Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/182/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: H. J., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, I., zastúpený: JUDr. Iveta Orlíková, advokátka, Kapitulská 6, Trnava proti žalovanej: G. J., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, I., zastúpená: JUDr. Adriena Vysudilová, advokátka, Paulínska 15/A, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej z hnuteľných vecí prikazuje:

- osobné motorové vozidlo P. Q. v hodnote 100 eur

- televízor zn. Phillips LCD v hodnote 10 eur

- hifi vežu zn. Sony v hodnote 5 eur

- obývaciu stenu leštenú so zlatým zdobením v hodnote 10 eur

- obývaciu rohovú sedaciu súpravu v hodnote 10 eur.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 22.344 eur do 90 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 87,35 eur na účet tunajšieho súdu a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 87,35 eur na účet tunajšieho súdu a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalobca a žalovaná sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume 1.767 eur na účet tunajšieho súdu a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.11.2008 doručenou súdu dňa 11.11.2008 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že žalovaná zaplatí žalobcovi polovicu trhovej hodnoty bytu na W. XXXX/XX v I., ktorá v čase rozvodu bola 2.800.000,-Sk a polovicu z ceny automobilu P. Q., ktorého cenu uviesť nevedel. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že manželstvo so žalovanou uzavrel dňa XX.XX.XXXX., z manželstva sa narodili dve deti a to J. a H.. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 31C/11/2005-25 dňa 11.11.2005 a maloletý H. bol na čas po rozvode zverený do výchovy matky . Počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudli družstevný stabilizačný byt na W. XXXX/XX v

I.. Byt dostal žalobca ako zamestnanec G. XX I. K. X,. teraz W. (W.). O. je I.. Cenu motorového vozidla P. Q. nepozná.

2. Žalovaná k žalobe uviedla, že so žalobou nesúhlasí. So žalobcom spoločne hospodárili iba do obdobia, kedy začal pracovať v zahraničí, odvtedy žalovaná nemala vedomosť, aký bol jeho skutočný príjem. Dôvodom bola skutočnosť, že nepracoval legálne, preto nebolo možné skutočnú výšku overiť dokladmi. Pracoval v Y. až do roku 2005 a jeho príjem v rámci jednotlivých mesiacov bol v rozpätí 30 až 50.000,-Sk, priemerne 40.000,-Sk. Uvedené žalobca potvrdil vo výpovedi v konaní sp. zn. 37P/40/2005 ako aj to, že na domácnosť, vrátane výživného pre maloleté dieťa, prispieval sumou 10 až 20 tisíc Sk podľa jeho tvrdenia, od 1.10.2004 neprispieval žiadnou sumou na nič. Od apríla 2005 bol vo väzbe, odvtedy si žalovaný neplnil ani vyživovaciu povinnosť ani neprispieval na náklady za užívanie bytu, ktoré musela plniť žalovaná, inak by o byt boli prišli. Z výpovede žalobcu v spomenutom konaní vyplynulo, že zostatok peňazí 20 až 40 tisíc Sk si ponechával nasporené a odložené doma, z čoho vyplýva, že ich použil výhradne pre svoju potrebu, keďže si neplnil ani vyživovaciu povinnosť na maloletého syna a žalovaná bola nútená výživné vymáhať súdnou cestou. Žalobca bol od roku 2005 nezamestnaný a spoločný majetok, zlaté predmety odniesol do záložne a získané peniaze minul pre svoju osobnú potrebu, čo potvrdil vo svojom vyjadrení z 8.9.2005 v konaní vedenom pod sp. zn. 31C/11/2005 o rozvod manželstva, čo odôvodnil tým, že to boli jeho veci, hoci sa jednalo o veci ženského charakteru, ako náramok, prívesok. Žalovaná pri upratovaní pivnice našla dve potvrdenia zo záložne, ktoré tu mal žalobca schované. Taktiež v tomto vyjadrení potvrdil, že žalovaná platila všetky platby za byt, poistky, výdavky. Naviac v roku 2005 si žalobca požičiaval finančné prostriedky formou úverov a to bez vedomia a súhlasu žalovanej a použil ich pre svoju osobnú potrebu, nevrátil ich. Tiež si neplní záväzky voči tretím osobám ako I.. Keďže v roku 2005 veritelia postúpili svoje pohľadávky spoločnostiam pre vymáhanie, zaplatiť ich musela žalovaná, keďže exekúcie mohli postihnúť spoločný majetok. Je pravdou, že do spoločného majetku patrí aj osobné motorové vozidlo, avšak toto bolo zakúpené v období, kedy už spoločne nehospodárili, žalovaná si na jeho kúpu požičala peniaze od staršej dcéry, ktoré jej boli vyplatené z titulu poistenia, ďalšiu časť si požičala od rodičov, ktorú sumu im vrátila, preto žalovaná nie je ochotná žalobcu z ceny motorového vozidla vyplácať, pretože všetky finančné prostriedky zabezpečila a vyplatila výhradne žalovaná. Do spoločného majetku patrilo aj motorové vozidlo zakúpené za 237.000,- Sk, ktoré však bez vedomia žalovanej žalobca predal a finančné prostriedky použil pre svoju potrebu. Žalovaná si je vedomá, že z právneho hľadiska je jej povinnosťou v rámci vysporiadania zahrnúť do spoločného majetku majetkové právo a to polovicu hodnoty členského podielu ku dňu zániku manželstva, resp. ku dňu, kedy bolo rozhodnuté, že výlučnou užívateľkou a členkou družstva sa stáva žalovaná. Nesúhlasí však s tým, že by išlo o sumu, ktorú uvádza žalobca. Žalovaná poukazuje na rozdiel medzi hodnotou bytu vo vlastníctve a hodnotou členského podielu, hoci v oboch prípadoch ide o hodnotu trhovú. V roku 2005 sa pri vlastníckom práve hodnota bytov vo vlastníctve pri takýchto bytoch v takejto lokalite pohybovala okolo 1 milión Sk a teda keďže odplaty za členský podiel pri družstevných bytoch boli nižšie, žalovaná má za to, že zodpovedajúca je finančná čiastka 800.000,-Sk, z ktorej by bolo jej povinnosťou vyplatiť žalobcovi sumu 400.00,-Sk. Žalobca po tom, ako začal zarábať viac peňazí v zahraničí, stal sa závislým na hracích automatoch, vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, prehlasoval, že ide výhradne o jeho peniaze, k nim sa správal agresívne, za čo bol i odsúdený. Žalovaná žiada, aby súd zohľadnil obdobie oddeleného hospodárenia, podiel každého z manželov na obstarní a udržaní spoločného majetku, používanie spoločných príjmov iba jedným z manželov pre jeho osobnú potrebu a v dôsledku toho jej neuložil povinnosť výplaty finančných prostriedkov z dôvodu finančného vyrovnania. Vzhľadom na to, že o vlastníctve podielu v bytovom družstve už súdne bolo rozhodnuté, navrhuje žalovaná rozhodnúť iba o tom, že motorové vozidlo bude prikázané do jej výlučného vlastníctva bez náhrady žalobcovi.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že pokiaľ žalobca žil so žalovanou v spoločnej domácnosti, podieľal sa na nákladoch spojených s užívaním ich spoločného bytu. V čase, keď bol vo väzbe, na týchto nákladoch sa nepodieľal. V žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s vyrovnaním uvádzaným žalovanou, pretože práve v čase rozvodu trh s realitami bol na vzostupe a hodnota členského podielu bola možno aj 2.000.000,-Sk. Žalobca pristúpi k dohode aj za podmienky finančného vyporiadania v čiastke 28.214,83 eur, t.j. 850.000,-Sk. Pokiaľ ide o rozsah majetku, žalobca požaduje vyporiadanie iba ohľadne členského podielu k bytu, v zostatku zostáva všetok majetok vo vlastníctve a v užívaní žalovanej.

4. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 17C/182/2008-150 zo dňa 21.02.2013 rozhodol tak, že: Súd vyporiadáva bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť

žalobcovi sumu 18 297,34 € titulom vyporiadania členského podielu žalobcu k bytu č. XX na X.p. v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parcele č. XXXX/X a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX v kat. úz. I., obec I., na ulici W. XX v I., v lehote 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca a žalovaná sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu v sume 1097,50 € , v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca a žalovaná sú povinní zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy konania štátu, každý z nich v sume 10,75 €, v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

5. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 10Co/141/2013-178 zo dňa 11.08.2014 na odvolanie žalovanej zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd nerozhodol o celej veci, keď nezistil rozsah hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, znalecký posudok H.. I. obsahoval určenie všeobecnej hodnoty členského podielu k bytu k dátumu 3.4.2007, pričom súd prvého stupňa netrval na odstránení rozporu predstavovaného tým údajpm zo znaleckého posudku, podľa ktorého znalec mal pri vyhotovovaní znaleckého posudku vychádzať z koeficientu cenovej úrovne pre určenie všeobecnej hodnoty metódou polohovej diferenciácie podľa štatistických údajov platných pre 1. štvrťrok 2007, hoci mesiac apríl je súčasťou 2. kalendárneho štvrťroka.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, znalkyne H.. P. Q., svedka H.. V. I., oboznámením s obsahom založených listinných dôkazov a to žalobou zo dňa 11.11.2008, znaleckým posudkom č. 017/2011 znalca H.. V. I. zo dňa 19.03.2011, znaleckým posudkom č. 133/2015 znalkyne H.. P. Q. zo dňa 28.11.2015, potvrdením Realitnej kancelária P. zo dňa 14.01.2013, odpoveďou Realitnej agentúry Y. zo dňa 15.01.2013, upomienkou zo dňa 27.07.2005, pokusom o zmier - predžalobnou upomienky zo dňa 12.07.2005, výzvou Intrum iustitia Slovakia, s.r.o. zo dňa 08.02.2007, výzvou Inkaso Bratislava, s.r.o. zo dňa 28.07.2005, záložnou zmluvou č. X-XXXXX zo dňa 02.06.2003, rozhodnutím Okresného stavebného bytového družstva v Trnave zo dňa 02.03.1988, nájomnou zmluvou zo dňa 21.01.2008, oznámením Bytového družstva so sídlom v Trnave zo dňa 08.01.2008, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX, spismi tunajšieho súdu sp. zn. 31C/11/2005, 37P/40/2005, 5T/182/2005, 10C/13/2006, obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

7. Žalobca na pojednávaní dňa 24.06.2010 uviedol, že žiada iba vyporiadanie hodnoty členského podielu v bytovom družstve, k bytu na W. XX , I.. Medzi účastníkmi konania došlo k rozvodu manželstva, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 6.12.2005, k mimosúdnej dohode nedošlo, nakoľko odporkyňa navrhla vyporiadanie podielu iba vo výške 100.000,-Sk Žalobca neprispieval na spoločnú domácnosť len od doby, kedy bol vo väzbe a taktiež je s výživným v omeškaní iba nejaké tri mesiace, pretože je nezamestnaný a keď bol vo väzbe, tak mu výživné strhávali. Predtým prispieval na spoločnú domácnosť v rozsahu 10.000,- až 20.000,-Sk. Žalobca požaduje aspoň 600.000,-Sk, chce sa postaviť na nohy, má nejaký sklz na alimentoch, chcel by sa dohodnúť na splátkovom kalendári. Žalobca sa staral o domácnosť kým nebol zobratý do väzby, keď tieto finančné prostriedky nevyužila žalovaná, on za to nemôže. Čo sa týka platenia za telefóny, tento kúpil svojmu synovi, syn peniaze pomíňal a jeden telefón stratil, potom musela platiť zaňho žalovaná a jeden telefón, ktorý kúpil pre neho, mu schovala. Žalobca predal motorové vozidlo, ktoré spoločne užívali za 5.000,-Sk, pretože nemal vtedy peniaze. Keď robil, tak vždy dával peniaze do spoločnej kasy, z toho si brali aj deti, syn na hokej a dcéra na diskotéky. A čo sa týka vyhrážky, on sa nevyhrážal, len povedal synovi, keď ho stretol, aby si žalovaná nevymýšľala. Žalobca si zobral pôžičku z V., vo výške 3.000,-Sk, potom ju nesplácal, keď ho zatvorili a potom sa dozvedel, že žalovaná v rámci exekúcie zaplatila za túto pôžičku sumu 7.000,-Sk. Žalobca robil v zahraničí od roku 1989 do roku 2004 s príjmom 12.000 týždenne. Pôžičku na telefón pre syna bral v roku 2003 alebo 2002. Na otázku žalovanej, ako je možné, že si na jeden telefón musel brať pôžičku, alebo mal nedoplatok na telefón, keď uviedol, že robili v zahraničí do roku 2004, s príjmom 12.000,-Sk týždenne, žalobca uviedol, že nepracoval v kuse v zahraničí, jeden týždeň pracoval, potom bol dva, tri týždne doma a mal takého šikovného syna, že pretelefonoval aj 5.000,-Sk, čo potom on musel zaňho platiť a aj keď mal paušál 2.800,-Sk, aj ten pretelefonoval a vznikli mu dlhy, preto mu povedal, aby si sám uhrádzal tieto telefóny a poplatky za ne. On tieto telefóny zobral na svoje meno, preto vznikli takéto dlhy, neuhrádzaním pravidelných faktúr. Pôžičku z V. použil na stravu a oblečenie asi v roku 2002 alebo 2003 aj keď do októbra v roku 2004 zarábal v zahraničí, lebo všetky peniaze, ktoré zarobil, sa rozmenili a mala ich manželka a taktiež dával deťom peniaze. Na otázku žalovanej, prečo uviedol, že zo svojho 50.000,-Sk príjmu dával 10.000,- alebo 20.000,-Sk do domácnosti žalobca uviedol, že

nebolo to 10.000,-Sk alebo 20.000,-Sk pravidelne, niekedy dal aj 40.000,-Sk. Keď bol nezamestnaný, bol vedený v evidencii uvádzačov nezamestnaných a bol z evidencie vyradený, lebo sa nedostavil. Po návrate z výkonu trestu ho nechceli zaevidovať, ale nevie z akého dôvodu. Do záložne dával iba svoje veci. Na otázku žalovanej, prečo ich dával do záložne veci, keď zarábal 12.000,-Sk týždenne, žalobca uviedol, že za posledné dva roky nemal toľko peňazí, nemal toľko roboty, preto keď nemal na jedlo, tak založil veci. Chodil hrávať na automaty, za mesiac tam prehral asi 500,-Sk, 200,-Sk, mohlo to byť v roku 2002, možno 2003. Žalobca na pojednávaní dňa 17.01.2013 uviedol, že v znaleckom posudku H.. I. je vyčíslená minimálna hodnota členského podielu, je podhodnotený tak na 40 až 50 %. Žalobca navrhuje kontrolné znalecké dokazovanie, pretože znalec pán I., už nie je znalcom. Podľa predložených dokladov pohľadávky, ktoré uhrádzala za žalobcu žalovaná sú v minimálnom rozsahu okolo 4.400,-Sk a pokiaľ žalovaná chce započítať aj plnenia, ktoré poskytla s užívaním predmetného bytu, nejde o podielové spoluvlastníctvo ale o nájom, čiže ten kto užíval byt mal platiť tieto poplatky. Problémy medzi účastníkmi konania nastali po roku 2002. Žalobca nepopiera, že podľahol alkoholickým nápojom, avšak byt získal predtým z titulu pracovného pomeru v organizácii a predtým zarábal dobre. Hradil v domácnosti náklady. Platil aj náklady na šport ich syna a účastníci konania šetrili aj deťom na vkladné knižky, ktorých úspory mali by predstavovať okolo 130.000,-Sk. Účastníci chodili pravidelne aj na dovolenky, naposledy boli v F. v roku 2003, kde táto dovolenka stála 50.000,-Sk, pokiaľ by sa žalobca nepodieľal na týchto nákladoch, odkiaľ by zobrali účastníci konania na tieto dovolenky. Žalobca na pojednávaní dňa 21.02.2013 uviedol, že so žalovanou sa chcel dohodnúť na cene podielu za predmetný byt vo výške 20 000 eur, avšak žalovaná sa k tomu nevyjadrila. Žalovaná bola ochotná na vyplatenie podielu žalobcovi vo výške 10 000 eur v hotovosti. Trhová cena je oveľa vyššia, ako bola stanovená znaleckým posudkom. Podiel vo výške 20 000 eur zodpovedá hodnote tohto členského podielu aj s prihliadnutím na náklady, ktoré mala žalovaná. Žalobca na pojednávaní dňa 29.04.2015 uviedol, že pokiaľ ide o hnuteľné veci nadobudnuté počas manželstva došlo k mimosúdnemu vyporiadaniu tak, že vlastníčkou sa stala žalovaná bez finančnej náhrady, to sa týka zariadenia bytu ako aj osobného automobilu. Nič iné nadobudnuté nebolo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tak predmetom tohto sporu sa stáva len členský podiel. Žalobca žiada, aby súd vyhotovil nový znalecký posudok vzhľadom na to, že znalec I. v čase vypracovania znaleckého posudku už nebol znalcom a aj cena členského podielu podľa znaleckého posudku je nízka, čo vyplýva, z potvrdení realitných kancelárií. Žalobca sa vzdal po manželstve všetkých vecí, či ide už o zariadenie obývačky, spálne, kuchyne, kobercov, lustrov, chladničky a tak ďalej, ako aj osobného automobilu, chce len polovicu ceny všeobecnej hodnoty členského podielu k bytu. Deťom ako dar boli dané telefón a samozrejme zariadenie detskej izby ako je posteľ, periny, nábytok. Televízor, hifi-vežu, prehrávač, kameru si kúpili s manželkou a používali to používali celá rodina. Dlh na výživnom nemá, výživné riadne platil. Pokiaľ pracoval, staral sa aj o domácnosť a riadne na chod domácnosti prispieval. A manželka až zo súdneho spisu sa dozvedela koľko zarábal. Všetky peniaze však manželke dával. Peniaze mali aj deti na knižkách, každý 130.000,-Sk o čo sa postaral on. S manželkou spoločne hospodárili asi do roku 2005. Vo výkone trestu bol žalobca asi dva roky, počas ktorých však pracoval a bolo mu zo mzdy strhané aj výživné. O auto nemá záujem, žalobca sa ho vzdal. Žalobca na pojednávaní dňa 02.11.2016 uviedol, že so znaleckým posudkom súhlasí, na č.l. 7 je uvedený koeficient 0,9. Vzhľadom na to, že spor trvá 8 rokov, predložené vyjadrenie protistrany až na dnešnom pojednávaní považuje za čas naťahujúce. Výpoveď H.. I. považuje za irelevantnú, nakoľko nie je znalcom. V zmysle judikatúry sa platenie nájomného považuje za bežné záležitosti. Ústretový krok zo strany žalobcu vyplýval z toho, že zobral zreteľ na to, že tam žijú 4 príslušnosti rodiny. Žalobca požaduje vyplatiť sumu 20.000 eur. Súhlasil by s vyplatením 10.000 eur v hotovosti a zvyšok sumy v splátkach. Žalobca nemá záujem na tom, aby bol byt predaný. Žalovaná predložila len tri dokumenty - 16.1.2009, suma vyplatená za žalobcu v sume 4.000 Sk, do dnešného dňa neboli žiadne iné dokumenty predložené. Čo sa týka hnuteľných vecí, počas BSM účastníci nadobudli osobné motorové vozidlo P. Q. so zostatkovou hodnotou 100 eur, žiadny podiel žalobca vyplatiť nechce. Žalobca na pojednávaní dňa 25.01.2017 uviedol, že z výsluchu znalkyne a svedka vyplýva, že svedok H.. I. hovoril o tom, že pri výpočte hodnoty členského podielu vychádzal z technickej zostatkovej hodnoty členského podielu, pričom už dnes platná judikatúra hovorí aj v tomto prípade o trhovej hodnote členského podielu. Ako sám uviedol, trhová hodnota bytu bez ohľadu na to, či bola vo vlastníctve alebo boli k nej len členské práva, môže súhlasiť s hodnotou stanovenou znalcom H.. Q.. Znalecký posudok H.. Q. považuje za správny a preto aj pri výške hodnoty členského podielu navrhuje vychádzať z tejto výšky. Pokiaľ ide o námietku zo strany žalovanej v súvislosti s rozdielom miery určenia podielu na BSM a navrhuje odlišne, teda nie rovným dielom s tým, že dáva do pozornosti, že žalovaná sa podieľala v poslednom období, ktoré nekonkretizoval na udržaní bytu, poukazuje na to, že úhrady za užívanie bytu, ktorý nie je v BSM sa považujú za bežné záležitosti a preto z tohto dôvodu nemôžu ovplyvňovať mieru

