Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_5Co-163-2016.pdf
PDF · 106.54 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/163/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobkyne N. W., bytom G. XXXX/X, L., právne zastúpená JUDr. Jaroslavou Vráblovou, Kalinčiaková 5, Banská Bystrica, proti žalovanému K. O. TM - T., v.o.z., Y. 337, N.: 17 557 771, právne zastúpený Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, Advokátska kancelária Farská 34, Nitra, za účasti intervenienta na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 0000 151 700, o zaplatenie 7.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne a intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. februára 2016, č.k. 5C/93/2014-279, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti čo do sumy 335,48 eur ako aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti čo do úroku z omeškania m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 9,25% úrok z omeškania zo sumy 2.031,38 eur od 11.12.2013 do zaplatenia.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e .
Intervenient na strane žalovaného j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2.031,38 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 22.02.2013 došlo k poškodeniu bytu žalobkyne vytečením horúcej vody v dôsledku prasknutia prstenca spoja potrubia v stúpajúcom rozvode teplej úžitkovej vody bytového domu. Potrubie bolo v roku 2012 montované žalovaným. Intervenient na strane žalovaného zaplatil žalobkyni sumu 639,83 eur a 2.373,28 eur zo zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu a to dňa 09.04.2013 a 11.06.2013. Celkovo tak zaplatil žalobkyni sumu 3.013,11 eur. Zvyšná suma nebola uhradená, nakoľko v predloženej faktúre boli zaúčtované položky nesúvisiace so škodou a v zmysle vykonanej obhliadky a tiež bolo zohľadnené opotrebovanie. Listom zo dňa 27.11.2013 žalobkyňa vyzvala žalovaného na doplatenie náhrady škody vo výške 7.000,- eur. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci ustanovil celkovo troch znalcov, pričom zo znaleckého posudku Ing. Jána Loviška bolo zistené, že náklady na opravu elektronických zariadení
a elektroinštalácie a ich vrátenie do pôvodného stavu predstavovali 532,18 eur s DPH po odpočítaní amortizácie 451,89 s DPH. Zo znaleckého posudku Ing. Pavla Leštacha bolo zistené, že výška účelne vynaložených nákladov na vrátenie bytového zariadenia do pôvodného stavu predstavovala sumu 1.761,74 eur s DPH a sumu 1.506,55 eur po odpočítaní amortizácie. Zo znaleckého posudku Ing. Andriána Bachratého súd zistil, že výška účelne vynaložených nákladov na navrátenie stien, obkladu a malieb predstavovala sumu 2.750,57 eur s DPH. Celková suma nákladov na vrátenie poškodených častí bytu žalobkyne do pôvodného stavu tak predstavuje podľa znaleckých posudkov 5.044,49 eur a po odpočítaní amortizácie 4.709,01 eur. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 20.02.2013 došlo k poškodeniu bytu žalobkyne v dôsledku prasknutia prstenca a spoja potrubia v stúpajúcom rozvode teplej úžitkovej vody a následné vytečenie horúcej vody do bytu žalovanej. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že za túto škodu zodpovedá žalovaný, ktorý v roku 2012 vykonával v bytovom dome, v ktorom sa nachádza aj byt žalobkyne stavebné práce. Spornou zostala výška škody. Zo znaleckých posudkov potom vyplynulo, že celková škoda predstavovala sumu 5.044,49 eur a po odpočítaní amortizácie sumu 4.709,01 eur. Súd má za to, že v tomto prípade pri určení výšky škody, ktorá bola žalobkyni spôsobená nemožno odpočítavať od výslednej sumy amortizáciu, teda opotrebenie poškodených vecí. Je nepochybné a táto skutočnosť vyplýva zo zápisu z obhliadky, že všetky poškodené veci elektroinštalácie i maľby, obklady stien a strop bolo potrebné úplne vymeniť a spraviť nanovo a pri určení výšky škody je potrebné vychádzať z nákladov na obstaranie porovnateľných vecí. Je pravdou, že poškodené veci boli opotrebované a mali svoj vek, avšak nepochybne slúžili svojmu účelu a v prípade, že by ku