Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/104/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Logman a.s., Jaskový rad 75, Bratislava, IČO: 46 343 008, práv. zast. advokátskou kanceláriou advocatius s.r.o., Palackého 12, Bratislava, proti žalovanému ANTES PLUS, s.r.o., Cyrila a Metoda 1, Michalovce, IČO: 31 695 132, práv. zast. JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, Námestie Slobody 3, Michalovce, o zaplatenie 95.193,99 EUR s príslušenstvom, a o odvolaní oboch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 26Cb/65/2010-749 zo dňa 17.12.2014 a proti uzneseniu č.k. 26Cb/65/2010-804 z 2.3.2015, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 26Cb/65/2010-749 zo dňa 17.12.2014 v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 71.161,59 EUR s 14,25% p.a. úrokom z omeškania od 22.1.2008 do zaplatenia p o t v r d z u j e a vo zvyšku rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 26Cb/65/2010-804 zo dňa 2.3.2015 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 24.032,40 EUR spolu s 9,25% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 7.269,47 EUR od 1.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 9.493,46 EUR od 1.6.2011 do zaplatenia a zo sumy 7.269,47 EUR od 1.6.2011 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca je povinný žalovanému nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 49,51% na účet právneho zástupcu žalovaného, tak ako budú vyčíslené samotným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o nárok na vrátenie 71.161,59 EUR, ktorý predstavuje 10% z ceny zádržného v zmysle zmluvy o dielo žalobca oprávnenosť nároku odôvodňoval článkom X. ods. 13. Zmluvy o dielo, podľa ktorého: „predčasné ukončenie tejto zmluvy bez ohľadu na to, z akého dôvodu sa tak stalo, neovplyvňuje práva, nároky, ani zodpovednosť žiadnej zo zmluvných strán, ktoré vznikli pred jej ukončením.“ Ide o nárok žalobcu na sumu vo výške 71.161,59 EUR, (ktorá bola žalovanému uhradená v rozpore so zmluvou), táto existovala ešte pred ukončením zmluvy. Podľa článku IV. bod 2. Zmluvy o dielo „Dielo bude počas realizácie financované mesačnými faktúrami do výšky 90% z celkovej zmluvnej ceny bez DPH. Zvyšných 10% uhradí objednávateľ v termíne do 14 kalendárnych dní od nadobudnutia právoplatného kolaudačného rozhodnutia pre užívanie stavby. Konečná fakturácia bude obsahovať sumarizáciu všetkých uhradených faktúr od začiatku stavby. Zadržaná suma bude uhradená len za predpokladu, že zároveň budú odstránené všetky závady v ukončenej stavbe zistené pri preberacom konaní a ktoré budú ukončené podpisom protokolu o odovzdaní a prevzatí stavby zástupcami zmluvných strán.“ Dodatkom č. 1. k

