Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-95-2008.pdf
PDF · 164.4 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/95/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Markovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: JUDr. Q. B.Á., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. N. X, Bratislava, prechodne bytom: J. XX, Košice, o zaplatenie 1.457,68 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 59,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.3.2007 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2007 domáhal zaplatenia sumy 43.914,03,-Sk spolu s spolu s úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne od 1.3.2007 do zaplatenia, ako i trov konania. Ako dôvod uviedol, že dňa 7.9.2001 uzavrel žalovaný v Košiciach so žalobcom Zmluvu o rastovom osobnom účte (ďalej aj „Zmluva o ROÚ“), na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Následne dňa 30.9.2003 uzatvoril žalovaný so žalobcom Zmluvu o spotrebnom kontokorentnom úvere (ďalej aj „Zmluva o SKÚ“) podľa Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov, resp. úveru vo výške 40.000,-Sk na osobný účet žalovaného zriadený na základe Zmluvy o rastovom osobnom účte. Prostriedky žalobca poskytol tým, že na účte žalovaného povolil debetný limit. Splatiť úver a úroky sa žalovaný zaviazal do 25.9.2006. Počas trvania zmluvného vzťahu sa žalovaný v mesiaci január 2005 čerpaním prostriedkov, ako aj poplatkovaním služieb, dostal do nepovoleného debetu. Žalobca preto dňa 15.12.2005 zaslal žalovanému list, v ktorom ho informoval o porušení zmluvných podmienok a vyzval ho k úhrade debetného limitu. Žalovaný debetný limit neuhradil. Vzhľadom k tomu, žalobca odstúpil od Zmluvy o rastovom osobnom účte a od Zmluvy o spotrebnom kontokorentnom úvere zaslaním Oznámenia o vypovedaní od zmluvy zo dňa 4.4.2006. Písomnosť sa považuje druhý deň od odoslania za doručenú v zmysle kapitoly VIII časť B Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. V deň splatnosti bola celá pohľadávka žalobcu 43.978,04,-Sk. Za žalovaného Komunálna poisťovňa vyplatila žalobcovi dňa 28.2.2007 poistné plnenie vo výške 18.531,-Sk. Po započítaní na úrokoch predstavuje dlžný zostatok 43.914,03,-Sk, ktorý sa úročí debetnou úrokovou sadzbou vo výške 20% od 1.3.2007 do zaplatenia (Kapitola III, časť A, bod 23 VOP, výška úroku v bode 17.3.14 sadzobníka poplatkov). Žalobca ako dôkaz označil: Zmluva o ROÚ z 7.9.2001, Zmluva o SKÚ z 30.9.2003, VOP, výpis z účtu žalovaného za máj 2005, list z 15.2.2005, Odstúpenie od zmluvy o účte z 4.4.2005, sadzobník poplatkov, list Komunálnej poisťovne zo dňa 28.2.2007.
2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.1.2011 poukázal na možnú litispendenciu s konaním o žalobe žalobcu o zaplatenie 44.178,04 €. Zároveň poukázal i na konanie vedené pod sp.zn. 2Rob/25/2006, kde bolo platobný rozkazom žalovanému uložené zaplatiť 43.978,04 € spolu s 20% úrokom z omeškania od 1.6.2005 a nahradiť trovy konania vo výške 2.634,- Sk. V súdenej veci namietal, že žalobca odstúpil iba od Zmluvy o ROÚ zo 7.9.2001, preto nenastali účinky odstúpenia od oboch zmlúv. Žalovaný poskytnutý kontokorentný úver vo výške 40.000,-Sk v celosti nevyčerpal, preto sa nemohol dostať do debetu úročeného 20%. Žalobca sám uzatvoril v mene Komunálnej poisťovne, a.s. a žalovaného poistnú zmluvu, na základe ktorej mal obdržať poistné plnenie na uspokojenie svojej pohľadávky v sume 18.531,- Sk dňa 28.2.2007, nevysvetlil však prečo ako zástupca oboch strán sporu obdržal poistné plnenie až po dvoch rokoch od ukončenia zmluvného vzťahu so žalovaným, prečo sa o skoršie vyplatenie nestaral, prečo bolo poistné plnenie len v danej výške a prečo v rozpore so zákonom započítal plnenie iba na úroky a nie aj na istinu úveru, čo nebolo medzi stranami sporu dohodnuté. Z dokladov založených v spise nemožno ustáliť, či výška plnenia, ktorú žalobca obdržal a jeho zápočet boli vykonané správne a v súlade so zákonom a aká je dôvodná výška pohľadávky žalobcu v členení na istinu a príslušenstvo. Žalovaný preto z opatrnosti vzniesol kompenzačnú námietku na započítanie výšky žalovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom. Žalovaný namietal, že nie je možná kumulácia istiny s kapitalizovanými úrokmi, kedy sa žalobca domáha zaplatenia úrokov z úrokov a to i v nezákonnej výške. Ak istina úveru znela na sumu 40.000,-Sk a žalovaný spočiatku splácal splátky úveru, nemôže dlhovať žalobcovi istinu prevyšujúcu poskytnutý úver. Medzi stranami sporu bol dohodnutý ročný úrok za úver 13,8% a nie úrok 20%. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú v zmysle vtedy platného § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľské, ktorých obsah žalovaný nemohol nijako ovplyvniť. Sankčný debetný úrok je neprijateľnou a tým aj neplatnou podmienkou. Žalovaný poukázal i na smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach a žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Z opatrnosti vo vyjadrení zo dňa 15.12.2010 namietol premlčanie nároku žalobcu. Ako dôkaz žalovaný označil: oznámenie o výške platieb poistného žalovaným a dobe plnenia poisťovne za žalovaného vyžiadať od Komunálnej poisťovne, a.s., doklady o výške a celom priebehu a dobe splátok úveru a poistenia žalovaného žalobcovi od roku 2001 do podania žaloby zadovážiť od žalovaného.
3. Žalobca dňa 8.2.2011 písomne doplnil žalobu keď uviedol, že na základe žiadosti žalovaného zo dňa 7.9.2001 o poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 40.000,-Sk na účte žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX, uzavrel žalobca so žalovaným dňa 10.9.2001 Zmluvu o spotrebnom kontokorentnom úvere. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať priebežne kreditnými obratmi na účte, úroky mesačne k poslednému dňu príslušného mesiaca a celkom ho splatiť do 30.9.2002. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 12.9.2002 uzavrel žalobca so žalovaným dňa 30.9.2002 Zmluvu o spotrebnom kontokorentnom úvere, ktorou sa zrušila Zmluva o SKÚ zo dňa 10.9.2001. Žalobca sa zaviazal poskytnúť úver do výšky 40.000,-Sk na účte žalovaného povolením debetného limitu, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť do 30.9.2003. Žiadosťou zo dňa 9.9.2003 žalovaný požiadal o prolongáciu úveru, pričom Zmluvou o spotrebnom kontokorentnom úvere zo dňa 30.9.2003 došlo k prolongácii spotrebného úveru poskytnutého na základe zmluvy zo dňa 30.9.2002. Úver sa žalovaný zaviazal splatiť do 25.9.2006. Podaním zo dňa 15.2.2005 doručeným žalovanému dňa 16.2.2005, došlo v zmysle bodu 5.1 Zmluvy o SKÚ k zrušeniu povoleného debetného limitu na účte žalovaného z dôvodov porušenia povinnosti žalovaného stanovenej v bode 4.2 Zmluvy o SKÚ zo dňa 30.9.2003 a žalovaný bol vyzvaný na vysporiadanie debetného zostatku na účte vo výške 40.977,22,-Sk. Debetný zostatok vo výške 40.977,22,-Sk bol v zmysle bodu 5.3 Zmluvy o SKÚ a Sadzobníka poplatkov žalobcu sankcionovaný úrokom 20% ročne do zaplatenia. Podaním zo dňa 4.4.2005, prevzatým žalovaným dňa 11.4.2005, žalobca vypovedal Zmluvu o ROÚ k 31.5.2005 a vyzval žalovaného na uhradenie debetného zostatku do 31.5.2005. Dňa 1.6.2005 žalobca zatvoril účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX a debetný zostatok vo výške 44.178,04,-Sk preúčtoval na vnútorné účty žalobcu. Listom zo dňa 28.2.2007 oznámila Komunálna poisťovňa, a.s. žalobcovi poukázanie odkupnej hodnoty z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 18.531,-Sk žalobcovi na účet XXXXXXXXXX/XXXX. Pohľadávka žalobcu predstavovala k 28.2.2007 sumu 57.637,55,-Sk tvorenú zostatkom istiny 40.977,22 € a úrokmi 20% ročne zo sumy 40.977,22,-Sk za obdobie od 16.2.2005 do 28.2.2007 vo výške 16.660,33,-Sk. Sumu 18.531,-Sk žalobca v súlade s § 330 ods. 2 OBZ použil na úhradu úrokov v sume 16.660,33,-Sk a na úhradu istiny vo výške 1.870,67,-Sk Vzhľadom k uvedenému žiadal žalobca zaplatiť 39.106,55,-Sk spolu s 20% úrokom z omeškania ročne od 1.3.2007 do zaplatenia. Žalobca ako dôkaz označil jednotlivé žiadosti žalovaného o poskytnutie kontokorentného úveru z 7.9.2001, 12.9.2002, 9.9.2003 a Zmluvy o SKÚ, ďalej podanie zo dňa 15.2.2005, 4.4.2005, výpisy z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX.