rozdelenia rovnakým dielom na majetku. Súd na minulom pojednávaní skonštatoval, že skutočnosťou je, že žalobca bol vo výkone trestu a za tento čas sa na úhradách a užívaní bytu nepodieľal, užívala ho žalovaná s rodinnými príslušníkmi. Táto skutočnosť by nemala mať vplyv na rovnaké rozdelenie majetku BSM. Námietka žalovanej, že žalobca znižoval hodnotu spoločného majetku svojím správaním, resp. že zadlžoval manželov, sa rovnako nepreukázala v tomto konaní zo strany žalovaného, preto žiada, aby pri vyporiadaní majetku v BSM účastníkov konania sa vyporiadal rovným dielom. Hnuteľné veci, ktoré existovali v čas zániku BSM, sú televízor zn. Phillips LCD v hodnote 10 eur, hifi veža zn. Sony v hodnote 5 eur, obývacia stena leštená so zlatým zdobením v hodnote 10 eur, obývacia rohová sedacia súprava v hodnote 10 eur a navrhuje ich prikázať žalovanej bez finančnej náhrady žalobcovi. Žalobca žiada, aby súd rozhodol autoritatívne, na sumu 20.000 eur bol ochotný pristúpiť len v rámci rokovaní ohľadne uzavretia súdneho zmieru. Žalobca titulom záverečnej reči uviedol, že žiada, aby majetok v BSM rozdelil rovným dielom pokiaľ ide o hodnotu členského podielu k bytu č. XX na X.posch. v bytovom dome súp.č. XXXX na ul. W. XX, I., pričom súd pri určení hodnoty tohto členského podielu bude vychádzať zo všeobecnej trhovej hodnoty určenej znaleckým posudkom H.. Q.. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, navrhuje ich prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej, pričom žalobca si neuplatňuje nárok na finančné vyrovnanie. O náhrade trov konania necháva rozhodnutie na úvahe súdu.

8. Žalovaná na pojednávaní dňa 24.06.2010 uviedla, že sa nestotožňuje s návrhom žalobcu v tom smere, že by cena bytu v roku 2005 predstavovala sumu dva milióny Sk. V tomto období ponuka bytov prekračovala ich dopyt a prerobené byty, ktoré boli vzdialené od centra tak 3 až 5 minút, ktoré boli vo vlastníctve predávajúcich, títo ponúkali za 1.400.000,-Sk. Pri tom byty, ktoré neboli vo vlastníctve a šlo iba o prevod členského podielu k bytu, boli ponúkané za nižšiu cenu. Žalovaná poprela, že žalobca má nárok na vyplatenie polovice členského podielu k predmetnému bytu, poukázala na dobu, kedy žalobca pracoval v zahraničí, v roku 2002 až 2004, kedy sám uvádzal, že prispieval na domácnosť tak v rozsahu 10.000,- až 20.000,-Sk, aj keby to akceptovala a v tejto dobe by sa nerobili žiadne prerábky v byte, pokrývalo by to tak potreby žalobcu, pričom v domácnosti boli dve deti a pokiaľ by dosahoval príjem iba 30.000,-Sk mesačne a 10.000,-Sk by bol použil na domácnosť, tak 20.000,- Sk by si nechal pre svoju potrebu, teda výlučne pre svoju potrebu. V predmetnom období žalobca v nadmiernej miere požíval alkoholické nápoje a hral aj automaty a výživné bolo žalobcovi stanovené súdom vo výške 640,-Sk mesačne na maloleté dieťa, pričom žalobca nevyplatil ani pôžičky, ktoré si zobral od finančných inštitúcií, nemal zaplatený telefón, neplatil poistku za motorové vozidlo, čo musela uhradiť zaňho žalovaná. Žalovaná poukázala na prístup žalobcu k jeho povinnostiam odkedy sa vrátil z výkonu trestu, pretože má vyživovaciu povinnosť, mal by si nájsť hocijaké zamestnanie, aby si ju mohol plniť, avšak takto nepristupuje k svojim povinnostiam. Peniaze, ktoré mali patriť do BSM, ako uvádzal predtým, použil žalobca pre vlastnú potrebu a žalovaná platila zaňho podlžnosti. Žalobca od roku 2002 nedával finančné prostriedky do domácnosti, je to osem rokov, čo sa ona stará o domácnosť. Jej finančná situácia nie je dobrá, preto prispieva na domácnosť aj jej dcéra J., ona chodí aj na brigády a nočné smeny. Vždy, keď vznikli medzi nimi problémy, žalobca sa vyjadroval, že všetko zostane deťom, ale po vyjadreniach jeho družky už žalovaná chápe, prečo podal tento návrh, aby táto mohla vyplatiť svojho manžela. Čo sa týka vyjadrení žalobcu, že bolo jej chybou, že nepoužila spoločné finančné prostriedky, ktoré on dával, tento sa správal tak, že keď prišiel zo zahraničia, skontroloval finančné prostriedky, ktoré odložil a aj deťom sa vyjadroval v tom smere, že keď potrebujú finančné prostriedky, že si môže z týchto odložených peňazí zobrať, keď, však deti si zobrali 2.000,-Sk a on skontroloval, že tieto peniaze chýbajú, chcel podať trestné oznámenie, že niekto ich ukradol. Aj v súčasnosti žalobca požíva alkoholické nápoje. Žalovaná potrebuje finančné prostriedky pre deti, hanbí sa za to, že jej dcéra musí prispievať na domácnosť, pretože ich matka nežiadala od nich, aby prispievali na domácnosť. Čo sa týka jeho vyjadrenia, že neplatí výživné, pretože je nezamestnaný, vie o tom, že si privyrába brigádne. Aj v trestnom konaní psychológ uviedol, že žalobca sa vyjadruje tak, že jeho vyjadrenia si odporujú. Aj v súčasnosti sa žalobca vyhráža, aj synovi povedal, keď ho stretol, aby si žalovaná prestala vymýšľať, lebo uvidí, čo sa stane, pričom aj predtým žalobca takéto vyhrážky splnil a bol odsúdený za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, pričom prvé trestné oznámenie podala dcéra naňho, v súčasnosti sa prezentuje to, aby ženy podávali trestné oznámenia na mužov, ktorí ich týrajú, avšak nakoniec môžu zostať bez strechy nad hlavou v prípade, ak by muži takto postupovali. Žalobca pripravil deti o detstvo a chce ich pripraviť aj o budúcnosť. Čo sa týka členského podielu pri jeho udržaní bolo potrebné platiť pravidelné platby, ktoré súviseli s udržaním tohto bytu , aby tieto členské práva sa zachovali. Sú to majetkové práva preto treba ich zohľadniť. Dovolenka v F. stála 30.000,-Sk a boli na nej iba oni dvaja. Žalovaná na pojednávaní dňa 17.01.2013 uviedla, že problémy medzi účastníkmi konania nenastali len v roku 2002, ale prebiehali v rokoch 2002 až 2005, kedy sa žalobca nepodieľal na nákladoch

