Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: ReSpol, s.r.o., so sídlom Trenčín, Kukučínova 15, IČO: 36 335 363, právne zastúpeného Mgr. Ivanou Lackovou, LL.M., advokátkou, so sídlom Trenčín, Jána Fabu 9, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103368984/2016 zo dňa 20. júna 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. 103368984/2016 zo dňa 20. júna 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102691247/2016 zo dňa 9.3.2016, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 4570,47 eura tým, že mu nebol priznaný nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2014 v sume 2063,90 eura a bola vyrubená daň v sume 2506,57 eura.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal, že niekedy začiatkom roka 2014 dostal jeho konateľ tip na predajcu ojazdených automobilov, na základe čoho sa rozbehli rokovania so spoločnosťou Premium Cars s.r.o.. V tom čase informoval žalobca konateľa spoločnosti Premium Cars s.r.o., že má záujem o kúpu nákladného vozidla za dobrú cenu, pričom bolo podmienkou, aby bol predajca platcom DPH. Konateľ spoločnosti Premium Cars s.r.o. ubezpečil konateľa žalobcu, že jeho spoločnosť je platcom DPH a preukázal sa kartičkou s IČ DPH. Niekedy v júni 2014 oznámil konateľ spoločnosti Premium O. s.r.o. žalobcovi, že bude mať k dispozícii auto, ktoré by mohlo byť pre neho zaujímavé. Podľa popisu a obrázkov sa automobil konateľovi žalobcu pozdával.

3. Žalobca zdôraznil, že konateľ spoločnosti Premium Cars s.r.o. predložil žalobcovi daňové priznanie za rok 2013, ubezpečil ho, že je etablovaný na trhu. Žalobca bol taktiež ubezpečený, že sa jedná o typický obchodný model Premium Cars, s.r.o., čiže za peniaze vopred uhradené obchodným partnerom kúpia a prihlásia automobil na seba, vybavia podstatnú administratívu a následne prevedú vlastníctvo na obchodného partnera. Nakoľko mala spoločnosť Premium Cars s.r.o. v roku 2013 obrat cez 2 milióny eur, neexistovala ani najmenšia pochybnosť o tom, že táto spoločnosť je platcom DPH.

4. Spoločnosť Premium Cars s.r.o. vystavila žalobcovi faktúry č. 018/2014 a 019/2014. Žalobca tieto faktúry uhradil a obchod prebehol tak, ako žalobca očakával. Ku dňu 29.7.2014 bol žalobca zapísaný

ako držiteľ a vlastník automobilu zn. FORD RANGER, ŠPZ W.. Pri daňovej kontrole správca dane však dospel k záveru, že odpočet DPH z týchto faktúr bol neoprávnený a žalobcovi bol určený rozdiel dane. Správca dane preveril, či je spoločnosť Premium Cars s.r.o. registrovaná za platiteľa DPH, pričom zistil, že miestne príslušný správca dane tomuto subjektu rozhodnutím zo dňa 3.3.2014 zrušil registráciu pre daň a určil deň 31.3.2014, uplynutím ktorého zanikla platnosť osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty a platnosť IČ DPH. Od 1.4.2014 spoločnosť Premium Cars, s.r.o. nie je platcom DPH. V nadväznosti na uvedené správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 2 písm. a) § 51 ods. 1 písm. a) zák.č. 222/2004 Z.z. uzavrel, že žalobca si nemôže odpočítať daň, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre takýto postup. Žalobca žiadal vypočuť ako svedka konateľa spoločnosti Premium Cars s.r.o., správca dane ho však nevypočul nakoľko usúdil, že jeho výpoveď by nezmenila závery z daňovej kontroly. V závere svojho rozhodnutia správca dane uviedol, že judikatúra súdneho dvora použitá na argumentáciu vo vyjadrení žalobcu sa nedotýka sporu, žalobcu a ani spoločnosti Premium Cars, s.r.o., a preto sa nebude na danú vec aplikovať. Ďalej uviedol, že sporné faktúry neboli vystavené v súlade s § 72 zákona o DPH, pretože je na nich uvedené neplatné IČ DPH.