4. Žalobca v podaní zo dňa 12.5.2014 na výzvu súdu, či je potrebné podanie zo dňa 8.2.2011 považovať za čiastočné späťvzatie žaloby uviedol, že platbu vo výške 18.531,-Sk eviduje od Komunálnej poisťovne dňa 28.2.2007 a bola pripísaná na účet, kedy časť vo výške 264,01,-Sk bola preúčtovaná na istinu pohľadávky. Preto po odpočítaní tejto platby k dnešnému dňu žalobca eviduje zostatok pohľadávky vo výške 3.927,58 € (istina 1.457,68 €=43.914,03,-SK a úroky 2.469,90 €). Preto podanie žalobcu zo dňa 25.3.2011 je potrebné považovať za bezpredmetné a nie je možné ho považovať za späťvzatie návrhu.
5. V písomnom vyjadrení zo dňa 15.1.2015 žalovaný žiadal vykonať ako dôkaz celý priebeh plnení žalovaného na účte žalovaného aj za dobu roku 2001 do podania žaloby a na priebeh plnení žalovaného na účet Komunálnej poisťovne, a.s. na Osobné životné poistenie rovnako vedený žalobcom, na ktorý sa ukladalo poistné platené žalovaným.
6. Pojednávanie zo dňa 2.3.2016 bolo odročené s tým, že žalovaný bol vyzvaný na doručenie poistnej zmluvy uzavretej s Komunálnou poisťovňou a.s. na osobné životné poistenie, ako aj výpis z jeho účtu preukazujúci výšku plnení na účet Komunálnej poisťovne za celé obdobie poistného vzťahu. Taktiež žalobca bol vyzvaný na doloženie poistnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a Komunálnou poisťovňou, ak ňou disponuje, ako i na rozsah plnení Komunálnej poisťovne žalobcovi, dôvody plnenia ako i na výpis z účtu Komunálnej poisťovne vedený u žalobcu a tákajúci sa plnení žalovaného z poistného vzťahu.
7. Žalobca dňa 14.3.2016 oznámil súdu, že nedisponuje Zmluvou uzavretou medzi žalovaným a Komunálnou poisťovňou, a.s.. Plnenie od Komunálnej poisťovne bolo poskytnuté len vo výške 18.531,- Sk a k dôvodu plnenia sa vyjadriť nevedel.
8. Žalovaný v ospravedlnení zo dňa 19.3.2016 na pojednávanie zo dňa 23.3.2016 uviedol, že listinné dôkazy nemá v súčasnosti k dispozícii, preto žiadal opätovne o ich vyžiadanie od žalobcu. (celý priebeh plnení na účet žalobcu od 7.9.2001, celý priebeh plnení na účet Komunálnej poisťovne, a.s.).
