Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/6/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská energetika a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, právne zastúpeného JUDr. Marek Hrouda, advokát, Krmanova 16, Košice, proti žalovanému: BYTERM s.r.o., Sídlisko I. 1008, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 668 879, právne zastúpeného JUDr. Tomáš Saladiak, advokát, M. R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 30.460,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Cb/42/2012-127 zo dňa 13.7.2015, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topoľu (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.460,33 eur s 0,04 % úrokom z omeškania denne zo sumy 30.458,67 eur od 17.2.2012 do zaplatenia, trovy konania vo výške 1.827,50 eur a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 5.634,48 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal v danej právnej veci za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 1.12.2005 k uzatvoreniu nepomenovanej zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to zmluvy o združenej dodávke oprávnenému odberateľovi. Za dodanú elektrinu, distribúciu a prenos elektriny, ako aj systémové služby a náklady systému, žalobca v súlade s dohodnutými podmienkami žalovanému vyfakturoval cenu za obdobie od januára do decembra 2008 vo výške 32.423,84 eur. Cena zahŕňala odberné miesta žalovaného, a to Sídlisko I. Duklianskych hrdinov a Boženy Nemcovej Vranov nad Topľou, pričom žalovaný takto vyúčtovanú cenu žalobcovi neuhradil. Faktúru vystavenú žalobcom reklamoval a tvrdil, že meracie zariadenie elektromer na odbernom mieste Boženy Nemcovej, Vranov nad Topľou, nie je v poriadku. Na základe reklamácie odberateľa bol elektromer v mesiaci január 2009 prekontrolovaný žalobcom na mieste samom s výsledkom, že žalovaným namietaný voľný chod elektromera sa nepotvrdil. Vzhľadom na opakované sťažnosti zo strany odberateľa bol elektromer odmontovaný a podrobený kontrole Slovenskej legálnej metrológii, n. o., pričom ide o organizáciu oprávnenú vykonávať kontroly meradiel, aj elektromerov. Na základe opätovného preskúšania, otvorenia meradla bolo potvrdené, že meradlo je funkčné, v poriadku a spotreba elektrickej energie bola nameraná správne. S poukazom na zistený skutkový stav mal súd za preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný a preukázaný. Spotrebu elektriny vyúčtovanú žalobcom súd považoval za správnu s prihliadnutím na konštatovanie Slovenskej legálnej metrológie, n. o., že meradlo bolo funkčné a v poriadku, a teda žalobcom požadovaná cena za elektrinu je

