Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/27/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne T. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/X, Q., zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému Rapid life, a.s., životná poisťovňa, so sídlom Garbiarska 2, Košice, zastúpenej JUDr. Danielom Blyštanom, advokátom, so sídlom, v Košiciach, Rastislavova 68, o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.10.2015 č. k. 29C/193/2013-217 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, Alžbetina 41, Košice, pod sp. zn. 3C/624/2012 z 19.1.2012. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodcovská doložka žalovaného uvedená v čl. XV. všeobecných poistných podmienok, ako aj v osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je absolútne neplantá. Tým boli splnené podmienky pre rozhodnutie súdu o zrušení predmetného rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 224/2002 Z. z.. Je mylný názor žalovaného, že možnosť podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku za podmienok uvedených v § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa, keďže poskytuje účinný právny prostriedok na ochranu ním namietaného porušenia jeho práv za preukázania, že rozhodcovská doložka žalovaného uvedená vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach spĺňa všetky kritéria neprijateľnej podmienky. Je zrejmé, že táto doložka je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán práve v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť, a tým aj materiálnu nevykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie poukázal tiež na ust. § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného, ktorý poukazoval na vykonanú novelu Exekučného poriadku v § 243d, keď podľa jeho názoru so zreteľom na toto zákonné ustanovenie žaloba obstáť nemôže. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v tomto smere je právne významné ust. § 372w O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016, z obsahu ktorého vyplýva, že spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. 1.2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších

predpisov. Okrem iného, právo domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku vyplýva priamo zo zákona, preto nemožno skúmať splnenie podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu, ale súd môže skúmať len splnenie podmienok na uvedené konanie podľa zákona č. 244/2002 Z.z.. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania strán rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný opätovne zdôrazňuje dôležitú právnu skutočnosť, a síce zmenu právnej úpravy, v dôsledku ktorej predmetný rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať a poukázal na aktuálne platné znenie Exekučného poriadku v § 243d ods. 1.. Má za to, že predmetný rozhodcovský rozsudok márnym uplynutím lehoty prestal účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Záver súdu a jeho právne posúdenie je celkom nesprávne. Súd vykladal a aplikoval ust. § 372w O.s.p. nesprávne. Toto zákonné ustanovenie sa vzťahuje na príslušnosť súdu, resp. súdov, ktoré konajú už v začatých veciach. Je nevyhnutné použiť aj systematický výklad, na základe ktorého je zrejmé, že toto ustanovenie je novelou procesného predpisu, ktorý ustanovuje procesný postup v konaní pred súdmi a citované ustanovenie sa týka iba príslušnosti už konajúceho súdu. Ust. § 372w O.s.p. je iba prechodné ustanovenie v zmene miestnej príslušnosti v § 88 ods. 2 O.s.p. a zachovanie príslušnosti súdu už v začatých konaniach. Má za to, že § 243d Exekučného poriadku sa vzťahuje ex lege aj na rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom konania, a preto je nevyhnutné zánik záväznosti vyplývajúci z tohto ustanovenia zohľadniť a aplikovať aj na prejednávaný prípad, čo však súd prvej inštancie nespravil a neaplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a právne predpisy nesprávne vykladal a v tom dôsledku dospel aj k nesprávnym záverom. Priamo zákonodarca ex lege v záujme právnej istoty zákonom stanovil, aká skupina rozhodcovských rozhodnutí nebude spotrebiteľov zaväzovať. Právnu istotu dáva spotrebiteľom priamo zákon, už ten stanovuje, že tieto rozhodcovské rozhodnutia nezaväzujú a na tom by nič nezmenilo sa ani v prípade, ak by súd žalobu zamietol. Nie z dôvodu zmeny právnej úpravy, ale z dôvodu, že žaloba je nedôvodná. Ani prebiehajúce konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nedokáže nič zmeniť na tom, že tento rozhodcovský rozsudok od 1.4.2015 nikoho nezaväzuje. Nie je potrebné ani účelné a ani možné zrušovať rozhodnutia, ktoré sú nezáväzné, nezáväzné rozhodnutie je de iure už zrušené. Zákon umožňuje podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia len proti takému rozhodnutie, ktoré účastníkov zaväzuje, ktoré má účinky ako rozhodnutie všeobecného súdu. Tým, že predmetný rozhodcovský rozsudok túto vlastnosť stratil a podľa platných právnych predpisov záväznosť ani nadobudnúť nemôže, odpadol aj predmet konania - záväzné rozhodcovské rozhodnutie. Právny poriadok nepozná možnosť žaloby iba pre samotné konanie, ale umožňuje viesť súdne konanie, ktoré je spôsobilé nejakým spôsobom zmeniť postavenie medzi účastníkmi. Uvedené je aj v súlade so zásadou efektívneho pôsobenia súdnej moci. Tak ako nemožno vypratať byt, ktorý už bol vyprataný, nemožno zrušiť rozhodcovský rozsudok, ktorý účastníkov nezaväzuje. § 243d Exekučného poriadku neupravuje iba postup v Exekučnom konaní, ale výslovne a ex lege stanovuje ako sa menia účinky rozhodcovských rozhodnutí vydaných pred 1.1.2015. Rovnako možno konštatovať aj zánik vecnej legitimácie účastníkov konania, keďže žalobcom sledovaný cieľ nebyť viazaný rozhodcovským rozhodnutím už nastal ex lege v dôsledku uvedenej zmeny právnej úpravy. Žalobca ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že na prejednávaný prípad aplikoval nesprávny právny predpis, nakoľko zákon č. 244/2002 Z. z. v znení od 1.1.2015 sa na spotrebiteľské rozhodcovské konania nevzťahuje. Súd nemôže na prejednávaný prípad aplikovať v§ 40 ods. 1 písm. a/ bod 1. Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom po 1.1.2015, pretože toto ustanovenie sa týka iba rozhodcovských konaní v nespotrebiteľských veciach. V danom prípade predmetom rozhodcovského konania bol spotrebiteľský spor. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe právnych predpisov, ktoré sa na prejednávaný prípad nevzťahujú a také rozhodnutie nemôže byť správne. Súd ďalej v tomto konaní vychádzal zo skutočností zistených v iných súdnych konaniach, pričom o tom, že z týchto skutočností bude vychádzať účastníkov neupovedomil a tieto skutočnosti nezistil zákonom stanoveným a dovoleným spôsobom. Konkrétne ide o výpovede F. B. a V. L. a T. X., keď žalovaný nevedel, že súd vôbec chce a bude vychádzať a prihliadať na odpovede iných svedkov v iných konaniach. Takýto postup O.s.p. neumožňuje v tom zmysle, aby súd si svojvoľne vybral nejaké iné súdne konania a dôkazy v nich vykonané vyhodnocoval ako svedeckú výpoveď v tomto konaní a potom z nich vychádzal. Súd rovnako nesplnil povinnosti podľa § 118 ods. 2 O.s.p., čím porušil právo účastníka na súdne konanie, a teda aj právo žalovaného. Vytýka ďalej súdu prvej inštancie, že vo výroku rozsudku nie je uvedený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, a to ani s poukazom na niektoré zákonné ustanovenia § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Táto okolnosť spôsobuje nepreskúmateľnosť, nevykonateľnosť a nesprávnosť napadnutého

