Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/274/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: Y. S. nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX C. L., proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zaplatenie sumy 2.063,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8C/20/2016-80 zo dňa 13. septembra 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 8C/20/2016-80 zo dňa 13. septembra 2016 potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.063,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.063,37 Eur od 30.12.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 13.12.1999 bola medzi žalobcom ako poistníkom a poisteným a žalovaným ako poisťovňou, uzavretá poistná zmluva ako produkt UDP-K a predmetom poistenia bolo aj poistenie pre prípad dožitia. Poistenie bolo dojednané na dobu desať rokov a dĺžka platenia poistného bola dohodnutá na 15 rokov, v dôsledku čoho bol koniec poistenia vymedzený dátumom 14.12.2014. Výška poistnej sumy pre prípad dožitia bola v zmluve určená na 68.161,- Sk (t.j. 2.262,53 Eur). Výška poistného predstavovala 327,- Sk (t.j. 10,85 Eur). Medzi stranami bolo nesporné uzavretie uvedenej poistnej zmluvy dňa 13.12.1999 ako i to, že žalobca si svoje povinnosti zo zmluvy spočívajúce v platení poistného v dojednanej výške počas trvania poistného vzťahu plnil, a tiež, že po ukončení poistenia k 14.12.2014 žalovaný nevyplatil žalobcovi doteraz žiadne poistné plnenie. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že predmetná poistná zmluva je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom, a to konkrétne so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (v písomnom podaní zo dňa 14.06.2016 poukazoval na rozpor zmluvy s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb.), ako aj v rozpore so zákonom č. 95/2002 Z .z. resp. zákonom č. 8/2008 Z. z. a protiprávna je sadzba poistného ako ceny za poskytovanú poistnú ochranu. Uvádzaný § 9 ods. 3 a § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy neupravuje poistné a v rámci toho podmienky pre stanovenie výšky poistného, upravuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie podnikania v poisťovníctve a výpočet dôvodov, ktoré bránia vydaniu takéhoto povolenia. V čase vydania rozhodnutia o povolení pre žalovaného účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v § 9 ods. 1 vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom dozoru nad poisťovníctvom pre územie SR. Tento právny predpis v § 11 ods. 1 vyžadoval okrem iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán

činnosti poisťovne. Súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie) v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb., boli tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť úrokových sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez pochybností musel vypracovať sám žalovaný, a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol o udelení povolenia vykonávať životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa 30.05.1995. Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli všeobecné poistné podmienky a obchodný plán žalovaného. Bol to teda samotný žalovaný, ktorý vypracoval kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno- matematického vzorca. Žalovaný tak nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgány dozoru nad poisťovníctvom, keď tento stav vyvolal predložením nesprávnych podkladov pre rozhodnutie. Dôležitou skutočnosťou je to, že jediným subjektom, ktorý vôbec nemohol ovplyvniť výpočet poistného, bol žalobca. Predmetná poistná zmluva bola uzavretá v roku 1999. Povinnosť podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.05.2004, ktorej nesplnenie konštatovala NBS pri dohľade, čo uvádzal žalovaný aj vo vyjadrení k žalobe zo 14.06.2016, sa vyžadovala pri výpočte poistného až od 02.05.2004. Táto zmena však v rámci princípu retroaktivity nemohla ovplyvniť obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pokiaľ medzi nimi nedošlo k dohode o zmene poistnej zmluvy. Účastníci zmluvy sú potom viazaní prejavmi vôle obsiahnutými v pôvodnej poistnej zmluve. Poistný vzťah založený stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako fyzická osoba - poistený, nemôže znášať prípadné riziká, ktoré pre žalovaného - poisťovňu, vyplývajú z jeho podnikateľskej činnosti, z prípadných nedostatkov v kalkulačných vzorcoch, ktoré neboli v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného, keďže spotrebiteľ, na rozdiel od poisťovne, nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými metódami, je irelevantná. Nebol to žalobca, ktorý ponúkal produkt UDP-K, ale žalovaný a predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou formulárového typu, kde údaje týkajúce sa výšky poistného vypočítava poisťovateľ. Práve vďaka pôvodne ponúkaným podmienkam poistenia si žalobca získal dostatok klientov a práve v dôsledku výhodnosti predmetnej poistnej zmluvy žalobca uzavrel poistnú zmluvu práve so žalovaným. Z uvedených dôvodov súd musel konštatovať, že zmluva medzi stranami sporu uzavretá 13.12.1999 je platná a zaväzuje účastníkov zmluvy na plnenia v nej dojednané. Žalovanému tak vznikla na základe poistnej zmluvy povinnosť vyplatiť žalobcovi po zániku poistenia, k čomu došlo 14.12.2014, poistné plnenie v dojednanej výške 68.161,- Sk, t.j. 2.262,53 Eur, znížené o daň z príjmov fyzických osôb, ktorá je upravená zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v zmysle ktorého je sadzba zrážkovej dane z príjmov fyzických osôb z kapitálového majetku (do ktorého patria aj plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku) vo výške 19 %, pričom základom dane je iba príjem, t.j. plnenie poisťovne znížené o zaplatené poistné. Poistné bolo v zmluve určené vo výške 327,- Sk mesačne, t.j. výška poistného počas celého trvania poistného vzťahu od 14.12.1999 do 14.12.2014, je 1.953,79 Eur, t.j. pôvodne 58.860,- Sk. Výnos z poistenia tak predstavuje sumu 308,74 Eur, čo je základom dane a z neho daň predstavuje sumu 58,66 Eur. Žalobcovi tak po ukončení poistenia k 14.12.2014 vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia zníženého o daň, vo výške 2.203,87 Eur. Keďže predmetom žaloby je nárok na zaplatenie poistného plnenia v celkovej výške 2.063,37 Eur (čo žalovaný potvrdil aj vo výpovedi 13.09.2016), súd, ktorý je viazaný žalobným návrhom, priznal žalobcovi poistné plnenie vo výške 2.063,37 Eur. Žalovaný poistenie spravuje, t. j. v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti vie, že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie dovŕšením lehoty dožitia, t. j. 14.12.2014 a preto žalobcovi mal plniť v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka do 15 dní, t. j. do 29.12.2014. Žalovaný svoj dlh žalobcovi doposiaľ nezaplatil, preto je od nasledujúceho dňa t. j. od 30.12.2014 v omeškaní. Z uvedených dôvodov súd v súlade so žalobou priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania od 30.12.2014 podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. s účinnosťou do 31.01.2013 v uplatnenej výške 5,25 % ročne. 3. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorému by podľa pomeru úspešnosti strán vo veci prináležala v zmysle § 295 ods. 2 Civilného sporového poriadku náhrada trov konania, trovy konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu určité trovy konania vznikli (žalobca je oslobodený od poplatku).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

5. Uviedol, že protiprávnosť kalkulovaných sadzieb poistného v produkte UDP-K vznikla už pri vydaní povolenia zo strany štátneho orgánu (§ 9 ods. 3, § 11 ods. 3 písm. e/ zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve) a pokračovala aj za účinnosti zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, resp. zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve. Z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. v znení platnom ku dňu vydania povolenia vyplýva, že povolenie nemožno vydať, ak zo žiadosti alebo jej podkladov... dozorný orgán zistí, že... žiadateľ nebude schopný v zodpovedajúcej miere dlhodobo plniť svoje záväzky z poistných vzťahov. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tieto údaje o sadzbách poistného vrátane ich kalkulácie... Je nesporné, že trvalú splniteľnosť záväzkov z poistenia UDP-K nemohol štátny orgán, v tej dobe poverený reguláciou činnosti poisťovní na území SR, zaistiť inak, než schválením správnych sadzieb poistného, ktoré to jediné umožňujú. Tu štát pochybil a dôsledkom tohto pochybenia bolo vydanie povolenia s nielenže poistno-matematicky nesprávnymi, ale logicky, podľa vyššieho, aj s nevyhnutne protiprávnymi sadzbami poistného (kalkuláciami). Je teda nesprávny právny záver súdu, že protiprávnosť v uvedených sadzbách poistného vznikla až za pôsobnosti novely zákona č. 95/2002 Z. z. v podobe § 31a („Poisťovne... sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov...“). Citované ustanovenie zákona len presúva zodpovednosť za stanovenie sadzieb kalkulovaných poistných produktov zo štátneho regulačného úradu na samotné poisťovne. Odvolateľ zdôraznil, že Protokol o kontrole NBS z roku 2007, stanovisko zodpovedného aktuára spoločnosti, ako i znalecký posudok č. 4/2008 jeho tvrdenie o protiprávnosti použitých sadzieb v poistnej zmluve jednoznačne konštatovali. Použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho úkonu, a to navyše v podobe jej podstatnej náležitosti (plnenie a cena plnenia), robí celý úkon neplatným v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd opomenul vo svojich úvahách zohľadniť právne významnú skutočnosť, že orgán dohľadu, ktorý zistil autoritatívnym spôsobom nesprávnosť použitých (avšak štátom schválených) sadzieb, nezisťuje u dohliadaných subjektov „akékoľvek“ nedostatky v činnosti podľa ľubovoľných kritérií, ale len nedostatky podľa zákonných kritérií. Poistno-matematická nesprávnosť vo výške poistného dosiahla až takú intenzitu, že sa stala protiprávnou. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy - poistné - bolo pre rozpor so zákonom absolútne neplatné od počiatku. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Z predložených listín v prejednávanej veci je zrejmé, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Na záver odvolateľ akcentoval fakt, že poistné bolo určené v rozpore s ustanovením § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb., pričom neplatnosť nezapríčinila žiadna zo zmluvných strán.

