Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-3-2017.pdf
PDF · 142.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E. : X., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky X. K., štátnej občianky N. republiky, trvale bytom E. N., E. N. XXX, toho času bytom Y., I. XB, zastúpenej JUDr. Alenou Sedláčkovou, advokátkou, so sídlom Trenčín, Piaristická 46 a otca S. E., štátneho občana N. republiky, trvale bytom E. N., E. N. XXX, toho času bytom v J., zastúpeného M. kanceláriou X., s.r.o., so sídlom E., Nám. Sv. Michala 11, IČO: 47 258 535, o návrhoch na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o úpravu styku, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/175/2015-180 zo dňa 23. septembra 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o výživnom otca na maloleté deti X. a Y. p o t v r d z u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletými deťmi X. a Y. vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi počas bežného roka m e n í tak, že otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletými deťmi X. a Y. v čase od štvrtku od 18:00 hod. každého tretieho týždňa každého párneho mesiaca do nasledujúceho utorka do 16:00 hod. a vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom maloleté deti E., X. a Y. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej X. sumou vo výške 250,- eur mesačne a na výživu maloletej Y. sumou vo výške 250,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2016 tak, že z toho sumu 200,- eur mesačne pre každé dieťa ako bežné výživné je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred a sumu 50,- eur mesačne pre každé dieťa za účelom tvorby úspor je otec povinný poukazovať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na osobitný účet každého maloletého dieťaťa, ktoré účty v prospech detí zriadi matka s tým, že na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Matke maloletých detí potom súd uložil povinnosť zriadiť osobitné účty maloletých detí a čísla účtov oznámiť otcovi detí do 10 dní. Súd v rozhodnutí ďalej prehlásil, že dlh otca na výživnom do 30.09.2016 nevznikol. Styk otca s maloletými deťmi upravil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi X. a Y. v každom treťom týždni každého mesiaca od štvrtku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov v každom párnom roku od 25.12. od 10:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. a v každom nepárnom roku od 27.12. od 10:00 hod. do
29.12. do 18:00 hod., počas silvestrovských a novoročných sviatkov v každom párnom roku od 31.12. od 10:00 hod. do 02.01. do 18:00 hod. a v každom párnom roku od 02.01. od 10:00 hod. do 05.01. do 18:00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom párnom roku od Veľkonočného piatku od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 10:00 hod., počas letných prázdnin v každom roku v treťom týždni v mesiaci august od pondelka od 08:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť a otec si deti vyzdvihne a odovzdá matke v stanovenom čase v mieste bydliska matky. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom na začatie konania sa otec maloletých detí domáhal súdnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom X. a Y.. Najprv navrhoval obe maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, upraviť jeho vyživovaciu povinnosť otca k maloletej X. v sume 150,- eur mesačne a k maloletej Y. v sume 150,- eur mesačne a upraviť jeho styk s maloletými deťmi každý tretí víkend v každom kalendárnom mesiaci od štvrtka od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., cez vianočné sviatky a zimné prázdniny každý párny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. a každý nepárny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod. , od 31.12. od 10.00 hod. do 2.1. do 18.00 hod. a od 2.1. od 10.00 hod. do 5.1. do 1800 hod., cez veľkonočné sviatky každý párny rok od piatka od 10.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. Na prvom pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že trvá na súdnej úprave rodičovských práv a povinností s tým, že s matkou detí sa dohodli, že deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti matky a on bude prispievať na ich výživu pre každé dieťa bežným výživným po 150,- eur mesačne a na tvorbu úspor po100,- eur mesačne pre každé dieťa a on sa bude s oboma maloletými deťmi stýkať v každý tretí víkend v mesiaci od štvrtku od 16.30 hod. do nedele do 18.00 hod., potom cez vianočné sviatky a zimné prázdniny a cez veľkonočné sviatky. Na druhom pojednávaní už otec detí spochybňoval starostlivosť matky o maloleté deti, resp. o maloletú X. a uvádzal, že maloletá X. po realizácii styku s ním nechce od neho odísť k matke, sťažovala sa mu, že matka ju bije po hlavičke, mal pochybnosti, či je vzťah medzi matkou a maloletou X. v poriadku, preto žiadal o prešetrenie veci a nariadenia znaleckého dokazovania alebo konzultácii s psychológom s tým, že potom po preverení veci by žiadal zveriť maloleté do jeho osobnej starostlivosti otca, čo považoval za štandardný postup. Mal predstavu, že potom by on s deťmi býval v J. a tam by deti chodili do školy. Na poslednom pojednávaní, po oboznámení sa zo závermi