9. Žalovaný bol opätovne predvolaný na termín pojednávania dňa 23.3.2016. Faxovým podaním doručeným súdu dňa 21.3.2016 svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu kolízie termínu pojednávania s úkonom jeho klienta sp.zn. 15C/139/2014 vedenej na Okresnom súde Košice I v rámci znaleckého dokazovania nariadeného súdom, a to obhliadky stavby v Starom Smokovci zvolanom znalcom na deň 23.3.2016 o 10.00 hod. Klient na účasti žalovaného ako právneho zástupcu trval. Žalovaný bol obratom súdom vyzvaný, aby predložil súdu predvolanie doručené znalcom, ako aj uviedol, kedy si predmetné predvolanie prevzal, s poučením, že súd žiadosti o odročenie nevyhovie, nebude ju akceptovať a bude pojednávať v jeho neprítomnosti. Súd výzvu doručoval na číslo faxu žalovaného, ktoré ako jediné žalovaný uviedol, aj keď v zmysle § 119 ods. 2 písm. c) O.s.p. mal žalovaný uviesť i elektronickú adresu alebo telefón, aby mu súd oznámil, ako jeho žiadosť o odročenie posúdil. Žalovaný k termínu pojednávania žiaden doklad preukazujúci tvrdené skutočnosti nedoložil. Dodatočne dňa 24.3.20116 žalovaný doručil súdu i predvolanie znalca Ing. C. A. zo dňa 7.3.2016. Zo spisu je zrejmé, že žalovanému bolo dňa 2.3.2016 zo strany tunajšieho súdu oznámené, kedy sa bude pojednávanie konať (dňa 23.3.2016), ako aj že mu bolo e-mailom doručené predvolanie na tento termín. Žalovaný sám dňa 2.3.2016 potvrdil prevzatie mailu, ktoré obsahovalo predvolanie na termín 23.3.2016. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný už v čase 2.3.2016 vedel o termíne pojednávania vytýčenom na 23.3.2016 a preto nebol dôvod, aby sa pojednávania nezúčastnil pre obhliadku stanovenú znalcom, ktoré predvolanie na obhliadku mu mohlo byť doručené najskôr dňa 9.3.2016, keďže samotné predvolanie znalca je datované ku dňu 7.3.2016. Bolo preto povinnosťou žalovaného na neskôr vytýčenej obhliadke znalca ospravedlniť svoju neúčasť pre skôr vytýčené pojednávanie súdu a ešte v osobnej veci, kedy kolízia s iným pojednávaním neprichádza do úvahy, nakoľko žalovaný v tomto konaní nevystupuje ako právny zástupca. Je povinnosťou každej strany sporu zariadiť si či už osobné alebo pracovné veci tak, aby sa dostavil na pojednávanie vytýčené súdom! Súd mal s poukazom na uvedené za to, že postup žalovaného bol nielen nedôvodný, dôvod na odročenie nebol dôležitý, ale jeho postup bol v rozpore s § 119 ods. 2 O.s.p., ako i účelový v snahe zmariť vytýčené pojednávanie. Súd preto pojednával s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného.
10. Na pojednávaní dňa 23.3.2016 žalobca uviedol, že odstúpením od Zmluvy o ROÚ zároveň zanikla i Zmluva o kontokorentnom úvere v zmysle článku 3 písm. u bod 20 VOP. Ku koncu mesiaca sa na účte spočítala istina spolu s úrokmi, ktorá sa preniesla do ďalšieho mesiaca a táto celá suma t.j. istina aj úroky
bola znovu ako debetný zostatok úročená v zmysle Zmluvy o SKÚ. Zo strany Komunálnej poisťovne bolo poskytnuté len jedno plnenie, pričom žalobca nemá vedomosť o obsahu poistnej zmluvy, nakoľko ide o poistný vzťah uzavretý medzi žalovaným a poisťovňou, kde žalobca vystupuje ako tretia osoba. Žalobca nevystupoval ako zástupca ani jednej zo strán. Poisťovňa bola iba klientom žalobcu. Medzi žalobcom a poisťovňou neexistoval zmluvný vzťah, na základe ktorého by si žalobca mohol sám sťahovať nejaké peňažné plnenie z účtu poisťovne, ktoré bolo predtým plnené na tento účet zo strany žalovaného. Medzi stranami bol dohodnutý úrok vo výške 13,8%, ktorá sadza bola flexibilná a počas vzťahu menená. Až v prípade porušenia povinností bol žalovaný povinný platiť sankčný úrok v zmysle sadzobníka poplatkov. Nejde o neprijateľnú podmienku z dôvodu, že žalovaný bol oboznámený s podmienkami zmluvy, čo aj písomne potvrdil svojim podpisom.