6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. 7. Na podporu svojho názoru poukázal na obsah rozhodnutí slovenských súdov, ktoré boli pripojené k vyjadreniu.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 , v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 379 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 a § 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. 9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

10. Na doplnenie považoval odvolací súd odkázať na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/229/2013 zo dňa 30.09.2014: „Ponuka na uzatvorenie uvedenej poistnej zmluvy bola navrhovateľke predložená zo strany poisťovne, ktorú navrhovateľka akceptovala. Navrhovateľka vstupovala do poistného vzťahu s odporkyňou (pozn. spoločnosť Rapid life životná poisťovňa, a.s.) so znalosťou parametrov poistného vzťahu, a to výšky poistného, doby poistného, ako aj výšky odplaty pri

dožití a smrti. Z uvedeného je zrejmé, že uzatvorením poistnej zmluvy vznikol súkromnoprávny vzťah, v ktorom sú oba subjekty súkromného práva povinné dodržať to, k čomu sa slobodne zmluvne zaviazali. Odporkyňa vo svojich vyjadreniach uvádzala dôvod, prečo došlo k zrušeniu zmluvy z jej strany, a to zmenu zákona o poisťovníctve č. 186/2004 Z. z., resp. rozhodnutie NBS o prijatí opatrení v súlade s povinnosťou poisťovne určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov, vrátane tvorby rezerv. Tieto skutočnosti však nemohli mať za následok postup zvolený odporkyňou (jednostranné zrušenie zmluvy), pretože navrhovateľka sa žiadnym spôsobom na vzniknutej situácii nepodieľala. Z ustanovenia § 31a zákona o poisťovníctve účinného od 1. mája 2004 nevyplynulo, že by sa táto konkrétna zmluva (uzatvorená medzi účastníkmi) mala bez súhlasu zmluvných strán nejakým spôsobom meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s tým, čo uviedol vo svojom rozhodnutí okresný súd a z čoho vychádzal vo svojom rozhodnutí aj krajský súd, a to, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre odporkyňu by to neznamenalo zánik povinností zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku. Poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromnoprávneho vzťahu, a to poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z toho vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom, a to jednak poisťovni ako aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom. V poistnej zmluve boli stanovené podmienky, ktoré navrhovateľka ako účastník poistnej zmluvy plnila, a preto odporkyňa, pokiaľ zrušila poistnú zmluvu, konala v rozpore s tým, čo jej umožňuje zákon.“

11. Z obsahu citovaného rozhodnutia je zrejmé, že predmetom sporu bola platnosť poistnej zmluvy, nie zaplatenie poistného plnenia, ako je to v posudzovanom prípade, avšak závery vyslovené dovolacím súdom ohľadom spornosti daného kontraktu sú použiteľné aj a posudzovanú vec. Odvolací súd sa preto v plnej miere stotožnil s myšlienkovým postupom súdu prvej inštancie vyjadreným v napadnutom rozsudku, keď konštatoval neopodstatnenosť argumentácie žalovaného, ktorý sa snažil v spore argumentovať neplatnosťou dotknutej spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku nedodržania poistno- matematických metód pre určenie výšky poistného, ako aj poistného plnenia. Tieto skutočnosti, ako to vyplýva z názoru Najvyššieho súdu SR (a tiež aj z ďalších rozhodnutí slovenských súdov, na ktoré poukázal žalobca) neboli pre posúdenie veci relevantné. Žalovaný porušil svoju povinnosť vyplatiť žalobcovi poistné plnenie, preto krajský súd považoval uplatnený nárok za opodstatnený.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil. 13. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta druhá výroku), ktorý plne zodpovedá ust. § 255 ods. 1 CSP. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 . 15. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .