Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-151-2021.pdf
PDF · 99.9 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/151/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobkyne: P.. T. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Na F. XXX, Q., právne zastúpená: JUDr. Peter Majerník, advokát so sídlom K. 1, O., proti žalovaným: 1/ U. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. Q. XXX, Q., t. č. D., Centrum sociálnych služieb D. X, zastúpený opatrovníčkou: P. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. cesta XXX/XX, H., 2/ B. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/XX, F., 3/ Poľnohospodárske družstvo Važec, so sídlom Urbárska 72, Važec, IČO: 00 195 782, právne zastúpený: Advokátska kancelária Miloš Čičmanec s.r.o., Štefánska 3793/22, Poprad, IČO: 53 530 926, 4/ P.. U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, F., 5/ G.. U. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/X, N., právne zastúpený: JUDr. Ivan Ilavský, advokát so sídlom P. M. XXXX/XX, T. O., 6/ F. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. sv. I. XXX/XX, F., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 22C/21/2020-219 z 08. júna 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku II. a III. zrušuje a vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Výrok I. rozsudku okresného súdu ostáva nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie voči žalovanej 4/ P.. U. X. zastavil (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovaným voči žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.).
2. Rozhodnutie, ktorým konanie voči žalovanej 4/ zastavil odôvodnil okresný súd tým, že žalobkyňa voči žalovanej 4/ zobrala žalobu späť z dôvodu, že žalovaná 4/ spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania, previedla na žalovaného 1/ G.. U. G., a preto podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) konanie voči žalovanej 4/ zastavil.
3. V odôvodnení rozhodnutia vo veci samej okresný súd poukázal na zákonné ustanovenia § 60 a § 78 ods. 1,2 CSP a ustanovenia § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z právneho názoru, že v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci, jedná sa o nútené spoločenstvo podľa § 78 CSP. Na liste vlastníctva bol ako jeden zo spoluvlastníkov vyporiadavanej nehnuteľnosti uvedený E. G., nar. XX.XX.XXXX, pôvodne v žalobe označený ako žalovaný 5/, ten však v čase doručenia žaloby na súd ( 23.06.2020), t.j. v čase začatia konania, už nežil, zomrel XX.XX.XXXX. Okresný súd uznesením z 02.11.2020 voči nemu konanie zastavil pre nedostatok procesnej podmienky konania - procesnej subjektivity. Následne z dedičského rozhodnutia po jeho osobe zistil, že dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine po jeho osobe sú manželka N. G. a syn U. G., voči ktorému bola predmetná žaloba podaná a bol (je) uvedený ako žalovaný 1/. V dedičskom konaní
boli prejednané viaceré nehnuteľnosti, ale spoluvlastnícky v spornej nehnuteľnosti zapísaný pod B5 v podiele 1/12 na jeho meno nebol predmetom dedenia. Ďalej okresný súd zistil, že manželka E. G., N. zomrela XX.XX.XXXX. V dedičskom konaní po jej osobe bol prejednaný jej patriaci podiel v spornej nehnuteľnosti v tom čase o veľkosti 1/12, ktorý zdedil U. G. - žalovaný 1/. Okresný súd pripustil, že pokiaľ by podiel E. G. zdedila jeho manželka N., následne by ho ako jediný dedič po jej osobe nadobudol žalovaný 1/. Poukázal však na to, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemôže súd nahradiť dedičské konanie a tak, ak podiel E. G. v spornej nehnuteľnosti nebol predmetom dedenia a náhradné dedičské konanie neprebehlo, nebol daný riadny okruh strán sporu. Naviac, žalobkyňa napriek tomu, že konanie voči E. G. bolo zastavené navrhovala, aby mu spolu s ostatnými žalovanými boli v rámci vyporiadania prikázané nové nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom, žiadala teda prikázať majetok osobe, ktorá nemá procesnú subjektivitu a ani spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okresný súd uviedol, že žalobkyni vytvoril priestor na doplnenie okruhu strán sporu. Pokiaľ žalovaný 1/, ako dedič po E. G. neprejavil záujem vyporiadať jeho spoluvlastnícky podiel v spornej nehnuteľnosti, žalobkyni nič nebránilo dať podnet, aby prebehlo na náhradné dedičské konanie, čo však neurobila. Okresný súd z dôvodu nesplnenia podmienky účasti všetkých subjektov podľa § 78 CSP, žalobu zamietol.
4. Okrem tohto dôvodu zamietnutia žaloby, poukázal na znenie žalobného petitu, ktorým žalobkyňa žiadala označeným žalovaným prikázať do „podielového spoluvlastníctva“ novovytvorené pozemky bez uvedenia veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktoré by žalovaní mali nadobudnúť pri tomto spôsobe vyporiadania. Nakoľko súd je podľa § 216 ods. 1 CSP viazaný žalobným návrhom, vyhovením takto formulovanej žalobe by v súlade s ust. § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobudli všetci žalovaní rovnaké spoluvlastnícke podiely, hoci v pôvodnej parcele vlastnia spoluvlastnícke podiely v rôznych veľkostiach. Žalobkyňa neodôvodnila, na základe čoho by malo dôjsť k zmene veľkosti ich podielov. Potom, ak by aj bol daný okruh strán sporu, takto koncipovanému žalobnému návrhu by nebolo možné vyhovieť. O trovách konania rozhodol okresný súd, vzhľadom na výsledok sporu, podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej vyšší súdny úradník.
5. Proti tomuto rozsudku okresného súdu do výroku, ktorým žalobu zamietol a do výroku o trovách konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že v žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva označila úplný okruh účastníkov konania tak ako vyplýval z evidencie vedenej katastrom nehnuteľností, k čomu priložila aj aktuálny list vlastníctva. O úmrtí žalovaného 5/ E. G. nemala vedomosť a túto skutočnosť nemohla z verejne dostupných zdrojov zistiť. Okresný súd ju výzvou z 08.07.2020 vyzval na správne označenie žalovaného 5/, nakoľko označená fyzická osoba nemá procesnú subjektivitu. Už v tomto štádiu konania mal súd vedomosť o tom, že E. G. je nebohý, teda mal postupom podľa § 62 CSP voči nemu konanie zastaviť. Výzva okresného súdu na správne označenie žalovaného 5/ pôsobila mätúco a nejednoznačne. Žiadosťou adresovanou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš požiadala o vydanie dedičského rozhodnutia po zomrelom E. G. pre účely správneho označenia okruhu žalovaných. Súd jej vydal úradné potvrdenie zo súdneho spisu, z ktorého vyplynul okruh dedičov po zomrelom E. G., a to jeho syn U. G. a manželka N. G.. Z uvedeného potvrdenia nevyplývalo, že N. G. bola k dátumu jeho vystavenia (24.08.2020) taktiež nebohá. Následne opravila označenie žalovaného 5/ a ako žalovaných namiesto neho označila U. G. a N. G.. Uznesením z 02.11.2020 okresný súd konanie voči E. G. zastavil a pristúpenie N. G. zamietol z dôvodu jej úmrtia, teda opätovne z dôvodu neexistencie procesnej subjektivity. Podaním zo 04.02.2021 adresovaným okresnému súdu predložila úradné potvrdenie, že jediným dedičom po zomrelej N. G. je U. G., ktorý je označený ako žalovaný a teda je sporovou stranou v konaní. Pokiaľ okresný súd uviedol, že navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že podiely na sporných nehnuteľnostiach mal nadobudnúť aj E. G. ako osoba, ktorá nemá procesnú subjektivitu ani spôsobilosť na práva a povinnosti, uvedenie E. G. medzi účastníkmi konania nič nemení na obsahu podania a nemôže byť dôvodom zamietnutia žaloby, pretože konanie voči nemu bolo zastavené. Svojím podaním nenavrhovala opätovný vstup tohto účastníka do konania, ale iba menila znenie žalobného návrhu z dôvodu zrejmej chyby pri jeho prvotnom vypracovaní. Pokiaľ okresný súd poukazoval na to, že jej nič nebránilo vyvolať dedičské konanie po nebohom E. G., poukázala na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“) týkajúce sa dedičského konania a na ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a/ a § 162 ods. 2 CSP o prerušení konania súdom. Uviedla, že
podnet na prejednanie novoobjaveného majetku mal podať súd, ktorý mal zároveň konanie do skončenia dedičského konania po E. G. prerušiť. Zamietnutím žaloby vytvoril stav, kedy sa nemôže domôcť spravodlivosti, a to meritórneho prejednania sporu z dôvodu existencie vady konania, ktorú vlastným postupom nemôže žiadnym spôsobom odstrániť. Naopak súd má všetky relevantné nástroje k tomu, aby odstránil prekážku konania, ktorou je neúplne určený okruh žalovaných a následne vec riadne prejednal a rozhodol. Namiesto toho, aby poskytol ochranu jej právam, k výkladu zákona pristúpil formalisticky a žalobu zamietol.
6. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní 3/ a 5/. Žalovaný 3/ vo vyjadrení z 21.09.2021 navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalobkyňa vyvolala súdne konanie nehospodárne a predčasne, pretože sa nepokúsila o dohodu s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi a snaží sa preniesť svoju zodpovednosť za zistenie a správne označenie účastníkov konania na súd a sporové strany. Za správne označenie a vymedzenie sporových strán v konaní zodpovedá žalobca a nie súd, nakoľko žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je rýdzo súkromno-právnym prostriedkom na ochranu subjektívnych práv a je ovládaná dispozičnou zásadou. Žalobkyňa v zmysle § 211 ods. 2 CMP, na ktoré aj sama poukazovala, mohla podať podnet na začatie dedičského konania po E. G.. Žalovaný 3/ vyslovil nesúhlas s navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyňou.
7. Žalovaný 5/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne, ktoré bolo predložené formou elektronického formulára 16.09.2021 okresnému súdu rovnako ako žalovaný 3/ navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Obdobne ako žalovaný 3/ poukázal na možnosť žalobkyne podať podnet na prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi E. G.. Uviedol, že súd nemá povinnosť takýto podnet podať, práve naopak, bolo by nespravodlivé, pokiaľ by súd prejednávajúci konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podal podnet na prejednanie novoobjaveného majetku, hoci tak mohla urobiť samotná žalobkyňa.
8. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu neboli odvolaciemu súdu predložené.
9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok okresného súdu a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch je potrebné zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musia byť stranami sporu všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli stranami konania (§ 78 CSP). V prípade podielového spoluvlastníctva obsahom spoluvlastníckeho právneho vzťahu sú práva a povinnosti, na ktorých sa spoluvlastníci podieľajú, pričom podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do tohto spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov. Ide tu o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo spoluvlastníkov, lebo rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých, aby bol pre nich záväzný (§ 228 CSP). V prípade, ak sa konania nezúčastnia všetky spoluvlastníci spoločnej veci, súd nemôže žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva, konkrétne z ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Pred právoplatným skončením konania o dedičstve nemôže súd rozhodovať o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k veciam po poručiteľovi medzi viacerými dedičmi, ktorí nadobudli vlastníctvo k týmto veciam smrťou poručiteľa podľa veľkosti dedičských podielov, pretože by tým obchádzal dedičské konanie.
11. Tiež zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že ako strany sporu môžu byť len subjekty, ktoré majú procesnú subjektivitu v zmysle § 61 CSP, podľa ktorého procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Pre ďalší procesný postup súdu je významné, či procesnú subjektivitu má strana v čase začatia konania, t. j. v čase doručenia žaloby súdu, a túto stratí počas konania, prípadne už v čase doručenia žaloby súdu, t. j. už v čase začatia
konania takúto procesnú subjektivitu strana nemala. Ak strana nemá procesnú subjektivitu už v čase začatia konania, súd konanie zastaví (§ 62 CSP).