psychologického vyšetrenia, súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasil s kolíznym opatrovníkom odporučenou úpravou jeho styku s deťmi len 3 dni za 2 mesiace /každý druhý mesiac v treťom týždni od štvrtka do nedele/, pretože to považoval za nedostatočné a veľmi málo a žiadal upraviť jeho styk s deťmi v každom treťom týždni v párnom mesiaci v roku od štvrtku od 18.00 hod. do utorka do 18.00 hod. s tým, že on by rešpektoval navštevovanie materskej školy deťmi, kde by ich vodil. Tiež žiadal upraviť jeho styk s deťmi počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a letných prázdnin. Na poslednom pojednávaní otec prezentoval aj jeho zmenený návrh na úpravu jeho vyživovacej povinnosti k deťom a navrhol upraviť jeho vyživovaciu povinnosť k obom maloletým deťom v sume po 120,- eur mesačne pre každé dieťa ako bežné výživné a popri tom v sume po 30,-eur mesačne pre každé dieťa za účelom tvorby úspor. Matka detí žiadala zveriť obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Na prvom pojednávaní potvrdila, že sa s právnou zástupkyňou otca predbežne dohodli na zverení detí do jej osobnej starostlivosti a úprave vyživovacej povinnosti otca k deťom v sume po 250,- eur mesačne na každé dieťa s tým, že z toho suma 150,- eur by predstavovala bežné výživné a suma 100,- eur tvorbu úspor. Potvrdila, že sa dohodli na vtedy prezentovanej dohode o úprave styku otca s deťmi každý tretí víkend v mesiaci od štvrtka od 16.30 hod. do nedele do 18.00 hod. a počas vianočných a veľkonočných sviatkov. Matka detí popierala tvrdenie otca na druhom pojednávaní, že by jej vzťah s maloletou X. mal byť narušený. Matka nesúhlasila s otcom navrhovanou úpravou styku prezentovanou na poslednom pojednávaní, teda s jeho stykom s deťmi už od štvrtka až do utorka, pretože deti len nedávno nastúpili do MŠ, sú maličké a obáva sa, že otec by deti nevodil riadne do MŠ a deti by sa vyrušili zo zabehnutého režimu, na ktorý sú zvyknuté. Preto žiadala upraviť styk otca s maloletými deťmi totožne ako je to doposiaľ upravené predbežným opatrením, teda v každom párnom mesiaci v tretí týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a počas sviatkov a prázdnin. Navrhovala otca zaviazať prispievať na každé maloleté dieťa sumou 250,- eur mesačne s tým, že z toho suma 200,- eur by predstavovala bežné výživné a suma 50,- eur tvorbu úspor na osobitný sporiaci účet každého dieťaťa s tým, že do ich plnoletosti nebude mať nikto prístup k uvedenému účtu.
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že maloleté deti X. a Y. pochádzajú z mimomanželského vzťahu ich rodičov, ktorí už nežijú spolu. K narušeniu ich vzťahov došlo ešte pred narodením maloletej Y., kedy otec detí nesúhlasil s ďalším dieťaťom a žiadal matku detí, aby podstúpila interrupciu, čo ona odmietla, pretože dieťa si chcela nechať. Vtedy rodičia detí prerušili spolužitie a
tehotná matka detí sa spolu s maloletou X. odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Otec detí jej vtedy v jej ťažkom období ani s ničím nepomohol a odišiel za prácou do J., novonarodenú dcéru Y. prišiel pozrieť až na Vianoce 2013, keď mala maloletá 3 mesiace. Vtedy sa rodičia dohodli, že v záujme detí udržia rodinu. Otec detí vtedy pracoval v J. a na N. k nim prichádzal raz za 2 mesiace. Keď ho potom po ich predchádzajúcej dohode mala ísť matka s deťmi navštíviť do J., už jej povedal, že to nie je vhodné, že má priateľku. Vtedy sa rodičia detí definitívne rozišli. Deti bývajú s matkou a s otcom sa stretávajú od štvrtku do nedele raz za dva mesiace, kedy otec príde na N.. Vo veci úpravy styku bolo tunajším súdom dňa 12.1.2016 aj vydané predbežné opatrenie /teraz neodkladné opatrenie/ č.k. 34P/175/2015-32, ktorým bol predbežne upravený styk otca s maloletými deťmi každý tretí víkend v párnom kalendárnom mesiaci v roku od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Od prerušenia spolužitia rodičov otec na výživu detí pravidelne prispieva po 150,- eur mesačne na každé dieťa a matke dáva prídavky na deti, ktoré on na deti poberá v J. v sume 1.940,-NOK na obe deti, t.j. po cca 100,- eur mesačne na každé dieťa. Keďže po prvom pojednávaní otec nezaplatil včas výživné a matka s deťmi sa ocitli v núdzi, na návrh matky bolo uznesením tunajšieho súdu zo dňa 10.5.2016 č.k. 34P/175/2015-85 nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo otcovi nariadené predbežne platiť výživné na každé maloleté dieťa v sume 150,- eur mesačne. Zo správy z poradensko-psychologických konzultácii zo dňa 8.9.2016 vyplynulo, že vzťahy medzi rodičmi sú napäté, ale snažili sa spolupracovať s RPPS a dospieť k dohode, ktorá by zohľadnila najlepší záujem maloletých detí. Obaja rodičia súhlasili, že deti zostanú zverené matke, tak ako doteraz. Rovnako sa zhodli na tom, že otec s deťmi trávi príliš málo času, deťom chýba, ale vzhľadom na jeho aktuálne bydlisko a pracovisko v rámci úpravy styku s maloletými veľké možnosti nie sú. Padlo niekoľko návrhov zo strany oboch rodičov, ale ku konkrétnej dohode rodičia nedospeli. Zo správy vyplynulo, že maloleté deti reagovali pozitívne na prítomnosť oboch rodičov a neprejavovali žiadne známky strachu, alebo vyhýbania sa ani voči matke, ani voči otcovi. Maloleté deti