu na to, či je párny týždeň v roku bude maloletá u matky. Otec si vždy maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť, otec je povinný dodržiavať stanovený čas. Obaja rodičia sú povinní nemožnosť uskutočnenia styku vopred si oznámiť minimálne 24 hodín.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom doručeným súdu dňa 25.2.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s manželom a upravil práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva.
2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to sobášnym listom a rodným listom maloletej, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp.zn. 18P/40/2014 a zistil nasledovný skutkový stav:
3. Účastníci konania žijú v platnom manželstve, ktoré bolo uzavreté dňa 29.7.2006, u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodila maloletá Q. A. dňa XX.X.XXXX.
4. Splnomocnený zástupca manželky uviedol, že žiada aby súd vyhovel návrhu, manželstvo rozviedol keď je zrejmé, že skutočný vzťah medzi účastníkmi je rozvrátený, manželstvo nie je možné obnoviť. V prípade rozvodu manželstva navrhuje maloletú Q. zveriť do starostlivosti navrhovateľke, ktorá i v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o maloletú a výživné určiť vo výške 300,- eur mesačne. Stretávanie navrhuje neupraviť, vzhľadom na to, že v súčasnosti ani nie je možná nejaká dohoda s odporcom. Na pojednávaní o úprave práv a povinností bol prítomný osobne otec maloletej, uzavreli dohodu o úprave práv a povinností, zaviazal sa platiť výživné vo výške 300,-eur. Otec sa vyjadril, že je zamestnaný jeho príjem je 1.500,- až 2.000,-eur, vzdal sa i odvolania proti rozhodnutiu. Otec si vyživovaciu povinnosť plní riadne, spláca i dlh.
5. Manželka uviedla, že príčinou rozvratu manželstva je psychický stav odporcu považuje ho za psychicky chorého človeka, to ako sa k nej začal správať bolo psychické týranie, napriek tomu, že chodí do práce, jej práca je ťažká, myslí si, že nie je psychicky labilná, bola psychicky v koncoch, odporca to nevnímal a týral ju ďalej. Problémy nastali asi narodením dcéry a to preto, že dovtedy i keď boli manželia finančne boli každý samostatný, keď sa narodila maloletá, odporca neprispieval do domácnosti napriek tomu, že mu vysvetlila, že keď majú dieťa i on sa má finančne podieľať na vedení domácnosti, boli už rodina. Odporca si zobral jej auto, finančne to hrotil až na maximum, chcela, aby platil aspoň nájom bytu, sľúbil to, následne na schôdzi sa dozvedela, že sú neplatiči. Odporca k nej nikdy neprejavoval úctu, negoval jej rozhodnutia, viedol dvojkoľajnú výchovu čo robí stále, došlo to do takých rozmerov, že keď maloletej povedala, že sa ide umyť maloletá ju dokopala a on sa na to s úľubou pozeral. S odporcom sa nedá na ničom dohodnúť, niečo sľúbi a nakoniec to nespraví. Neustále ju ponižuje, chce na ňu podať trestné oznámenie za ohováranie. Asi posledný rok začal byť odporca fyzicky agresívny. Robil to, že kričal na ňu štvrťhodinu vkuse, zatláčal ju do izby, vyhrážal sa jej, chodil zvoniť po zvončekoch kamarátom a potom odišiel od dverí, potom jej povedal že sa tu v Trnave už tak znemožnil, že si má zbaliť veci a odísť s ním do Bratislavy. Odsťahovala sa od neho z toho dôvodu, že neustály stres na ňu vplýval tak, že sa cítila akoby mala infarkt. Odsťahovala sa v máji minulého roka zo svojho vlastného bytu, lebo odporca odmietol odísť. Žiadala ho, aby sa odsťahoval, nepovedal na to nič, iba buchol s dverami. Ubližoval jej tak, že v sobotu jej zobral dieťa, nepovedal kam odišli, odstrčil ju od dverí, robil si čo chcel. Takto to trvalo asi rok, kým odišla. Potom ako odišla odporca