zmluve článok IV. ods. 2. sa účastníci dohodli, že sa mení a dopĺňa takto: „Dielo bude počas realizácie financované mesačnými faktúrami do výšky 90% z celkovej zmluvnej ceny bez DPH. Zvyšných 10% uhradí objednávateľ takto: 5% zo zadržanej sumy uhradí objednávateľ do štrnástich dní po odovzdaní a prevzatí diela a zvyšných 5% po nadobudnutí právoplatného kolaudačného rozhodnutia.“ Žalobca vo svojej právnej argumentácii odkazoval na legislatívny význam nahrádza sa, mení sa, s tým, že nedošlo k vypusteniu druhej vety v článku IV. bod 2., to znamená, že ostala v platnosti veta „Zadržaná suma bude uhradená len za predpokladu, že zároveň budú odstránené všetky závady ukončenej stavby zistené pri preberacom konaní a ktoré budú ukončené podpisom o odovzdaní a prevzatí stavby zástupcami zmluvných strán“. Zo strany žalobcu došlo k vyplateniu časti ceny diela v rozpore s dojednaním. Poukázal na výkladové pravidlá vôle podľa § 266 Obchodného zákonníka. V odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o dielo v súlade s ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 30.5.2007, v znení dodatku č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 10.4.2007, dodatku č. 2 z 31.12.2007. Stavba bola skolaudovaná vydaním rozhodnutia dňa 31.3.2008. Žalovaný počas celého konania trval na argumentácii, že vady diela uvedené v súpise k prílohe č. 1 odstránil, o čom svedčí zápis Ing. C. L. zo dňa 1.4.2008. Ing C. L. ako svedok vypovedal, že po podpísaní preberacieho protokolu sa na stavbe nenachádzal. Neriešil akým spôsobom sa odstránili vady. Spochybnil záznam na súpise vád zo dňa 1.4.2008. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v posudzovanom prípade žalobca ako objednávateľ mohol odstúpiť od zmluvy podľa čl. X. bod 6. zmluvy. Zhotoviteľovi neurčil dodatočne primeranú lehotu na splnenie záväzku a nepostupoval podľa dl. X. bod 4., podľa ktorého zhotoviteľ môže odstúpiť od zmluvy, len ak objednávateľovi písomne bezvýsledne určil dodatočnú primeranú lehotu na splnenie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy (ak tieto neplní) s upozornením, že po uplynutí tejto lehoty odstúpi od zmluvy. Objednávateľ je povinný prevziať nedokončené práce zápisnicou o prevzatí a uhradiť dosiaľ neuhradené práce. Preto súd odstúpenie od zmluvy žalobcom považoval za neplatné, žalobca nevyzval žalovaného, neurčil písomne dodatočnú lehotu. Poukázal na obsah zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 17.12.2007, v ktorom je výslovne uvedené, že objednávateľ zadrží sumu 5% z celkovej zmluvnej ceny do doby vydania kolaudačného rozhodnutia. Nie je to podmienené odstránením všetkých vád a nedorobkov uvedených v prílohe č. 1 (Súpis vád a nedorobkov zo dňa 14.12.2007). Celková zmluvná cena bola dohodnutá vo výške 28.876.132,- SK. Poukázal na to, že žalobca zastúpený prokuristom Ing. Jaromírom Algayerom nespochybňoval dojednanie v dodatku č. 1. Uviedol len, že to podpísal preto, lebo mu to zhotoviteľ predložil, predpokladal, že ostala v platnosti posledná veta upravujúca zádržné. Súd prvej inštancie v súvislosti s argumentami žalobcu, že nedošlo k zmene sporného článku v dodatku č. 1, poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 23 Odo 1450/2006, zo dňa 29.04.2009, ktorý je na tento prípad aplikovateľný (rovnaká úprava v SR), podľa ktorého : I zápisom v stavebnom denníku je možno urobiť dohodu o zmene zmluvy o dielo. Je tomu však iba v prípade, ak k tomu smeroval prejav vôle strán; nie každý zápis v stavebnom denníku podpísaný obidvoma stranami predstavuje dohodu o zmene zmluvy. Táto skutočnosť musí vyplývať zo skutkového zistenia súdu. V súvislosti s dodatkom č. 1 k zmluve o dielo súd prvej inštancie uviedol, že účastníci zmluvy nie sú legislatívci, aby striktne dodržovali pojmy mení sa, nahrádza sa, dopĺňa sa. Súd vychádzal z vôle a úmyslu zmluvných strán, čo týmto ujednaním sledovali a následne z ich správania. Poukázal na to, že v zápise je jasne deklarované, že 5% z celkovej zmluvnej ceny bude zadržaných do doby vydania kolaudačného rozhodnutia, účastníci nepodmienili vyplatenie ostávajúcej časti ceny odstránením týchto vád. Ujednanie korešponduje so znením dodatku č. 1. V zápise presne určili výšku ceny diela. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že toto obmedzenie vyplýva z povinnosti zmluvných strán konať tak, aby nedochádzalo k takému výkonu práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Túto povinnosť upravuje § 265 Obch. zák., v zmysle ktorého je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku každé konanie, ktoré smeruje k podstatnému narušeniu formálnej právnej rovnosti zmluvných strán. Najmä ide o prípad, pri ktorom sa nesleduje hospodársky cieľ. V prípade zádržného by išlo o konanie proti pravidlám poctivého obchodného styku, ak by nešlo o úmysel zabezpečiť práva objednávateľa na riadne plnenie povinností zhotoviteľa zo zmluvy, ale sledovalo by sa ním poškodzovanie druhej strany. Súd konštatoval, že zádržné, ktoré je viazané do doby odstránenia vád diela alebo do ukončenia záručnej doby nie je v rozpore so zásadami pocitového obchodného styku. Avšak treba vychádzať zo samotného účelu a zmyslu zádržného, ktorý má charakter zabezpečenia pre riadne plnenie. Konanie žalobcu, aby žiadal vrátenie 10% zádržného v zmysle ním považovaného platného dojednania po odstránení všetkých vád by bolo v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Žalobca vadu atiky odstránil, uplatňuje si nárok na náhradu škody. V prípade ďalšej vady - výmeny dreveného podstavca za kovový, účtuje zmluvnú pokutu a sám spôsobil vadu v projekte. Uviedol, že treba mať na pamäti účel a zmysel zádržného. Zádržné slúži na zabezpečenie odstránenia vád. Objednávateľ nemal záujem na odstránenie vady výmeny podstavca zhotoviteľom, čo vyplýva z jeho

správania keď odstúpil od zmluvy. V prípade, ak by súd priznal nárok žalobcu na vrátenie 71.161,59 EUR, išlo by o ďalšiu sankciu za porušenie zmluvy (neodstránenie vady). Súd prvej inštancie pri rozhodovaní musí brať aj zreteľ na spravodlivú úpravu práv a povinnosti medzi subjektmi právneho vzťahu, preto nárok žalobcu na vrátenie zádržného vo výške 71.161,59 EUR považoval za nedôvodný. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nárok na náhradu nákladov potrebných k odstraňovaniu vady vykonaním opravy, teda k tomu, aby zhotoviteľ poskytol objednávateľovi také plnenie, aké bol podľa zmluvy povinný, zodpovedá právo zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady vykonania opravy. Nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzku zo zodpovednosti za vady sa však nie je možné domáhať z titulu náhrady škody. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zádržné sa v stavebníctve uplatňuje na zabezpečenie pohľadávok objednávateľov voči zhotoviteľovi diela. Zádržné predstavuje určitú časť dohodnutej zmluvnej ceny, ktorú zadržuje objednávateľ do doby preukázania splnenia kvalitatívnych parametrov odovzdávaného diela. Súvisí s platobnými podmienkami dohodnutými medzi zmluvnými stranami, t.j. podstata spočíva v oddialení splatnosti časti zmluvnej ceny dohodnutej medzi objednávateľom a dodávateľom .V prvom rade je potrebné uviesť, že v rámci zásady zmluvnej voľnosti majú zmluvné strany právo si dohodnúť cenu za vykonanie, v rámci toho aj jej platobné podmienky. Toto právo vyplýva najmä z ustanovení zmluvy o dielo, upravená §§ 536 až 565. Jediným kogentným ustanovením je § 536. Z tohto ustanovenia vyplýva základná povinnosť zhotoviteľa vykonať určité dielo a povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie. V kontexte s uvedeným je potom relevantné ustanovenie § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Z uvedeného vyplýva, že zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo až jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi. Na tento moment sa potom viaže zákonná povinnosť objednávateľa zaplatiť za jeho vykonanie. Toto má následne význam pre dojednanie o cene za dielo, resp. o jej splatnosti. Podľa § 546 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Na základe uvedeného ustanovenia je teda povinnosť objednávateľa zaplatiť dohodnutú cenu viazanú na riadne ukončenie diela a na jeho odovzdanie objednávateľovi. Toto ustanovenie už nemá kogentný charakter, a preto umožňuje, aby sa zmluvné strany odchýlili od tohto pravidla a dohodli si vzájomne iné podmienky splatnosti. Vyplýva to z ustanovenia § 548 Obchodného zákonníka, podľa ktorého objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. teda uprednostňuje zmluvne dohodnutý čas platenia. Účastníci si môžu dohodnúť iný časový okamih, ktorým vzniká nárok zhotoviteľa na zaplatenie celej ceny za dielo, ako aj spôsob jej zaplatenia (po častiach, preddavkovo, po určitej dobe odovzdania diela .....), t.j. aj po čase splnenia povinnosti vykonať dielo. Toto obmedzenie vyplýva z povinnosti zmluvných strán konať tak, aby nedochádzalo k takému výkonu práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V prípade zádržného by išlo o konanie proti pravidlám poctivého obchodného styku, ak by nešlo o úmysel zabezpečiť práva objednávateľa na riadne plnenie povinností zhotoviteľa zo zmluvy, ale sledovalo by sa ním poškodzovanie druhej strany. Súd konštatuje, že zádržné ktoré je viazané do doby odstránenia vád diela alebo do ukončenia záručnej doby nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. So zreteľom na uvedené považoval súd nárok na vrátenie vyplateného zádržného predstavujúceho 10% z ceny diela za nedôvodný. V súvislosti s ďalším nárokom na zmluvnú pokutu vyplývajúcu z neodstránenia vád súd prvej inštancie poukázal na § 544 ods. 1 Obč. zák. a článok XII. bod 2. Zmluvy, podľa ktorého ak zhotoviteľ neodstránil vadu v dohodnutom termíne, objednávateľ má právo uložiť zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 500,- Sk za každú vadu a za každý deň omeškania. Ďalej poukázal na prílohu č. 1. zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 14.12.2007 sú vymienené vady s termínom ich odstránenia. Žalovaný vadu uvedenú pod bodom 3 Zápisu - Opraviť klampiarske práce na oplechovaní strešnej atiky - Termín 30.4.2008 a vadu pod bodom 12 - vymeniť drevený podstavec pod elektrické rozvádzače za kovové profily JACKL s vyplnením podlahy so sadrokartónu“ - Termín 18.12.2007 - neodstránil. Súd prvej inštancie poukázal na výpovede svedkov G.. C. G., G.. G. G., G. T.O., B.. K.. C. R., G. E. K. D. G.. Ďalej poukázal na list žalovaného zo dňa 25.5.2007, z ktorého jednoznačne vyplýva, že mal vedomosť o nekvalitne vykonanej práci, čo je zrejmé z textu: „Čo sa týka skrytej vady vlhnutia stien, stotožňujeme sa s vyjadrením MUDr. G., že s najväčšou pravdepodobnosťou je to pretekanie od oplechovania atiky. Súhlasíme aj s vaším vyjadrením o nekvalite prevedenia oplechovania atiky.“ Preto ďalšie tvrdenie žalovaného o neúčelnosti vykonania opravy, len o estetickej vade, vlhnutie stien z iného dôvodu súd považoval za účelové. Súd považoval nárok žalobcu na účtovanie zmluvnej pokuty v zmysle článku XII. bod 2. Zmluvy za oprávnený. Vada atiky uvedená pod bodom 3. Prílohy č. 1 zo dňa 14.12.2007 mala byť odstránená do 30.4.2008. Žalobca účtuje zmluvnú pokutu za obdobie od 1.5.2008 do 12.7.2009, t.j. do času kedy odstúpil od zmluvy (t.j. 438 dní omeškania