bez problémov komunikovali s oboma rodičmi, vytvárali s nimi osobný kontakt a cítili sa v ich prítomnosti dostatočne bezpečne na to, aby mohli samostatne skúmať nové prostredie. Obe maloleté deti majú s matkou veľmi blízky a pozitívny vzťah. Dôverujú jej, rešpektujú ju, primerane veku vyhľadávajú jej blízkosť, delia sa s ňou o zážitky a všetky drobné úspechy. Obom rodičom bola vysvetlená dôležitosť vzájomnej spolupráce a zlepšenia vzájomnej komunikácie, význam potreby kontaktu maloletých s oboma rodičmi a negatívne dôsledky neprítomnosti jedného z rodičov s maloletými, s cieľom pripraviť maloleté na styk s otcom a opätovný návrat k matke tak, aby maloleté vedeli, kedy otec príde, ako dlho s ním zostanú, odkedy a ako dlho budú opäť u matky. Veku primeraná komunikácia s maloletými je potrebná najmä ako prevencia proti opakovaniu situácie pri vzájomnom odovzdávaní detí medzi rodičmi, kedy maloletá X. odmietla ísť späť k matke. Zo záveru psychologickej správy vyplynulo, že maloleté deti od 5.9.2016 začali navštevovať MŠ. Keďže ide o čerstvú zmenu v ich živote, je potrebný určitý čas na vytvorenie potrebného návyku u maloletých detí. Z toho dôvodu neodporúčajú prerušovať pravidelnú dochádzku do MŠ vynechávaním piatkov, ktoré doteraz maloleté trávili s otcom. Je potrebná aktívna snaha oboch rodičov zlepšiť vzájomnú komunikáciu a aj komunikáciu s maloletými, s cieľom vysvetliť im spôsob a pravidelnosť kontaktu s otcom a matkou. Majú za to, že práve nedostatočná informovanosť a strach z neistého návratu otca boli spúšťačom reakcie maloletej X. na návrat od otca k matke. Na základe uvedeného, ako aj na základe dohody rodičov, odporučili súdu upraviť stretávanie sa otca s maloletými deťmi jeden krát za dva mesiace, tak ako doteraz, ale s tým rozdielom, že otec si maloleté deti vyzdvihne v mieste bydliska matky už vo štvrtok o 18.00 hod., v piatok ráno otec maloleté zavedie do MŠ tak, ako sú zvyknuté chodiť s matkou, popoludní si maloleté deti vyzdvihne z MŠ a zostanú u neho až do nedele, kedy ich o 18.00 hod. odovzdá matke v mieste jej bydliska. Maloleté deti X. a Y. bývajú s matkou v prenajatom byte v Y.. Maloletá X. má 4 roky a maloletá Y. má 3 roky. Od septembra 2016 obe maloleté deti nastúpili do Materskej školy v Y. a je všeobecne známe, že mesačné náklady na MŠ pre jedno dieťa predstavujú 40,- až 50,- eur mesačne za stravné a poplatok. Matka sa deťom venuje, chodí s nimi na plávanie, čo stojí cca 20,- eur mesačne, deti navštevujú krúžok Šikovné ručičky, čo stojí cca 5,- eur mesačne. Obe maloleté deti sú vedené v očnej ambulancii, nosia okuliare, s čím sú tiež spojené zvýšené výdavky. Maloletá X. tiež navštevuje logopedickú ambulanciu, kde jedna návšteva je hradená poisťovňou a druhá stojí 10,- eur. Inak sú deti zdravé. Deti majú ďalšie výdavky primerané ich veku. Keďže matka detí nemá rodičov a blízkych príbuzných, má aj nepravidelné výdavky za stráženie detí v prípade potreby. Matka spolu s deťmi býva v prenajatom byte v Trenčíne, kde mesačné náklady bývania predstavujú 270,- až 300,- eur mesačne. Okrem týchto dvoch maloletých detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Matka detí je do 09/2016 na rodičovskej dovolenke a doposiaľ poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne, na ktorý má nárok len do konca septembra 2016. Matka detí si prácu hľadá, ale keďže je slobodná matka bez blízkych príbuzných, má kvôli starostlivosti o deti sťažené možnosti vhodného zamestnania, a preto je pravdepodobné, že od 10/2016 bude evidovaná
na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie. Matka spláca úver po 78,- eur mesačne. Otec detí býva a pracuje v J.. V čase druhého pojednávania dňa 24.6.2016 otec uvádzal, že v J. býva v prenajatom rodinnom dome, v ktorom býva aj s ďalšími dvomi spolubývajúcimi a každý z nich platí nájomné 330,- eur mesačne a elektriku 100,- eur mesačne. Na poslednom pojednávaní uviedol, že v súčasnosti už býva v Nórsku v prenajatom 1-izbovom byte, kde býva v spoločnej domácnosti s jeho terajšou priateľkou a mesačné náklady bývania predstavujú 680,- eur, ktoré hradí on, nakoľko jeho priateľka nepracuje a nemá žiaden príjem. Otec detí pracuje ako kvalitár výroby, pracuje na plný pracovný úväzok a podľa jeho udania zarába v priemere 2.400,- eur mesačne netto. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca a jeho výplatných pások bol zistený celkový čistý príjem otca za obdobie od 11/2014 do 05/2016 vo výške 464.796,- NOK, čo podľa aktuálneho dnešného menového kurzu /1,-Eur = 9,1028 NOK/ predstavuje sumu 51.060,77 eur, teda jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 2.687,41 eur. Okrem týchto dvoch maloletých detí nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec detí je vlastníkom stavebného pozemku na N. o výmere 908 m2 a vlastní auto zn. Volkswagen Passat r.v. 2007 v hodnote podľa jeho udania asi 5.000,- eur. K jeho výdavkovým pomerom uviedol aj, že platí nájomné za užívanie bytu na N., v ktorom býva jeho matka a brat, platí po 100,- eur mesačne a príde tam raz za dva mesiace. Spláca úvery, jeden po 250,- eur mesačne, druhý po 50,- eur mesačne, platí si životné postenie 22,- eur mesačne, zdravotnú poistku 20,- eur mesačne, leasing auta po 180,- eur mesačne, poistku auta 135,- eur mesačne, servis auta a pohonné hmoty 140,- eur mesačne, mobil 22,- eur mesačne, návštevu fitness 40,- eur mesačne a cestovné ho stojí 150,- eur mesačne. Otec platí deťom poistky, každej dcére po 27,- eur mesačne. 