5. Žalobca poukázal na to, že v protokole sa správca dane nezmieňuje o daňovom podvode, a preto od žalobcu ani nevyžadoval žiadne overovania ohľadom plnení od odberateľa a teda správca dane neuznal kontrolovanému subjektu odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na jej odpočítanie a nie z dôvodu, že sa neubezpečil, či osoba na faktúre je platiteľom DPH, disponuje tovarom, je schopná tovar dodať, uhradila daň.

6. V podanej žalobe ďalej uviedol, že sa proti rozhodnutiu správcu dane odvolal. V podanom odvolaní poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.10.2015 C-277/14 (GST-PPUH Stehcemp sp. J. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslav Stefanek proti Dyrektor Izby Skarbowej w Lodzi) a poukazoval na závery, ktoré sú v tomto rozhodnutí konštatované. Uvedenej argumentácie sa žalobca pridŕža aj v podanej správnej žalobe.

7. Zdôraznil, že v zmysle záverov súdneho dvora splnil všetky podmienky na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za dodanie nákladného automobilu od zdaniteľnej osoby Premium Cars s.r.o., nakoľko faktúra spĺňala všetky náležitosti vyžadované DPH smernicou, ktorú Slovenská republika implementovala do svojho vnútroštátneho predpisu. Ďalej došlo k odovzdaniu predmetu kúpy a k prevodu finančných prostriedkov.

8. Ďalej v správnej žalobe poukázal na to, že na jeho odvolanie o veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne. Žalobca k argumentu žalovaného, že skutkové stavy v judikátoch SD EÚ nezodpovedajú presne skutkovému stavu v danom prejednávanom prípade, žalobca uviedol, že iba minimum judikátov, nielen súdneho dvora EÚ, presne kopíruje stav v aplikovaných prípadoch. Mal za to, že ak správca dane, resp. žalovaný tvrdia, že podmienky pre odpočet sú v slovenskom právnom poriadku stanovené ako prísne hmotnoprávne, mal by brať do úvahy skutočnosť, že podmienky majú byť nastavené tak, aby boli v súlade s prameňmi európskeho práva. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie SD EÚ vo veci Dankowski C- 438/09 zo dňa 22.12.2010, v ktorom súd odkazom na články 178 a 226 DPH smernice konštatoval, že osoba povinná k dani má nárok na odpočet, ak pri splnení všetkých zákonných podmienok prijala plnenie od osoby povinnej k dani aj v prípade, že táto osoba nie je registrovaná a ďalej SD EÚ skonštatoval, že vnútroštátny predpis nesmie brániť uplatneniu nároku na odpočet, ak je plnenie poskytnuté osobou povinnou k dani, ktorá nie je registrovaná. Poukázal aj vývoj súvisiacej legislatívy v iných členských štátoch, napr. Českej republike.

9. Žalobca zdôraznil, že neumožnenie odpočtu DPH žalovaný, ako aj správca dane opierajú zásadne o skutočnosť, že Premium Cars s.r.o. nebol v rozhodnej dobe registrovaným platiteľom. Skutočnosť, či Premium Cars s.r.o. bola platiteľom DPH v rozsahu širšej definície nemá povinnosť skúmať žalovaný, ale správca dane. Okrem toho správca dane nevykonal dôkazy, ktoré navrhoval, a to výsluch konateľa dodávateľskej spoločnosti a rovnako si nevyžiadal účtovníctvo tejto spoločnosti, čím minimálne neúplne zistil skutkový stav, čo tiež mohlo viesť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V neposlednom rade sa správca dane ani nezaoberal dátumom vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH. Ďalej poukázal na to, že v predmetnej veci správca dane nenadobudol podozrenie z účasti žalobcu na tzv. carousel fraud. Ak by tu aj takéto podozrenie bolo, dôkazné bremeno ohľadne preukázania, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o podvodnom konaní protistrany by bolo na správcovi dane.