na spoločnej domácnosti a čo sa týka vkladných knižiek, bolo dohodnuté, že keď deti dosiahnu 18 rokov, tak môžu s týmito vkladmi nakladať. Dcéra J. si vybrala tieto finančné prostriedky a žalovaná prispievala synovi H. na hokej. Náklady na hokej vrátane výstroje vyšli aj na 30.000,-Sk za jeden rok. Doteraz žalobca popieral, že holdoval alkoholu a gemblerstvu, teraz to priznal. Aj v súčasnosti mu chodia na jej adresu exekúcie. Nemá tieto finančné náležitosti pod kontrolou a pribudol im ďalší člen rodiny, vnúčik, dcérin syn, čiže má za to, že by aj túto skutočnosť mal zobrať žalobca do úvahy. Pokiaľ by seriózne pristupoval k uvedenému, mohli by sa dohodnúť na vyporiadaní BSM a ona by splácala podiel žalobcovi aj do smrti. Dve deti zo spoločného manželstva bývajú v tomto byte, čiže nejde o polovicu tohto podielu po zohľadnení aj tých nákladov, ktoré znášala žalovaná. Pokiaľ by nebola platila tieto poplatky v plnej výške, neboli by si udržali tento byt . Z toho dôvodu chodila aj na brigády, pričom žalobca sa jej smial ako to môže všetko utiahnuť. Žalovaná na pojednávaní dňa 29.04.2015 uviedla, že žiada, aby súd vykonal dokazovanie, či vyporiadanie rovnakým podielom je dané. Poukázala na to, že žalobca si neplnil riadne výživné na deti, neplatil platby za byt, nestaral sa o neho, všetko bolo na žalovanej aj vzhľadom na to, že žalobca bol vo výkone trestu. Žalovaná na pojednávaní dňa 02.11.2016 uviedla, že navrhuje vypočuť znalkyňu H.. Q. aj znalca H.. I. v postavení svedka na objasnenie rozdielov, ktoré spočívali v spôsobe výpočtu. Je rozdiel medzi majetkovým právom a vlastníctvom ako takým, čo by malo byť v posudku zohľadnené. Aj prílohy poukazujú na vlastnícke právo k bytom a na byty zrekonštruované - to sa týka posudku H.. Q.. Pri stanovení ceny navrhuje polovicu z polovice, čo je pre ňu cena prijateľná. Žalovaná nepopiera, že zásluhu na získaní toho bytu mal žalobca, avšak žiada zohľadniť svoju zásluhu na udržaní tohto majetkového práva, teda na tom, že žalobca od októbra 2004 nepracoval, čo bolo v konaní preukázané a neprispieval na poplatky, teda neprispieval na udržanie toho majetku. Sám uviedol, že neprispieval ani na výživné, na nákladoch na bývanie sa musia podieľať aj deti. Žalovaná poukazuje na vyjadrenie žalobcu, že požíval alkoholické nápoje a chodil hrávať automaty. Chápe, že žalobca by mal mať zabezpečené bývanie a že má nárok na určité finančné prostriedky, aby si toto mohol zabezpečiť. Žalovaná sa snažila informovať o poskytnutie úveru, avšak vzhľadom na vek a jej príjem, jej úver nevychádza. Mala snahu si požičať finančné prostriedky, ktoré by spolu s dvomi deťmi, splácali. V byte žije aj vnuk žalovanej - syn J., v byte teda žijú štyri osoby. Pokiaľ by vyšla suma prekračujúca 10.000, ktoré by si žalovaná mohla požičať, tak by časť vychádzajúcu rozdielom nejako splácala, aby mohlo byť zabezpečené trvalé bývanie, čo je aj nájom. Výpoveď H.. I. v postavení svedka navrhuje preto, že tento má odborné vedomosti a vedel by sa k veci vyjadriť, robil roky znalca pre B. banku. Pokiaľ ide o otázku pomeru správania sa k pomeru udržania majetku, je na rozhodnutí súdu ako to posúdi a ako to vníma dotknutý účastník a nejedná sa o matematické vyčíslenie. S navrhovanou sumou zo strany žalobcu v sume 20.000 eur nesúhlasí, súhlasila by maximálne so sumou 15.000 eur. Žalovaná na pojednávaní dňa 25.01.2017 uviedla, že ponecháva na zvážení súdu mieru akou sa podieľali manželia na majetku patriacom do BSM a jeho udržiavaní, v neskoršom období bola prevaha manželky. Na úvahe súdu je aj zohľadnenie, či sa má vychádzať zo všeobecnej hodnoty členského podielu alebo bytu. Hoci znalci uviedli, že sa nemôžu vyjadrovať k právnemu stavu, ponecháva na zvážení súdu, aby túto právnu otázku rozdelil medzi vlastníctvom a majetkovým právom a v konečnom dôsledku zhodnotil. Žalovaná súhlasí s hnuteľnými vecami, ktoré uvádza žalobca, ostatné hnuteľné veci boli bez hodnoty, prípadne boli ponechané deťom a súhlasí s ich prikázaním žalovanej. Žalovaná titulom záverečnej reči uviedla, že pri zohľadnení skutočností, ktoré považuje za preukázané, konkrétne správanie žalobcu vyplývajúce najmä zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5T/182/2005, ďalej zohľadnenie skutočnosti podieľania sa oboch manželov na udržaní majetku patriaceho do BSM, za spornú považuje skutočnosť, že žalobca sa nepodieľal na nákladoch spojených s touto nehnuteľnosťou a v konečnom dôsledku považuje za rozhodujúce zohľadnenie právnej formy, resp. vzťahu k danej nehnuteľnosti, kde je potrebné zohľadniť i uvádzanú všeobecnú hodnotu členského podielu a skutočnosť, že toto podľa jej názoru bez ďalšieho ovplyvňuje masu BSM ako predpoklad výpočtu konečného finančného vysporiadania. Hnuteľné veci navrhuje prikázať do jej vlastníctva s ohľadom na vek a opotrebenie bez povinnosti finančnej výplaty. Vzhľadom na príjmy a majetkové pomery žalovanej v rozhodnutí súdu navrhuje povoliť možnosť splátok, alternatívne určenú sumu zaviazať uhrádzať jednorazovo, čiastočne v splátkach vzhľadom na jej možnosti. Lehotu žiada určiť dlhšiu, žalovaná si prostriedky musí zabezpečiť prostredníctvom tretieho subjektu - banky.

9. Znalkyňa H.. P. Q. na pojednávaní na otázku žalovanej, či v rámci výpočtu, resp. určovania hodnoty nehnuteľnosti bolo zohľadnené, že nejde o byt vo vlastníctve, ale ide o výpočet hodnoty majetkového práva podielu v družstve, uviedla, že ona pred vypracovaním znaleckého posudku preštudovala celý spisový materiál, v ktorom bolo uvedené vyjadrenie k všeobecnej hodnote členského podielu v družstve, a síce, že hodnotu členského podielu v bytovom družstve treba určiť v reálnych trhových

cenách, overenie hodnoty členského podielu podľa tzv. účtovnej zostatkovej hodnoty vôbec neprichádza do úvahy, aj zo všeobecne známych skutočností je zrejmé, že táto tzv. trhová hodnota značne prevyšuje zostatkovú hodnotu členského podielu zisteného podľa účtovníctva. Jej úlohou nebolo zistiť hodnotu členského podielu podľa účtovníctva, ale ako všeobecnú hodnotu podielu v družstve. Na otázku žalovanej, či je možné objektívne v zmysle platných predpisov využívaných pri vypracovávaní znaleckého posudku zohľadniť to, že bežný kupujúci si zrejme logicky radšej kúpi byt vo vlastníctve než majetkový podiel v družstve, znalkyňa uviedla, že toto nie je otázka na znalca, ale treba ju riešiť v oblasti práva. Pokiaľ by malo dôjsť k vyrovnaniu, napr. medzi manželmi, keď ide o členský podiel, určite sa budú vyrovnávať v trhových cenách, nie v hodnote účtovného zostatku členského podielu. Na otázku žalovanej, či pokiaľ ide o kúpne ceny, ktoré mala v rámci porovnávania, vychádzala z cien v inzerátoch alebo zo skutočných prevodov, znalkyňa uviedla, že ku kúpnym zmluvám z roku 2007, alebo aj k terajším sa ona nedostane, kataster jej ich nepredloží. Mala možnosť hľadať len v nejakých inzertných novinách, bolo to dosť ťažké dostať sa k nejakým z roku 2007. Bola v redakcii I., archív z toho roku mali už zrušený. K inzertným novinám z roku 2007 sa dostala v okresnej knižnici a tam si vybrala nejaké ponuky pre výpočet všeobecnej hodnoty porovnávacou metódou. K roku 2007 byt zrekonštruovaný nebol, bol v pôvodnom stave. V čase, keď znalkyňa bola na obhliadke, niečo už zrekonštruované bolo, avšak na toto neprihliadala, lebo to bolo po roku 2007. Znalkyňa zohľadnila v znaleckom posudku skutočnosť, že v rámci porovnávacej metódy sa jej podarilo zabezpečiť iba inzeráty bytov zrekonštruovaných v tom čase, je to vo výpočte. H.. I. vypočítal takisto všeobecnú hodnotu, použil koeficient polohovej diferenciácie 0,7, ona použila 0,9. Znalec najprv vypočíta technickú hodnotu bytu, ktorá je nezávislá na vstupe znalca, je to podľa vyhlášky. Technická hodnota tohto bytu v I. alebo Y. W. je tá istá. Ďalej do výpočtu všeobecnej hodnoty už vstupuje znalec, ktorý určuje hodnoty vstupných údajov, napr. koeficient polohovej diferenciácie a iné ďalšie. Za toto zodpovedá znalec s tým, že v podstate vypočítaná všeobecná hodnota by mala byť reálne v čase, v ktorom sa počíta, v tomto prípade to bolo v roku 2007. Znalkyňa si myslí, že jej vypočítaná všeobecná hodnota sa približuje cenám uvedených v porovnávacej metóde, tam boli ceny vyššie, boli to zrekonštruované byty, jej vypočítaná všeobecná hodnota bola nižšia, lebo sa jednalo o byt v pôvodnom stave, ale približovala sa k tej cene. H.. I. napočítal sumu 36.600 eur, čo uvádza ako všeobecnú hodnotu členského podielu, toto si už musí zdôvodniť on. Cena vypočítaná H.. I. je výrazne rozdielna oproti cenám uvedeným v inzerátoch aj s prihliadnutím na to, že sa jednalo o už zrekonštruované byty, keď na rekonštrukciu je možné počítať 15.-20.000 eur v závislosti od vybavenia. Koeficient polohovej diferenciácie je výlučne subjektívnym prvkom znalca. Znalci majú určité doporučené hodnoty, ktoré sú doporučené pre celé Slovensko. Je rozdiel stanoviť ho pre výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v I. a v Y. W.. Znalec musí zohľadniť napr. aktuálny dopyt a ponuku na trhu, konkrétne v I., veľkosť sídelného útvaru, je rozdiel medzi I. a O., polohu nehnuteľnosti, typ, opotrebenie a vek. Nie je to teda celkom subjektívna záležitosť, dôležitý je napr. vek stavby, k tomu sa znalkyňa dostala až rokmi, keď robila viacero znaleckých posudkov. Pri novostavbách sa koeficient polohovej diferenciácie musí tlačiť dolu, pri starších nehnuteľnostiach, napr. 80-ročných treba ísť s týmto koeficientom hore, aby sa dostali na všeobecnú hodnotu. Je na znalcovi aký koeficient stanoví a aby všetko zohľadnil. Koeficient 0,9 je v tomto prípade opodstatnený, určite nie je podhodnotený. Je bežné, že sa rozdiel 0,2 v polohovej diferenciácii vyskytne pri vypracovaní znaleckých posudkov na tú istú nehnuteľnosť. V danom prípade mal H.. I. iné myslenie, inak asi pochopil zadanie, pod hodnotou členského podielu si vysvetlil zrejme technickú hodnotu bytu, to je názor znalkyne, ale vyjadriť k tomu sa musí on. Pri metóde polohovej diferenciácie sa zohľadňuje stav bytového domu, obyčajne sa jedná o zateplenie bytového domu. V roku 2007 bol tento bytový dom nezateplený, v pôvodnom stave. Na otázku žalobcu, či rozdiel technickej hodnoty uvedenej v znaleckom posudku H.. I. a v jej znaleckom posudku spočíva v tom, že použila pravidlá pre druhý štvrťrok 2007 a H.. I. pravidlá pre prvý štvrťrok 2007 znalkyňa uviedla, že H.. I. uviedol chybný koeficient vzhľadom na to, kedy bol právoplatný rozsudok o rozvode. V tom je ten rozdiel. Jednalo sa o koeficient nárastu cien, ktorý bol vo štvrťrokoch rozličný. Na otázku žalobcu, či je v posudku H.. I. nesprávne uvedený údaj pod č. 3.1.1. bod 5 príslušenstvo bytového domu, kde je uvedené bez príslušenstva, či je to údaj nesprávny alebo správny a či môže mať vplyv na určenie výsledku, znalkyňa uviedla, že u H.. I. bol tento údaj nesprávny. Sama vyhláška hovorí o príslušenstve bytového domu, nie bytu, znalec má na výber z možností, ktoré mu vyhláška ponúka. Ona dala možnosť s výťahom, výťah v tomto bytovom dome je, mohlo to mať vplyv na určenie výsledného výpočtu.

10. Svedok H.. V. I. na pojednávaní na otázku žalovanej, či je v rámci znaleckej činnosti možné ohodnocovať všeobecnú hodnotu členského podielu k družstevnému bytu a vlastnícke právo k takému istému bytu, uviedol, že znalec neohodnocuje vlastnícke právo, vyjadruje sa k hodnote nejakej

nehnuteľnosti - stavbe, pozemku, bytu, prípadne nájmu. Znalec neohodnocuje vlastníctvo. Predpis takéto niečo nezakazuje, ale v podstate výpočet hodnoty podielu k družstevnému bytu je výpočet technickej hodnoty. Bytové družstvá realizovali hromadnú bytovú výstavbu zo štátnych prostriedkov, znalec môže vypočítať východiskovú hodnotu s tým, že je stanovená alebo odhadovaná predpokladaná životnosť týchto bytových domov, čo je 60-80 rokov. S prihliadnutím na predpokladanú životnosť a amortizáciu prvkov sa dá stanoviť zostatková technická hodnota, tá by mala byť hodnotou členského podielu, lebo táto ostáva splatiť, toto je dlh, ktorý na byte ostal. Na trhu s nehnuteľnosťami sa neobchoduje s členskými podielmi, človek nemôže podať družstevný byt, ale len členský podiel, po ktorom je malý dopyt. Ak by bol záujem na trhu skupovať členské podiely, bol by koeficient 1,1 zvýšený na 2 až 3. Na otázku žalovanej, či mal k dispozícii posudok H.. Q., ktorej vyšla všeobecná hodnota bytu necelých 59.000, svedok uviedol, že nemal posudok k dispozícii, nakoľko sa vyhotovoval neskôr. On mal za úlohu stanoviť hodnotu členského podielu. Nevie, čo bolo predmetom jej znaleckého posudku. Ak je to stanovenie všeobecnej hodnoty k roku 2007, on mal otázku inú, mal stanoviť hodnotu členského podielu k tomu dátumu, nakoľko sa nejednalo o byt v osobnom vlastníctve, nemal otázku stanovenia všeobecnej hodnoty. Na otázku žalovanej, že pokiaľ uvádza, že v ponuke na trhu nebolo veľa takýchto bytov a išlo o určovanie všeobecnej hodnoty bytu, tak skutočnosť, že je dopyt nižší ak sa neprevádza vlastnícke právo, či má výrazný vplyv na konečnú všeobecnú hodnotu, svedok uviedol, že má to vplyv na trhovú hodnotu. Od roku 1989 sa poskytujú úvery na byty v osobnom vlastníctve, neposkytujú sa úvery na byty v bytovom družstve, ktoré nie sú v osobnom vlastníctve. Bytové družstvá neuvádzajú údaje o hospodárení, preto sa uvádza hodnota technická, ktorá nie je spochybniteľná. Na otázku žalovanej, pokiaľ by sa vychádzalo zo všeobecnej hodnoty bytu určenej H.. Q. a reálnej situácie na trhu s bytmi v roku 2007, či považuje za reálne, aby niekto za takúto sumu kúpil členský podiel k tomuto bytu, svedok uviedol, že členský podiel nemá s trhovou cenou nič spoločné, lebo s členskými podielmi sa neobchodovalo. Preto je koeficient 1 celá, zohľadňovali sa tu len náklady a opotrebenie. U neho hodnota členského podielu predstavuje technickú hodnotu bytu, ktorú ostáva ešte splatiť. Trhová hodnota bytov bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v osobnom vlastníctve, bola v tom čase v hodnote stanovenej H.. Q.. Ak by sa ho súd opýtal na všeobecnú hodnotu bytu, odpovedal by rovnako. Hodnota členského podielu a všeobecná hodnota bytu sú rozdielne pojmy. Vyhláška nepozná pojem ocenenie členského podielu, pozná pojem všeobecná hodnota. Pri jej výpočte sa najprv vypočíta východisková hodnota, od toho sa odpočíta opotrebenie. Na otázku žalobcu, v akej právnej úprave alebo metodike pre znalcov je uvedené, že technická hodnota bytu sa rovná všeobecnej trhovej hodnote bytu alebo členského podielu, svedok uviedol, že ak bude koeficient jedna celá, tak sa to rovná. Ak koeficient ponížime alebo povýšime, bude cena nižšia alebo vyššia. Koeficient je závislý od znalca. Na otázku žalobcu, že bod 3.3.1 a bod 5 vo jeho posudku v príslušenstve bytového domu je uvedené bez príslušenstva, pričom H.. Q. uvádza vo svojom posudku príslušenstvo: práčovňa, sušiareň, kočikáreň, výťah, prečo je tento rozdiel, svedok uviedol, on si myslí, že výťah nie je príslušenstvom. V týchto bytových domoch sa prebudovávali priestory na inú funkciu. H.. Q. mohla vychádzať zo staršej dokumentácie. Vplyv tohto je minimálny. Posledný koeficient - názor znalca zmaže všetky koeficienty.