3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 24 ods. 1 až 3, § 25 ods. 1 a 2, § 28 ods. 1 až 3, § 36 ods.1, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 3, § 65 ods. 1 a 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.. 4. Súd uviedol, že v danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú spolu, preto úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom je dôvodná. Súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa aj doposiaľ sama starala o deti a voči jej starostlivosti neboli zistené žiadne výhrady. Hoci otec detí mienil spochybniť jej starostlivosť o deti a žiadal o psychologické prešetrenie, tieto jeho námietky boli vyvrátené. Aj z psychologickej správy bolo preukázané, že maloleté deti majú s matkou veľmi blízky a pozitívny vzťah, dôverujú jej, rešpektujú ju, primerane veku vyhľadávajú jej blízkosť, delia sa s ňou o zážitky a všetky drobné úspechy. Psychológ Referátu PPS i kolízny opatrovník odporučili zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, teda, aby deti naďalej zostali zverené matke, tak ako tomu bolo doteraz. Nakoniec aj otec detí súhlasil so závermi psychologických vyšetrení a so zverením detí do osobnej starostlivosti matky. Preto súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o deti vzorne stará. S poukazom na ustanovenie § 28 Zákona o rodine rozhodol súd, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia, nakoľko obaja rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a povinností. Súčasne súd rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. S poukazom na vek maloletých detí, ich odôvodnené potreby, schopnosti a možností oboch rodičov súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletých detí po 250,- eur mesačne na každé dieťa s tým, že z toho suma 200,- eur mesačne predstavuje bežné výživné a suma 50,- eur mesačne tvorbu úspor. Je zrejmé, že schopnosti a možnosti otca, ktorého priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 2.687,41 eur a okrem týchto dvoch maloletých detí nemá iné vyživovacie povinnosti, sú podstatne vyššie ako schopnosti a možnosti matky, ktorá je poberateľkou len rodičovského príspevku a aj na ten stratí nárok koncom septembra 2016 a jej ďalšie finančné zabezpečenie je neisté. Preto by sa otec mal finančne podstatne vyššou mierou podieľať na výžive detí ako matka, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť naviac vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou o deti. Treba zdôrazniť, že výživné pre maloleté deti má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Otec detí má nadštandardný príjem, nemá iné vyživovacie povinnosti a aj pri jeho deklarovaných výdavkoch v J. si môže dovoliť vyživovať svoju priateľku, s ktorou býva a on sám znáša výdavky ich spoločnej domácnosti. Tiež si môže dovoliť platiť nájomné za byt na N., v ktorom býva jeho matka a brat, kde platí po 100,- eur mesačne, hoci na N. prichádza len raz za 2 mesiace na pár dní. Taktiež prednedávnom zmenil v J. bývanie, čím si zvýšil náklady bývania. Preto je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť zo svojho príjmu súdom určené výživné a jeho pomery dovoľujú, aby prispieval aj na tvorbu úspor v zmysle § 63 ods.3 Zákona o rodine. K námietke otca, že matka detí uviedla výdavky na deti len po 100,- eur mesačne súd uvádza, že matka detí možno uviedla len najnevyhnutnejšie výdavky napr. na stravu a pod., pričom je všeobecne zrejmé, že výdavky na maloleté dieťa sú podstatne vyššie. Treba zdôrazniť, že výživné na maloleté dieťa nepredstavuje len výdavky na stravu a ošatenie, ale zahŕňa potrebu úhrady všetkých potrieb dieťaťa, akými sú aj náklady bývania, kultúrne a spoločenské vyžitie a pod. Veď len náklady bývania v prenajatom byte, v ktorom býva matka s oboma deťmi predstavujú 300,- eur mesačne. Preto je zrejmé, že na jedno dieťa pripadá podiel výdavkov na bývanie 100,- eur mesačne. Okrem toho má dieťa rôzne ďalšie pravidelné aj nepravidelné výdavky, preto sumu 200,- eur mesačne bežného výživného
nemožno považovať za príliš nadštandardnú, a to aj s prihliadnutím na nadštandardný príjem otca, na ktorého životnej úrovni má dieťa právo sa podieľať. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že súdom určená suma je výživným, ktorou sumou je otec povinný prispievať na výživu detí zo svojho príjmu a nemožno ju vykrývať prídavkami na deti, ktoré otec poberá v J. po 970,- NOK (t.j.106,51 eur) na každé dieťa. Prídavky na dieťa sú štátnou dávkou, ktorá je určená pre potreby detí, a preto túto dávku, pokiaľ ju otec poberá, je tiež povinný vyplácať deťom. Je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú rodičia, preto výživné by malo byť v podstatne vyššej sume ako je štátna dávka prídavkov na dieťa, ktorá predstavuje len istú podporu rodinám s nezaopatrenými deťmi. Keďže žiadny z rodičov nežiadal určiť výživné spätne za obdobie pred vydaním tohto rozhodnutia a zo zhodných výpovedí rodičov bolo preukázané, že doposiaľ otec prispieval na výživu maloletých detí a dlh tam nevznikol, preto súd otcovi určil výživné s účinnosťou od 1.9.2016, v ktorom mesiaci bolo vydané toto rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností, a v ktorom mesiaci obe maloleté deti začali chodiť do MŠ. Keďže otec detí žiadal aj upraviť jeho styk s maloletým deťmi, ale medzi rodičmi nedošlo k dohode, preto súd rozhodol aj úprave styku. V súlade s odporučením psychológa Referátu PPS a kolízneho opatrovníka upravil súd styk otca s maloletými deťmi počas víkendov od štvrtka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec detí sa zviazal, že rešpektuje navštevovanie detí MŠ a v piatky bude deti do MŠ vodiť. Zhodne s názorom matky mal súd za to, že úprava styku otca s maloletými deťmi od štvrtka až do utorka do 18.00 hod. by nebola v záujme maloletých detí. Jednak by to mohlo narušiť pravidelný režim detí, ktoré navštevujú MŠ. Tiež podľa názoru súdu by odlúčenie detí od matky na tak dlhú dobu, vzhľadom na vek maloletých detí a ich citovú naviazanosť na matku, nebolo v záujme detí a mohlo by spôsobiť citové strádanie detí. Súd tiež poukazuje na to, že odovzdávanie maloletých detí od otca k matke po ukončení styku, bolo vzhľadom na citové rozpoloženie maloletej X. problematické. Preto by nebolo vhodné takéto odovzdávanie detí matke v utorok večer, teda uprostred pracovného týždňa, kedy deti navštevujú MŠ. Keďže otec detí poukazoval na to, že on sa s deťmi stretáva málo a vypočítaval nízky počet dní jeho styku s deťmi v roku, preto súd upravil styk otca s maloletými deťmi počas víkendov dokonca v širšom rozsahu ako požadoval otec detí. Ten žiadal upraviť jeho víkendový styk s deťmi v každom treťom týždni v každom párnom mesiaci, teda jeden predĺžený víkend raz za dva mesiace. Súd mu upravil styk s deťmi v každom treťom týždni v každom kalendárnom mesiaci a je len na otcovi detí, či využije všetky dni upraveného styku. Otec detí by si mal uvedomiť, že záujem maloletých detí je prvoradý, a že by sa mal on prispôsobiť potrebám detí a nežiadať, aby sa deti a matka detí prispôsobovali jemu. Je zrejmé, že on ako otec deťom chýba, čo vyplynulo aj psychologickej správy, preto je z jeho strany nevhodné zdôrazňovať a vyčitovať, že je s deťmi málo, keď on sám nie je ochotný chodiť za deťmi častejšie. Pre deti je vždy lepší častejší, hoci aj kratší kontakt s rodičom ako menej dlhšie trvajúcich kontaktov. Preto súd rozhodol o úprave víkendových stykov otca s deťmi tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd tiež upravil aj styk otca s maloletými deťmi počas sviatkov /Vianoce, Nový rok, Veľká noc/ a letných prázdnin tak, aby úprava styku bola v najlepšom záujme detí, pretože pre súd je prvoradý záujem maloletých detí a nie požiadavky rodičov. Dieťa nie je vec, ktorú je možné striedať matematicky podľa párnych a nepárnych rokov, ale je to malá citlivá ľudská bytosť, preto je v záujme maloletých detí, aby tak významný deň, ako Štedrý večer počas vianočných sviatkov /24.12./ trávili s tým rodičom, ku ktorému majú najužšie citové väzby, a tým rodičom v danej veci je bezpochyby matka, ktorá sa o maloleté deti osobne stará, napĺňa ich citové potreby, s ktorou maloleté deti bývajú v spoločnej domácnosti, a na ktorú sú citovo najviac viazané. Preto súd upravil styk otca s deťmi počas vianočných sviatkov tak, že Štedrý večer budú deti vždy tráviť s matkou a otec môže s deťmi stráviť vianočné sviatky podľa úpravy vo výrokovej časti rozsudku, ktorú úpravu považoval súd za najlepšiu v záujme maloletých detí. Novoročné sviatky upravil súd striedavo pre oboch rodičov. Úpravu styku počas veľkonočných sviatkov upravil súd v zmysle návrhu otca s tým, že čas odovzdania detí matke na Veľkonočný pondelok upravil na 10.00 hod. Takouto úpravou môže aj otec stráviť čas s maloletými deťmi počas veľkonočných sviatkov, ale súd prihliadol aj na to, že obe deti sú dievčatá a do budúcnosti bude pre ne asi vhodné, aby počas Veľkonočného pondelka mohli podľa slovenských zvykov doma očakávať aj svojich spolužiakov, kamarátov a pod. Styk otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin súd upravil v zmysle návrhu otca, s ktorým súhlasila aj matka. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 52 v spojení s § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len „CMP“/. 5. Proti tomuto rozsudku do výrokov o povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí a do výrokov o úprave styku otca s maloletými deťmi podal včas odvolanie otec maloletých detí X. a Y.. Uviedol, že v konaní vec súdu prvej inštancie boli hrubo porušené jeho práva ako otca maloletých detí na spravodlivý proces. Celé konanie sa nieslo v duchu nerovnosti procesných strán. Súd prvej inštancie rozdielne pristupoval k otcovi maloletých detí a k ich matke, napriek tomu, že otec sa správal voči súdu úctivo. V odôvodnení napadnutého rozsudku je viackrát uvedené, že k narušeniu vzťahov medzi rodičmi