10. K ust. § 53 daňového poriadku žalobca uviedol, že preverenie skutočnosti, či niekto je alebo nie je platiteľom DPH je najmä možnosť a nie povinnosť subjektu, ktorý ide vykonať odpočet DPH. Ak subjekt nemá najmenšiu pochybnosť o tom, že obchodný partner je platiteľ DPH, nie je možné rozumne očakávať, aby si preveroval aj každú skutočnosť na faktúre a naviac čakal na písomné vyjadrenie správcu dane, ako to uvedené zákonné ustanovenie vyžaduje. Správca dane vedie zoznam platiteľov DPH a ďalšie zoznamy, no najmä z minulosti sú známe výpadky informačných systémov. Záverom uviedol, že v zmysle ust. § 72 ods. 5 zákona o DPH za správnosť údajov na faktúre zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby a podľa ust. § 69 ods. 5 zákona o DPH každý kto uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinný ju aj zaplatiť. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe zopakoval, že kontrolou predložených dokladov u žalobcu bolo zistené uplatnenie odpočítania dane uvedenej na dodávateľských faktúrach od Premium Cars s.r.o. Bratislava v celkovej sume 4570,47 eur vystavených v júli 2014. Predmetom nákupu bolo nákladné motorové vozidlo FORD RANGER a hliníkový kryt. V priebehu daňovej kontroly správca dane zistil, že uvedená dodávateľská spoločnosť mala zrušenú registráciu na dani z pridanej hodnoty, v dôsledku čoho bola od 1.4.2014 v postavení osoby neregistrovanej na DPH, čo znamená že právnická osoba Premium Cars s.r.o. podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH prestala byť platiteľom a zanikla jej platnosť identifikačného čísla pre daň. Bez platného identifikačného čísla DPH nie sú dodávateľské faktúry vystavené platiteľom, preto žalobca konal v rozpore so zákonom o DPH, keď uplatnil odpočítanie dane z faktúr, ktoré v júli 2014 neboli vystavené platiteľom a tým porušil § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

12. Uviedol, že v odvolacom konaní vychádzal z toho, že rozhodnutia správnych orgánov sú individuálne právne akty s jednoznačnými vrchnostenskými účinkami nezávislými na vôli ich adresátov, pričom platí zásada prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov. Nevyužitím práva na nápravu, podaním opravného prostriedku, sa rozhodnutie o zrušení registrácie na dani z pridanej hodnoty u dodávateľa žalobcu stalo zákonné a záväzné. Správca dane a žalovaný prijali vo veci závery na základe takéhoto rozhodnutia. Za takto zistených skutočností bolo doplnenie dokazovania výsluchom konateľa dodávateľskej spoločnosti, ktoré navrhoval žalobca neúčelné, keďže nemohlo ovplyvniť alebo zmeniť stav v posudzovanom období. Konštatoval, že žalobné námietky uplatnené žalobcom sú takmer zhodné s jeho odvolacími námietkami a žalovaný sa s nimi zaoberal a vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Zdôraznil, že sa pridržiava zistených skutočností rozhodujúcich pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia, trvá na svojom právnom závere a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

13. Žalobca vo vyjadrení podanému k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný zotrváva na svojom právnom názore uvedenom v rozhodnutí zo dňa 20.6.2016, pričom sa opiera o argumentáciu, že subjekt Premium Cars s.r.o. mal zrušenú registráciu k DPH, v dôsledku čoho ho správca dane nepovažoval za platiteľa. To zároveň spôsobilo, že faktúry, ktoré vystavil tento subjekt nepovažoval za faktúry, ktoré vystavil platiteľ a na základe takýchto faktúr nemohol byť žalobcovi uznaný odpočet DPH. Opakovane poukázal na rozhodnutia SD EÚ vo veci Dankowski a PPUH Stehcemp sp J. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslav Stefanek proti Dyrektor Izby Skarbowej w Lodzi. Skutočnosť, že spoločnosť Premium Cars s.r.o. mala rozhodnutím správcu dane Bratislava č. 9103310/803740/2014- KoVl zo dňa 3.3.2014 zrušenú registráciu na dani neznamená, že táto spoločnosť ku dňu splatnosti resp. uhradenia faktúr žalobcom naozaj nespĺňala definíciu platiteľa DPH (zdaniteľnej osoby v zmysle čl. 4 DPH smernice). Takouto otázkou sa však správca dane vôbec nezaoberal, pričom vychádzal zrejme z nesprávne implementovanej DPH smernice a ustálenej judikatúry SD EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky.

