Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/123/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.januára 2017

rozhodol:

obžalovaný W. M. R. O. Á. N. : I.. XX.XX.XXXX O. B., G. Z. B., B. K.- N. Č.. XXXX/XX, G..Č.. O. O. O. Ú. na O. O., H. Č.. X, Z. T. XX.XX.XXXX

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

dňa 17.septembra 2016 v čase o 13:00 hod. odcudzil v predajni Tesco, Lamačská cesta 1/C, Bratislava, jeden kus AM Black v hodnote 6,99 Euro a jeden kus Matoni v hodnote 0,59 Euro a to tak, že tento tovar zobral z predajnej plochy a vložil ho do svojho ruksaku a následne s týmto tovarom prešiel bez zaplatenia bez pokladničnú zónu a týmto konaním spôsobil poškodenej spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. Kamenné nám. 1/a, Bratislava škodu vo výške 7,58 Euro a tohto konania sa obvinený dopustil aj napriek tomu, že bol dňa 10.septembra 2016, č. bloku na pokutu nezaplatenú na mieste 11075113 postihnutý za priestupok proti majetku a aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 0 T/334/16, zo dňa 31.augusta 2016, právoplatný dňa 31.augusta 2016 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona.

T e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po prednesení obžaloby a po poučení obžalovaného o jeho právach umožnil súd obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“). Obžalovaný urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.

Po súhlasnom stanovisku prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7 a 8 Tr. por. tak, že vyhlásenie obžalovaného o jeho vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom opatrení.

K právnej kvalifikácii:

Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.).

Obžalovaný si prisvojil cudzie veci - jeden kus AM. Black a jeden kus Matoni - z predajnej plochy a tieto veci vložil do ruksaku. Celková hodnota predmetných vecí bola vo výške 7,58 Euro. Týchto vecí sa zmocnil, t. j. odňal cudzie veci z dispozície subjektu oprávneného s vecami nakladať. S týmito vecami si vytvoril možnosť nakladať trvale a voľne podľa svojej vôle. Predmetné veci boli vrátené. Tohto žalovaného skutku sa dopustil i napriek tomu, že dňa 10.septembra 2016 bola uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste - za priestupok proti majetku (tj. bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý - § 212 ods. 2 písm. f/ Tr.zák.) a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 0T/334/2016, zo dňa 31.augusta 2016 (právoplatný dňa 31.augusta 2016) bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr.zák. odsúdený. Predmetný žalovaný skutok tu bol dokonaný dňa 28.augusta 2016. Teraz žalovaný skutok bol dokonaný dňa 17.september 2016 (t.j. v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za taký čin odsúdený - ustanovenie § 212 ods. 3 písm. b/ Tr.zák.). Z jeho strany išlo o trestne zodpovedný subjekt. Ich úmysel bol preukázaný podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. - ako priamy úmysel, nakoľko tento chcel (predmetné odcudzené veci si ukryl do svojho ruksaku po tom, čo ich zobral z predajnej plochy) a aj porušili záujem spoločnosti na ochrane majetku štátnych orgánov.

K druhu trestu a výroku o treste:

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú vymedzené okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Pri hodnotení osoby a pomerov páchateľa berie súd do úvahy predovšetkým jeho vek, fyzické a psychické zdravie, vývoj osobnosti, schopnosti jedinca a osobné okolnosti.

V predmetnej veci súd konštatuje, že ide o typovo menej závažnú kategóriu spáchanej trestnej činnosti

- ktorá je predovšetkým vymedzená trestnou sadzbou pri prečine krádeže podľa § 2123 ods. 3 Tr.zák. danou rozpätím šesť mesiacov až na tri roky. Išlo v danom prípade o odcudzenie dvoch vecí v celkovej

hodnote 7,58 Euro. Predmetné odcudzené veci boli vrátené nepoškodené naspäť na predajnú plochu a teda poškodenej spoločnosti nevznikla žiadna škoda a teda ani ujma. Poľahčujúce okolnosti, ktoré súd v predmetnej veci zistil boli podľa § 36 písm. l/ a § 36 písm. n/ Tr.zák. Obžalovaný sa ku skutku kladenému za vinu priznal v celom rozsahu - počas celého dokazovania - ako konania prípravného, tak i konania pred súdom. Spáchanie skutku úprimne oľutoval. Predmetné úprimné oľutovanie urobil i v rámci svojho práva posledného slova pred vyhlásením rozsudku. Súd v danom prípade preto aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. (priznal sa k spáchanému trestnému činu a trestný čin úprimne oľutoval). Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.januára 2017 urobil vyhlásenie, že vo veci je vinný. Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), t.j., že páchateľ (obžalovaný) napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr.por.). Obžalovaný v danom prípade urobil vyhlásenie podľa § 257 písm. b/ Tr.por.