x 500,-- Sk = 219.000,- Sk) vo výške 7.269,47 EUR. V súvislosti s vadou neodstránenia dreveného podstavca pod elektrické rozvádzače za kovové profily súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný aj napriek tej skutočnosti, že žalovaný v prípade umiestnenia elektrického rozvádzača postupoval v súlade s projektovou dokumentáciou, neupozornil objednávateľa na nevhodnosť takéhoto riešenia zodpovedá podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím odovzdaných vecí a daných pokynov. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 9.493,46 EUR za dôvodný. Ďalej uviedol, že porušením záväzkovej povinnosti vykonať riadne dielo predpokladá rovnako zodpovednosť za vady, tak isto zodpovednosť za škodu. Zodpovednosť za škodu je daná za inú ujmu, než je vadné vykonanie samotného diela. Škoda je ujma, ktorá vznikla ako následok tohto vadného plnenia. Majetková ujma, spočíva nie vo vadnosti samotného predmetu opravy, ale v znehodnotení opravovanej veci v dôsledku vadného plnenia je škoda, ktorá z vady vznikla a je odškodniteľná v rámci náhrady škody. Nárok na náhradu nákladov potrebných k odstraňovaniu vady vykonaním opravy, teda k tomu, aby zhotoviteľ poskytol objednávateľovi také plnenie, aké bolo podľa zmluvy povinný, zodpovedá právu zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady vykonania opravy. Nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzku zo zodpovednosti za vady sa však nie je možné domáhať z titulu náhrady škody. Preto súd nárok žalobcu neposudzoval cez ustanovenia nároku na náhradu škody ale cez ustanovenia nárokov zo zodpovednosti za vadné plnenie. V konaní žalobca preukázal, že vady spočívajúcu v atike si dal odstrániť treťou osobou spoločnosťou MPVM, s.r.o. cenu za vykonanú opravu vo výške 16.913,92 EUR uhradil. Za nedôvodnú považoval obranu žalovaného, že ide o neprimerane vysokú sumu, niekoľkokrát bol vyzvaný na odstránenie tejto vady a ak ju aj odstraňoval robil to len čiastkovo. Vada nespočívala len v tom, že dochádzalo k zatekaniu stien ale vada spočívala v tom, že v rozpore s projektovou dokumentáciou sa od projektu odchýlil bez toho, aby to bolo odsúhlasené zmluvnými stranami. Svedok Ž. G.; stavbyvedúci žalovaného vo výpovedi potvrdil, že zmena oproti projektu vyhotovenia atiky bola po dohode s pánom L.. Žalovaný súdu nepredložil relevantný dôkaz preukazujúci odsúhlasenie zmeny vykonania diela oproti predloženému projektu v časti atiky postupom dohodnutých v článku VIII. zmluvy. Skutočnosť, že o zmene spôsobu oplechovania mal vedomosť Ing. arch. Beseda neznamená odsúhlasenie tejto zmeny. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcom požadovaný nárok na náhradu nákladov v súvislosti s odstránením vady diela vo výške 7.269,47 EUR. V súvislosti s úrokom z omeškania súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil vzájomným návrhom podaním zo dňa 31.05.2011, kedy konkretizoval za aké obdobie z ktorej vady vyčísľuje zmluvnú pokutu. Preto súd dobu omeškania priznal od 1.6.2011 podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase omeškania, podľa ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Výšku z úrokov z omeškania priznal v rozsahu 9,25% ročne v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z. Úroková sadzba ECB bola vo výške 1,25%. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súvislosti so zaplatenou cenou odstránenia vady diela tretiemu subjektu počnúc dňom 1.6.2011 v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vo svojom odôvodnení sa súd nemohol zaoberať všetkými námietkami. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu. SR sp. zn. IV.115/03, podľa ktorého, všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými účastníkmi konania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v sume 24.032,40 EUR (25,25%). Neúspešný bol žalobca v rozsahu 74,75%. Vzhľadom k uvedenému súd úspešnému žalovanému priznal pomernú náhradu trov konania v rozsahu 49,51% (74,75% - 25,25%).

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obidvaja účastníci.