vypočítaná správne. K námietke žalovaného, že Slovenská legálna metrológia, n. o., podlieha žalobcovi, uviedol, že Slovenská legálna metrológia, n. o., vykonáva metrologickú kontrolu meradiel podľa Zákona o metrológii, zákon č. 142/2000 Z. z. a je oprávnená na overovanie meradiel. S prihliadnutím na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny spotrebovanej elektriny a dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 1,66 eur, spolu vo výške 30.450,33 eur. Súd nevykonal v súdnom konaní dokazovanie požadované žalovaným. Preverovanie meradla znaleckým dokazovaním by tohto času neprinieslo objektívne závery, keďže elektromer bol v rámci preskúšania rozobratý a bol porušený jeho pôvodný stav. Taktiež znalecké skúmanie na overenie množstva odobratej elektrickej energie by nebolo účelné, nakoľko v súčasnosti nie je možné zistiť, aké spotrebiče mal odberateľ na predmetnom odbernom mieste v roku 2012, a čo spôsobilo zvýšenú spotrebu elektriny. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 269 ods. 2, § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 27 ods.1, §29 ods. 2, písm. a), f), § 29 ods. 1, § 35 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že neplnením peňažného záväzku včas vznikol žalobcovi nárok požadovať aj úrok z omeškania, ktorého výška bola účastníkmi dohodnutá v článku 4 bod 12 Obchodných podmienok, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania z ceny spotrebovanej elektriny vo výške 0,04 % denne odo dňa 17.2.2012 do zaplatenia.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, platný do 30.6.2016) a priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 1.827,50 eur a z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu vo výške 5.634,78 eur, ktoré trovy v rozsudku podrobne špecifikoval.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku uvedeného vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy tvrdenia žalovaného. O tom, že žalobcom nameraná spotreba elektrickej energie nezodpovedá skutočnosti, svedčia aj listinné dôkazy, a to faktúry pred žalovaným obdobím, ako aj tesne po ňom, za ktoré dodávku elektrickej energie žalobca vystavil žalovanému a sú toho priamym dôkazom. Ani jedna z nich totiž nevypovedá o tak extrémne vysokej spotrebe elektrickej energie a naopak tieto faktúry podporne preukazujú tvrdenia žalovaného, že pri meraní spotreby elektrickej energie došlo v elektromere k primeranej chybe, resp. k inému neoprávnenému zásahu, ktorý nemusel zanechať na elektromere stopy poškodenia. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný v súdnom konaní domáhal znaleckého dokazovania, ktoré by spoľahlivo vylúčilo súdny zásah do elektromera, resp. ktoré by preukázalo skutočnú spotrebu elektrickej energie v objekte žalovaného. Nestotožňuje sa preto s názorom súdu, že takéto dokazovanie neprinieslo by objektívne závery a takýmto postupom bolo žalovanému odňaté právo brániť sa proti jednostranným meraniam spotreby žalobcu. Namerané hodnoty spotreby na deň predstavujú 47 kwh na hodinu prevádzky nepretržite, pričom taká spotreba elektrickej energie zodpovedá spotrebe strojárskej továrni, ktorá má nepretržitú prevádzku na 3 smeny, alebo spotrebe elektrickej energie 25 obytných domov. Takýto odber žalovaný s navrhovateľom nikdy zmluvne nedohodol a tak na obrovskú zmenu v spotrebe elektrickej energie dokonca žalobcom ani nebol upozornený. Po reklamácii žalovanej faktúry zo strany žalovaného došlo k výmene elektromera žalobcom, čo opätovne navodilo pôvodný stav spotreby. K tomuto faktu sa žalobca nevyjadril. Poukázal na článok 3 Obchodných podmienok pre zmluvy o združenej dodávky elektriny pre firmy a generácie, kde je základným údajom pre fakturovanie ceny za dodávku elektriny údaj o jej odobranom množstve na určenom meradle. Ak spotrebu nemožno určiť, resp. preukázateľne došlo k zmenám v spotrebe elektriny na odbernom mieste, určí sa množstvo odobratej elektriny podľa hodnôt dosiahnutých za príslušné fakturačné obdobie, alebo dodatočne podľa výšky spotreby v nasledujúcom fakturačnom období, prípadne dohodou. Vydeklarovaná spotreba elektriny je vzhľadom na podmienky, za ktorých ju žalovaný mal odoberať, nereálna, a žalovaný takéto množstvo elektriny od žalobcu nikdy neodobral. Na základe uvedeného preto považuje rozhodnutie Okresného súdu za nepreskúmateľné, trvá na podanom odvolaní a žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

5. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, elektromer bol v úplnom poriadku, nedochádzalo k jeho pretáčaniu tak, ako sa to snaží namietať žalovaný. Elektromer bol predmetom skúmania opakovane a vždy s tým istým záverom. Žalobca vystavil faktúry, ktoré boli predmetom súdneho sporu, výlučne na základe spotreby zistenej z elektromeru. Ani v rámci prvostupňového konania nebolo zistené žiadne pochybenie na strane žalobcu. Naopak, žalobca opätovne uvádzal, že závisí výlučne na žalovanom ako zákazníkovi, aby si zvolil správny program a používal spotrebiče, ktorú majú priemernú spotrebu elektriny. Žalobca sa nevie vyjadriť, akým

