Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4Er/197/2008

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, proti povinným: 1/., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Patricius Baďura, so sídlom exekútorského úradu Viedenská cesta 5, P.O.BOX 226, 851 01 Bratislava, pod sp. zn. EX 656/07 na vymoženie 2.590,29 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Patricia Baďuru pod EX 656/07 na základe poverenia Okresného súdu Piešťany zo dňa 22.augusta 2008, č. 5204*004444 vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

Na základe návrhu oprávneného spísaného do zápisnice dňa 22.10.2007 Okresný súd Piešťany dňa 22.08.2008 poveril vykonaním exekúcie JUDr. Patricia Baďuru, a to v prospech oprávneného proti povinnému na vymoženie sumy 2.590,29 eur s úrokom z omeškania 6% ročne zo sumy 2.742,55 eur od 25.04.2007 do 18.06.2007, zo sumy 2.590,29 eur od 19.06.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 9,13 eur, trovy predchádzajúceho konania 49,79 eur, náhradu trov konania oprávneného účelne vynaložených na vymáhanie nároku a trov exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľný rozhodcovský rozsudok Sp. zn. RK-331/07/GR zo dňa 13.07.2007 vydaný rozhodcom JUDr. Gustávom Retom.

Na základe podania súdneho exekútora zo dňa 28.06.2010 exekučný súd preskúmal exekučný titul a zistil, že je daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Ako súd z rozhodcovského rozsudku zistil, povinným bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému sumu 2.742,55 eur s úrokom z omeškania 6% ročne zo sumy 2.742,55 eur od 25.04.2007 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania v sume 49,79 eur, zmenkovú odmenu vo výške 9,13 eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti predmetného rozsudku. Z odôvodenia predmetného rozhodcovského rozsudku, a tiež z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že právny vzťah vznikol na základe Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 37444-12235 uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 29.01.2004 ( ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému 1/ pôžičku v celkovej výške 80.010,-Sk (2.655,85 eur). Poskytnutú pôžičku sa povinný 1/ zaviazal splácať v 18 mesačných splátkach v sume po 4.445,-Sk (147,54 eur), v termínoch splatnosti podľa dohodnutého splátkového kalendára. V súlade so zmluvou poskytol žalobca žalovanému 1/ revolving v celkovej výške 53.340 Sk, ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal splatiť v 12 mesašných splátkach vo výške 4.445,- Sk v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ďalej vyplynulo, že povinný 1/ požiadal o odklad splátok, čím žalovaný 1/ a žalobca uzavreli dodatok z kmluve o odklade splátok, pričom za odklad splátok sa žalovaný 1/ zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu v zmysle nového splátkového kalendára. Na zabezpečenie pohľadávky žalobcu zo zmluvy vystavil

žalovaný 1/ dňa 29.01.2004 vlastnú blankozmenu, ktorej obsah a podmienky vyplnenia dohodol so žalobcom písomnou formou. Žalovaný 2/ podpísal zmenku ako zmenkový ručiteľ - aval. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný 1/ a 2/ neplnili riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce so zmluvy a boli v omeškaní so splácaním pôžičky, žalobca vyplnil blankozmenku. Oprávnený sa so žalobou obrátil na rozhodcu, ktorého právomoc na rozhodnutie sporu bola daná rozhodcovskou doložkou. Tento bol riadne menovaný a funkciu prijal.

Ďalej súd zistil, že zmluva o úvere medzi účastníkmi konania bola uzavretá podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. V zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Súd preto posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský vzhľadom na vyššie uvedené aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra SR, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený vystupuje v obdobných prípadoch poskytovania úverov opätovne. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnými ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedených skutočností mal súd preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah účastníkov je potrebné okrem zmluvných dojednaní aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán, ako aj normy európskeho práva zamerané na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len "neprijateľná podmienka" ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 5 s použitím § 40a Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné. Súd na ne prihliada bez toho, aby sa účastník právneho vzťahu tejto neplatnosti dovolal.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 28.02.2010, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Nakoľko rozhodcovský rozsudok priznal pohľadávku, ktorá vznikla zo spotrebiteľského právneho vzťahu, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými bola do slovenského právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná. V zmysle judikatúry Súdneho dvora ES, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon vykonateľného rozsudku rozhodcovského súdu, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, ktorá je obsahom zmluvy uzavretej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má tento súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 obsahuje demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie

značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa článku 3 bodu 3. citovanej smernice, príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1. písmena q) tejto prílohy je takouto podmienkou aj to, ak spotrebiteľovi nie je poskytnuté právo, alebo mu je bránené v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej len „ zákon o rozhodcovskom konaní“ ), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „Exekučný poriadok“ ), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise; b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo; c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Citované zákonné ustanovenia ukladajú súdu povinnosť skúmať zákonné podmienky, a nielen podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, aj podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú právomoc súdu, na základe ktorého je exekučný súd oprávnený nazerať na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať aj čo do jeho materiálnej správnosti. Súd je teda povinný preskúmavať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by jeho vykonaniu bránili. V zmysle uvedeného súd preskúmal predpoklady formálnej aj materiálnej právoplatnosti exekučného titulu.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd osobitne preskúmal aj rozhodcovskú doložku dojednanú v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzavretej medzi účastníkmi. Rozhodcovská doložka je tu vyjadrená v bode 17 s tým, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred jedným z vymenovaných rozhodcov. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený opakovane používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takáto rozhodcovská doložka tak nepredstavuje individuálne dojednanie, ktoré by mohol povinný pri

uzatváraní zmluvy ovplyvniť. Práve naopak, takto vyjadrená rozhodcovská doložka splýva s ostatnými ustanoveniami zmluvných dojednaní zmluvy o úvere a povinný nemá možnosť výberu. Ak by s rozhodcovskou doložkou nesúhlasil, znamenalo by to odmientnutie návrhu na uzavretie zmluvy ako celku.

Rozhodcovská doložka je súčasťou štandardných podmienok, preto vzniká riziko, že spotrebiteľ nepoukáže na jej neprijateľnosť. V záujme ochrany spotrebiteľa je v súvislosti s rozhodcovskou doložkou nevyhnutné, aby mal spotrebiteľ možnosť požiadať o ochranu všeobecný súd. Rozhodcovská doložka zakotvená v zmluvných dojednaniach, túto požiadavku ochrany spotrebiteľa nenapĺňa. Doložka je síce na jednej strane formulovaná tak, že spotrebiteľovi dáva možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, avšak len za predpokladu, že by sám podaním žaloby takto založil právomoc všeobecného súdu. V opačnom prípade je voľba na strane oprávneného, resp. dodávateľa. Ten si následne môže vybrať či chce spor riešiť prostredníctvom všeobecného súdu alebo prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu. Povinný má síce možnosť uplatniť svoje práva na všeobecnom súde, ale zároveň je povinný podrobiť sa konaniu na rozhodcovskom súde, ak oprávnený svojim podaním právomoc rozhodcovského súdu založí ako prvý.

Podľa § 57 ods. 1 písmena g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Predmetnú rozhodcovskú doložku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona, pôsobí voči všetkým od počiatku, a teda ani spotrebiteľa nezaväzuje. Nakoľko rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 exekučného poriadku, a preto je potrebné exekúciu zastaviť.

Exekučný súd rozhodujúc súčasne so zastavením exekúcie rozhodol i o trovách exekúcie, výrokom II. tohto uznesenia, tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie, z dôvodu, že si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu vo výroku I., ktorým súd rozhodol o zastavení exekúcie, odvolanie n i e je prípustné (§ 355 ods.2 v spojení s § 57 ods.1 písm. c/ EP, § 58 ods.5 EP). Proti tomuto uzneseniu vo výroku II., ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie, j e prípustné odvolanie ku Krajskému súdu v Trnave, do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 262 ods.1, § 355 ods.2, § 357 písm. m/, § 362 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a jeho náležitosťou je aj uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1,2 CSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda možno rozšíriť a odvolacie dôvody meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364, § 365 ods.3 . Podľa § 365 ods.1,2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Doručené uznesenie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním alebo sťažnosťou, je právoplatné. Ak proti uzneseniu nemožno podať odvolanie alebo sťažnosť, je právoplatné doručením. Ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením. (§ 238 ods.1,2 a 3 . Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami (§ 232 ods.1, § 234 ods.2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (§ 38 ods.2 EP).