škode nedošlo, žalobkyňa by tieto užívala i naďalej a nepotrebovala by vykonávať ich úpravu, resp. ich vymieňať. Preto súd ustálil, že v tomto prípade nie je možné uvažovať o amortizácii a mal za to, že skutočná výška škody, ktorá bola žalobkyni spôsobená predstavovala sumu 5.044,49 eur. Intervenient žalobkyni sumu 3.013,11 eur uhradil a preto zaviazal v konečnom dôsledku žalovaného zaplatiť zvyšnú časť škody vo výške 2.031,38 eur. Žalobkyňa žiadala aj priznať úroky z omeškania, avšak súd jej tieto nepriznal. Mal za to, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu, o ktorého výške nemal vedomosť. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a ich náhradu súd priznal v celom rozsahu žalobkyni, ktorá hoci mala vo veci len čiastočný úspech, rozhodnutie záviselo od znaleckého dokazovania. O výške trov súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie intervenient na strane žalovaného a to proti časti výroku, ktorým žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 335,48 eur titulom náhrady škody a tiež namietal výrok III. napadnutého rozsudku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%. Odvolanie sa netýka časti výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni sumu 1.695,90 eur titulom náhrady škody a tiež výroku, ktorý súd vo zvyšku žalobu zamietol. Čo sa týka povinnosti zaplatiť náhradu škody, v prejednávanej veci boli ustanovení traja znalci, ktorých úlohou bolo zistiť skutočnú škodu. Túto škodu znalci vyčíslili na celkovú škodu 4.709,01 eur. Všetci účastníci konania tieto posudky akceptovali a nežiadali vykonať výsluchy znalcom za účelom doplnenia dokazovania, ani vykonanie kontrolných znaleckých posudkov. Pred začatím konania bola žalobkyni zo strany intervenienta vyplatená náhrada škody 3.013,11 eur a rozdiel medzi znalcami vypočítanou škodou a vyplatením plnením predstavuje sumu 1.695,90 eur. Túto sumu intervenient za svojho poisteného, teda žalovaného uhradil. Vo vzťahu k sumu 335,48 eur, ktorú súd prvej inštancie priznal žalobkyni, táto čiastka nemá podľa ich názoru oporu vo vykonanom dokazovaní. Argumentácia v spore spočívala v nutnosti zohľadniť amortizáciu pri výpočte skutočnej škody. V zmysle § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a podľa § 443 OZ sa pri určení výšky škody vychádza z ceny v čase poškodenia. Občiansky zákonník síce nestanovuje spôsob výpočtu skutočnej škody, ale pravidlá pre výpočet jej výšky sú uvedené napr. vo vyhl.č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Škodu bez zohľadnenia amortizácie znalci nikde v posudku výslovne nevyčíslili. T.j. výška škody tak ako bola priznaná je výsledkom vlastného výpočtu súdu na čo podľa názoru nemá súd dostatočné odborné znalosti. Súdna prax zastáva právny názor, že pri škode spôsobenej na použitých a opotrebovaných veciach sa pri výške skutočnej škody zohľadňuje amortizácia. Súd vo svojom rozhodnutí sa nijako nevysporiadal s ich argumentáciou a neuviedol hodnoverné argumenty, pre ktoré ich obranu v spore nepovažoval za dôvodnú. Namietal tiež povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%. Úspešným v tomto spore bol práve žalovaný. Úspech, resp. neúspech sa v konaní zisťuje v porovnaní petitu žaloby a výroku rozsudku. Súd odôvodnil priznanie náhrady škody ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Toto ustanovenie však nepredstavuje výnimku zo zásady úspechu a použije sa vtedy, ak účastník bol úspešný, ale nie v celom rozsahu a zákon dáva súdu priznať aj v takomto prípade plnú náhradu trov konania. Ide o aplikáciu zásady úspechu a ustanovenie
hovorí o účastníkovi konania a nie automaticky o žalobcovi. Preto pri správnej aplikácii ust. § 142 ods. 3 O.s.p. mala byť priznaná plná náhrada trov konania práve žalovanému. Žiadal preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v rozsahu zaviazania žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 335,48 eur a zároveň zruší rozhodnutie, ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% a prizná náhradu trov konania a právneho zastúpenia práve žalovanému.