maloletých detí došlo pre správanie otca, ktorý mal matku bezdôvodne nútiť k interrupcii v čase, keď bola druhýkrát tehotná. Otec maloletých detí však na pojednávaní uviedol, že k narušeniu vzťahov došlo potom, ako zistil, že matka maloletých detí mu bola neverná. Táto skutočnosť sa však v rozhodnutí súdu prvej inštancie neuvádza a súd prvej inštancie prijal záver, podľa ktorého vyhodnotil otca maloletých detí ako nezodpovedného a nenápomocného človeka, ktorý bez zjavnej príčiny opustil rodinu a odišiel za prácou do J.. Ďalej otec maloletých detí poukázal na ustanovenie § 25 ods. 4 zákona o rodine, v zmysle ktorého, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Otec poukázal na to že sa musel s návrhom na začatie konania s návrhom na vydanie predbežného opatrenia obrátiť na súd, pretože matka mu opakovane neumožňovala styk s jeho maloletými deťmi. Zo správania a vyjadrení matky je zrejmé, že táto úlohu otca v živote svojich detí neuznáva. V čase, keď bol otec na území N., v dňoch kedy nemal predbežným opatrením upravený styk s deťmi, matka mu stretnutie s nimi neumožnila, i keď vedela, že sa deti na otca tešia. Matka je iba málokedy ochotná umožniť otcovi kontakt s maloletými dcérami na diaľku, cez skype alebo telefón. Na druhej strane však matka žiada, aby otec platil výživné v miere, ktoré matka detí nemôže na výživu maloletých detí spotrebovať. Otec poukázal aj na procesný postup súdu prvej inštancie, keď žiadal súd o nariadenie dokazovania pribratím detského psychológa z dôvodu, že staršia dcéra sa odmietla po stretnutí s ním vrátiť k matke a sťažovala si, že ju mama bije po hlavičke. Súd prvej inštancie toto považoval za otcov výmysel, účelové tvrdenie, ktorým chce uškodiť matke. Nakoniec sa však potvrdilo, že k uvedenému incidentu došlo. Podľa otca napadnutým rozsudkom v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi došlo k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine. Napriek tomu, že súd prvej inštancie vedel, že otec sa pre pracovné povinnosti nemôže na N. dostavovať každý mesiac, a zo správy psychológa jasne vyplývalo, že deti otca ľúbia a je nevyhnutné, aby sa s ním vídali viac, že dcéry ho potrebujú a ich vzťah je potrebné utužovať, súd napadnutým rozsudkom styk otca s maloletými deťmi upravil na každý mesiac, teda spôsobom, ktorý nie je možné zo strany otca realizovať. Otec viackrát pred súdom uviedol, že deti bude riadne vodiť do materskej škôlky, že sa o ne vie riadne postarať aj nepretržite počas piatich kalendárnych dní a preukázal, že deti sa v jeho prítomnosti cítia dobre a styk s otcom im prospieva. Napriek tomu súd rozhodnutím vyhovel matke maloletých detí a upravil styk v rozsahu dvoch dní počas dvoch kalendárnych mesiacov s odôvodnením, že úprava styku od štvrtka 18:00 hod do utorka 18:00 hod každý druhý kalendárny mesiac by nebola v záujme maloletý deti. Takýto záver považuje otec za pozoruhodný,, pretože v jeho zmysle nie je v záujme maloletých detí, a to napriek ich vzájomným silným citovým väzbám. Okrem toho súd prvej inštancie rozhodol, že otec nemá právo deti vídať dňa 24.12., napriek tomu, že matka s týmto súhlasila a aj kolízna opatrovníčka maloletých detí s týmto vyslovila svoj súhlas. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletými deťmi teda rozhodne nie je v záujme maloletých detí. Otec maloletých detí tiež nesúhlasí s určením výšky výživného na maloleté deti súdom prvej inštancii. Otec maloletých detí žije v J., kde sú výdavky na živobytie nepomerne vyššie ako na N., čo uvádza s prihliadnutím na to, že súd prvej inštancie konštatoval, že otec má nadštandardný príjem. V J., kde otec žije, patrí jeho príjem k tým najnižším. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom vždy riadne plnil a matke tiež posielal rodinné prídavky, ktoré na deti poberá v J.. Keď išiel za deťmi, vždy im nakúpil množstvo oblečenia, ktoré matke odovzdal. Suma výživného stanovená súdom prvej inštancie nezodpovedá nákladov na výživu maloletých detí, keď tieto nepresahujú sumu 150 až 180 eur mesačne na jedno dieťa. Matka sa rozhodla odísť z nájomného obecného bytu v obci E. N., kde mala výdavky na bývanie vo výške 200 eur mesačne do iného, nie však väčšieho bytu ale finančne nákladnejšieho v Y.. Toto súd nevyhodnotil, no napriek tomu situáciu, keď otec po rokoch práce zmenil bývanie tak, že sa presťahoval z jednej malej izby v dome, kde žil s ďalšími nájomcami do jednoizbového bytu, súd takéto správanie otca hodnotil ako vyživovanie jeho priateľky. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil životnú úroveň otca ako vyššiu, pretože otec žije v jednoizbovom byte, vlastní staršie motorové vozidlo v hodnote 5000 eur a nemôže si dovoliť chodiť ani na dovolenky. Ak mal súd určiť výživné na maloleté deti s ohľadom na to, že by sa mali podieľať na životnej úrovni otca, mal určiť výšku výživného v rozsahu nevyhnutných výdavkov. Okrem toho súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z príjmu otca za obdobie 11/2014 do 5/2016 hoci bežná rozhodovacia prax súdov je taká, že sa vychádza z priemerného čistého príjmu za posledných 12 mesiacov pred vyhlásením rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol otec maloletých detí, aby odvolací súd rozsudok súdu pre inštancie napadnutej napadnutých častiach zmenil tak, že otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu detí v sume po 150 eur mesačne na každé dieťa a styk otca s maloletými deťmi upraví tak, ako ho otec žiadal v konaní pred súdom prvej inštancii. 6. Matka maloletých detí sa k odvolaniu otca písomne vyjadrila v tom zmysle, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a tento bol vydaný po zrelej úvahe s tým, aby boli čo najefektívnejšie a najcitlivejšie riešené potreby maloletých detí v súlade s požiadavkami oboch rodičov,
ktoré sa však nedali uplatniť v celom rozsahu. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že boli porušené jeho práva na spravodlivý proces, toto podľa matky nie je pravdou. Ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej sa právny zástupcovia rodičov pred pojednávacou miestnosťou dohodli na obsahu rodičovskej dohody, ale od z výsluchu matky na pojednávaní právna zástupkyňa otca začala bezdôvodne útočiť na konajúcu sudkyňu, skákala matke pri výsluchu do reči a rovnako tak aj konajúcej sudkyni. Pokiaľ ide o otcom namietanú zmenu bývania matky s maloletými deťmi, matka detí odišla z nájomného bytu v obci E. N., pretože v tejto obci nemala žiadneho príbuzného, žila tam len matka otca maloletých detí, ktorá ani nebola ochotná svoje vnúčatá postrážiť, ani ich nenavštevovala po odchode otca maloletých detí do J.. Matka bola odkázaná iba sama na seba a keďže pochádza z Y., kde má priateľov a spolužiakov /inak je jedinou dcérou už nie žijúcich rodičov, bez príbuzní z otcovej alebo matkinej strany/, ktorí jej boli ochotní pomôcť pri deťoch, presťahovala sa do Y.. Pokiaľ ide o styk otca s maloletými deťmi tak ako bol určený v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, tak súd rozhodol o stretávaní sa otca s maloletými deťmi vo väčšom rozsahu ako to navrhovala matka, čím v podstate vyhovel návrhu otca. Pokiaľ ide o výšku výživného, toto bolo podľa matky určené v súlade s ustanoveniami zákona o rodine a pokiaľ otec svoje deti naozaj miluje, ako to stále deklaruje, výživné vo výške po 250 eur mesačne pri svojich príjmoch by mal akceptovať. Matka preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. 7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v napadnutej časti vo výroku o výživnom otca na maloleté deti Luciu a Y. a v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletými deťmi X. a Y. vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov a podľa § 388 CSP zmeniť v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletými deťmi X. a Y. vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi počas bežného roka, a to z nasledovných dôvodov: 8. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie iba vo výroku o výživnom otca na maloleté deti a vo výrokoch o úprave styku otca s maloletými deťmi počas bežného roka a počas vianočných sviatkov, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti sa stal právoplatným a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu je nedotknutý /§ 367 ods. 3 CSP/. 9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom otca na maloleté deti X. a Y. vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam otca maloletých detí dodáva nasledovné: 10. Podľa § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami, dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol o výške vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti X. a Y.. Určené výživné vo výške 250,- eur mesačne na každé dieťa považuje aj odvolací súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré boli v konaní
preukázané a rovnako aj zodpovedajúce schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov.
14. Príjem otca zo zamestnania tak ako bol v konaní preukázaný predstavuje dostatočný príjem, z ktorého bolo možné určiť výživné vo výške po 250,- eur na každé dieťa s tým, otcovi aj po zaplatení takéhoto výživného zostane dostatok prostriedkov pre vlastnú výživu a to nie v malej miere. Čo sa týka zistenia výšku priemerného príjmu otca zo zamestnania, je pravdou, že priemerný príjem rodičov pre účely určenia výživného sa podľa ustálenej súdnej praxe zisťuje za obdobie 12 mesiacov predchádzajúcich rozhodnutiu. V tomto prípade však mal súd preukázané príjmy otca zo zamestnania len za mesiace 1-5/2016 /výplatnými páskami/, za rok 2015 /potvrdením zamestnávateľa a výplatnými páskami za 5 mesiacov daného roka/. Aj keď súd prvej inštancie nemal brať do úvahy príjem otca zo zamestnania za mesiace 11/2014 a 12/2014, a to nielen preto, že tieto nespadajú do daného obdobia ostatných 12 mesiacov predchádzajúcich rozhodnutiu, ale aj preto, že tento príjem otec nijakým dôkazom nedoložil a súd tu vychádzal len z jeho tvrdení, tak priemerný príjem otca zo zamestnania nemohol byť určený presne za obdobie 6/2015 až 5/2016, pretože zo strany otca neboli predložené výplatné pásky za celé obdobie 6-12/2015. Súd prvej inštancie mohol a mal vychádzať z príjmu otca za obdobie celého roka 2015, ktorý bol preukázaný /279.235,- NOK/ a z príjmu za obdobie 1-5/2016 /121.315,92 NOK/. V uvedenom období 6/2015 až 5/2016 dosiahol otec preukázane zo zamestnania príjem 400.550,92 NOK, čo v prepočte kurzom eura stanovenému súdom prvej inštancie /1,- euro = 9,1028 NOK/ predstavuje 45.066,49 eur /za 17 mesiacov/, čo je v priemere 2.650,97 eur mesačne. Takto zistený priemerný príjem otca sa len o málo líši od priemerného príjmu, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie /2.687,41 eur/.