rozsudku. Žalovaný ďalej zdôrazňuje, že súd vec nesprávne skutkovo a právne posúdil, keďže rozhodcovská doložka bola v danom prípade dohodnutá individuálne, na dôkaz čoho pripojil viaceré listinné dôkazy. Predovšetkým poukazuje na osobitné zmluvné dojedania č. 1/2007 k danej poistnej zmluve. Súd sa nedostatočne zaoberal existenciou rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú samostatným dvojstranným právnym úkonom. Medzi účastníkmi teda napr. ani nebolo dohodnuté, že spory medzi nimi sa majú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. Dohodnutá rozhodcovská doložka obsiahnutá v spomínaných osobitných zmluvných dojednaniach takúto dohodu neobsahuje. Nemôže byť preto správny záver v tom zmysle, že dojednaním rozhodcovskej doložky bolo akokoľvek bránené spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným súdom. V rozsudku sa teda súd riadne nevyporiadal s individuálnym dojednaním rozhodcovskej doložka a jeho rozhodnutie je tak aj pre tento dôvod nepreskúmateľné. Žalovaný v konaní poukazoval aj na to, že dodatkom zmluvy bola daná žalobkyni možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým bol akokoľvek dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Žalobkyňa mala aj následne možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky, čo však nevyužila. Súd sa možnosťou odstúpenia od rozhodcovskej doložky na základe dodatku č. 2 k VPP ani len nezaoberal, na čo však žalovaný v konaní poukazoval. Záver súdu o neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky je nepodložený a nezákonný. Zdôrazňuje, že rozhodcovská doložka so všetkými podstatnými náležitosťami v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní je uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach, teda ak by aj neplatila časť XV. VPP, tak skutočnosti uvedené v čl. XV. VPP sa dajú nahradiť zákonnými ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko samotná doložka uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach je platná bez ohľadu na platnosť, či neplatnosť XV. časti VPP. Absencia riadne podložených záverov súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v tomto prípade nepochybne súvisí aj s tým, že súd nevykonal test primeranosti podmienky, ako to vyžaduje Smernica 93/13/EHS, resp. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Aj inak neprijateľná podmienka nemusí byť neprijateľná, ak nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom však neprijateľnosť podmienky sa vždy posudzuje podľa okolností v čase uzavretia zmluvy, nie podľa neskoršej, a to hocijako závažnej skutočnosti. Tým, že súd nevykonal test primeranosti podmienky zaťažil konanie aj rozhodnutie vadou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia. Súd sa ďalej odmietol zaoberať aplikáciou 19 ods. Smernice 19/13/EHS, v ktorej sa domáhal, keď uvedené ustanovenie Smernice má na posúdenie veci rozhodujúci význam. Zmluvné podmienky vymedzené v tomto ustanovení sú vylúčené spod hodnotenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a v danom prípade podľa žalovaného, rozhodcovská doložka má vplyv na výpočet výšky poistného plateného poistníkom, a tak spadá pod v tomto ustanovení výnimku vymedzenú výslovne pre poistné zmluvy. K tvrdeniam súdu, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, pretože rokovací poriadok, podľa ktorého prebehlo rozhodcovské konanie nezaručuje porovnateľné procesné práva zo súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa žalovaný uvádza, že ustanovenia rokovacieho predpisu nie sú zmluvnou podmienkou dojednanou medzi žalobcom a žalovaným. Rokovací poriadok rozhodcovského súdu si nedojednali účastníci, ani jeden z nich tento rokovací poriadok nevytváral ani ho nemôže meniť. Rokovací poriadok je procesný predpisom tretieho rozhodcovského orgánu a v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní Stály rozhodcovský súd je obligatórne povinný prijať rokovací poriadok. Zdôrazňuje, že rokovací poriadok rozhodcovského súdu je plne v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a neodporuje žiadnemu právnemu predpisu. Podľa žalovaného žalobca mal v rozhodcovskom konaní obdobné práva ako by mal v občianskom súdnom konaní pred všeobecným súdom, pričom zákon takúto požiadavku ani neukladá. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa nevidí odklon od nastolenej judikatúry, ktorú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, považovali za neprijateľnú zmluvnú podmienku v obdobnej právnej veci. Napr. poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 a 4Cdo 41/2012. Vo vzťahu k tvrdeniu o osobitnom vyjednaní rozhodcovskej doložky žalobkyňa poukazuje na konštatovanie najvyššieho súdu SR vo veci MCdo 9/2012. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné zmeniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS).

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380, § 381 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a následne o veci aj správne rozhodol.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 26.9.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8.časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripravenému návrhu na uzavretie zmluvy.

8. Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

9. Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom k 19.1.2012, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

13. Žalobkyňa uzatvorila dňa 26.9.2007 poistnú zmluvu so žalovaným. V konaní nebolo sporné, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

14. Pri uzavretí predmetnej poistnej zmluvy žalobkyňa podpísala vyhlásenie, že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré sú súčasťou zmluvy.

15. Súčasťou Všeobecných poistných podmienok sú aj osobitné dojednania č. 01/2007 k zmluve č. XXXXXXXXXX.

16. Podľa týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobkyňa so žalovaným, okrem iného, vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. časti VPP s tým, že toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku.

17. Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve navrhovateľka podpísala v deň podpisu poistnej zmluvy. V deň uzatvorenia poistnej zmluvy bol spísaný aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistným zmluvám.

18. V záhlaví predmetného záznamu je okrem iného uvedené, že v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných podmienkach platných od 21.05.2007 (XV. časť).

19. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV Všeobecných poistných

podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

20. Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobcom mala stratiť platnosť tiež časť XV všeobecných poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné zmluvné dojednania podpísala alebo nie, jej povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu.

21. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne na mieste.

22. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom.

23. Rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, pričom v prípade sporu spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, vychádzajúc z § 53 ods. 1 i zo smernice nesporne bez ďalšieho spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti.

24. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.

25. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a

všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobcu. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

26. Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovských a súdnym konaním. Z ďalších listinných dôkazov predložených samotným žalovaným a to zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Vo vzťahu k dodatočnej možnosti danej žalobkyni odstúpiť od rozhodcovskej doložky je potrebné dodať, že odstúpiť možno len od platne uzatvorenej zmluvy. Ak je zmluva absolútne neplatná, odstúpenie od zmluvy neprichádza do úvahy.

27. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve odvolací súd udáva. Podľa „devätnásteho odôvodnenia“ smernice 93/13/EHS z posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok (rozumej ostatných podmienok poistnej zmluvy). Z citovaného odôvodnenia smernice nevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu smernice en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

28. Vo vzťahu k tvrdeniu o porušení ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že takéto porušenie samo o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

29. Ani odvolaciu námietku žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepredvídateľný, nepovažuje odvolací súd za dôvodnú, lebo dôvody, pre ktoré žalovaný rozsudok za takýto považuje, nemôžu objektívne založiť následok nepredvídateľnosti rozhodnutia. Napadnutý rozsudok vychádza z náležitého právneho aj skutkového posúdenia veci a odvolací súd konštatuje, že jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavke náležitého odôvodnenia.

30. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konanie podľa § 80 písm. c) O.s.p. a teda sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. V predmetnom konaní sa vyhodnocuje existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku a to podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vyhlásenia. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d Exekučného poriadku, ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou z zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie konania súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by sa na základe riadne včas podanej žaloby podľa 3. časti O.s.p. súd vecou nezaoberal. Neexistuje žiadny zákonný dôvod, aby konanie bolo zastavené. Na

margo argumentu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvolací súd udáva, že dotknutou právnou úpravou (§243d Exekučného poriadku) nedošlo uplynutím trojmesačnej doby k zániku vecnej legitimácie, ktorá tu v čase začatia konania bola. Niet pochýb o tom, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu, že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Ak teda stratí záväznosť rozhodcovský rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na jeho základe nemôže prebehnúť. Uvedené opatrenie však nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus proti nezákonnosti rozhodcovského rozsudku, ktorým je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sporovom konaní podľa 3.časti O.s.p.. Tento ochranný mechanizmus je najštandardnejší. Dokončenie konania začatého na základe procesne korektne začatého návrhu vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade s princípom právnej istoty. Spotrebiteľ po späťvzatí žaloby z dôvodu straty záväznosti rozhodcovského rozsudku by bol nútený čeliť náhrade trov konania, pretože procesne zavinil zastavenie konania.

31. Na základe uvedeného odvolací súd zhodnotil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny. Žalovaný neuviedol v odvolacom konaní také relevantné odvolacie dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku.

32. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v súlade § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa bola úspešná v odvolacom konaní, preto jej patrí nárok na náhradu trov tohto štádia konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).