4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa a to v časti, v ktorej jej bola zamietnutá žaloba ohľadom uplatnených úrokov z omeškania. Uviedla, že je nesporné, že za škodu žalobkyne zodpovedá žalovaný, ktorý zodpovednosť ani nepopieral. Namietal len výšku škody, avšak konkrétne námietky nevzniesol a nekonkretizoval, ani súd ho k tomu nepriviedol. Ona zaplatila za opravu bytu tak, ako jej to vyčíslila firma vykonávajúca opravu celého bytu. Rozsah poškodenia bytu žalovaný poznal a s prihliadnutím k tejto skutočnosti bolo zrejmé, že suma plnená intervenientom je absolútne nedostatočná. Vyslovila presvedčenie, že úrok z omeškania jej prináleží, pretože žalovaný mal možnosť poskytnúť aspoň čiastočne primerané plnenie zodpovedajúceho jeho úvahe a ak tak neučinil dostal sa planením do omeškania. Žiadala preto, aby jej bol priznaný uplatnený úrok z omeškania s poukazom na § 517 OZ vo výške 9,25% odo dňa 27.11.2013 do zaplatenia.
5. K podanému odvolaniu intervenienta sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá namietala, že žiadosť intervenienta o odpočítanie amortizácie nie je dôvodná. Aplikačná prax NS SR k amortizácii poškodených vecí neprihliada a za skutočnú škodu považuje náklady vynaložené na uvedenie poškodených vecí do stavu použiteľných na účely, na ktoré slúžili. Súd postupoval správne s tým, že znalecké dokazovanie nedá odpoveď na podstatnú otázku, v čom bola oprava bytu predražená. Úvaha o tom, že suma 5.000,- eur na opravu úplne zdevastovaného bytu je primeraná, považovala za scestnú a v rozpore s akoukoľvek objektivitou a etikou. Výrok o trovách považuje za správny. Žalovaný a intervenient postupovali v konaní nehospodárne a zavinili, že sa pojednávanie odročovalo. Pojednávanie bolo zmarené pre nepripravenosť právneho zástupcu žalovaného ako aj intervenienta a bola im uložená lehota 30 dní na špecifikáciu námietok. Takto sa konanie predražovalo a trovy sa účtovali bezdôvodne. Za týchto podmienok súd mohol rozhodnúť aj s poukazom na ust. § 150 O.s.p. a trovy žalovaným a intervenientovi nepriznať.
6. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril intervenient, ktorý uviedol, že plnením sa dlžník dostane do omeškania, ak dlžník nesplní dlh riadne a včas. To predpokladá, že dlžník vie, kedy a v akej výške sa od neho očakáva plnenie. V prejednávanej veci nebolo zrejmé akú presnú výšku má žalovaný žalobkyni plniť. Nevedela to presne určiť ani žalobkyňa, keď sama uvádza, že sa jej malo poskytnúť primerané plnenie. Navyše intervenient pred začatím konania nahradil skutočnú škodu vo výške 3.013,11 eur. Žalobkyňa si síce svoje nároky uplatnila aj mimosúdne, avšak nevyčíslila skutočnú škodu. Podanou žalobou sa domáhala zaplatenia sumy 7.000,- eur bez presnej špecifikácie skutočnej škody s tým, že už v čase podania žaloby bolo zrejmé, že na posúdenie a preukázanie uplatneného nároku bude nutné nariadenie znaleckého dokazovania.