spôsobom žalovaný elektrinu spotreboval, alebo jej spotrebovanie umožnil. Pokiaľ žalovaný namieta iný neoprávnený zásah, nič také v priebehu súdneho konania preukázané nebolo a znalecké dokazovanie nebolo možné vykonať, pretože predmetný elektromer je uchovaný v metrologickom laboratóriu v Prešove, ale keď došlo k jeho preskúmaniu v zmysle požiadaviek žalovaného, ktoré sa uskutočnilo, elektromer už nie je v pôvodnom stave, takže jeho metrologické vlastnosti už nie sú identické, ako v čase inštalácie na odbernom mieste a pred jeho otvorením. Keďže sa elektromer nedal opätovne použiť, bol žalovaným namontovaný nový elektromer. Žalobca sa opätovne nevie vyjadriť k tomu, akým spôsobom žalovaný po výmene elektromera elektrinu spotreboval, alebo jej spotrebovanie umožnil. Má za to, že vo veci bolo vykonané vyčerpávajúce dokazovanie, neboli preukázané tvrdenia žalovaného, rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne preskúmateľné a prvostupňový súd vo veci rozhodol skutkovo, aj právne správne. Žiadal ho potvrdiť a žiadal nahradiť aj trovy odvolacieho konania.

6. K uvedenému sa žalovaný už písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., platný a účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 3 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Uvedené ustanovenie § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a pre upresnenie dodáva:

11. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákona platného do 30.6.2016, ďalej len „O.s.p.“), účastníci (strany sporu) sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

12. Z uvedeného ustanovenia zákona platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vyplýva, že súd určuje rozsah a mieru, v ktorej sa dokazovanie vykoná. Len súd má právo rozhodnúť o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná a ktoré nie. Súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré majú byť preukázané v skutočnosti pre posúdenie uplatňovaného nároku nerozhodne, alebo právne bezvýznamné. O nevykonaní dôkazu súd vždy rozhoduje uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, avšak dôvody svojho rozhodnutia uvedie v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd poznamenáva, že súd však nie je povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré účastníci v priebehu konania navrhli, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci, súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia, k takémuto rozhodnutiu vedú. Ich vykonanie je podmienené výnimočnosťou takéhoto postupu súdu a nevyhnutnosťou ich vykonania pre rozhodnutie vo veci. Ide o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vykonať. Je potrebné uviesť, že vo veciach tzv. sporového konania, ktoré je ovládané prejednacou zásadou, túto výnimku je potrebné interpretovať reštriktívne a tento výnimočný postup súd musí náležite odôvodniť, aby nemohol byť považovaný za ľubovôľu. Z uvedeného vyplýva, že nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom, nie je postupom, ktorým

by odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Správne bolo konštatovanie súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci nebolo účelné vykonať znalecké dokazovanie, keďže takéto dokazovanie bolo vykonané odbornou organizáciou so súhlasom nielen žalobcu ale aj žalovaného a po jeho vykonaní už nebolo možné vykonať iné znalecké dokazovanie nanovo.

13. Aj podľa novej právnej úpravy (CSP) súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy a výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde. Súd musí však dbať na to, aby nevylúčil taký dôvod, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento skutkový poznatok nebude môcť preukazovať iným dôkazom. Znamená to, že ani podľa tejto úpravy by vykonanie takéhoto žalovaným navrhovaného dôkazu dôkazu nebolo v zmysle uvedeného možné.

14. Súd prvej inštancie takýto postup o nevykonaní tohto dôkazu náležite odôvodnil a preto odvolací súd považuje jeho postup za zákonný a správny. Žalovaný ani inými dôkazmi svoje tvrdenia nepreukázal a preto ani iný výsledok predmetného konania nemohol byť dosiahnutý. Preto ani ďalšie odvolacie námietky žalovaného výsledok odvolacieho konania zmeniť nemohli.

15. Z uvedených dôvodov preto bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne.

16. Žalobca bol v konaní úspešný a preto mu súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodol tak podľa § 255, ods.1, § 396 ods.1, § 262 ods. 2, CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .