Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-244-2016.pdf
PDF · 148.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-43C/244/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Petrom Kubejom v spore žalobcu: S. W..U.., so sídlom J. XX, C., Poľská republika 54 -204, zapísaná v obchodnom registri vedenom Obvodným súdom vo Wroclawi, oddiel VI, H.:XXXXXXXXXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin proti žalovanému: X. O., K. XX.XX.XXXX, I. O. Z. XXXX/XX, S., o zaplatenie 6510,42 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd dňa 03.05.2016 sa žalobca domáha od žalovaného zaplatenia sumy 6510,42 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi jej právnym predchodcom spoločnosťou Santander Consumer Finance a. s., Šafránkova 1, Praha 5, IČO: 36833835 a žalovaným bola dňa 27.04.2008 uzatvorená zmluva č. XXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 4928,10 Eur na kúpu motorového vozidla značky Škoda Fabia u predávajúceho Autocentrum AAA Auto a. s.. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných 72 splátkach vo výške 140,01 Eur mesačne s tým, že okrem splátok úveru, úroku a poplatku za spracovanie úveru bolo súčasťou zmluvy aj havarijné poistenie. Za účelom zabezpečenia pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy zriadil žalovaný záložnou zmluvou záložné právo k vyššie uvedenému vozidlu v prospech právneho predchodcu žalobcu. Nakoľko žalovaný svoj záväzok nedodržal a splátky neplnil riadne a včas, bol vyzvaný na úhradu dlhu a bol upozornený na začatie výkonu záložného práva. Keďže žalovaný ani po viacerých písomných výzvach dlh neuhradil, právny predchodca žalobkyne odstúpil od zmluvy a pristúpil k výkonu záložného práva. Žalobca nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 01.12.2011 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi spoločnosťou Santander Consumer Finance a. s. ako postupcom a spoločnosťou KRUK S. A. ako postupníkom a ktorou postúpila spoločnosť Santander Consumer Finance a. s. pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu. Postupca túto skutočnosť oznámil listom zo dňa 06.12.2011 žalovanému. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 13.01.2015 právny dokument "Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu", v ktorom v časti B je uvedená výška dlhu žalovaného a jeho špecifikácia. Nakoľko však bola výška dlhu medzi žalobcom a žalovaným sporná dohodli sa v časti C uvedenej dohody na jeho urovnaní tak, že doterajší záväzok žalovaného vrátane jeho príslušenstva zanikol a nahradil sa novým záväzkom. Žalovaný sa v dohode o urovnaní zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6510,42 eur spolu s dohodnutými úrokmi 5% ročne z dlžnej čiastky a to všetko v pravidelných 117 mesačných splátkach vo výške tam uvedenej. V časti C bod 4 uvedenej dohody sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa dlh bez ďalšieho splatný v celku. Žalovaný porušil dohodnutý splátkový kalendár a do omeškania sa dostal
s úhradou splátky splatnej dňa 28.01.2015. Na základe tejto skutočnosti poslal žalobca dňa 21.03.2016 listinu „upozornenie na možnosť zosplatnenia dlhu“, v ktorej poskytol žalovanému dodatočnú 15 dňovú lehotu na plnenie. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, pristúpil žalobca k zosplatneniu dlhu listom zo dňa 07.04.2016. Celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje 6510,42 eur.
2. Súd uznesením č.k.:43C/244/2016-42 zo dňa 07.11.2016 vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia predmetného uznesenia písomne vyjadril k podanej žalobe. Žalovaný sa písomne nevyjadril.
3. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 02.01.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti, pričom zdôraznil, že po podaní žaloby nedošlo k žiadnej zmene skutkových alebo právnych okolností. Zároveň súdu predložil kompletnú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX.