7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý má za to, že v konaní bolo znaleckým dokazovaním vyčíslená skutočná škoda a pred začatím konania bolo vyplatených suma 3.013,11 eur. Rozdiel takto predstavuje sumu 1.695,90 eur, ktorú intervenient aj skutočne uhradil. Uviedol, že súhlasí s právnou argumentáciou intervenienta ohľadom nepriznania sumy 335,48 eur žalobkyni. Okrem toho je to práve žalovaný, ktorý pri správnej aplikácii ust. § 142 ods. 3 O.s.p. mal mať priznanú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.
8. Žalobkyňa podala písomné vyjadrenie, v rámci ktorého zopakovala svoje námietky a potvrdila, že intervenient jej zaslal dňa 14.03.2016 čiastku 1.695,90 eur, pričom v tomto rozsahu zobrala návrh na začatie konania späť a navrhla konanie zastaviť. Vo zvyšku žiadala, aby bol výroku rozsudku prvej inštancie potvrdený.
9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné sčasti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a sčasti zmeniť podľa § 388 CSP z nasledovných dôvodov:
10. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie je nepochybné a nesporné, že dňa 20.02.2013 dochádza k poškodeniu bytu žalobkyne vytečením horúcej vody v dôsledku prasknutia prstenca spoja potrubia v stúpajúcom rozvode teplej úžitkovej vody, pričom práve toto potrubie bolo montované žalovaným. Čo sa týka samotnej zodpovednosti za škodu medzi účastníkmi nebolo sporné, že za danú škodu na byte žalobkyne zodpovedá práve žalovaný, pričom samotná výška škody spôsobená žalovanej bola ustálená v konečnom dôsledku tromi znaleckými posudkami. Znalecký posudok Ing. Jána Lovíška zohľadnil náklady na opravu elektronických zariadení a elektroinštalácií s tým, že náklady na vrátenie do pôvodného stavu predstavovali sumu 532,18 eur s DPH po odpočítaní amortizácie 451,89 eur s DPH. Rozdiel tak činí v DPH 80,29 eur. Obdobne zo znaleckého posudku Ing. Pavla Leštacha vyplýva výška účelne vynaložených nákladov na vrátenie bytového zariadenia do pôvodného stavu, ktorá je vyčíslená na sumu 1.761,74 DPH z čoho po odpočítaní amortizácie predstavujú náklady 1.506,55 eur, teda rozdiel v rámci amortizácie predstavuje 255,19 eur a spolu s pripočítaním amortizácie vo výške 80,29 eur zistenej Ing. Jánom Lovíškom takto rozdiel predstavuje sumu 335,48 eur, ktorá je predmetom odvolacieho konania zo strany odvolacieho súdu, nakoľko intervenient namieta práve rozdiel priznaný zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k tejto amortizácii.
11. Vo vzťahu k amortizácii sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie. Spor spočíva teda v otázke, čo je škodou, ktorú má škodca nahradiť a ako vysoká táto škoda v prejednávanej veci je. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. Ak sa vyjadruje škoda porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov vyjadrenú v peniazoch nutnú k obnoveniu pôvodného majetkového stavu. Pri škode vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej potom musí byť prihliadnuté k všeobecnej cene veci v dobe poškodenia a k rozsahu poškodenia, pričom od čiastky vyjadrujúcej náklady na opravu by mala byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu veci. Pri skúmaní, či vynaložené prostriedky len obnovili pôvodný majetkový stav alebo ho zhodnotili je teda potrebné zrovnávať hodnotu veci pred poškodením a hodnotu po oprave. Ide pritom o hodnotu celej veci, nielen hodnotu jej súčasti. Neplatí totiž, že zvýšením hodnoty súčasti by sa automaticky vo väčšom rozsahu zvýšila aj cena celej veci. Z toho teda vyplýva, že nutnosť odpočítania čiastky zodpovedajúcej zhodnoteniu danej veci od celkových nákladov na opravu neznamená, že by predmetný byt výmenou starých súčastí za nové bol v celom rozsahu zhodnotený, čo treba starostlivo skúmať. Pri znaleckom posudku, ktorý vypočítaval náklady na opravu poškodenej linky a elektroinštalácie možno v konečnom dôsledku zhodnotiť, že všeobecná hodnota zvyškov bola stanovená na rovnú nulu, pretože zvyšky elektroinštalačných komponentov zaplavenej elektroinštalácie by tu boli nepredajné, nevhodné pre ďalšie použitie. Z tohto potom následne vyplýva, že výmenou nefunkčnej elektroinštalácie za funkčnú nedochádza v konečnom dôsledku k zhodnoteniu bytu, ale k uvedeniu bytu do pôvodného stavu tak, aby bol použiteľný z hľadiska elektroinštalačných rozvodov. Preto pokiaľ potom súd prvej inštancie nezohľadnil tzv. amortizáciu v rámci tohto znaleckého posudku jeho rozsah bol správny a korektný. Nejedná sa o nahrádzanie znaleckého dokazovania tak ako sa mylne domnieva intervenient na strane žalovaného, ale o postup súdu, ktorý prehodnotil výsledky znaleckého dokazovania a z hľadiska vzorcov, ktoré sa v danom znaleckom posudku zrejmé pri výpočte všeobecných nákladov na opravu pokiaľ neodpočítal všeobecnú hodnotu po zásahu, s takýmto postupom súdu prvej inštancie sa možno stotožniť.