jej posielal výhražné SMS-ky, kde písal nezmysly, odporca potom neprišiel s tým, aby s ňou obnovil spolužitie, prišiel sa iba vyhrážať. Manželstvo fungovalo možno tri roky, potom mali dieťa. Vydávala sa asi z lásky, ich vzťah trval tri roky pred uzavretím manželstva, bývali spolu. Ak by to mala zhrnúť, po narodení dieťaťa ju začal ponižovať. Okrem maloletej iné vyživovacie povinnosti nemá. Vlastní 3-izbový byt, v ktorom nikto nebýva, vlastní 2-izbový byt, ktorý prenajíma, ďalej vlastní rodinný dom, na pozemku, ktorý nadobudla pred uzavretím manželstva, dom bol stavaný počas trvania manželstva, tam býva odporca, ešte je spoluvlastníčkou v jednej polovici 3-izbového bytu v W., je spoluvlastníčkou chaty v podiele jedna polovica v F. J., vlastní 3-izbový byt na X. J. T. W., v ktorom býva s maloletou. V súvislosti s bývaním sú jej výdavky asi 150,-eur mesačne. So sebou má len bežné výdavky. Maloletá Q. navštevuje 4. ročník ZŠ v Trnave, sú s ňou len bežné výdavky, je zdravá, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Ďalej manželka uviedla, že v súčasnosti je od 3.11.2016 nezamestnaná, poberá štátne dávky vo výške 800,-eur mesačne. Pracovný pomer bol ukončený dohodou počas skúšobnej doby, naposledy pracovala v spoločnosti MSM Martin, s.r.o. Nováky, kde jej priemerný čistý mesačný príjem bol 1.396,-eur, v čase ukončenia pracovného pomeru bol príjem vo výške 1.600,-eur. Nedošlo k tomu, aby mohla optimálne vykonávať prácu, jej práca bola tvorivá, išlo o nastolovanie stratégie firmy, skončenie pracovného pomeru bolo iniciované obojstranne, hľadá si prácu, vie presne dokedy bude nezamestnaná, do práce nastúpi v marci 2017 do spoločnosti Hana Group, s.r.o., jej základný plat by mal byť 1.500,-eur brutto, následne to závisí od pracovných výsledkov. Na otázku súdu matke či sa v súčasnosti realizuje styk otca s maloletou tak ako to bolo upravené v konaní 18P/40/2014? Matka uviedla: ,,Áno, styk sa takto realizuje, maloletá je úplne spokojná, nevidí žiadne negatívne interakcie medzi nami. Vo štvrtok pokiaľ nie je práve s otcom je doma najneskôr o 16.00 hod.“
6. Manžel uviedol, že s návrhom na rozvod nesúhlasí, manželstvo bolo normálne až do roku 2012, kedy začala navrhovateľka pracovať pre súčasnú spoločnosť, v spoločnosti jej vybavil miesto jej známy, do ktorého sa zamilovala, dotyčný muž už v tejto spoločnosti nerobí, navrhovateľka s ním nadviazala vzťah, vie, že v súčasnosti tento vzťah už netrvá, dotyčný muž ju nechal, tieto informácie má od kamarátky navrhovateľky. Mal anonymný telefonát, ktorý mu povedal, aby si dával pozor na manželku. Pýtal sa na to navrhovateľky, mala hysterický výstup, povedala mu, že si vymýšľa. S navrhovateľkou nekomunikuje už 14 mesiacov. Nevie prečo odišla, zistil, že sa odsťahovala, nevedel ani kam, až následne zistil kde býva, chcel sa stretnúť s maloletou, navrhovateľka sa nijako nechcela skontaktovať. Potom ako odišla sa stretli jedenkrát na spoločnom byte, neumožnila mu ani len zobrať si veci. Doteraz mu nepovedala prečo odišla, zablokovala si jeho telefónne číslo. Chce poukázať na to, že navrhovateľka užívala lieky a to utlmujúce lieky pred ich dcérou keď bola hádka povedala, že ho zabije, na čo dcéra reagovala tým, že to nechce, aby ho mama zabila, jeho matke do telefónu povedala, aby si kúpil ortuť, tú vypil a zdochol. Na otázku, či chce ďalej žiť s navrhovateľkou? Manžel uviedol: ,,Pravdepodobne nie, po tomto všetkom čo sa stalo, ja si potrebujem utriasť starostlivosť o naše dieťa. V prípade, ak by súd rozviedol naše manželstvo, ja nesúhlasím so zverením maloletej do výlučnej starostlivosti matky, ja navrhujem zveriť maloletú do striedavej starostlivosti.“ Na otázku súdu, či je pravdou, že príčinou rozvratu manželstva je mimomanželská známosť? Manželka uviedla: ,,Muž, o ktorom hovoril odporca sa volá J. W., mali sme spolu veľmi kolegiálny vzťah, nikdy medzi nami nedošlo k žiadnym intímnostiam. To, že mám s ním naďalej vzťah rovnaký teda kolegiálny o tom svedčí i to, že ho mám uloženého v mobilnom telefóne, včera mi volal dvakrát. Je pravdou, že odporca mi vyčítal, že mám s ním bližší vzťah, ja som mu to vyvrátila.“