3. Žalobca podal odvolanie proti zamietajúcej časti rozsudku a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania a navrhol ho zmeniť tak, že žalovanému bude celkovo uložená povinnosť zaplatiť mu 95.193,99 EUR s úrokom z omeškania v sadzbe 14,25% p.a. zo sumy 9.493,46 EUR od 19.12.2007 do zaplatenia, v sadzbe 9,25% p.a. zo sumy 7.269,47 EUR od 31.5.2001 do zaplatenia. V súvislosti s vrátením sumy 71.161,59 EUR s príslušenstvom, ktorá predstavuje zádržné v zmysle ceny o dielo uviedol, že

žalovanému bolo celkovo zaplatených 28.132.332,- SK (z dôvodu platieb nad rámec 90%) a vzniklo mu s poukazom na poslednú vetu čl. IV ods. 2 zmluvy o dielo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie v sume 71.161,59 EUR (2.143.814,- SK) ako rozdiel sumy 28.132.322,- SK (skutočne zaplatená suma) a sumy 25.988.518,- SK (90% z ceny diela). Za nesprávny označil názor súdu prvej inštancie, že z čl. IV ods. 2 zmluvy o dielo bola vypustená posledná veta daného ustanovenia, na základe ktorej vznikol žalovanému nárok na sumu prevyšujúcu 10% z ceny diela len v prípade, že odstráni vady zistené pri preberacom konaní. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vôbec nevzal do úvahy podstatné okolnosti pre výklad prejavu vôle. Namietal, že nezohľadnil odpoveď žalobcu zo dňa 3.7.2008, ktorou reagoval na list žalovaného zo dňa 30.6.2008, ďalej, že nezohľadnil konanie samotného žalovaného, ktorý si aj po preberacom konaní účtoval platby iba do výšky 90%. Na preukázanie jeho tvrdenia, že v dodatku č. 1 sa odpísali posledné dve vety, poukázal na tú skutočnosť, že nebola uvedená ani predposledná veta „Konečná fakturácia bude obsahovať sumarizáciu všetkých neuhradených faktúr od začiatku stavby“, na ktorej vypustenie by nebol v konečnom dôsledku ani žiaden logický dôvod. Ďalej uviedol, že o výklade dodatku č. 1 tak, že sa nevypúšťali posledné dve vety čl. IV ods. 2 zmluvy o dielo svedčí aj ponechanie čl. XII ods. 6 zmluvy o dielo. Uviedol, že vzhľadom na zaužívanú prax účastníkov, z ktorej je zrejmé, že zmluva sa vždy menila výlučne vo forme zmluvnými stranami podpísaných a citovaných dodatkov nemožno zápis o odstránení a prevzatí považovať za zmenu zmluvy. V súvislosti s vetou uvedenou v zápise, že objednávateľ zadrží sumu 5% z celkovej zmluvnej ceny do doby vydania kolaudačného rozhodnutia uviedol, že žalobca len logicky predpokladal, že vady zistené pri preberacom konaní, budú musieť byť do kolaudácie odstránené, preto z týchto formulácií v zápise nemožno odvodzovať akúkoľvek relevanciu. Pritom ak by zápis o odovzdaní a prevzatí mal byť vykladaný tak, ako to tvrdí súd prvej inštancie, prečo by žalobca uhradil žalovanému faktúry č. 200081001 a č. 20081002 len v rozsahu 90%. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie mal prihliadnuť v zmysle § 266 ods. 4 Obch. zák. na tú skutočnosť, že práve žalovaný doručil žalobcovi dňa 13.3.2007 mailovou formou návrh dodatku v podobe v akej bol prijatý. V súvislosti s odstúpením od zmluvy namietol, že súd prvej inštancie nielenže preukazoval na ust. čl. X bod 4 zmluvy, ktorá hovorila o odstúpení žalovaného a nie žalobcu, ale vôbec sa nezaoberal ani argumentmi žalobcu poukazujúceho na § 350 ods. 1 či § 346 ods. 2 Obch. zák.. Názor súdu prvej inštancie, že pre rozhodnutie vo veci malo rozhodujúci význam posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy označil za nesprávny a to s poukazom na čl. X ods. 13 zmluvy o dielo. Ďalej namietal, že z obsahu odôvodnenia nie je zrejmé, že z akého dôvodu súd prvej inštancie obmedzil sumu 16.913,92 EUR (t.j. sumu, ktorú žalobca uhradil za uvedenie atiky do súladu s projektom tretej osobe) na sumu do výšky zmluvnej pokuty, t.j. do výšky 7.269,77 EUR, keď v prípade kolízie zodpovednosti za vady a zmluvnej pokuty sa už totiž nemá prečo aplikovať obmedzenie uvedené v ustanovení poslednej vety § 545 ods. 2 Obč. zák. na rozdiel od kolízie náhrady škody a zmluvnej pokuty. Uviedol, že ak by súd vyhodnotil nárok za dôvodný aj čo sa týka sumy 71.161,59 EUR s príslušenstvom, bol by v zmysle dispozičnej zásady obmedzený celkovo uplatnenou sumou (95.193,99 EUR s príslušenstvom), pokiaľ však návrh žalobcu v časti sumy 71.161,59 EUR zamietol, nemal dôvod obmedzovať sumu, ktorá žalobcovi patrila titulom zodpovednosti žalovaného závady diela. Taktiež sa nestotožnil s právnym posúdením obdobia omeškania žalovaného s úhradou zmluvných pokút, keď súd prvej inštancie nezobral vôbec do úvahy, že žalobca si zmluvné pokuty vyčíslil už v podaní zo dňa 20.8.2008. Súd mal preto určiť počiatok doby omeškania najneskôr od 21.8.2008, keďže vychádzal z dátumu ich vyčíslenia, pričom je úroková sadzba nie 9,25% p.a. ale 14,25%.