11. Zo znaleckého posudku č. 017/2011 znalca H.. V. I. zo dňa 19.03.2011 vyplýva, že všeobecná hodnota členského podielu k bytu č. XX na X.p. v bytovom dome súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X v kat. úz. I. je k dátumu 03.04.2007 vo výške 36.600 eur, jedná sa o technickú hodnotu bytu (východisková hodnota po odpočítaní príslušnej amortizácie pri predpokladanej minimálnej životnosti 80 rokov) bez úpravy koeficientom Kpd - ktorý uvažuje s hodnotou cca 1,00.

12. Zo znaleckého posudku č. 133/2015 znalkyne H.. P. Q. zo dňa 28.11.2015 vyplýva, že všeobecná hodnota členského podielu k bytu č. XX na X.p. v bytovom dome súp. č. XXXX, W. XX, I. stanovená metódou polohovej diferenciácie je k dátumu 03.04.2007 vo výške 58.800 eur.

13. Z rozhodnutia Okresného stavebného bytového družstva v Trnave zo dňa 02.03.1988 o pridelení družstevného bytu vyplýva, že predstavenstvo družstva uznesením č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX prideľuje žalobcovi ako svojmu členovi byt číslo. XX v I. B. v bloku X A X.p.

14. Z nájomnej zmluvy zo dňa 21.01.2008 vyplýva, že Bytové družstvo so sídlom v I. ako prenajímateľ prenecháva žalovanej ako svojmu členovi - nájomcovi X izbový byt číslo XX podl. X na ul. W. XX v I.. Spolu s členom nájomcom byt budú užívať J. J. - dcéra a H. J. - syn.

15. Zo oznámenia Bytového družstva so sídlom v Trnave zo dňa 08.01.2008 vyplýva, že vzalo na vedomie rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 13.02.2007 č.k. 10C/13/2006-75, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.04.2007, v dôsledku ktorého sa žalovaná stala jediným členom družstva a výlučným nájomcom bytu.

16. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX - čiastočný, pre okres I., obec I., k.ú. I. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že vlastníkom bytu č. XX na X. . p. vchod W. XX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX je žalovaná v podiele X/X, titul nadobudnutia je zmluva o prevode vlastníctva bytu, účinky vkladu nastali dňa 14.04.2008.

17. Z potvrdenia Realitnej kancelária P. zo dňa 14.01.2013 vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je 60.000 eur, v roku 2005 bola 58.000 eur.

18. Z odpovede Realitnej agentúry Y. zo dňa 15.01.2013 vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je 61.000 eur, v roku 2005 mohla byť 59.000 eur.

19. Z upomienky zo dňa 27.07.2005 vyplýva, že S. W., s.r.o. vyzýva žalobcu za zaplatenie dlžnej sumy 1.068,-Sk.

20. Z pokusu o zmier - predžalobnej upomienky zo dňa 12.07.2005 vyplýva, že V. E., s.r.o. žiada žalobcu o uhradenie dlžnej sumy 3.076 Sk.

21. Z výzvy H. H. W., s.r.o. zo dňa 08.02.2007 vyplýva, že vyzýva žalobcu aby do troch dní uhradil dlžnú sumu 3.076 Sk.

22. Z výzvy Inkaso O., s.r.o. zo dňa 28.07.2005 vyplýva, že vyzývajú žalobcu na úhradu záväzku spoločnosti T-Q. W., a.s. 3.352,50,-Sk.

23. Zo záložnej zmluvy č. X-XXXXX zo dňa 02.06.2003 vyplýva, že Záložňa ako záložný veriteľ prenecháva žalobcovi ako záložcovi sumu 2.800,-Sk, záložca sa zaväzuje záložnému veriteľovi vrátiť v lehote do 21 dní od podpísania tejto zmluvy spolu s úrokom vo výške 3 % týždenne. Záložca na zabezpečenie pohľadávky odovzdá veriteľovi do zálohy T. 24. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 31C/11/2005 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 31C/11/2005-25 zo dňa 11.11.2005, právoplatným dňa 06.12.2005, bolo manželstvo účastníkov konania, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, rozvedené a maloletý H. bol na čas po rozvode zverený do výchovy matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 640,-Sk mesačne. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil nadmerné požívania alkoholických nápojov žalobcom, hranie hazardných hier žalobcom a vzájomné odcudzenie sa manželov.

25. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 37P/40/2005 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 37C/40/2005-35 zo dňa 21.11.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9CoP/84/2005-57 zo dňa 28.02.2006 súd zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumou 2000,-Sk mesačne s účinnosťou od 01.10.2004 do 31.03.2005 a s účinnosťou od 01.04.2005 vo výške 640 eur mesačne.

26. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5T/182/2005 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 5T/182/05-175 zo dňa 15.12.2005, právoplatným 31.01.2006, bol žalobca uznaný vinným, že v období asi od mesiaca júl 2002 do 3.4.2005 v I. na W. č. XX opakovane a sústavne slovne a fyzicky napádal svoju manželku - žalovanú tým spôsobom, že ju bil a udieral otvorenou dlaňou a päsťami najmä do oblasti tváre, ale aj iných častí tela, túto chytal a sácal do stien, viackrát do týždňa jej vulgárne a oplzlo nadával, vyhrážal sa jej a to aj opakovane s nožom v ruke zabitím, podpálením, otrávením, ako aj zabitím a otrávením ich detí tak, že im všetkým nasype otravu do jedla či kávy, vyvolával hádky, hrozil jej, že ak ju nezabije on, urobia to za neho kamaráti, keď pôjde večer z práce. Taktiež v nej vzbudzoval strach chodiť do zamestnania a v tomto jej bránil hrozbami, že pôjde do miesta jej výkonu práce - obchodu a bude tam kradnúť, aby ju vyhodili zo zamestnania a po návrate z práce si nájde zabité deti, v neskorých nočných hodinách pod vplyvom alkoholu žalovanú s deťmi budil, keď rozsvecoval svetlo v celom byte, vykrikoval, vyhadzoval veci zo skríň, búchal dverami, púšťal hlasno televízor, strhol posuvnú dvere na izbe a toto jeho konanie trvalo i do rána, takže nemohli spať, neprispieval na nájomné a stravu, bral a odnášal im

potraviny, pričom ak mu žalovaná chcela zobrať kľúč od pivnice s potravinami, vykrútil jej ruku, okrem iného tiež dňa 17.02.2003 v kuchyni ich bytu kričal a nadával žalovanej a následne vybral z kuchynskej linky nôž s dĺžkou asi 30 cm, pristúpil k žalovanej a vyhrážal sa jej podrezaním, a dňa 03.04.2005 v mieste ich bydliska opätovne žalovanej vulgárne nadával, po čom zobral z kuchyne dva nože a hrozil žalovanej podrezaním jej a ich detí, s nožmi pobehoval po byte a tieto si brúsil a pritom svoje vyhrážky opakoval, svojím konaním tak negatívne vplýval na zdravotný stav žalovanej, u ktorej sa rozvinul syndróm týranej osoby sprevádzaný neurotickými ťažkosťami prejavujúcimi sa v somatickej a psychickej oblasti, teda týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie najmä bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické a fyzické zdravie, bezdôvodným odopieraním spánku a pokračoval v páchaní takéhoto trestného činu po dlhší čas, čím spáchal trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov a na výkon trestu bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny a zároveň mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 1 roka.

27. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/13/2006 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10C/13/2006-75 zo dňa 13.02.2007, právoplatným dňa 03.04.2007 súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu č. XX v I. na W. ulici č. XX na X.p pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva a určil za ďalšiu nájomníčku ako členku družstva žalovanú s tým, že žalobcovi nepatrí bytová náhrada. Súd vychádzal zo skutočností, že v konaní bolo nepochybne zistené, že žalobca od apríla 2005 sa nepodieľa na platení nákladov spojených s nájmom bytu, tieto povinnosti voči bytovému družstvu si plní výlučne žalovaná. Bytovú náhradu súd žalobcovi nepriznal z dôvodu, že v konaní bolo nepochybne zistené, že od júla 2002 do 3.4.2005 dochádzalo zo strany žalobcu k opakovanému fyzickému a psychickému násilie žalovanej a ich syna, ktorá skutočnosť bola preukázaná obsahom spisu 5T/182/2005 s tým, že žalobca bol rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5T/182/05-175 zo dňa 15.12.2005, právoplatným 31.01.2006 uznaný vinným zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

28. Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželom je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

29. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

30. Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ.

31. Podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Po určení miery pričinenia sa treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia sa treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstaranie spoločnej domácnosti.

32. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa 01.12.1981, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 31C/11/2005-25 zo dňa 11.11.2005 s právoplatnosťou ku dňu 06.12.2005 s tým, že maloletý H. bol na čas po rozvode zverený do výchovy žalovanej a žalobcovi bola uložená povinnosť platiť na jeho výživu sumu 640 eur mesačne. Počas trvania manželstva bol žalobcovi na základe uznesenia č. 159 býv. Okresného stavebného bytového družstva v I. zo dňa 29.02.1988 pridelený X-izbový byt č. XX v I. B. v bloku XA na X. poschodí, ktorý pozostáva z I. izieb, kuchyne, príslušenstva a manželom vzniklo právo spoločného užívania družstevného bytu a zároveň spoločné členstvo v družstve s tým, že účinnosťou

novely Občianskeho zákonníka - zákona č. 509/1991 Zb. sa právo spoločného užívania družstevného bytu účastníkov zmenilo na právo spoločného nájmu družstevného bytu. Po rozvode manželstva nedošlo medzi manželmi k dohode o zrušení spoločného nájmu bytu s určením, kto z účastníkov bude ako nájomca predmetný byt ďalej užívať. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 5T/182/05-175 zo dňa 15.12.2005, právoplatným 31.01.2006, bol žalobca uznaný vinným zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči žalovanej a ich deťom, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov a na výkon trestu bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny a zároveň mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 1 roka. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 10C/13/2006-75 zo dňa 13.02.2007, právoplatným dňa 03.04.2007 súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu č. XX v I. na W. ulici č. XX na X.p pozostávajúcemu z troch izieb, kuchyne a príslušenstva a určil za ďalšiu nájomníčku ako členku družstva žalovanú s tým, že žalobcovi nepatrí bytová náhrada. Bytové družstvo so sídlom v I. dňa 08.01.2008 vzalo na vedomie rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 13.02.2007 č.k. 10C/13/2006-75, v dôsledku ktorého sa žalovaná stala jediným členom družstva a výlučným nájomcom bytu a dňa 21.01.2008 Bytové družstvo so sídlom v I. ako prenajímateľ uzavrelo so žalovanou nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechalo žalovanej ako svojmu členovi - nájomcovi X izbový byt číslo XX podl. X na ul. W. XX v I.. Spolu s členom nájomcom byt budú užívať J. J. - dcéra a H. J. - syn. Na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa žalovaná 14.04.2008 stala vlastníkom bytu č. XX na X.. p. vchod W. XX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX v podiele X/X.

33. Zo zhodných tvrdení žalobcu a žalovanej mal súd preukázané, že predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov v čase zániku manželstva, t.j. v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva dňa 06.12.2005, tvorili hnuteľné veci, a to osobné motorové vozidlo P. Q. v hodnote 100 eur, televízor zn. Phillips LCD v hodnote 10 eur, hifi veža zn. Sony v hodnote 5 eur, obývacia stena leštená so zlatým zdobením v hodnote 10 eur, obývacia rohová sedacia súprava v hodnote 10 eur a členský podiel v bytovom družstve k bytu č. XX na X..p. v bytovom dome s.č. XXXX na LV č. XXXXX na ulici W. XX v I..

34. Hodnotu hnuteľných vecí mal súd preukázanú zo zhodných tvrdení žalobcu a žalovanej, ktorí zhodne žiadali, aby všetky uvedené hnuteľné veci boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, u ktorej sa predmetné veci nachádzajú a ktorá tieto veci aj užíva a zároveň žalobca výslovne uviedol, že za hnuteľné veci si neuplatňuje nárok na finančné vyrovnanie.

35. Vzhľadom na to, že ohľadne rozsahu, hodnoty a spôsobu vyporiadania hnuteľných vecí sa žalobca a žalovaná zhodli, súd hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku prikázal v zmysle ich návrhu do výlučného vlastníctva žalovanej bez povinnosti výplaty finančného vyrovnania za ne žalobcovi.

36. Počas trvania manželstva bol žalobcovi na základe uznesenia č. 159 býv. Okresného stavebného bytového družstva v I. zo dňa XX.XX.XXXX pridelený zamestnanecký X-izbový byt č. XX na X.. poschodí v I. na W. ulici XX a žalobcovi a žalovanej ako manželom vzniklo právo spoločného užívania družstevného bytu a zároveň spoločné členstvo v družstve s tým, že účinnosťou novely Občianskeho zákonníka - zákona č. 509/1991 Zb. sa právo spoločného užívania družstevného bytu účastníkov zmenilo na právo spoločného nájmu družstevného bytu. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 10C/13/2006-75 zo dňa 13.02.2007, právoplatným dňa 03.04.2007 súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k tomuto družstevnému bytu a za ďalšiu nájomníčku ako členku družstva určil žalovanú s tým, že žalobcovi nepatrí bytová náhrada.

37. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil právny názor, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov u majetkového práva reprezentovaného členským podielom (členskými právami a povinnosťami) v bytovom družstve síce dochádza k sústredeniu pôvodného práva patriaceho obom manželom bez zmeny jeho kvality na výlučné právo len jedného z nich, ale k inému právne významnému dňu než ku dňu zániku BSM a rovnako i inému, než ku dňu rozhodovania o vyporiadaní a to ku dňu zrušenia takéhoto práva spojeného s určením len jedného z bývalých spoločných nájomcov za výlučného nájomcu a člena družstva (teda ku dňu právoplatnosti rozsudku o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu manželmi spojeného so spoločným členstvom oboch v družstve). Pre rozhodnutie o výške náhrady majúcej sa poskytnúť v súvislosti s vyporiadaním BSM, časom zániku rozhodným pre určenie výšky hodnoty práva je tu moment právoplatnosti rozsudku o zrušení práva nájmu a jeho prikázania jednému z bezpodielových spoluvlastníkov s určením len jeho za člena družstva,

keďže v tomto prípade práve týmto rozhodnutím dochádza k jednoznačnému určeniu osoby oprávnenej i povinnej na náhradu.

38. Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 10C/13/2006-75 zo dňa 13.02.2007, ktorým súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu a za ďalšiu nájomníčku ako členku družstva určil žalovanú, nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2007, preto súd vychádzal z hodnoty členského podielu k tomuto dňu.

39. Hodnotu členského podielu treba vyjadriť ako všeobecnú (trhovú) cenu, nie ako zostatkovú hodnotu členského podielu, na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani dĺžka konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (Najvyšší súd SR, sp. zn. 7M Cdo 1/2011). Hodnota členského podielu sa na účely vyporiadania určí cenou, ktorú by bolo možné dosiahnuť za prevod členského podielu v danom mieste a čase (Najvyšší súd SR sp. zn. 5 Cdo 29/2000, 3Cdo 88/2010). Všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve sa rozumie cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod. (R 40/2002).

40. S poukazom na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít súd pri určení hodnoty členského podielu vychádzal zo všeobecnej (trhovej) hodnoty členského podielu k bytu č. XX na X.p. v bytovom dome s.č. XXXX na LV č. XXXXX na ulici W. XX v I. ku dňu 03.04.2007 určenej v znaleckom posudku č. 133/2015 znalkyne H.. P. Q. vo výške 58.800 eur, na ktorej výške znalkyňa zotrvala aj pri výsluchu na pojednávaní a po podrobnom zodpovedaní všetkých položených otázok. Súd nevychádzal zo všeobecnej hodnoty členského podielu k bytu určenej v znaleckom posudku č. 017/2011 znalcom H.. V. I. vo výške 36.600 eur z dôvodu, že znalec túto určil ako technickú hodnotu bytu (východiskovú hodnotu po odpočítaní príslušnej amortizácie pri predpokladanej minimálnej životnosti 80 rokov) a navyše vychádzal z nesprávneho koeficientu cenovej úrovne pre určenie všeobecnej hodnoty metódou polohovej diferenciácie podľa štatistických údajov vydaných Štatistickým úradom SR a platných pre 1. štvrťrok 2007, hoci mesiac apríl je súčasťou 2. kalendárneho štvrťroka. V čase výsluchu H.. I. nebol zapísaný v zozname znalcov, preto bol v konaní vypočutý ako svedok.

41. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza v zásade z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Pristúpiť k nerovnomernému určeniu podielov je podľa súdnej praxe možné iba výnimočne v záujme zásady spravodlivosti a dobrých mravov. Pre úvahu o výške podielov sú významné v prvom rade okolnosti uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka, ktorými sú potreby maloletých detí, zásluhy manželov na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku a starostlivosť o rodinu a obstarávanie spoločnej domácnosti. Pri určení miery pričinenia súd berie do úvahy tiež starostlivosť o deti a to, ako sa kto zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstaranie spoločnej domácnosti.