15. Súd prvej inštancie pri určení výšky výživného otca na maloleté deti správne vychádzal z toho, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov /§ 62 Zákona o rodine/. Ak otec má priemerný mesačný príjem zo zamestnania 2.650,97 eur, platí prenájom jendoizbového bytu 680,- eur, v ktorom byte žije aj jeho nezamestnaná priateľka, prispieva na nájomné za byt na N., v ktorom žije jeho matka a brat, vlastní na N. stavebný pozemok o výmere cca 900 m2 , platí si leasing auta, životné poistenie, fitnes, spláca dva úvery spolu po 300,- eur mesačne, je dôvodné, aby sa na takejto životnej úrovni otca podieľali aj jeho maloleté deti X. a Y.. Pokiaľ ide o ich odôvodnené potreby, správne súd prvej inštancie poukázal na to, že popri nevyhnutných výdavkoch na stravu, škôlku, ošatenie a podobne treba medzi výdavky nevyhnutné pre výživu maloletých detí zarátať aj primerané náklady na bývanie. Okrem toho odvolací súd pripomína, že pri určení výživného na maloleté dieťa nemožno urobiť úplný výpočet výdavkov na výživu maloletého dieťaťa a výživné určiť len v takej miere, aby pokrývalo nevyhnutné výdavky na výživu. Ak to podmienky /životná úroveň, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča/ umožňujú, je dôvodné určiť výživné vyššie, tak, aby nepokrývalo len nevyhnutné výdavky na výživu dieťaťa ale aby mu poskytovalo možnosť spoločenského, kultúrneho a športového vyžitia potrebného pre všestranný fyzický i psychický vývoj maloletého dieťaťa. V tomto zmysle považuje odvolací súd výživné určené otcovi na maloleté deti súdom prvej inštancie za správne. 16. Pokiaľ ide o odvolaním otca napadnutú časť rozsudku súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletými deťmi, tu odvolací súd považuje úpravu styku otca s maloletými deťmi počas vianočných prázdnin za vecne správnu. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, nevidí žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by maloleté deti X. a Y. mali byť každý rok dňa 24.12. u iného z rodičov. Vzhľadom na vek maloletých detí /4 a 3 roky/ je vhodné, aby maloleté deti v takýto deň boli v prostredí, ktoré poznajú, považujú ho za vlastné a majú tam všetky atribúty vianočných sviatkov /výzdoba, vianočný stromček a podobne/ podľa svojich predstáv. Ak otec poukazuje na skutočnosť, že matka maloletých detí súhlasila s jeho návrhom na úpravu styku počas vianočných sviatkov, tak je možné, že otcovi takýto styk s maloletými deťmi dobrovoľne umožní. Napriek tomu ale odvolací súd takúto úpravu styku nepovažuje za vhodnú pre maloleté deti a preto súhlas matky nič na záveroch odvolacieho súdu o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti /úprava styku počas vianočných sviatkov/ nemení. 17. Na druhej strane odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že úprava styku otca s maloletými deťmi, tak ako o nej rozhodol súd prvej inštancie a ako ju svojím odvolaním napadol otec maloletých detí, nie je správna. Otec v konaní tvrdil, že na N. nemôže cestovať každý mesiac a s ohľadom na túto skutočnosť žiadal upraviť styk s maloletými deťmi počas bežného roka na každý druhý mesiac v rozsahu 6 dní. Aj keď súd prvej inštancie svojou úpravou styku otca s maloletými deťmi počas bežného roka umožnil otcovi stretávať sa s maloletými deťmi počas bežného roka v širšom rozsahu ako to otec požadoval /každý mesiac 4 dni/, tak v konečnom dôsledku s ohľadom na možnosti otca pricestovať na N. v podstate styk otca s maloletými deťmi obmedzil. Nie je v súlade s princípom spravodlivosti, keď súd,
napriek tomu, že vie o objektívnej prekážke, ktorá otcovi bráni v styku s jeho maloletými deťmi každý mesiac, určí styk otca s maloletými deťmi na každý mesiac s odôvodnením, že vytvára tak priestor pre styk otca s maloletými deťmi a je len na otcovi, či tento rozsah styku aj využije. 18. Stretávanie sa s rodičom, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti je nevyhnutné pre vytváranie a utužovanie vzájomných citových väzieb medzi rodičom a dieťaťom a je v záujme zdravého vývinu osobnosti maloletého dieťaťa. Súd musí dbať o to, aby právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov ako aj právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi /§ 24 ods. 4 Zákona o rodine/ bolo rešpektované. 19. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by bránili v styku otca s maloletými deťmi X. a Y., alebo ktoré by odôvodňovali zúžený rozsah takéhoto styku. Naopak v konaní bolo zistené /pozri správu z poradensko-psychologických konzultácií ÚPSVR Trenčín zo dňa 08.09.2016/, že otec maloletým deťom chýba, trávi s nimi málo času. Maloleté deti sa pri konzultácii otcovi nevyhýbali, reagovali na jeho prítomnosť pozitívne, bez známok strachu, bez problémom s ním komunikovali, vytvárali si s ním osobný kontakt. Otec sa pred súdom prvej inštancie vyjadril v tom zmysle, že maloleté deti bude počas doby styku vodievať do materskej škôlky, takže vytvorenie návyku maloletých detí na návštevu materskej škôlky by nemalo byť ohrozené. Podľa odvolacieho súdu je teda v najlepšom záujme maloletých detí, aby styk otca s nimi bol upravený čo najširšie, a teda v rozsahu ako to pred súdom prvej inštancie navrhol otec maloletých detí /od štvrtku od 18:00 hod. každého tretieho týždňa každého párneho mesiaca do nasledujúceho utorka do 16:00 hod./.
20. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v napadnutej časti vo výroku o výživnom otca na maloleté deti X. a Y. a v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletými deťmi X. a Y. vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov ako vecne správny potvrdil a podľa § 388 CSP v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletými deťmi X. a Y. vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi počas bežného roka zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi X. a Y. v čase od štvrtku od 18:00 hod. každého tretieho týždňa každého párneho mesiaca do nasledujúceho utorka do 16:00 hod..
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).