Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-123-2016.pdf
PDF · 90.74 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/123/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.januára 2017
rozhodol:
obžalovaný W. M. R. O. Á. N. : I.. XX.XX.XXXX O. B., G. Z. B., B. K.- N. Č.. XXXX/XX, G..Č.. O. O. O. Ú. na O. O., H. Č.. X, Z. T. XX.XX.XXXX
u z n á v a s a z a v i n n é h o, že
dňa 17.septembra 2016 v čase o 13:00 hod. odcudzil v predajni Tesco, Lamačská cesta 1/C, Bratislava, jeden kus AM Black v hodnote 6,99 Euro a jeden kus Matoni v hodnote 0,59 Euro a to tak, že tento tovar zobral z predajnej plochy a vložil ho do svojho ruksaku a následne s týmto tovarom prešiel bez zaplatenia bez pokladničnú zónu a týmto konaním spôsobil poškodenej spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. Kamenné nám. 1/a, Bratislava škodu vo výške 7,58 Euro a tohto konania sa obvinený dopustil aj napriek tomu, že bol dňa 10.septembra 2016, č. bloku na pokutu nezaplatenú na mieste 11075113 postihnutý za priestupok proti majetku a aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 0 T/334/16, zo dňa 31.augusta 2016, právoplatný dňa 31.augusta 2016 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona.
T e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po prednesení obžaloby a po poučení obžalovaného o jeho právach umožnil súd obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“). Obžalovaný urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.
Po súhlasnom stanovisku prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7 a 8 Tr. por. tak, že vyhlásenie obžalovaného o jeho vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom opatrení.
K právnej kvalifikácii:
Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.).
Obžalovaný si prisvojil cudzie veci - jeden kus AM. Black a jeden kus Matoni - z predajnej plochy a tieto veci vložil do ruksaku. Celková hodnota predmetných vecí bola vo výške 7,58 Euro. Týchto vecí sa zmocnil, t. j. odňal cudzie veci z dispozície subjektu oprávneného s vecami nakladať. S týmito vecami si vytvoril možnosť nakladať trvale a voľne podľa svojej vôle. Predmetné veci boli vrátené. Tohto žalovaného skutku sa dopustil i napriek tomu, že dňa 10.septembra 2016 bola uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste - za priestupok proti majetku (tj. bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý - § 212 ods. 2 písm. f/ Tr.zák.) a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp.zn. 0T/334/2016, zo dňa 31.augusta 2016 (právoplatný dňa 31.augusta 2016) bol za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr.zák. odsúdený. Predmetný žalovaný skutok tu bol dokonaný dňa 28.augusta 2016. Teraz žalovaný skutok bol dokonaný dňa 17.september 2016 (t.j. v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za taký čin odsúdený - ustanovenie § 212 ods. 3 písm. b/ Tr.zák.). Z jeho strany išlo o trestne zodpovedný subjekt. Ich úmysel bol preukázaný podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. - ako priamy úmysel, nakoľko tento chcel (predmetné odcudzené veci si ukryl do svojho ruksaku po tom, čo ich zobral z predajnej plochy) a aj porušili záujem spoločnosti na ochrane majetku štátnych orgánov.
K druhu trestu a výroku o treste:
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú vymedzené okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Pri hodnotení osoby a pomerov páchateľa berie súd do úvahy predovšetkým jeho vek, fyzické a psychické zdravie, vývoj osobnosti, schopnosti jedinca a osobné okolnosti.
V predmetnej veci súd konštatuje, že ide o typovo menej závažnú kategóriu spáchanej trestnej činnosti
- ktorá je predovšetkým vymedzená trestnou sadzbou pri prečine krádeže podľa § 2123 ods. 3 Tr.zák. danou rozpätím šesť mesiacov až na tri roky. Išlo v danom prípade o odcudzenie dvoch vecí v celkovej
hodnote 7,58 Euro. Predmetné odcudzené veci boli vrátené nepoškodené naspäť na predajnú plochu a teda poškodenej spoločnosti nevznikla žiadna škoda a teda ani ujma. Poľahčujúce okolnosti, ktoré súd v predmetnej veci zistil boli podľa § 36 písm. l/ a § 36 písm. n/ Tr.zák. Obžalovaný sa ku skutku kladenému za vinu priznal v celom rozsahu - počas celého dokazovania - ako konania prípravného, tak i konania pred súdom. Spáchanie skutku úprimne oľutoval. Predmetné úprimné oľutovanie urobil i v rámci svojho práva posledného slova pred vyhlásením rozsudku. Súd v danom prípade preto aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. (priznal sa k spáchanému trestnému činu a trestný čin úprimne oľutoval). Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.januára 2017 urobil vyhlásenie, že vo veci je vinný. Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom), t.j., že páchateľ (obžalovaný) napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr.por.). Obžalovaný v danom prípade urobil vyhlásenie podľa § 257 písm. b/ Tr.por.
- súd na základe takéhoto vyhlásenia na hlavnom pojednávanie dokazovanie vo veci viny nevykonal. Práve v súvislosti s riešením predmetnej otázky nemožno prehliadnuť, že v súdnom konaní podľa § 257 ods. 5 Tr.por., po priznaní viny páchateľom (obžalovaným) sa postupuje primerane podľa ustanovení § 333 ods. 3 i písm. h/ Tr.por. , t. j., že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr.por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu, za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“ čím - pri kladnej odpovedi - aj de iure napĺňa podmienku uvedenú v § 36 písm. n/ Tr.zák.
Obžalovaný svojím vyhlásením - že je vinný pred súdom urýchlil celé súdne konanie, čím výrok o jeho vine a právnom posúdení skutku sa stali, bez zbytočných prieťahov v súdneho konania právoplatným. Práve i z tohto dôvodu sa v praxi transformovalo predmetné ustanovenie - predmetná poľahčujúca okolnosť - ktorá počíta práve s takouto situáciou, ktorá môže nastať pred súdom (nevykonanie dokazovania v súvislosti s výrokom o vine - výsluchy svedkov, znalcov, oboznamovanie listinných dôkazov ...). Nemožno preto súhlasiť s tým, že toto vyhlásenie samo osebe nič nevypovedá o pomoci pri objasňovaní trestnej činnosti. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. - spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda orgánom činným trestnom konaní ako i súdu. To však neznamená, že páchateľ musí postupne napomáhať všetkým týmto orgánom. Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa ustanovenia § 36 písm. n/ Tr.zák., t.j., že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr.por.- Zo súdnej praxe č. 1/2014). Keďže konanie na súde je kontradiktórnym konaním - a práve i samotné ustanovenie § 257 Tr.por. - je zásadnou zmenou týkajúcou sa priebehu hlavného pojednávania (na rozdiel od úpravy Trestného poriadku do 31.decembra 2004) - práve vyhlásenie obžalovaného má vždy zásadný dosah na rozsah dokazovania na hlavnom pojednávaní v otázke viny. Práve vyhlásenie, že je vinný - ako to bolo i v danom prípade - je už neodvolateľné - a v tom rozsahu ani nemožno obžalovaným napádať výrok o vine urobený na podklade takého vyhlásenia ani odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolacieho dôvodu, ak by závažným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Preto súd zastáva názor - že keďže ide o vysoký prelom (v ponímaní, že obžalovaný si je vedomý vážnosti - dôležitosti a následného dopadu takéhoto vyhlásenia pre ďalšie dokazovanie) - v prípade jeho vyhlásenia - i keď pred súdom musí súd akceptovať túto skutočnosť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. (a to i vzhľadom práve na kontradiktórnosť konania). Predmetnú poľahčujúcu okolnosť nemožno preto podmieňovať tým, že musia byť splnené aj iné formy napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti napr. poskytnutie relevantných a verifikovaných informácií o trestnom čine a okolnostiach jeho spáchania, o dôkazoch a podobne.
Priťažujúca okolnosť vo vzťahu k obžalovanému bola zistená podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. (bol už za trestný čin odsúdený, súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať). Pokiaľ ide o odpis registra trestov - ktorý slúži k tomu zisťovania - tu súd konštatuje, že celkove trestných odsúdení vo vzťahu k obžalovanému bolo sedemnásť. Posledný výkon
nepodmienečného trestu odňatia slobody súdom Slovenskej republiky bol vykonaný dňom 18.máj 2007 (Okresný súd Prešov, sp.zn. 4 T/39/00). Dňa 29.júla 2014 pod sp.zn. 072 HV 31/2014a bol uznaný vinným a odsúdeným súdom Landesgericht für Strafsachen Wien (Rakúsko) a to k trestu odňatia slobody tri roky a tri mesiace so zaradením pre výkon trestu. Predmetné rozhodnutie tohto súdu bolo Krajským súdom Prešov, pod sp.zn. 09 Ntc 3/2015 zo dňa 22.septembra 2015 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 6Urto 2/2016, zo dňa 27.apríla 2016 uznané toto zahraničné odsúdenie Predmetný výkon trestu bol vykonaný na území republiky Rakúsko dňom 27.júl 2016 (podľa výpovede obžalovaného). Dňa 31.augusta 2016 bol obžalovaný uznaný vinným a odsúdeným Okresným súdom Bratislava II, sp.zn. 0 T/334/2016 - prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr.zák. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 31.augusta 2016. Teraz žalovaný skutok bol dokonaný dňa 17.septembra 2016. Toto predmetné rozhodnutie súd nemohol vyhodnotiť ako priťažujúce vo vzťahu k obžalovanému - a to v tom smere, že teraz žalovaný skutok bol dokonaný v lehote podmienečného odsúdenia. Podľa § 38 ods. 1 Tr.zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu, nemožno prihliadnuť, okrem iného ako na priťažujúcu okolnosť - došlo by tak narušeniu zásady trestného práva - nebis im idem, t.j. nie dvakrát o tom istom. Ak totiž citované odsúdenie už bolo raz braté do úvahy pri právnej kvalifikácii, v ďalšom už nebolo možné toto isté odsúdenie po druhýkrát použiť.
Z lustrácie v Registri priestupkov súd zistil, že obžalovaný v období od 30.marca 2013 do 17.septembra 2016 mal celkove deväť priestupkov. Z týchto priestupkov vyplynulo, že ide o priestupky súvisiace v prvom rade so spôsobom života samotného obžalovaného - ktorý sa už dlhodobo nevie zaradiť do riadneho chodu spoločnosti. Napovedal tomu jeho spôsob túlavého a bezdomoveckého života - ktorý ako vyplynulo z výpovede zo dňa 18.septembra 2016 v podstate od času ako vychodil základnú školu. V súčasnosti je obžalovaný vo veku 42 rokov. I keď je jeho trvalé bydlisko v meste Prešov (ako to vyplýva i z odpisu registra trestov najmenej od roku 2002 sa tu nezdržiava - vychádzajúc z odsúdenia Okresného súdu Ružomberok a nasledujúce odsúdenia.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Každý trest je vlastne opatrením štátneho donútenia, ktorý v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladá v predpísanom konaní na to povolaný súd páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest je právnym následkom protiprávneho konania páchateľa (spáchaného trestného činu). Trest má páchateľa postihnúť a obmedziť, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti, čím zároveň chráni spoločnosť. Trest súčasne pôsobí preventívne (odrádza od páchania ďalšej trestnej činnosti), a to vo vzťahu k páchateľovi, ako aj vo vzťahu k celej spoločnosti. Trest by taktiež mal vytvoriť podmienky na prevýchovu páchateľa a jeho opätovné zaradenie do spoločnosti. Ukladaný trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, jeho následkom a závažnosti (princíp proporcionality). Každé protiprávne konanie je potrebné vyhodnocovať individuálne a individualizovať je potrebné aj následne ukladaný trest (princíp individualizácie), a to v medziach stanovených
v § 34 Tr. zák. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že trest je nielen následnou represiou, ale rovnako má pôsobiť preventívne (či už na páchateľa alebo vo vzťahu k celej spoločnosti) a na páchateľa aj výchovne. Represiu je potrebné používať rozumne, t. j. len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestu, musí sa pritom prihliadať na osobnosť páchateľa a možnosť jeho nápravy. Trest nesmie páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy a mal by mať čo možno najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad dospel súd k záveru, že v danom prípade do úvahy prichádzalo uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Základná trestná sadzba pri predmetnom žalovanom trestnom čine bola šesť mesiacov - tri roky. V súlade však s ustanovením § 38 ods. 3 Tr.zák. bola táto sadzba upravená (ak prevažuje pomer
poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu)
- t.j. šesť mesiacov - dvadsaťšesť mesiacov). Obžalovanému vzhľadom na jeho osobu, charakter páchanej trestnej činnosti, materiálny korektív predmetného trestného činu uložil trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov. Potrebné je v tejto súvislosti konštatovať, že predmetný trest odňatia slobody vo výmere akú uložil súd na prevýchovu a nápravu obžalovaného postačí. Trest navrhovaný prokurátorom by bol neprimerane prísny a minul by sa účinku. Dôležité je, že bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a to v predmetnej zákonnej sadzbe a to v danom prípade bolo realizované. Uloženie trestu navrhovaného prokurátorom v inej výmere nie je zárukou - že predmetná výmera by bola tá, ktorá má byť optimálna. I výmera trestu uložená súdom splní trestného postihnutia a je dostatočnou sankciou za predmetné protiprávne konanie a plne postačí k ochrane spoločnosti a k náprave obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.