4. Na nariadenom pojednávaní dňa 25. januára 2017 žalovaný uviedol, že si je vedomý, že v roku 2008 uzatvoril úverovú zmluvu na kúpu auta so spol. Santander Consumer Finance, a.s.. Auto malo vtedy hodnotu 138.000,- Sk. (4580,76 eur) , pričom auto splácal približne jeden a pol roka. Splátka vychádzala na 3.200,- Sk (106,22 eur). Dva mesiace potom auto nesplácal, na čo prišli páni z vymáhacej spoločnosti, auto zobrali, predali ho na burze za sumu 1.700 eur a z týchto dôvodov nerozumie tomu, prečo si žalobca voči nemu uplatňuje nejaký nárok a v takej výške. Ďalej uviedol, že sa mu zdá, že podpisoval v r. 2015, nejakú listinu pravdepodobne Dohodu o urovnaní, avšak nemal vedomosť o tom, že ide o uznanie dlhu a že dlh, ktorý podpisoval, ktorý uznával, bol v tom čase premlčaný.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom listín predložených žalobcom: žalobou zo dňa 27.4.2016, Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa 27.4.2008, Dohodou o urovnaní zo dňa 13.1.2015, Všeobecnými zmluvnými podmienkami Santander Consumer Finance a.s., organizačná zložka pre poskytovanie úverov na dopravnú techniku, výzvou k úhrade zo dňa 12.7.2009, opakovanou výzvou k úhrade zo dňa 26.7.2009, výzvou pred odstúpením od zmluvy zo dňa 12.8.2009, odstúpením od zmluvy zo dňa 27.9.2009, Kúpnou zmluvou zo dňa 27.1.2010, Poistnou zmluvou k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 27.4.2008, Potvrdením o registrácii v Notárskom centrálnom registri záložných práv zo dňa 6.5.2008, Záložnou zmluvou k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX, Preberacím protokolom zo dňa 27.4.2008, Oznámením o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy zo dňa 6.12.2011, Finančným vysporiadaním úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX, Kúpnou zmluvou, Informáciami o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Dôležitým upozornením zo dňa 28.12.2011, fotokópiou doručeniek, Upozornením na možnosť zosplatnenia zo dňa 21.3.2016, poštovným podacím hárkom na č.l. 30, zosplatnením dlhu zo dňa 7.4.2016 a ostatným spisovým materiálom pričom zistil tento skutkový stav:
6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri vedenom Obvodným súdom vo Wroclawi v Poľskej republike v odd. VI., IČ:XXXXXXXXXX. Listom zo dňa 06.12.2011 oznámila spoločnosť Santander Consumer Finance a. s. Praha postúpenie pohľadávky voči žalovanému na postupníka s účinnosťou ku dňu 01.12.2011, ktorým je spoločnosť S. W.. U.. W. W. J. XX, C., Poľská republika v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.11.2011. Z podanej žaloby vyplýva, že úverová zmluva medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bola podpísaná 27.04.2008 a to za účelom kúpy vozidla značky Škoda Fabia 99-04 1.0 Junior od dodávateľa Autocentrum AAA Auto a. s., pričom žalovaný zriadil záložnou zmluvou k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX záložné právo k vyššie uvedenému vozidlu v prospech právneho predchodcu žalobcu. Z pripojeného potvrdenia o registrácii Notárskom centrálnom registri záložných práv je uvedené, že k vykonaniu zápisu do registra došlo dňa 06.05.2008 o 17:31 hod. Záložným dlžníkom je žalovaný, veriteľom spoločnosť Santander Consumer Finance a. s. a predmetom zálohu je vozidlo značky Škoda Fabia 99-04 1.0 Junior. V spise sa nachádza aj záložná zmluva, avšak len jej prvá strana rovnako ako to bolo pri úverovej zmluve, ktorú žalobca pripojil k podanej žalobe, a na listinách nie je uvedený žiaden dátum. Žalobca spolu s ospravedlnením svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní predložil súdu kompletnú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX.