14. V následne podanom vyjadrení žalovaný poukázal na to, že vo svojom vyjadrení žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom stanoviska žalovaného k podanej žalobe. Žalovaný zotrval na svojich záveroch obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí.

15. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu, súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci nežiadali nariadenie pojednávania. Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, resp. ich

zástupcov, ako aj s obsahom administratívnych spisov dospel správny súd jednohlasne k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102691247/2016 zo dňa 9.3.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil žalobcovi rozdiel dane v sume 4570,47 eur na dani z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z., tým, že mu nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2014 v sume 2063,90 eur a vyrubil mu daň v sume 2506,57 eur. Správne orgány neuznali žalobcovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry od dodávateľskej spoločnosti Premium Cars s.r.o., Bratislava č. 018/2014 zo dňa 7.7.2014, základ dane 22 500 eur, DPH 4500 eur, predmet dodania vodidlo FORD RANGER a dodávateľskej faktúry č. 019/2014 zo dňa 7.7.2014, základ dane 1 333,33 eur, DPH 266,67 eur predmet dodania hliníkový kryt.

17. Z administratívneho spisu bolo zistené:

18. Správca dane začal dňa 12.3.2015 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2014. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 21191506/2015 zo dňa 6.11.2015, ktorý bol žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca podal v lehote vyjadrenie, pripomienky, ktoré boli so správcom dane prerokované dňa 25.2.2016. Správca dane dospel k záveru, že žalobca ako daňový subjekt neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly a správca dane nebude vykonávať ďalšie dokazovanie vo vyrubovacom konaní v zmysle ust. § 68 ods.3 zákona č. 563/2009 Z.z.. Správca dane trval na svojich zisteniach popísaných v protokole.

19. Správca dane si počas daňovej kontroly v súvislosti s nákupom vozidla FORD RANGER overil, či sa toto vozidlo nachádza v registri motorových vozidiel na území Slovenskej republiky, jeho vlastníkov, pričom zistil, že predmetné vozidlo je evidované v registri s dátumom prvej evidencie 22.8.2012 a dátumom prvej evidencie na území Slovenskej republiky 24.7.2014. Držiteľom a vlastníkom tohto vozidla bola v období od 24.7.2014 do 29.7.2014 spoločnosť Premium Cars s.r.o. a od 29.7.2014 žalobca s prideleným evidenčným číslom W..

20. Správca dane si tiež overil, či je dodávateľ žalobcu, spoločnosť Premium Cars s.r.o., registrovaná za platiteľa dane z pridanej hodnoty a zistil, že Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 9103310/5/803740/2014/KoVl zo dňa 3.3.2014 zrušil tomuto subjektu registráciu pre daň z pridanej hodnoty a platnosť identifikačného čísla pre daň. Dodávateľ žalobcu teda nebol od 1.4.2014 platiteľom dane z pridanej hodnoty.