4. Žalovaný podal odvolanie proti vyhovujúcej časti rozsudku navrhujúc ho v tejto časti zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Namietal, že po 30.4.2008 na stavbe neboli žiadne vady o čom svedčí mail žalobcu z 11.3.2008 adresovaný stavebnému dozorovi Ing. L., zápis z prílohy tejto zápisnice Ing. L. z 1.4.2008. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa týmito dôkazmi vôbec nevysporiadal. V súvislosti s dreveným podstavcom uviedol, že z osvedčenia Technickej inšpekcie z 21.2.2008 vyplýva, že zariadenie spĺňa požiadavky bezpečnosti technických zariadení a je v súlade s vyhl. č. 718/2002 Z.z. a technickými normami, skutočnosť ktorú potvrdil aj Inšpektorát práce, pričom sa s tými dôkazmi súd prvej inštancie taktiež nevysporiadal. Konštatoval, že nebolo preukázané, že by podložením skrine dreveným podstavcom došlo k vadnému plneniu. Namietal ďalej, že sa súd prvej inštancie vadami bližšie nezaoberal, neskúmal, či boli v zmysle čl. VI bod 4. zmluvy popísané a či bolo uvedené ako sa prejavujú. V zápisnici o prevzatí diela č. 16.1.2008 je uvedená len vada atiky, bez bližšej konkretizácie, žalovaný vadu opravil, čo dokazuje podpis Ing. L. z 1.4.2008 a mail z 11.3.2008, išlo pritom len o vizuálnu záležitosť, teda nešlo ani o vadu podľa zmluvy o dielo. Ak žalovaný nebol s opravou atiky spokojný mal opätovne vadu špecifikovať a uplatniť si právo zo zodpovednosti za vady. Výpovede svedkov zamestnancov žalovaného označil za nevierohodné vzhľadom na ich pomer k žalovanému.

Ďalej poukázal na viaceré nezrovnalosti vo fakturácii výmery atiky cez spoločnosť MVPM s.r.o., ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal. Taktiež poukázal na to, že súdu dokladovali, že spoločnosť je na tzv. čiernych listinách spoločností, ktorým bola zrušená registrácia DPH, skutočnosť ktorá nasvedčuje tomu, že listiny boli vystavené až dodatočne. Nasvedčuje tomu aj tá skutočnosť, že svoj nárok žalobca uplatnil až 31.5.2011, teda takmer 2 roky po údajnom vykonaní práce dňa 22.7.2009. Ďalej namietal, že nikto nepotvrdil, že by atika žalovaného bola vadná poukazujúc na skutočnosť, že Ing. L. podpísal dňa 1.4.2008 odstránenie vady, o čom svedčí aj mail žalobcu zo dňa 11.3.2008, nebolo preukázané, že došlo k zatečeniu resp. vlhnutiu v dôsledku oplechovania atiky žalovaným a nebola preukázaná ani dôvodnosť výmery celej atiky.

5. Podľa § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny len v časti keď súd prvej inštancie neposúdil vec správne po právnej stránke v celom rozsahu, nezistil dostatočne skutkový stav.

Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti týkajúcej sa vrátenia sumy 71.161,50 EUR predstavujúcej nedôvodne uplatnenú sumu nad rámec 90% z ceny diela a to v rozpore s čl. IV odsek 2 zmluvy o dielo a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje, ktoré vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať a preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúce sa sumy 71.161,59 EUR s príslušenstvom ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

8. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne vyložil čl. IV ods. 2 zmluvy o dielo v znení jej dodatku č. 1 tak, že vyplatenie zádržného nebolo podmienené odstránením všetkých závad zistených pri preberacom konaní. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považoval za rozhodujúci pre posúdenie prejavenej vôle účastníkov obsah zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 16.1.2008, v ktorom zástupcovia účastníkov, ktorí podpísali zmluvu o dielo z 30.5.2007 ako aj jej dodatok č. 1 z 10.4.2007, konštatovali a svojim podpisom potvrdili, že objednávateľ zadrží sumu 5% z celkovej zmluvnej ceny do doby vydania kolaudačného rozhodnutia. Obsah zápisu teda zodpovedá zneniu čl. IV ods. 2 zmluvy o dielo v znení, ktoré obsahuje dodatok č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 10.4.2007. Odvolací súd nepovažoval zápis o odovzdaní a prevzatí diela za dokument meniaci podmienky dohodnuté predtým uzatvorenou zmluvou v znení jej dodatku ale dokument, z ktorého možno vyvodiť vôľu strán vyjadrenú v čl. IV bod 2 zmluvy o dielo. Odvolací súd je ďalej toho názoru, že ani prípadné ďalšie reálne kroky účastníkov, na ktoré žalobca poukazoval nie sú schopné vyvrátiť písomný prejav účastníkov a to ich zástupcov, ktorí uzatvárali aj samotnú zmluvu a jej dodatky v zápise o odovzdaní a prevzatí zo dňa 16.1.2008.