12. Obdobná je situácia aj pri druhom znaleckom posudku, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie a to konkrétne znaleckého posudku Ing. Pavla Leštacha, ktorý presne v stanovení výšky škody stanovil náklady na opravu 2 kusov válend na sumu 333,- eur, avšak skutočnú výšku škody stanovil po odpočítaní amortizácie na 272,70 eur. Kúpeľňová skrinka náklady na opravu 55,- eur, skutočná výška škody 49,22 eur, konferenčný stolík náklady na opravu 40,- eur, výška škody 37,45 eur, náklady na opravu sedacej súpravy 80,- eur, výška škody 60,73 eur, náklady na opravu kresla 149,- eur, výška škody 115,51 eur, náklady na opravu podlahy 847,74 eur, skutočná výška škody 820,01 eur a náklady na uvedenie dverí do pôvodného stavu 257,- eur, výška škody 150,93 eur. Práve v týchto čiastkach spočíva rozdiel medzi znaleckým posudkom a súdom priznanou čiastkou, pričom v konečnom dôsledku sa jedná o sumu 255,19 eur. Ťažko tu následne stanoviť, že by výmenou týchto komponentov došlo k zhodnoteniu bytu, pretože výmenou konferenčného stolíka, sedacej súpravy, válend došlo len k navráteniu do pôvodného stavu obdobne ako pri podlahe a interiérových dverách a nemožno tu hovoriť o zhodnotení daného bytu, preto ani v tomto prípade tu nebol dôvod preto, aby bola zohľadňovaná tzv. amortizácia tak ako
to stanovil znalec vo svojom posudku a preto v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvej inštancie, ktorý priznal žalobkyni nárok bez odpočítania tzv. amortizácie.
13. Preto v konečnom dôsledku odvolanie intervenienta na strane žalovaného vo vzťahu k amortizácii dôvodné nebolo.
14. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkami zo strany žalobkyne vo vzťahu k nepriznaniu uplatnených úrokov z omeškania.