7. Procesná opatrovníčka uviedla, že v prípade rozvodu manželstva doporučuje maloletú zveriť do starostlivosti matke, výživné navrhuje určiť primerane odôvodneným potrebám maloletej a zárobkovým možnostiam otca, navrhuje upraviť styk tak ako je upravený súdom na čas do rozvodu manželstva.
8. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 18P/40/2014 súd zistil, že na pojednávaní dňa 7.10.2016 boli prítomní všetci účastníci konania vo veci úpravy práv a povinností rodičov voči maloletej Q. A., i splnomocnení zástupcovia oboch rodičov, zo zápisnice vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na zverení maloletej Q. do starostlivosti matke, otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 300,-eur mesačne, rodičia sa dohodli i na úprave styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý párny týždeň v čase od štvrtka od 15.00 hod., kedy si ju prevezme v školskom zariadení do nedele do 18.00 hod., kedy ju odovzdá matke maloletej v mieste bydliska matky. Počas letných prázdnin je otec oprávnený sa stretávať s maloletou tak, že si ju prevezme v mieste bydliska matky v piatok o 17.00 hod. druhý júlový týždeň, pričom ju vráti matke v nedeľu o 18.00 hod. tretí júlový týždeň a v auguste tak, že si ju prevezme v piatok o 17.00 hod. druhý augustový týždeň, pričom ju vráti matke v nedeľu o 18.00 hod. tretí augustový týždeň v auguste; počas vianočných sviatkov od 22.12. od 17.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod. každý párny rok a každý nepárny rok tak, že otec si maloletú prevezme od 28.12 od 17.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod.; počas jarných prázdniny každý druhý rok od piatka od 17.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod.; počas veľkonočných prázdnin bez ohľadu na to, či je párny týždeň bude sa o mal. starať vždy matka. Nedoplatok na výživnom vo výške 4.620 eur sa otec zaviazal splácať v mesačných splátkach po 150,-eur. Účastníci konania sa vzdali odvolania, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2016.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (ods. 1) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (ods. 2)
Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (ods. 1) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (ods. 2) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (ods. 3) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. (ods. 4) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. (ods. 5)
Podľa § 62 ods. 2, 3, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov(ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (ods. 3). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (ods. 5)
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.(ods. 1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (ods. 2)