9. Žalobca sa predmetným návrhom domáhal ďalej zaplatenia zmluvnej pokuty za omeškanie s odstránením vady uvedenej pod bodom č. 3 v prílohe č. 1 z 14.12.2007 definovanej ako povinnosť opraviť klampiarske práce na oplechovaní strešnej atiky s termínom do 30.4.2008 a to za obdobie od 1.5.2008 do 12.7.2009. V konaní bolo preukázané, že technický dozor žalobcu B.. C. L. svojím podpisom potvrdil, že ku dňu 1.4.2008 zostáva odstrániť iba vada uvedená v prílohe č. 1 zo dňa 14.12.2007 pod bodom č. 4 a definovaná ako vyplnenie všetkých špár vonkajšej spevnenej plochy a v styku s obvodným múrom vytmeliť vodonepriepustným tmelom Technický dozor žalobcu B.. C.U. L. teda potvrdil, že ku dňu 1.4.2008 boli zrejmé vady označené pod bodom 3 prílohy č. 1 - oprava klampiarskych prác na oplechovaní strešnej atity a bodom č. 12 výmena dreveného podstavca pod elektrické rozvádzače a reklamované pri odovzdaní a prevzatí diela odstránené. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi právo na zmluvnú pokutu za omeškane s odstránením vady uvedenej v prílohe č. 1 z 14.12.2007 pod bodom č. 3 za obdobie od 1.5.2008 do 12.7.2009 bez toho, že by sa bol nevysporiadal zo zápisom B.. C. L., prípadne sa zaoberal otázkou, či sa uvedená vada, za ktorú žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu nevyskytla opätovne v priebehu 36 mesačnej záručnej dohodnutej doby a či si a akým spôsobom žalobca právo zo zodpovednosti za túto vadu uplatnil a u žalovaného.

10. Závady omeškania odstránenia uvedené pod bodom č. 12 prílohy č. 1 zo dňa 14.123.200 definované ako výmena dreveného podstavca pod elektrické rozvádzače za kovové profily JACKL s vyplnením podlahy zo sadrokartónom si žalobca uplatnil a súd prvej inštancie mu priznal právo na zmluvnú pokutu za obdobie od 19.12.2007 do 12.7.2007 (správne do 12.7.2009), teda za 572 dní. Aj odvolací súd mal zo zápisu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 16.1.2008 podpísaného obidvomi zmluvnými stranami, ktorého súčasťou bola príloha č. 1 zo dňa 14.12.2007 preukázané, že v čase odovzdania a prevzatia diela, dielo vykazovalo vadu uvedenú pod bodom č. 12, prílohy č. 1. Zo zápisu zo dňa 1.4.2008 podpísaného technickým dozorom investora B.. C.Á. L., taktiež vyplýva, že k tomuto dňu vada pod č. 12 prílohy 1 bola odstránená. Súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal a priznal bez ďalšieho zmluvnú pokutu za obdobie až do 12.7.2009.

11. Odvolací súd je toho názoru, že vady zrejmé pri preberaní diela boli reklamované, v prílohe č. 1 zápisu o odovzdaní a prevzatí diela, riadne a obidvom účastníkom bolo zrejmé akým spôsobom sa prejavujú.

12. Nedostatky vytknuté v bode 10. napadnutého rozsudku súvisia aj s nárokom na zaplatenie sumy 7.269,47 EUR. Odvolací súd sa síce stotožnil s právnym posúdením tohto nároku súdom prvej inštancie avšak vzhľadom na vytknutý nedostatočne zistený stav nemožno bezpečne konštatovať, či žalobcovi takéto právo vôbec vzniklo. Odvolací súd sa tiež stotožnil so žalovaným, že sa súd prvej inštancie dôsledne nezaoberal s námietkami žalovaného týkajúcimi sa priznaného rozsahu náhrady.