7. Z úverovej zmluvy č. 582001448 zo 27.04.2008 súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver 4928,10 Eur (148 464,-Sk) s ročnou úrokovou sadzbou 16,40% s dojednanou mesačnou splátkou 107,90 Eur (3253,60,-Sk). Tiež bol dojednaný poplatok za spracovanie úveru v mesačnej splátke po 20,51 Eur (617,98,-Sk). Spolu mal žalovaný platiť mesačné splátky 140,01 Eur (4218,-Sk), pričom dlh mal uhradiť
v 72 splátkach. RPMN činila 39,67%. Priemerná hodnota RPMN nie je uvedená. Zároveň bola uzavretá záložná zmluva k úverovej zmluve č. XXXXXXXXX (dátum uzavretia absentuje), v rámci ktorej žalovaný ako dlžník zriaďuje záložné právo k vozidlu Škoda Fabia 99-04 1.0. Junior v prospech veriteľa spoločnosti Santander Consumer Finance, a.s.. Zároveň žalobca pripojil aj preberací protokol, zo dňa 27.04.2008, ktorým sa osvedčilo prebratie motorového vozidla Škoda Fabia 99-04 1.0. Junior.
8. Z dohody o urovnaní uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.01.2015 v časti A Úvodné ustanovenia vyplýva, že právny predchodca veriteľa spoločnosť Santander Consumer Finance a.s. ako právny predchodca veriteľa a dlžník dňa 27.04.2008 uzavreli zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca veriteľa dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 4928,10,- eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok. Dňa 01.12.2011 došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXXXX. Podľa časti B dohody „Konštatovanie sporných skutočností“, dlžník záväzky vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil a preto má dlžník voči veriteľovi ku dňu uzavretia dohody záväzok v celkovej výške 6518,38 eur vrátane príslušenstva s ktorého zaplatením je dlžník v omeškaní. Dlh pozostáva z istiny vo výške 3689,36 eur, úroku a úroku z omeškania vo výške 1977,47 a zmluvnej pokuty, poplatkov a inkasných nákladov vo výške 851,55 eur. Medzi veriteľom a dlžníkom je výška záväzku dlžníka z titulu zmluvy sporná. Z tohto dôvodu uzatvárajú účastníci túto dohodu o urovnaní na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy a to spôsobom uvedeným v časti C tejto dohody. Podľa časti C dohody „Urovnanie“, veriteľ a dlžník sa dohodli na urovnaní záväzkov dlžníka voči veriteľovi tak, že doterajší záväzok dlžníka vrátane jeho príslušenstva zaniká a nahradzuje sa novým záväzkom dlžníka uhradiť veriteľovi dlžnú čiastku vo výške 6510,42 eur spolu s úrokovou sadzbou 5 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Celková čiastka je tak 8488,48 eur ( je tvorená súčtom úveru a jeho príslušenstva a celkových nákladov. Celkové náklady tvorí úrok vo výške 5 % p.a. z dlžnej čiastky úveru. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 5,11%). Táto čiastka bude dlžníkom uhradená prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške rozvrhnutých v dohode. Dlžník je oprávnený uhradiť svoj dlh úplne alebo čiastočne pred lehotou splatnosti. V takom prípade má veriteľ právo na náhradu nákladov, ktoré mu vzniknú v súvislosti so splatením dlhu pred lehotou splatnosti, za podmienok stanovených zákonom. Dlžník týmto svoj dlh uznáva čo do dôvodu a výšky a zaväzuje sa ho uhradiť spôsobom uvedeným v ods. 1 a 4 tejto časti C. Dňom úhrady sa rozumie deň, keď sú peňažné prostriedky pripísané na účet veriteľa s variabilným symbolom presne špecifikovaným v dohode. Pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa celý záväzok s príslušenstvom bez ďalšieho okamžite splatný. Dlžník je v takomto prípade povinný zaplatiť celú dlžnú čiastku veriteľovi do 3 dní odo dňa splatnosti príslušnej platby, s ktorou úhradou je dlžník v omeškaní, a ktorá viedla k splatnosti celého záväzku. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou ktorejkoľvek platby alebo v prípade porušenia inej povinnosti dlžníka má veriteľ voči dlžníkovi právo na zaplatenie všetkých nákladov, ktoré veriteľovi vzniknú v súvislosti so súdnym alebo mimosúdnym vymáhaním. Podľa časti D dohody „Záverečné ustanovenia“ dohoda je vyhotovená v dvoch rovnopisoch, z ktorých každý má silu originálu a každý z účastníkov dostane po jednom rovnopise. V prípade, že sa niektoré ustanovenia dohody ukážu neplatnými alebo niektoré ustanovenia chýbajú, zostávajú ostatné ustanovenia tejto dohody touto skutočnosťou nedotknuté. Na miesto dotknutého ustanovenia nastupuje ustanovenie príslušného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré je svojou povahou a účelom najbližšie k zamýšľanému účelu dohody. V prípade, že by sa prípadná neplatnosť týkala časti tejto dohody, na základe ktorej sa urovnávajú všetky vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, je dlžník v takomto prípade povinný plniť svoj záväzok uvedený v časti B bode 1 tejto dohody, a to v termínoch a lehotách pôvodných tak, ako by táto dohoda nebola uzatvorená. Účastníci prehlasujú, že si túto dohodu prečítali, že bola uzatvorená po vzájomnej dohode podľa ich pravej a slobodnej vôle, vážne a zrozumiteľne a nebola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Na dôkaz tohto pripojujú svoje podpisy. Dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu tejto dohody oboma zmluvnými stranami. Akékoľvek zmeny tejto dohody je možné urobiť len na základe písomných číslovaných dodatkov, ktorú budú podpísané oboma zmluvnými stranami.
9. Listom zo dňa 12.07.2009, 26.07.2009 a 12.08.2009 bol žalovaný vyzývaný zo strany Santander Consumer Finance a. s. k úhrade nesplatenej čiastky vo výške 289,98 Eur a 27.09.2009 oznámila uvedená spoločnosť žalovanému, že odstupuje od úverovej zmluvy a oznamuje zosplatnenie pohľadávky. Dňa 22.02.2010 Santander Consumer Finance a. s. oznámila žalovanému výšku zo splatneného úveru v sume 5518,02 Eur.
10. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.11.2011 spoločnosť Santander Consumer Finance a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka. Postúpenie bolo pôvodným veriteľom oznámené listom zo dňa 06.12.2011 adresovaným žalovanému, ktoré prevzal brat žalovaného dňa 09.12.2011.
11. Listami zo dňa 28.12.2011, 21.03.2016, 07.04.2016 bol žalovaný vyzývaný zo strany žalobcu na možnosť zosplatnenia dlhu a tiež mu bolo oznámené, že došlo k zosplatneniu dlhu, kedy celková výška dlhu tvorí sumu 6510,42 Eur spolu s úrokom z omeškania.
12. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že nemal vedomosť o tom, že uznáva premlčanú pohľadávku a aké sú následky uznania dlhu. Uviedol len, že niekedy v priebehu roku 2015 podpisoval nejaký dokument predložený zo strany žalobcu, ktorému nerozumel.
13. Súd takto zistený skutkový stav posúdil najmä podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
14. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo
strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
19. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Podľa ust. § 54 ods. 1,2 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
21. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
22. Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
23. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
24. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o)
upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
25. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
26. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
27. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
28. Podľa ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
29. Podľa ust. § 100 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
30. Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
31. Podľa ust. § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
32. Podľa ust. § 37 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
33. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
34. Podľa ust. § 570 OZ, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou zmluvou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí ak sa nahrádza premlčaný záväzok. V dohode musí, ktorou účastníci záväzkového vzťahu rušia pôvodný záväzok a nahrádzajú ho novým ich vôľa, v akom rozsahu rušia pôvodný záväzok, prípadne v ktorej časti by mala byť vyjadrená čo najjednoznačnejšie.
35. Predmetný právny vzťah vzhľadom na charakter pôvodnej uzavretej úverovej zmluvy súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
36. Na základe vyššie uvedeného a výsledkov vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, tak ako je to vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Medzi spoločnosťou Santander Consumer Finance, a.s. a žalovaným ako klientom došlo dňa 27.04.2008 k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma 4928,10 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach po 140,01 eur a to v 72 mesačných splátkach. Žalobca však svoj nárok odvádza od dohody o urovnaní, ktorú žalobca a žalovaný podpísali. V dohode je uvedená neurčitá výsledná suma bez špecifikácie z čoho vlastne pozostáva ako bola vypočítaná, je rozlíšená len istina a úroky, zmluvné pokuty, poplatky a inkasné náklady. Tak, ako je vyššie uvedené, predmetný
právny vzťah vzhľadom na charakter pôvodnej zmluvy ako aj Dohody o urovnaní súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Keďže právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na Dohodu o urovnaní so žalovaným. Dohodu o urovnaní je potrebné považovať za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu. Aj Dohoda o urovnaní musí zodpovedať všetkým všeobecným náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a musí mať všetky zákonné náležitosti pre ten ktorý právny úkon. Najmä jej v nej potrebné riadne a zrozumiteľne špecifikovať spornú výšku pohľadávky.
37. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
38. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
39. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19). Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
40. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Pradesa spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
41. Zo strany žalovaného však dňa 13.01.2015 došlo k podpísaniu Dohody o urovnaní so splátkovým kalendárom. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nemal vedomosť o skutočnosti, že uznáva premlčanú pohľadávku ani o ďalších právnych následkoch, o ktorých ho nikto bližšie nepoučoval. Pôvodný záväzok žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu predstavoval sumu 5518,02 eur (list zo dňa 22.02.2010) V dohode o urovnaní bol tento záväzok nahradený novým záväzkom a to podstatne vyšším celkovo v sume 8488,48 eur, pričom navýšenie bolo zo strany žalobcu v dohode zdôvodnené, že sa jedno sumu predstavujúcu súčet úveru príslušenstva a celkových nákladov. V dohode je naviac pri výške nového záväzku uvedené neurčito až zmätočne to, čo má tento záväzok zahŕňať popri istine. Podľa dohody to malo byť príslušenstvo a celkové náklady, pričom celkové náklady mali tvoriť úrok vyjadrený úrokovou sadzbou 5 % p.a. z dlžnej čiastky. Ak celkové náklady mali zahŕňať daný úrok, nie je zrejmé, čo konkrétne potom mal zahŕňať pojem príslušenstvo, zmluvná pokuta respektíve poplatky. Z dohody nie je možné zistiť, akým výpočtom dospel žalobca k výške RPMN 5,11 %, t.j. z akých predpokladov sa vychádzalo pri jej výpočte. Ako vyššie uvedené sumy boli určené, vyčíslené, vypočítané nie je zrejmé. Nie je zrejmé z akej sumy, od kedy a z akej výšky, pri akej úrokovej sadzbe, na základe akých ustanovení zmluvy boli vypočítané úroky a úroky z omeškania. Nebolo uvedené ako bola vypočítaná zmluvná pokuta, poplatky a inkasné náklady. Tieto skutočnosti žalobca nepreukázal ani v priebehu konania.
42. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že daná dohoda trpí vadami vôle a jej prejavu a súčasne uvedená dohoda neurčitým a nezrozumiteľným právnym úkonom, ktoré nedostatky majú za následok absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu. Vôľou žalovaného, napriek prehláseniam obsiahnutým v dohode, nebolo nahradiť jeho dovtedajší záväzok novým záväzkom. Išlo pritom o dohodu o urovnaní nahradzujúcu dovtedajší záväzok žalovaného, ktorý mal žalobca nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok, novým záväzkom, formálne prehlasujúc pôvodný záväzok za sporný, pričom nový záväzok bol ešte vyšší než predchádzajúci záväzok. Nebolo preukázané, že by pred podpisom dohody mal žalovaný možnosť akýmkoľvek spôsobom namietať v zmluve uvádzanú výšku pôvodného záväzku. Spotrebiteľovi ide najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu zrejme nedovoľovala uhradiť dlh naraz. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah návrhu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uzavrieť dohodu o urovnaní a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Podpísaním vyššie uvedenej dohody žalovaný ako spotrebiteľ jednoznačne zhoršil svoje zmluvné postavenie, nakoľko sa zaviazal k úhrade súm, ktoré nie je možné jednoznačne identifikovať s nárokmi z pôvodného právneho vzťahu medzi účastníkmi. Dohoda o urovnaní, jej uzavretie bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom môže bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu v snahe dosiahnuť splátkový kalendár. Z obsahu dohody vyplýva, že sa žalovaný zaviazal k mnohým sankciám, zmluvným pokutám, úrokom a poplatkom, čo si ako priemerný spotrebiteľ neuvedomil, v snahe dohodnúť sa na úhrade dlhu v splátkach. Text dohody sám žalovaný neinicioval.
43. Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec a uzavretú dohodu o urovnaní podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva. Takýto postup žalobcu je rovnaný v mnohých iných veciach, čo súd zistil zo svojej činnosti, vedie sa na súdu množstvo konaní ,kde je postup žalobcu rovnaký. Súd má za to, že takýto postup je vlastne obchádzaním zákona a ide tiež o použitie nekalej obchodnej praktiky.
44. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
45. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
46. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
47. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť ochranu. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva ,ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa stáva, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na právneho vzťahu.
48. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Dohody o urovnaní so splátkovým kalendárom zo dňa 13.01.2015, ktorú žalovaný podpísal, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Dohodu o urovnaní so žalovaným súd považuje za právne neúčinnú, pretože, žalovaný nemal vedomosť o následkoch urovnania, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaného uzavrieť dohodu o urovnania nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach o žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaný uvedenú dohodu nepodpísal. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalovanému na podpis formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov a údaje o dlžníkoch sú následne do formulára dopisované, pričom ak dlžník podpisuje takúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol možnosť uhrádzať svoj dlh v splátkach. Uzavretie dohody o urovnaní je cieľ sledovaný žalobcom, nie však žalovaným ako spotrebiteľom, ktorá obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.
49. Zo samotného znenia dohody o urovnaní so splátkovým kalendárom je zrejmé, že sa jedná o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému vo forme povolenia splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie predĺženia premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku a nepodrobenie nárokov plynúcich z pôvodného právneho vzťahu súdnej kontrole. Naviac
dopredu pripravený text v podobe formulára je vytlačený drobným písmom, čo spôsobuje, že bežný priemerne informovaný spotrebiteľ si tento text dôkladne neprečíta. Aj v prípade, že by uvedený text prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov uzavretia dohody o urovnaní. V danom prípade uzavretím dohody o urovnaní, tak ako je to vyššie uvedené sa žalobca snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej úverovej zmluvy ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup žalobcu, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa tak ako je to vyššie uvedené a preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods.1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu pretože žalobca sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich, a to či má všetky zákonom požadované náležitosti, prípadne či nedošlo k premlčaniu jednotlivých nárokov z predmetnej zmluvy. Nahradil ju inou zmluvou, ktorá je len zdanlivo výhodnejšia, v skutočnosti ide o zhoršenie postavenia spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Takúto dohodou o urovnaní súd považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom a celý postup žalobcu za jeho obchádzanie. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu použitia nekalej obchodnej praktiky. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku. V danej súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, z odôvodnenia ktorého je zrejmé, že „ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“
50. Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť bola dohodnutá na 72 mesiacov. Zo žalobcom predloženého „Finančného vysporiadania úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX“ zo dňa 22.02.2010 je však zrejmé, že právny predchodca žalobcu už dňa 22.02.2010 (a to už aj po započítaní a zohľadnení predajnej ceny vozidla) evidoval celý dlh žalovaného v sume 5518,02 eur za splatný. Uvedenú sumu mal žalovaný uhradiť do siedmych dní od doručenia výzvy. Z uvedeného vyplýva, že všetky nároky z pôvodného zmluvného vzťahu boli splatné už v roku 2010. Všeobecná trojročná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka tak uplynula najneskôr do konca roka 2013. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 03.05.2016, stalo sa tak po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Žalobcovi tak súd nemôže priznať premlčaný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy.
51. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
52. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa ust.§ 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
54. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Žalobu žalobcu súd zamietol v celom rozsahu, žalovanému tak patrí plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 17 CSP , kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Okrem toho súd považuje za potrebné poukázať aj na článok 4 CSP, kde je uvedená analógia iuris, pričom súd vychádzal z tej skutočnosti, že žalovaný sa zriekol práva na náhradu trov konania, preto súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.
57. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 CSP) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.