12. V súdenej veci bolo nepochybne preukázané, že pôvodný žalovaný 5/ E. G., nar. XX.XX.XXXX zomrel XX.XX.XXXX, teda žalobkyňa ako stranu sporu označila fyzickú osobu, ktorá v čase začatia konania už nemala procesnú subjektivitu, nemala spôsobilosť na práva a povinnosti. Okresný súd vyzval žalobkyňu „na doplnenie a opravu žaloby“ výzvou z 08.07.2020 (č.l. 32) a to, aby správne označila žalovaného 5/, lebo ňou označená fyzická osoba nemá procesnú subjektivitu. Okresný súd žalobkyni umožnil doplniť svoje skutkové tvrdenia o skutočnosti týkajúce sa spoluvlastníckeho podielu E. G., prípadne zmeniť okruh žalovaných osôb. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne, že výzva mohla pôsobiť zmätočne, lebo nedostatok procesnej spôsobilosti nemožno odstrániť opravou, alebo doplnením žaloby. Okresný súd bol povinný podľa § 161 ods. 1 CSP kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, medzi ktoré patrí aj procesná spôsobilosť strany sporu ( § 61 CSP). Keďže okresný súd zistil, že E. G. nemá procesnú subjektivitu, správne žalobkyňu vyzval na doplnenie a opravu žaloby, pretože vzhľadom na uvedené zistenie bolo nutné, aby žalobkyňa doplnila svoje skutkové tvrdenia o ďalšie skutočnosti, najmä o právnych nástupcoch E. G. a o preberateľovi jeho spoluvlastníckeho podielu ( § 150 ods. 2 CSP). Žalobkyňa podaním z 22. septembra 2020 (č. l. 66 spisu) rozšírila okruh žalovaných tak, že namiesto žalovaného 5/ označila N. G., nar. XX.XX.XXXX a U. G., nar. XX.XX.XXXX. Následne, po zistení, že N. G. zomrela, žalobkyňa označila U. G. - žalovaného 1/, ako jediného dediča po N. G. a E. G..
13. Z osvedčenia o dedičstve po E. G. vydanom v konaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. D 319/2002 vyplýva, že ako dedičia prichádzajú v I. dedičskej skupine do úvahy N. G., rod. O., manželka a U. G., syn ( žalovaný 1/). Všetok majetok poručiteľa nadobudla N. G., rod. O., voči ktorej sa ustupujúci dedič U. G. vzdal svojho podielu z dedičstva bez nároku na dedičský výplatok. Po poručiteľke N. G., zomr. XX.XX.XXXX prebehlo dedičské konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6D 509/2013 a jediným dedičom po poručiteľke, ktorý nadobudol celé dedičstvo, sa stal U. G. - v súdenej veci vystupujúci ako žalovaný 1/. Žalobkyňa podaním z 22. septembra 2020 okresnému súdu oznámila uvedené skutočnosti oznámila a uviedla, že je tak uzavretý okruh všetkých účastníkov konania a všetci spoluvlastníci sú účastníkmi konania (vyjadrenie žalobkyne č. l. 66 spisu ), uvedené zdôraznila aj v ďalších svojich podaniach z 22.12.2020 a 04.02.2021(č. l. 82 spisu a č. l. 132 spisu). Žalobkyňa okresnému súdu predložila aj úradné potvrdenia zo súdnych dedičských spisov po E. G. a jeho manželke N.. Okrem toho, okresný súd si vyhotovil fotokópiu dedičského rozhodnutia z dedičského spisu po E. G. a pripojil si dedičský spis po N. G. .
14. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný 1/ U. G. je jediným dedičom zomrelého E. G.. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka), k zmene vlastníctva k majetku, ktoré sú predmetom dedenia tak dochádza smrťou poručiteľa, ktorým okamihom sa dedič stáva vlastníkom predmetu dedenia, právoplatným skončením dedičského konania je vyriešená otázka, kto, resp. v akom v podiele v skutočnosti dedičstvo nadobudol. Aj keď právna úprava vychádza z ingerencie štátu pri nadobudnutí dedičstva (predpokladá, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť prejednané súdom), v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným súdnym rozhodnutím sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Zistenie okruhu dedičov v dedičskom konaní a tým skôr rozhodnutie o osobách dedičov je nutné posudzovať ako spoľahlivý podklad pri zisťovaní právneho nástupníctva aj v iných konaniach. Keďže bolo zistené, že jediným dedičom po E. G. je iba žalovaný 1/, otázka vecnej legitimácie nezávisela na tom, či žalovaný 1/ v dedičskom konaní predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudol (ani na tom, či ho ako predmet dedenia uviedol), ale na tom, že je jediným dedičom poručiteľa. Pokiaľ v čase rozhodovania okresného súdu neprebehlo dodatočné konanie o dedičstve po poručiteľovi E. G., základné dedičské konanie už bolo ukončené a ako dedič prichádzal do úvahy iba žalovaný 1/, okruh dedičov bol ustálený v základnom dedičskom konaní. Okresný súd tak v čase vydania napadnutého rozsudku mal ako sporové strany označených všetkých podielových spoluvlastníkov vyporiadavanej nehnuteľnosti, teda podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu podľa § 78 ods. 1 CSP bola naplnená a okresný súd tak dospel k nesprávnemu záveru o zamietnutí žaloby pre jej nesplnenie podľa § 78 ods. 2 CSP. Okrem toho, v čase rozhodovania mal odvolací súd z internetovej stránky katastra nehnuteľností zistené, že aktuálne už ako spoluvlastník spornej nehnuteľnosti nie je vedený, ale ako spoluvlastníci sú uvedení žalobkyňa a žalovaní označení v záhlaví tohto uznesenia.
15. Okresný súd v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že žalobe nebolo možné vyhovieť ani v prípade úplného uvedenia všetkých podielových spoluvlastníkov, lebo žalobkyňa neodôvodnila, prečo navrhovala aby novovytvorené pozemky z vyporiadavanej nehnuteľnosti boli prikázané do podielového spoluvlastníctva žalovaným v rovnakej veľkosti, keď ich spoluvlastnícke podiely v „pôvodnej“ nehnuteľnosti sú rôzne. Tu primárne okresný súd zdôrazňuje, že pri sporoch o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd nie je žalobným návrhom viazaný, lebo spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného právneho predpisu a to § 142 Občianskeho zákonníka. Ak mu chýbali nejaké skutkové tvrdenia, mal žalobkyňu požiadať o ich doplnenie podľa § 150 ods. 2 CSP. Okrem toho, ak žalobu považoval za neúplnú, alebo nezrozumiteľnú mal najskôr postupom podľa § 129 CSP vyzvať žalobkyňu na jej doplnenie, prípadne opravu . Nesplnenie výzvy súdu by potom malo za následok odmietnutie, nie zamietnutie žaloby. Odvolací súd tak ani okresným súdom uvádzanú neúplnosť žaloby nepovažoval za dôvod pre zamietnutie žaloby.
16. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní, ak sa procesná situácia nezmení, okresný súd vyzve podľa § 150 ods. 2 CSP žalobkyňu, aby svoje doterajšie podania vo veci samej doplnila o uvedenie veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktoré by mali v novovytvorenej nehnuteľnosti nadobudnúť žalovaní a akým spôsobom k ich veľkosti dospela, avšak bude tak postupovať v prípade, ak bude mať preukázané, že možnosť vyporiadania spornej nehnuteľnosti reálnym rozdelením, ktorú možnosť ako prvú autoritatívne súd pri vyporiadaní posudzuje, nie je možná. Následne vec meritórne prejedná a rozhodne, v novom rozhodnutí rozhodne o trovách celého konania, a to vrátane trov predmetného odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)