13. Odvolací súd sa však nestotožnil s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie limitoval sumu 16.913,92 EUR, ktorú žalobca uhradil za uvedenie atiky do súladu s projektom tretej osobe na 7.269,47 EUR. Žalobca namietal, že samotným petitom žaloby uplatnil sumu 95.193,99 EUR s príslušenstvom a to bez akéhokoľvek špecifikovania právneho dôvodu v samotnom petite, ktorý je rozhodujúci a jedine v prípade ak by súd vyhodnotil nárok ako dôvodný aj do sumy 71.161,59 EUR bol by obmedzený celkovo uplatnenou sumou 95.193,59 EUR s príslušenstvom. Z podania žalobcu z 31.5.2011, ktorým rozšíril pôvodne podanú žalobu nepochybne vyplýva, že sa domáhal zaplatenia sumy 71.161,59 EUR ako vrátenia nedôvodne vyplateného zádržného, zaplatenia zmluvných pokút 7.269,47 EUR a 9.494,46 EUR a zaplatenie sumy 7.269,47 EUR z titulu náhrady škody, t.j. celkovo zaplatenie sumy 95.193,99 EUR. Súd nie je oprávnený ak žalobcovi nepriznal právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia v sume 71.161,59 EUR navyšovať o časť tejto sumy iný žalobcom uplatnený nárok vyplývajúci z úplne iných skutkových okolností (neprávom vyplatená časť ceny diela a právo zo zodpovednosti za vady). Niet žiadnych pochýb o tom, že takýmto postupom by súd priznal viac ako bolo žalobcom uplatnené.

14. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti, v ktorej bol z časti zamietnutý nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo súm 7.269,47 EUR a 9.493,46 EUR, keď sa súd prvej inštancie nevysporiadal s listom žalobcu zo dňa 20.8.2008 (čl. 147 spisu) v súvislosti s obdobím, za ktoré bol úrok z omeškania priznaný.

15. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, v zamietajúcej časti, ktorou bol zamietnutý úrok z omeškania zo súm 7.269,47 EUR a 9.493,46 EUR a súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V tomto konaní bude potrebné doplniť dokazovanie naznačeným smerom, náležite vyhodnotiť jeho výsledky vo veci opätovne rozhodnúť a v zmysle § 396 ods. 2 C.s.p. rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

16. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného uznesením č.k. 26Cb/65/2010-236 zo dňa 28.2.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/160/2012-205 zo dňa 21.5.2012. V odôvodnení uznesenia poukázal na skutočnosť, že žalobca má voči žalovanému už právoplatne prisúdenú pohľadávku v sume 976,79 EUR, ktorú doposiaľ neuhradil a v prípade úspechu v tomto konaní by od žalovaného bola vymáhaná celkom suma 152.478,69 EUR. Nakoľko žalovaný nezaplatil vyslovil názor, že ak by v priebehu konania došlo k prevodu nehnuteľnosti zo strany žalovaného je viac ako dôvodná obava, že nebude možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Konštatoval, že nariadeným predbežným opatrením nie je žalovaný žiadnym podstatným spôsobom obmedzený a v právnych vzťahoch medzi účastníkmi sa nevytvoril nijaký nenávratný stav, uviedol ďalej, že neboli preukázané žiadne také okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené.

17. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že predbežné opatrenie je len výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany a má mať dočasný charakter. Konštatoval, že za dočasnosť nepochybne nemožno mať na mysli takmer 3 roky, ktoré uplynuli od nariadenia. Namietal, že súd neprihliadal k údajom voľne dostupným na stránke finstat.sk, z ktorých vyplývajú dosť vysoké tržby žalovaného v rokoch 2011 až 2013 postačujúce na uspokojenie pohľadávky.

18. K odvolaniu sa vyjadril žalobca a navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že rozhodujúcim pre zrušenie predbežného opatrenia nemôže byť dĺžka prebiehajúceho súdneho konania. Poukázal na to, že dôvodom nariadenia predbežného opatrenia nebola dočasná úprava pomerov alebo obava zo zmarenia výkonu rozhodnutia a jeho zrušením by takého nariadenie úplne stratilo zmysel. Poukázal na to, že práve z internetovej stránky www.finstat.sk je naopak zrejmý pokles zisku spoločnosti žalovaného, ktorý dosahoval najvyšší zisk v roku 2010. 19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 a 385 ods. 1 a contrario C.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.

20. Podľa § 334 C.s.p., súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

21. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný zánik dôvodov, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Dĺžka súdneho konania vo veci samej nezakladá v zmysle § 334 O.s.p. dôvod pre zrušenie nariadeného predbežného opatrenia. Žalovaný preukázal síce na svoje pomerne vysoké tržby za roky 2011 až 2013, so žalobcom predloženej stránky finstat.sk vyplýva, že spoločnosti žalovaného po roku 2010 podstatne klesol zisk a došlo k miernemu poklesu tržieb a výnosov. So zreteľom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepreukázal zánik dôvodov, ktoré viedli k nariadeniu predbežného opatrenia a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 C.s.p. potvrdil.

22. Podľa § 64 C.s.p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Odvolací súd z výpisu z obchodného registra zistil, že pôvodný žalobca spoločnosť Logman East a.s. bola ku dňu 1.1.2015 vymazaná z obchodného registra s tým, že jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Logman West, a.s., IČO: 46 343 008, ktorá od 1.1.2015 zmenila obchodné meno na Logman a.s., a preto odvolací súd v konaní pokračoval s takto označeným žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). .