- súd na základe takéhoto vyhlásenia na hlavnom pojednávanie dokazovanie vo veci viny nevykonal. Práve v súvislosti s riešením predmetnej otázky nemožno prehliadnuť, že v súdnom konaní podľa § 257 ods. 5 Tr.por., po priznaní viny páchateľom (obžalovaným) sa postupuje primerane podľa ustanovení § 333 ods. 3 i písm. h/ Tr.por. , t. j., že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr.por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu, za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“ čím - pri kladnej odpovedi - aj de iure napĺňa podmienku uvedenú v § 36 písm. n/ Tr.zák.

Obžalovaný svojím vyhlásením - že je vinný pred súdom urýchlil celé súdne konanie, čím výrok o jeho vine a právnom posúdení skutku sa stali, bez zbytočných prieťahov v súdneho konania právoplatným. Práve i z tohto dôvodu sa v praxi transformovalo predmetné ustanovenie - predmetná poľahčujúca okolnosť - ktorá počíta práve s takouto situáciou, ktorá môže nastať pred súdom (nevykonanie dokazovania v súvislosti s výrokom o vine - výsluchy svedkov, znalcov, oboznamovanie listinných dôkazov ...). Nemožno preto súhlasiť s tým, že toto vyhlásenie samo osebe nič nevypovedá o pomoci pri objasňovaní trestnej činnosti. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. - spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom činným trestnom konaní ako i súdu. To však neznamená, že páchateľ musí postupne napomáhať všetkým týmto orgánom. Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa ustanovenia § 36 písm. n/ Tr.zák., t.j., že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr.por.- Zo súdnej praxe č. 1/2014). Keďže konanie na súde je kontradiktórnym konaním - a práve i samotné ustanovenie § 257 Tr.por. - je zásadnou zmenou týkajúcou sa priebehu hlavného pojednávania (na rozdiel od úpravy Trestného poriadku do 31.decembra 2004) - práve vyhlásenie obžalovaného má vždy zásadný dosah na rozsah dokazovania na hlavnom pojednávaní v otázke viny. Práve vyhlásenie, že je vinný - ako to bolo i v danom prípade - je už neodvolateľné - a v tom rozsahu ani nemožno obžalovaným napádať výrok o vine urobený na podklade takého vyhlásenia ani odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolacieho dôvodu, ak by závažným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Preto súd zastáva názor - že keďže ide o vysoký prelom (v ponímaní, že obžalovaný si je vedomý vážnosti - dôležitosti a následného dopadu takéhoto vyhlásenia pre ďalšie dokazovanie) - v prípade jeho vyhlásenia - i keď pred súdom musí súd akceptovať túto skutočnosť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. (a to i vzhľadom práve na kontradiktórnosť konania). Predmetnú poľahčujúcu okolnosť nemožno preto podmieňovať tým, že musia byť splnené aj iné formy napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti napr. poskytnutie relevantných a verifikovaných informácií o trestnom čine a okolnostiach jeho spáchania, o dôkazoch a podobne.

Priťažujúca okolnosť vo vzťahu k obžalovanému bola zistená podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. (bol už za trestný čin odsúdený, súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať). Pokiaľ ide o odpis registra trestov - ktorý slúži k tomu zisťovania - tu súd konštatuje, že celkove trestných odsúdení vo vzťahu k obžalovanému bolo sedemnásť. Posledný výkon

nepodmienečného trestu odňatia slobody súdom Slovenskej republiky bol vykonaný dňom 18.máj 2007 (Okresný súd Prešov, sp.zn. 4 T/39/00). Dňa 29.júla 2014 pod sp.zn. 072 HV 31/2014a bol uznaný vinným a odsúdeným súdom Landesgericht für Strafsachen Wien (Rakúsko) a to k trestu odňatia slobody tri roky a tri mesiace so zaradením pre výkon trestu. Predmetné rozhodnutie tohto súdu bolo Krajským súdom Prešov, pod sp.zn. 09 Ntc 3/2015 zo dňa 22.septembra 2015 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 6Urto 2/2016, zo dňa 27.apríla 2016 uznané toto zahraničné odsúdenie Predmetný výkon trestu bol vykonaný na území republiky Rakúsko dňom 27.júl 2016 (podľa výpovede obžalovaného). Dňa 31.augusta 2016 bol obžalovaný uznaný vinným a odsúdeným Okresným súdom Bratislava II, sp.zn. 0 T/334/2016 - prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr.zák. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 31.augusta 2016. Teraz žalovaný skutok bol dokonaný dňa 17.septembra 2016. Toto predmetné rozhodnutie súd nemohol vyhodnotiť ako priťažujúce vo vzťahu k obžalovanému - a to v tom smere, že teraz žalovaný skutok bol dokonaný v lehote podmienečného odsúdenia. Podľa § 38 ods. 1 Tr.zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu, nemožno prihliadnuť, okrem iného ako na priťažujúcu okolnosť - došlo by tak narušeniu zásady trestného práva - nebis im idem, t.j. nie dvakrát o tom istom. Ak totiž citované odsúdenie už bolo raz braté do úvahy pri právnej kvalifikácii, v ďalšom už nebolo možné toto isté odsúdenie po druhýkrát použiť.

Z lustrácie v Registri priestupkov súd zistil, že obžalovaný v období od 30.marca 2013 do 17.septembra 2016 mal celkove deväť priestupkov. Z týchto priestupkov vyplynulo, že ide o priestupky súvisiace v prvom rade so spôsobom života samotného obžalovaného - ktorý sa už dlhodobo nevie zaradiť do riadneho chodu spoločnosti. Napovedal tomu jeho spôsob túlavého a bezdomoveckého života - ktorý ako vyplynulo z výpovede zo dňa 18.septembra 2016 v podstate od času ako vychodil základnú školu. V súčasnosti je obžalovaný vo veku 42 rokov. I keď je jeho trvalé bydlisko v meste Prešov (ako to vyplýva i z odpisu registra trestov najmenej od roku 2002 sa tu nezdržiava - vychádzajúc z odsúdenia Okresného súdu Ružomberok a nasledujúce odsúdenia.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Každý trest je vlastne opatrením štátneho donútenia, ktorý v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladá v predpísanom konaní na to povolaný súd páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest je právnym následkom protiprávneho konania páchateľa (spáchaného trestného činu). Trest má páchateľa postihnúť a obmedziť, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti, čím zároveň chráni spoločnosť. Trest súčasne pôsobí preventívne (odrádza od páchania ďalšej trestnej činnosti), a to vo vzťahu k páchateľovi, ako aj vo vzťahu k celej spoločnosti. Trest by taktiež mal vytvoriť podmienky na prevýchovu páchateľa a jeho opätovné zaradenie do spoločnosti. Ukladaný trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, jeho následkom a závažnosti (princíp proporcionality). Každé protiprávne konanie je potrebné vyhodnocovať individuálne a individualizovať je potrebné aj následne ukladaný trest (princíp individualizácie), a to v medziach stanovených

v § 34 Tr. zák. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že trest je nielen následnou represiou, ale rovnako má pôsobiť preventívne (či už na páchateľa alebo vo vzťahu k celej spoločnosti) a na páchateľa aj výchovne. Represiu je potrebné používať rozumne, t. j. len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestu, musí sa pritom prihliadať na osobnosť páchateľa a možnosť jeho nápravy. Trest nesmie páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy a mal by mať čo možno najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad dospel súd k záveru, že v danom prípade do úvahy prichádzalo uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Základná trestná sadzba pri predmetnom žalovanom trestnom čine bola šesť mesiacov - tri roky. V súlade však s ustanovením § 38 ods. 3 Tr.zák. bola táto sadzba upravená (ak prevažuje pomer

poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu)

- t.j. šesť mesiacov - dvadsaťšesť mesiacov). Obžalovanému vzhľadom na jeho osobu, charakter páchanej trestnej činnosti, materiálny korektív predmetného trestného činu uložil trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov. Potrebné je v tejto súvislosti konštatovať, že predmetný trest odňatia slobody vo výmere akú uložil súd na prevýchovu a nápravu obžalovaného postačí. Trest navrhovaný prokurátorom by bol neprimerane prísny a minul by sa účinku. Dôležité je, že bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a to v predmetnej zákonnej sadzbe a to v danom prípade bolo realizované. Uloženie trestu navrhovaného prokurátorom v inej výmere nie je zárukou - že predmetná výmera by bola tá, ktorá má byť optimálna. I výmera trestu uložená súdom splní trestného postihnutia a je dostatočnou sankciou za predmetné protiprávne konanie a plne postačí k ochrane spoločnosti a k náprave obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.