15. V náväznosti na ust. § 517 ods. 2 OZ platí, že vzhľadom k tomu, že pri nároku na náhradu škody nie je v Občianskom zákonníku určená doba plnenia je potrebné vychádzať z toho, že škodca je povinný plniť prvý deň potom ako bol veriteľom o splnenie požiadaný. Z tohto hľadiska je napr. v trestnom konaní obvykle rozhodujúce, kedy bol obvinený zoznámený s výsledkami vyšetrovania a tiež sa dozvedel o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody. Ak nedošlo k požiadaniu dlžníka skôr, je potrebné za kvalifikovanú výzvu považovať žalobu. Dňom splatnosti pohľadávky je potom deň po doručení tejto žaloby žalovanému, čo však nie je prejednávaný prípad. V prejednávanej veci žalobkyňa si svoju škodu riadne vyčíslila, uplatnila ju u škodcu, ktorý jej škodu spôsobil a zároveň mu poskytla aj primeranú lehotu, čo nebolo medzi účastníkmi sporné, na úhradu tejto čiastky. Preto na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu úrokov z omeškania, avšak vzhľadom k tej skutočnosti, že v liste, ktorý adresovala žalovanému mu poskytla lehotu do 10.12.2013 odo dňa nasledujúceho, t.z. odo dňa 11.12.2013 sa žalovaný dostáva do omeškania. Pokiaľ mal tento výhrady voči uplatnenej škode zo strany žalobkyne, nič mu nebránilo v tom, aby čiastočne škodu, do výšky ktorú uznával aj zaplatil. Pokiaľ tak neurobil vzniklo žalobkyni nárok odo dňa 11.12.2013 na úrok z omeškania vo výške 9,25% z dlžnej sumy, ktorá činí čiastku 2.031,38 eur a to až do momentu zaplatenia tejto čiastky.
16. Preto vo vzťahu k úrokom z omeškania dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k tomu právnemu záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v časti kde bol nárok čo úrokov z omeškania zamietnutý zmeniť a žalobe vyhovieť a to čiastočne vo vzťahu k nároku žalobkyne, kde sa domáhala priznania úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej zamietavej časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne vo vzťahu k čiastočnému zamietnutiu úrokov z omeškania a preto v tejto časti bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený.
17. Ďalej faktom je, že potom ako bola vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu, žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti čo do 1.695,90 eur z dôvodu, že intervenient jej zaslal dňa 14.03.2016, t.z. po vyhlásení rozsudku vo veci samej sumu 1.695,90 eur. Vzhľadom na tú skutočnosť, že v prejednávanej veci čo do istiny, t.z. čo do sumy 1.695,90 eur odvolanie zo strany žiadneho z účastníkov podané nebolo, v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknutý. Preto procesný úkon späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne nebolo možné zobrať v prejednávanej veci do úvahy a preto o tomto podaní zo strany žalobkyne odvolací súd ani nerozhodoval.
18. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkami zo strany intervenienta vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový civilný sporový poriadok, ktorý s prihliadnutím na prechodné ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá uvádza, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Z tohto potom následne vyplýva, že keďže súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý mu umožňoval použitie ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré v konečnom dôsledku nebolo transformované do nového Civilného sporového poriadku, pretože tento zaviedol len princíp úspechu vo veci, posudzoval dané odvolanie odvolací súd podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku s prihliadnutím na tú skutočnosť, aby právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostali zachované. 19. Z ust. § 142 ods. 3 O.s.p. potom platí, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd mu môže priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Z tohto potom následne vyplýva, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzal z toho skutkového základu,
že výška plnenia v prejednávanej veci s prihliadnutím na námietky zo strany intervenienta závisela od znaleckého posudku. Podľa ods. 3 nemožno postupovať vtedy, ak znalecký posudok bol vykonaný k doloženiu základu nároku, čo však nie je prejednávaný prípad. Súd prvej inštancie nevychádzal z tej premisy, že neúspech je v pomerne nepatrnej časti, ale vychádzal z toho skutkového základu, že výška plnenia závisela od znaleckého posudku. Nebolo možné iným spôsobom preskúmať námietky zo strany intervenienta vo vzťahu k výške spôsobenej škody len formou znaleckého dokazovania. Preto bol v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že s prihliadnutím na výsledky znaleckého dokazovania, ktoré dokladovali nároky žalobkyne, má žalobkyňa nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.z. v rozsahu 100%. Faktom však je, že pri rozhodovaní o samotnej náhrade trov konania sa potom základná sadzba odmeny vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia tak, ako to predpokladalo pôvodné ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Základ nároku bol v konečnom dôsledku v prejednávanej veci daný. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti rozhodovania o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
20. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy v odvolacom konaní mala v prevažnej miere úspech práve žalobkyňa a preto odvolací súd rozhodol tak, že jej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku rozhodne súd aj bez návrhu, v rozhodní ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).