Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/133/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: U. E., O.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.É. XX, 841 01 Bratislava, o zaplatenie 1.757,08 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti istiny vo výške 331,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 331,04 Eur od 16.05.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti n e p r i z n á v a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 429,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 429,90 Eur od 16.05.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.06.2016, doručenou tunajšiemu súdu 22.06.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.757,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 1.757,08 Eur od 16.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nesplateného úveru. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) uzavrel so žalovaným dňa 12.05.2010 zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 36252269. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 16,20%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 900,- Eur a bol povinný platiť žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 30,- Eur. Žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 07.05.2016 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.04.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na platby vykonané žalovaným s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.757,08 Eur. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a končený dlh neuhradil do lehoty splatnosti 15.05.2016.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

3. Uznesením zo dňa 29.11.2016, č.k. 22C 133/2016-44 súd na návrh pôvodného žalobcu pripustil, aby do konania na jeho miesto vstúpil terajší žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

4. Podaním doručeným súdu 19.01.2017 vzal žalobca žalobu v časti istiny vo výške 331,04 Eur (poplatky a sankčný úrok) spolu s prisluchajúcim úrokom z omeškania späť bez uvedenia dôvodu.

5. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu v časti istiny vo výške 331,04 Eur spolu s úrokom z omeškania späť pred prvým pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca, ktorý späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania (vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu), by bol povinný nahradiť trovy konania žalovaného. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 151 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

9. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na 25.01.2017, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Žalovaný mal doručenie predvolania vykázané fikciou doručenia dňa 02.12.2016. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu 19.01.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného podľa § 180 CSP.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi: žiadosťou o vydanie karty ING Bonus zo dňa 01.12.2009, schválenou 12.05.2010, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., výpismi zo karty NN Bonus na č.l. 11-15, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.09.2016, špecifikáciou žalovanej pohľadávky zo dňa 17.01.2017, vypovedaním zmluvy a vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 03.07.2013, cenníkom VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 12.05.2010 zmluvu o poskytnutí kreditnej platobnej karty označenú ako „žiadosť o vydanie karty ING Bonus“, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver formou kreditnej platobnej karty s predschváleným úverovým rámcom 600,- Eur a žalovaný sa zaviazal tieto peňažné prostriedky splatiť v mesačných splátkach po 20,- Eur.

12. Z Výpisu z karty NN Bonus vyhotoveného ku dňu 07.05.2016, za zúčtovacie obdobie od 17.05.2010 do 30.04.2016, vyplýva, že žalovaný pri výške úverového rámca 900,- Eur a počiatočnom stave na účte (k prvému dňu zúčtovacieho obdobia) vo výške 0,- Eur, výbermi v bankomatoch a platbami v obchodoch v období od 17.05.2010 do 20.08.2012 čerpal v danom zúčtovacom období prostriedky vo výške 1.220,30 Eur, pričom splátkami v období od 10.05.2011 do 15.02.2013 uhradil celkovo sumu vo výške 727,40 Eur. Z predmetného výpisu ďalej vyplýva, že mesačne boli na ťarchu daného účtu účtované (štandardné) úroky z dlžnej čiastky (vyčíslené za použitia štandardnej úrokovej sadzby vo výške 16,20 % ročne), sankčné úroky z dlžnej čiastky (vyčíslené za použitia sankčnej úrokovej sadzby vo výške 5,00 % ročne), poplatok za správu kartového účtu vo výške 1,65 Eur, ďalej poplatky za výber z bankomatu v SR a krajinách eurozóny vo výške 3,- Eur, poplatok za úverové rizikové poistenie typu A vo výške 0,38 Eur, poplatok za znovuvydanie karty vo výške 8,30 Eur, poplatok za postúpenie pohľadávky na vymáhanie vo výške 33,19 Eur, poplatok za náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti vo výške 24,90 Eur. Žalovanému bola predmetným výpisom zároveň predpísaná povinná splátka na úhradu vo výške 1.757,08 Eur so splatnosťou dňa 15.05.2016.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

19. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

21. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

23. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

24. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

26. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch písm. g), i), j), k) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

27. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 10c ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 12.05.2010 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, a to uzavretím zmluvy - žiadosti o vydanie karty ING Bonus, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému peňažné prostriedky vo výške úverového rámca prostredníctvom kreditnej karty, ktorý mal žalovaný splácať v pravidelných mesačných splátkach. Z výpisu z karty NN Bonus žalovaného mal súd za preukázané, že žalovaný vyčerpal celkovo 1.220,30 Eur, pričom žalobcovi postupne uhradil 727,40 Eur.

32. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ v spojení s § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanému úver v rámci svojho podnikania a žalovanému bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§ 4). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje údaj o končenej splatnosti úveru; ročnej percentuálnej miere nákladov a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere; výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g/, písm. i/, písm. j/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy.

33. V zmluve je uvedená len mesačná splátka pričom nie je zrejmé, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok iných poplatkov. V Obchodných podmienkach, ktoré predložil žalobca a ktoré majú byť súčasťou uzatvorenej zmluvy, je v článku VI. Úrok, poplatky, ročná percentuálna miera nákladov, v bode 39 uvedené, že dlžný zostatok sa denne úročí štandardnou úrokovou sadzbou, a že v prípade úhrady sumy nižšej ako je výška povinnej splátky, alebo omeškania s úhradou akejkoľvek povinnej splátky alebo jej časti, sa denne úročí časť dlžného zostatku, ktorá je v omeškaní, sankčnou úrokovou sadzbou a časť dlžného zostatku, ktorá nie je v omeškaní, štandardnou úrokovou sadzbou alebo zvýšenou úrokovou sadzbou podľa bodu 36 týchto Obchodných podmienok. Pri výpočte úrokov sa vychádza z počtu dní 365. Výška štandardnej, sankčnej, zvýšenej a vkladovej úrokovej sadzby je určená bankou a uvedená v cenníku. Vymedzenie úrokov spôsobom uvedeným v Obchodných podmienkach je však podľa názoru súdu neurčité a nezrozumiteľné a z uvedeného nevyplýva ani výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky, pričom priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania zmluvy ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek, v akej výške pozostáva navýšenie úveru.

34. Odkaz na ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nachádza v ustanovení bodu 45 Obchodných podmienok, článku VI. Úrok, poplatky, ročná percentuálna miera nákladov, v zmysle ktorého klient berie na vedomie, že vzhľadom na povahu úveru nie je možné vopred vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN)spojenú s revolvingovým úverom.

35. V tejto súvislosti súd konštatuje, že skutočnosť, že sa jedná o revolvingový úver nezbavuje právneho predchodcu žalobcu, aby táto náležitosť bola súčasťou zmluvy, a to aj z toho dôvodu, že RPMN nezahŕňa len úroky, ale aj ďalšie náklady spojené s týmto úverom. Súd zdôrazňuje, že zákon nepozná výnimku pri revolvingových úveroch, ktorá by umožňovala absenciu RPMN priamo v zmluvnom dojednaní. Preto, ak právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je spotrebiteľský úver (aj keď vo forme revolvingu), uvedená obligatórna náležitosť musí byť v zmluve uvedená a bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu nastaviť podmienky splácania úveru tak, aby mu umožňovali vypočítať výšku RPMN. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.01.2017, v ktorom tvrdil, že vzhľadom na charakter revolvingového úveru nie je možné určiť výšku RPMN priamo v úverovej zmluve, pretože sa úver čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného, a tým sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, súd poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 17Co/215/2012, Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.03.2014, sp. zn. 2Co/135/2013 a Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.10.2013, sp. zn. 6Co/138/2013 z ktorých vyplýva opačný právny názor, podľa ktorého aj pri revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN so zreteľom na to, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch určil ako zákonnú náležitosť stanovenie RPMN (bez rozlíšenia, či ide o revolvingový príp. iný druh úveru), aj pri revolvingovom úvere musí byť v zmluve uvedený údaj o RPMN. Príkladmý výpočet RPMN v záverečnej časti zmluvy (nezohľadňujúci údaje platné v čase uzavretia zmluvy) nemožno považovať za splnenie povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. j/, písm. k/ zákona č. 258/2001 Z. z.

36. Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o dátume konečnej splatnosti úveru; ročnej percentuálnej miere nákladov, priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, výške mesačnej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 4 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 2 písm. g/, písm. i/, písm. j/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

37. Vzhľadom na uvedené žalobcovi vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutých prostriedkov, teda bez úrokov a poplatkov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 1.220,30 Eur, pričom z výpisu z karty NN Bonus vyplýva, že žalobcovi uhradil 727,40 Eur, teda na istine ostala nesplatená suma 429,90 Eur, v ktorej časti považoval súd žalobu za dôvodnú.

38. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vo výške 8,00% od 16.05.2016 (deň nasledujúci po uplynutí lehoty splatnosti) až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0 % + 8 percentuálnych bodov.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 1.426,04 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 429,90 Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 30,15 % (429,90 Eur z 1.426,04 Eur). Úspech žalovaného v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 69,85 % (996,14 Eur z 1.426,04 Eur). Odrátaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalovaného v pomere 39,70 %. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný, mal by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 151 CSP, kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.