21. Následne dňa 9.3.2016 vydal správca dane rozhodnutie č. 102691247/2016, ktorým žalobcovi vyrubil daň z pridanej hodnoty tak, ako je uvedené v ods. 1 tohto rozhodnutia. V rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt si v kontrolovanom období uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za dodanie nákladného automobilu FORD RANGER a hliníkového krytu od dodávateľa Premium Cars s.r.o., a to faktúry č. 018/2014 zo dňa 7.7.2014 a faktúry č. 19/2014 zo dňa 7.7.2014, pričom bolo zistené že ide o neoprávnené odpočítanie dane, nakoľko podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. si platiteľ môže odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Súčasne podľa § 51 ods.1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 zákona má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona. Žalobca sa už v konaní pred správcom domáhal, aby bola vec posúdená v zmysle záverov rozhodovacej činnosti SD EÚ, čo však správca dane odmietol s tým, že rozsudok na ktorý sa žalobca odvoláva nerieši spor žiadneho zo zainteresovaných daňových subjektov, teda žalobcu a ani jeho dodávateľa, od ktorého si uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktoré správca dane neuznal. Zopakoval, že pri kontrole dane z pridanej hodnoty posudzuje dodržiavanie zákona č. 222/2004 Z.z., ktorý v § 49 a § 51 stanovuje podmienky, po splnení ktorých si môže platiteľ daň na vstupe odpočítať. Keďže v predmetnej veci bolo zistené, že tovar podľa faktúr č. 018/2014 a 19/2014 dodal a faktúry vystavil neplatiteľ dane z pridanej hodnoty, faktúry nie sú vystavené v súlade s ust. § 72 zákona, nakoľko na nich je uvedené neplatné IČ DPH.

22. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane potvrdil ako vecne správne, keď sa stotožnil s dôvodmi nepriznania uplatneného odpočtu dane z pridanej hodnoty ako aj dôvodmi pre ktoré sa vec neposudzovala v zmysle záverov rozhodnutí SD EÚ, na ktoré žalobca poukazoval.

23. Podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

24. Podľa § 49 ods. 2 zák.č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

25. Podľa § 51 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. právo vo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

26. Podľa § 71 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

27. Správny súd konštatuje, že medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca si v III. štvrťroku 2014 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od spoločnosti Premium Cars s.r.o., Bratislava č. 018/2014 a 019/2014 zo dňa 7.7.2014, ktorými bolo vyúčtované dodanie automobilu FORD RANGER a hliníkového krytu. Taktiež žalobca nerozporuje správnosť zistenia správcu dane, že tejto dodávateľskej spoločnosti bola rozhodnutím miestne príslušného správcu dane zrušená registrácia na dani a zanikla platnosť osvedčenia pre daň z pridanej hodnoty. Od 1.4.2014 dodávateľský subjekt nie je platiteľom DPH. V čase realizácie zdaniteľného plnenia a vystavenia sporných faktúr teda dodávateľ nebol registrovaný na dani z pridanej hodnoty a faktúry, ktoré vystavil boli opatrené neplatným IČ DPH. Sporným zostalo, či vec mala byť posúdená v zmysle podmienok odpočítania dane tak, ako boli uvedené v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ č. 277/14 zo dňa 22.10.2015, resp. či je skutočnosť, či bol dodávateľ žalobcu registrovaný ako platiteľ DPH podstatná pre posúdenie veci vzhľadom na závery súdneho dvora vyslovené v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci Dankowski a GST-PPUH Stehcemp sp. J. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslav Stefanek proti Dyrektor Izby Skarbowej w Lodzi.

28. Žalobca v podanej žalobe, ako aj odvolaní podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane poukazoval na vyššie uvedené rozhodnutia Súdneho dvora EÚ veci Dankowski a PPUH Stehcemp sp J. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslav Stefanek proti Dyrektor Izby Skarbowej w Lodzi. Správne orgány sa týmito rozhodnutiami označenými žalobcom a ich aplikovateľnosti na posúdenie predmetnej právnej veci v podstate odmietli zaoberať s tým, že tieto rozhodnutia neboli vydané v právnej veci žalobcu, resp. jeho dodávateľa. Uvedený záver je podľa správneho súdu nesprávny.

29. Správny súd konštatuje, že správne orgány rovnako ako súdy majú povinnosť v rámci svojich právomocí uplatňovať prednostne právo Únie a nechať neuplatnené akékoľvek ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s právom únie. Majú teda povinnosť zohľadňovať aj výklad práva únie, ktorý v rámci svojej rozhodovacej činnosť podáva Európsky súd Európskej únie.