10. V predmetnej veci mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že manželstvo účastníkov konania je v súčasnosti nefunkčné. Problémy v manželstve pretrvávajú dlhodobo, podľa manželky nastali narodením dcéry, keď s manželom mali rozdielne názory na hospodárenie, dovtedy boli finančne samostatní, nezhodli sa ani ohľadom výchovy maloletej, keď podľa názoru manželky manžel viedol dvojkoľajnú výchovu, podľa tvrdenia manželky manžel bol voči nej i fyzicky agresívny, bola pod neustálym stresom, preto sa v máji 2014 odsťahovala i s maloletou zo spoločnej domácnosti. Manžel potvrdil, že manželstvo je nefunkčné, poprel tvrdenia manželky o príčinách rozvratu manželstva, podľa neho manželstvo fungovalo do roku 2012 vtedy nadviazala manželka vzťah s iným mužom (manželka uvedené tvrdenie poprela), tvrdil, že nevie prečo sa odsťahovala, s rozvodom manželstva nesúhlasil s tým, že sa chce s manželkou porozprávať, majú spoločné dieťa. Z uvedených vyjadrení oboch účastníkov konania mal súd jednoznačne preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manžel prezentoval, že chce obnoviť spolužitie, čo súd považoval za účelové, keď jeho správanie počas konania tomu vôbec nenasvedčovalo, v konaní bol vypočutý naposledy dňa 24.8.2015, následne si opakovane nepreberal súdne zásielky na adrese bydliska ktorú
sám uviedol (predvolania na pojednávanie dňa 20.6.2016, 24.8.2016, 28.11.2016, 25.1.2017), a kde sa podľa tvrdenia manželky i zdržuje, teda napriek tomu, že mal vedomosť o predmetnom konaní nezaujímal sa o priebeh konania a jeho výsledok, práve naopak vyhýbal sa tomu, aby sa konania mohol zúčastniť a prezentovať svoj názor. Počas celej doby odkedy manželka opustila spoločnú domácnosť v máji 2014 nedošlo ani k pokusu o obnovenie spolužitia. Uvedené svedčí o tom, že manželstvo je trvale a vážne rozvrátené s nemožnosťou obnovenia spolužitia, preto súd návrhu manželky vyhovel a manželstvo, ktoré je dlhodobo len formálnym zväzkom rozviedol.
11. O úprave práv a povinností rodičov k maloletej Q. na čas po rozvode manželstva súd rozhodol tak, že maloletú zveril do starostlivosti matke, keď po odchode matky zo spoločnej domácnosti zostala maloletá s ňou, napokon otec s takouto úpravou súhlasil v konaní o úpravu práv a povinností na čas do rozvodu, kde bolo súdom rozhodnuté dňa 7.10.2016. Odvtedy nedošlo k zmene pomerov. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z toho, že maloletá Q. navštevuje 4. ročník základnej školy, sú s ňou len bežné výdavky. Matka je v súčasnosti od 3.11.2016 nezamestnaná, poberá štátne dávky vo výške 800,-eur mesačne, posledný pracovný pomer v spoločnosti MSM Martin, s.r.o. Nováky bol ukončený dohodou počas skúšobnej doby, keď nedošlo k tomu, aby mohla optimálne vykonávať prácu, v čase ukončenia pracovného pomeru bol jej príjem vo výške 1.600,-eur. Súd uvedený dôvod ukončenia pracovného pomeru matkou nepovažoval za vážny dôvod zvlášť s poukazom na skutočnosť, že matka nemala v tom čase iné zamestnanie, preto s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádzal z príjmu matky 1.600,- eur mesačne. Príjem otca mal súd preukázaný jeho tvrdením v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 18P/40/2014, kde sa otec vyjadril, že jeho príjem je minimálne 1.500,-eur mesačne, čomu nasvedčuje aj jeho súhlas s určenou výškou výživného 300,- eur v uvedenom konaní. Otec ani matka nemajú iné vyživovacie povinnosti. Súd je toho názoru, že určená výška výživného zodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam.
12. Zároveň súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 25 ods. 2 Zákona o rodine upravil styk otca s maloletou Q. a to spôsobom tak, ako sa rodičia dohodli v konaní o úprave práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, keď podľa vyjadrenia matky takýmto spôsobom sa stretávanie otca s maloletou i realizuje a je v záujme maloletej Q..
13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.