42. Pri určení veľkosti podielov manželov súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca sa pričinil o nadobudnutie predmetného bytu, ktorý mu bol pridelený ako byt zamestnanecký dňa 29.02.1988. Na jeho udržaní sa však žalobca nepodieľal po celý čas. Žalovaná v konaní tvrdila, že žalobca približne od roku 2002 neprispieval na domácnosť a zarobené peniaze míňal pre vlastnú potrebu, na alkohol a hracie automaty, následne si peniaze požičiaval na úhradu svojich vlastných výdavkov a pôžičky a záväzky nesplácal, tieto splácala žalovaná, spoločné veci odnášal žalobca do záložne. Žalobca v konaní potvrdil, že posledné roky požíval alkoholické nápoje, hrával hracie automaty, do záložne odnášal len svoje veci, na spoločnú domácnosť neprispieval len od doby, kedy bol vo väzbe a ostatné tvrdenia žalovanej poprel, avšak žiadnym dôkazom opak nepreukázal. Žalobca tvrdil, že keď pracoval v zahraničí, zarábal okolo 40.000,-Sk a na domácnosť prispieval sumou od 10.000,-Sk do 20.000,-Sk, čo však žalovaná poprela a žalobca svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym dôkazom. Žalobca potvrdil, že v uvedenom období si požičiaval peniaze a odnášal veci do záložne z dôvodu, že nemal dostatok finančných prostriedkov, čo je v rozpore s jeho tvrdením, že prispieval na domácnosť, preto tomuto jeho tvrdeniu súd neuveril.

43. Pri určení veľkosti podielov manželov súd ďalej prihliadol na správanie žalobcu voči žalovanej a ich spoločným deťom. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 5T/182/05-175 zo dňa 15.12.2005 mal súd preukázané, že žalobca v období asi od mesiaca júl 2002 do 3.4.2005 v I. na W. č. XX opakovane a sústavne slovne a fyzicky napádal svoju manželku - žalovanú tým spôsobom, že ju bil a udieral otvorenou dlaňou a päsťami najmä do oblasti tváre, ale aj iných častí tela, túto chytal a sácal do stien,

viackrát do týždňa jej vulgárne a oplzlo nadával, vyhrážal sa jej a to aj opakovane s nožom v ruke zabitím, podpálením, otrávením, ako aj zabitím a otrávením ich detí tak, že im všetkým nasype otravu do jedla či kávy, vyvolával hádky, hrozil jej, že ak ju nezabije on, urobia to za neho kamaráti, keď pôjde večer z práce, vzbudzoval v nej strach chodiť do zamestnania a v tomto jej bránil hrozbami, že pôjde do miesta jej výkonu práce - obchodu a bude tam kradnúť, aby ju vyhodili zo zamestnania a po návrate z práce si nájde zabité deti, v neskorých nočných hodinách pod vplyvom alkoholu žalovanú s deťmi budil, keď rozsvecoval svetlo v celom byte, vykrikoval, vyhadzoval veci zo skríň, búchal dverami, púšťal hlasno televízor, strhol posuvnú dvere na izbe a toto jeho konanie trvalo i do rána, takže nemohli spať, neprispieval na nájomné a stravu, bral a odnášal im potraviny, pričom ak mu žalovaná chcela zobrať kľúč od pivnice s potravinami, vykrútil jej ruku, okrem iného tiež dňa 17.02.2003 v kuchyni ich bytu kričal a nadával žalovanej a následne vybral z kuchynskej linky nôž s dĺžkou asi 30 cm, pristúpil k žalovanej a vyhrážal sa jej podrezaním, a dňa 03.04.2005 v mieste ich bydliska opätovne žalovanej vulgárne nadával, po čom zobral z kuchyne dva nože a hrozil žalovanej podrezaním jej a ich detí, s nožmi pobehoval po byte a tieto si brúsil a pritom svoje vyhrážky opakoval, svojím konaním tak negatívne vplýval na zdravotný stav žalovanej, u ktorej sa rozvinul syndróm týranej osoby sprevádzaný neurotickými ťažkosťami prejavujúcimi sa v somatickej a psychickej oblasti, teda týral blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie najmä bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické a fyzické zdravie, bezdôvodným odopieraním spánku a pokračoval v páchaní takéhoto trestného činu po dlhší čas, čím spáchal trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov a na výkon trestu bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny a zároveň mu bol uložený ochranný dohľad v trvaní 1 roka.

44. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa od júla 2002 opakovane dopúšťal voči žalovanej a ich deťom fyzického a psychického násilia, nepodieľal sa na udržaní spoločného majetku a nestaral sa o rodinu, preto súd dospel k záveru, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je treba podiel žalovaného na spoločnom majetku, teda na hodnote členského podielu k družstvu (žalobca výslovne žiadal vyplatiť na vyrovnanie jeho podielu len polovicu hodnoty členského podielu), primerane tomu znížiť o roky, počas ktorých mal súd toto správanie žalobcu bezpochyby preukázané, teda o 4 roky zo 17 rokov, počas ktorých boli manželia spoločnými nájomcami bytu a členmi družstva, vyjadrené percentuálne - súd podiel žalobcu znížil o 24 %. Polovica zo všeobecnej hodnoty členského podielu je 29.400 eur, znížená o 24 % predstavuje sumu 22.344 eur, ktorú sumu súd uložil žalovanej vyplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu. Takéto zníženie podielu žalobcu na spoločnom majetku súd považoval za spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, hoci žalovaná žiadala zníženie jeho podielu o 50 %, avšak súd prihliadol na to, že o nadobudnutie predmetného bytu sa zaslúžil žalobca a počas prvých trinástich rokov sa podieľal aj na jeho udržaní.

45. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

46. Žalovaná žiadala, aby jej súd vzhľadom na príjmy a majetkové pomery povolil zaplatiť sumu určenú na vyrovnanie podielu žalobcovi v splátkach, alternatívne jednorazovo a čiastočne v splátkach a určil dlhšiu lehotu, keďže žalovaná si prostriedky musí zabezpečiť prostredníctvom tretieho subjektu

- banky. Žalovaný v konaní uviedol, že je bezdomovec a býva u kamarátov. Súd poukazuje na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení podľa ktorého bezpodielový spoluvlastník uspokojujúci svoju bytovú potrebu práve bytom získaným za trvania manželstva majúcom byť prikázaným do jeho výlučného vlastníctva, nemôže, pokiaľ to nemožno od ustupujúceho bezpodielového podielového spoluvlastníka spravodlivo žiadať, z vyporiadania profitovať ešte i tým, že mu povinnosť na výplatu ustupujúceho spoluvlastníka bude rozložená na dlhšie obdobie, čo prichádza do úvahy len vtedy, ak ustupujúci bezpodielový spoluvlastník má svoju bytovú otázku vyriešenú inak a to za podmienky istej trvalosti, resp. garantovanosti takéhoto riešenia. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 22.344 eur do 90 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, keď zohľadnil skutočnosť, že sa jedná o zaplatenie vyššej sumy, ktorú si žalovaná bude zabezpečovať prostredníctvom banky, čo bude trvať určitú dobu a zároveň, že žalobca nemá svoju bytovú otázku vyriešenú a je bezdomovec, preto zaplatenie uvedenej sumy v splátkach nebolo možné žalovanej povoliť

47. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

48. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd v zmysle § 259 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi aj žalovanej súd uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania každému v sume 87,35 eur, ktorú sumu súd zaplatil znalcom zo štátnych prostriedkov, a to na základe uznesenia č.k. 17C/182/2008-128 zo dňa 16.10.2012 v sume 21,51 eur znalcovi H.. V. I. a na základe uznesenia č.k. 17C/182/2008-263 zo dňa 10.12.2015 v sume 153,19 eur znalkyni H.. P. Q., pričom znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme žalobcu aj žalovanej, nakoľko sa jednalo o spoločný majetok, na ocenenie ktorého bolo treba odborné znalosti a každá zo strán mala v konaní úspech takmer v rovnakej časti.

49. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poplatníkom je: obe strany sporu (ďalej len „strana") v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu.

50. Podľa § 2 ods. 3 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne.

51. Podľa § 7 ods. 8 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

52. Položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z predmetu konania ak sa konanie skončilo rozsudkom, 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom, 1 %, najmenej 66 eur, najviac 16 596,50 eura.

53. zaplatení súdneho poplatku za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodol súd podľa § 2 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a uložil stranám povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 1.767 eur čo predstavuje 3 % z ceny vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. zo sumy 58.935 eur, podľa Položky 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu uvedeného zákona.

54. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko každá zo strán mala úspech len čiastočný, keď žalobca v žalobe žiadal vyplatiť vyrovnací podiel vo výške 46.471,49 eur (1/2 z 2.800.000,-Sk), žalovaná vo vyjadrení k žalobe žiadala neuložiť jej povinnosť výplaty z dôvodu finančného vyrovnania a súd v rozsudku uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 22.344 eur na vyrovnanie jeho podielu, teda úspech strán bola takmer rovnaký a nemožno hovoriť o prevažnom úspechu niektorej z nich, preto súd rozhodol o náhrade ich trov konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.