30. Ako bolo uvedené vyššie, žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Premium Cars s.r.o., Bratislava, ktorá v čase realizácie zdaniteľných obchodov a vystavenia faktúr nebola platcom DPH. Hlavným dôvodom nepriznania odpočítania dane bola skutočnosť, že sporné faktúry neboli vystavené platiteľom DPH a neboli opatrené platným IČ DPH.

31. Správny súd je toho názoru, že žalobca správne poukazoval, a to tak pred správnym orgánom ako aj pred súdom, že na právne posúdenie predmetnej veci dopadajú závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ v rozhodnutiach Dankowski a PPUH Stehcemp sp J. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslav Stefanek proti Dyrektor Izby Skarbowej w Lodzi. Súdny dvor v týchto rozhodnutiach riešil práve otázku oprávnenosti odpočtu DPH a podmienkam na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Z rozhodnutia C-277/14 zo dňa 22.10.2015 pritom vyplýva, tak ako správne uviedol žalobca, že medzi tieto podmienky patrí a) že dotknutá osoba musí byť zdaniteľnou osobou v zmysle DPH smernice, b) táto osoba musí uvedené tovary a služby používať na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, c) tieto tovary a služby musia byť na vstupe poskytnuté inou zdaniteľnou osobou. Formálnou podmienkou potrebnou na uplatnenie práva na odpočítanie je, aby zdaniteľná osoba mala k dispozícii faktúru vystavenú v súlade s DPH smernicou. Pojem zdaniteľná osoba v zmysle smernice DPH je širší ako pojem registrovaný platca DPH. Z rozhodnutia C-438/09 zo dňa 22.12.2010 vyplýva, že platca dane musí mať nárok na odpočet dane na vstupe, pokiaľ prijal zdaniteľné plnenie, ktoré je predmetom dane a má daňový doklad vystavený osobou povinnou k dani aj keď poskytoval služby alebo tovaru nie je vedený v registri platcov DPH.

32. Správny súd je toho názoru, že správne orgány v predmetnej veci mali povinnosť vec posúdiť v zmysle záverov vyslovených Súdnym dvorom EÚ a vysporiadať sa najmä s tým, či dodávateľa žalobcu je možné považovať za zdaniteľnú osobu v zmysle smernice DPH, pretože práve uvedené je podstatné pre posúdenie predmetnej právnej veci. Samotná skutočnosť, či je osoba dodávateľa vedená v registri platiteľov DPH nie je pre posúdenie veci sama o sebe kľúčová. Ak teda správca dane a žalovaný pri posúdení veci vychádzali výlučne zo skutočnosti, že dodávateľ žalobcu nebol v čase vystavenia sporných dodávateľských faktúr a realizácie zdaniteľného obchodu vedený v registri platcov DPH, nakoľko mu táto registrácia bola zrušená právoplatným rozhodnutím miestne príslušného správcu dane, tak vec zaťažil vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Správny súd rovnako uvádza, že pokiaľ ide o sporné dodávateľské faktúry tak skutočnosť, že sú tieto opatrené neplatným IČ DPH neznamená, že nie sú vystavené v súlade s DPH smernicou. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj v prípade prejednávanom Súdnym dvorom EÚ (C-277/14) obsahovala faktúra takéto neplatné číslo a súdny dvor uvedenú skutočnosť nepovažoval za rozhodnú pre posúdenie naplnenia formálnej podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane.

34. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, keď odmietnutie aplikácie záverov súdneho dvora ohľadne oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane, malo za následok nesprávne posúdenie veci. Súdu vzhľadom na uvedené nezostávalo nič iné ako žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správne orgány vec posúdenia vzhľadom na závery a podmienky na uplatnenie práva na odpočet tak ako boli formulované Súdnym dvorom EÚ.

35. Súd rozhodol v zmysle § 175 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p.. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník a to v zmysle ust. § 175 ods. 2 S.s.p..

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).