11. Súd uznesením zo dňa 12.10.2016, č.k. 29Cb/95/2008-374 rozhodol, že na ďalšie návrhy žalovaného o odročenie pojednávania akéhokoľvek charakteru (t.j. aj na náležité, dôvodné a správne uplatnené) nebude v zmysle § 184 ods. 2 C.s.p. prihliadať. Zároveň bolo žalovanému uložené aby sa dostavil na pojednávanie konané dňa 25.11.2016, resp. i na ďalšie vytýčené pojednávania vo veci, prípadne si ustanovil zástupcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2016. Súd s poukazom na uvedené na ďalších pojednávaniach konal v neprítomnosti žalovaného v súlade s 180 C.s.p..
12. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré označil žalobca: viď odôvodnenie ods. 1,3 rozsudku, oboznámením sa s dôkaznými prostriedkami, ktoré označil žalovaný: priebeh plnení na účet žalobcu od 9/2001 do 1.6.2005, ostatným obsahom spisu a dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu posúdeniu.
13. V prvom rade súd skúmal, či nie je daná prekážka už skôr začatého konania ako namietal žalovaný. Z pripojeného spisu sp.zn. 25Cb/53/2007 súd zistil, že totožný žalobca (pôvodne Dexia banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951) podal na súde dňa 6.4.2006 žalobu zo dňa 30.3.2006 voči totožnému žalovanému (JUDr. Q. B.K.) o zaplatenie 44.178,04,-Sk spolu s príslušenstvom titulom zrušenej Zmluvy o rastovom osobnom účte zo dňa 7.9.2001 a Zmluvy o spotrebnom kontokorentnom úvere zo dňa 30.9.2003 a zaplatenia debetného zostatku v deň splatnosti dňa 31.5.2005. Súd síce dňa 25.10.2006 vydal vo veci platobný rozkaz pod sp.zn. 2Rob/25/2006, avšak následne na základe späťvzatia žaloby, platobný rozkaz zrušil a uznesením zo dňa 11.4.2007, č.k. 25Cb/53/2007-53 konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2007. I napriek skutočnosti, že išlo o totožnú vec týkajúcu sa rovnakých strán sporu a predmetu konania, nepredstavuje uvedené konanie prekážku začatej veci v zmysle § 159 C.s.p., ani veci rozhodnutej v zmysle § 230 C.s.p., keďže nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Konanie sp.zn. 25Cb 53/2007 (pôvodne vedené pod sp.zn. 2Rob/25/2006) bolo právoplatne skončené ešte pred podaním žaloby v tejto veci dňa 21.12.2007.
14. Namietané konanie, resp. podanie zo dňa 11.7.2006 doručené súdu 13.7.2006, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 43.978,04,-Sk predstavuje len doplnenie/opravu návrhu na začatie konania, resp. návrhu na vydanie platobného rozkazu v konaní sp.zn. 2Rob/25/2006, o ktorom ako bolo uvedené vyššie bolo už v rámci súdneho konania sp.zn. 25Cb/53/2007 právoplatne rozhodnuté. Preto nepredstavuje taktiež prekážku či už začatej veci v zmysle § 159 C.s.p., alebo veci rozhodnutej v zmysle § 230 C.s.p.
15. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 7.9.2001 bol žalovanému na základe Zmluvy o rastovom osobnom účte zriadený osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 7.9.2001 o poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 40.000,-Sk na účte žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX, uzavrel žalobca so žalovaným dňa 10.9.2001 Zmluvu o spotrebnom kontokorentnom úvere. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať priebežne kreditnými obratmi na účte, úroky mesačne k poslednému dňu príslušného mesiaca a celkom ho splatiť do 30.9.2002. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 12.9.2002 uzavrel žalobca so žalovaným dňa 30.9.2002 Zmluvu o spotrebnom kontokorentnom úvere, ktorou sa zrušila Zmluva o SKÚ zo dňa 10.9.2001. Žalobca sa zaviazal poskytnúť úver do výšky 40.000,-Sk na účte žalovaného povolením debetného limitu, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť do 30.9.2003. Žiadosťou zo dňa 9.9.2003 žalovaný požiadal o prolongáciu úveru, pričom Zmluvou o spotrebnom kontokorentnom úvere zo dňa 30.9.2003 došlo k prolongácii spotrebného úveru poskytnutého na základe zmluvy zo dňa 30.9.2002. Úver sa žalovaný zaviazal splatiť do 25.9.2006. Podaním zo dňa 15.2.2005 doručeným žalovanému vychádzajúc z doručenky dňa 18.2.2005, došlo v zmysle bodu 4.1 Zmluvy o SKÚ k zrušeniu povoleného debetného limitu na účte
žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX a žalovaný bol vyzvaný na vysporiadanie debetného zostatku na účte vo výške 40.977,22,-Sk. Žalovaný bol v liste upozornený, že nevysporiadaný debetný zostatok bude po zrušení povoleného debetného limitu na účte sankcionovaný ako nepovolený debet v zmysle platného sadzobníka poplatkov žalobcu.
16. Z listu žalobcu zo dňa 4.4.2005 mal súd za preukázané, že žalobca vypovedal žalovanému v zmysle VOP uzavretú Zmluvu o rastovom osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX uzavretú dňa 7.9.2001 s účinnosťou ku dňu 31.5.2005 z dôvodu, že na účte je od 1.1.2005 vykazovaný debetný zostatok vo výške 42.363,68,-Sk. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie debetného zostatku najneskôr do konca výpovednej lehoty. Výpoveď si žalovaný prevzal dňa 11.4.2005 ako vyplýva z predloženej doručenky.
17. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného do 4.12.2001 (ďalej len „Obchodný zákonníka“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20010501>), zmluvy o bežnom účte (§ 708 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20010501>).
18. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka: Časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
19. Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka: Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.
20. Podľa § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka: Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
21. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa§ 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
24. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka: Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
25. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka: Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. . 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia 1. úverovej zmluvy t.j. ku dňu 10.9.2001: Tento zákon ustanovuje niektoré podmienky podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov alebo iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa.
27. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. . 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia 1. úverovej zmluvy t.j. ku dňu 10.9.2001 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“): Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb v prípadoch, keď k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky. Na ostatné prípady sa vzťahuje vtedy, ak súvisí plnenie s podnikateľskou činnosťou prevádzkovanou na území Slovenskej republiky.
28. Podľa § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
29. Podľa § 2 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z. účinného od 01.04.2004, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
31. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.04.2004 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
32. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
33. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.04.2004 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
34. Podľa 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.04.2004 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
35. Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka zavedeného zákonom č. 150/2004 Z.z. spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
36. Podľa § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka zavedeného zákonom č. 150/2004 Z.z. ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
37. Podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
38. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného ku dňu uzavretia 2 a 3 úverovej zmluvy - t.j. ku dňu 30.9.2002, ako aj ku dňu 3.9.2003 kedy došlo k prolongácii úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“): Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
39. Podľa § 2 písm. a),b) zákona o spotrebiteľských úveroch: na účely tohto zákona sa rozumie, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
40. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch: Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
41. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a),f),g),h),i), ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
42. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch: Zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/20020401>, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
43. Podľa § 4 ods. 4 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch: Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.
44. Podľa poznámky b) prílohy č. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade úverových zmlúv obsahujúcich klauzuly povoľujúce zmeny úrokovej miery a poplatkov obsiahnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ale nekvalifikovateľné v čase, keď sa počítala, ročná percentuálna miera nákladov sa bude počítať na základe predpokladu, že úrok a iné poplatky zostanú stabilné a budú platiť do konca platnosti úverovej zmluvy.
45. S poukazom na uvedené ustanovenia má súd za to, že v prípade uzatvorenej Zmluvy o spotrebnom kontokorentnom úvere dňa 10.9.2011 (ďalej aj „Úverová zmluva č. 1“) žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. . 634/1992 Zb. zákona o ochrane spotrebiteľa a nepochybne sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, vzhľadom k tomu že bola pripravená vopred na formulári, vrátane znenia Všeobecných obchodných podmienok, ktorý formulár textu bol pripravený vopred právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Ide o klasickú typovú zmluvu bez možnosti žalovaného ako spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto zmluvy a do obsahu pripravovanej úpravy vzájomných práv a povinností (§ 23a zákona o ochrane spotrebiteľa). Aj keď jednoznačná právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do Občianskeho zákonníka až úpravou účinnou od 10.14.2004, jej cieľom bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s Európskym spotrebiteľským právom, resp. aquis communautaire dosiahnutého v tejto oblasti, a to hlavne z dôvodu zosúladenia s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Účelom zavedenia úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku s účinnosťou od 01.04.2004 teda bola harmonizácia Slovenského zmluvného práva s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Zmyslom nielen národnej, ale aj nadnárodnej úpravy spotrebiteľského práva je dosiahnuť vyrovnanie nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom s ohľadom na okolnosti, pri ktorých dochádza k uzatváraniu zmlúv, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho/poskytujúceho služby a jeho lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb, ako i vzhľadom na možnosť zo strany podnikateľa určovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Týchto podmienok, to zn. faktického vyrovnania postavenia spotrebiteľa a podnikateľa je nutné dosiahnuť aj v prípade „de facto“ v spotrebiteľských vzťahoch vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z., pretože materiálne posudzovaná pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona sa žiadnym spôsobom nelíšila od spotrebiteľa
uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka (viď nález Ústavného súdu Českej republiky I.US 342/2009 zo dňa 15.06.2009). Tento zmysel a účel zosúladenia postavenia spotrebiteľa s podnikateľom vyjadrený v spôsobe právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka zavedeného v ust. § 52 a nasl. s účinnosťou od 01.04.2004, a to aj spätne na spotrebiteľské vzťahy uzatvorené pred účinnosťou vyššie uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka, vyplýva z ustanovenia § 879f Občianskeho zákonníka. Podľa vyššie citovaného § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy, ktoré majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa mali dať do súladu s § 53, 54 Občianskeho zákonníka do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny Občianskeho zákonníka, t.j. do 01.07.2004. Za predpokladu nezosúladenia spotrebiteľských zmlúv uzatvorených pred dátumom 01.04.2004 s kogentným ustanovením § 53,54 Občianskeho zákonníka, tie časti spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli dané do súladu, strácali uplynutím troch mesiacov platnosť. Nakoľko v čase uzavretia Úverovej zmluvy č. 1 neplatil zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nevyžadovali sa pre priznanie úroku, resp. poplatkov uvedenie presných náležitostí v zmysle § 4 zákona. Poskytnutý úver bol preto žalovaný povinný splácať spolu s dohodnutými úrokmi v zmysle § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s článkom 3, bod 3.3 Úverovej zmluvy č. 1. Z výpisu z účtu žalovaného súd zistil, že ku dňu 30.9.2002, kedy mal byť úver spolu s úrokmi celý splatený predstavoval výšku 39.803,35,-Sk (č.l. 124 spisu).
46. Žalovaný namietal, že medzi stranami sporu nebolo dohodnuté, že nesplatené úroky budú navyšovať debetný zostatok, na ktorý sa vzťahuje debetný úrok.
47. Podľa bodu 3.7 Úverovej zmluvy č. 1 sa úroky vypočítavajú len z objemu skutočne čerpaných prostriedkov z účtu. Frekvencia pripisovania úrokov je mesačne, vždy k poslednému kalendárnemu dňu mesiaca a banka inkasuje úroky z účtu klienta (bod 3.6 Úverovej zmluvy č. 1). Z uvedených zmluvných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že úroky sa majú vypočítavať nielen z čerpaných prostriedkov z účtu žalovaným, ale aj z pripísaných úrokov za predchádzajúce mesačné obdobie, z tzv. kapitalizovaných úrokov. Z dohodnutých ustanovení je zrejmé že úroky sa vypočítavajú len zo skutočne čerpaných prostriedkov, pričom úroky nepredstavujú skutočne čerpané prostriedky. Zákon nezakazuje, aby sa nesplatené úroky pripisovali na ťarchu účtu žalovaného a pripočítavali sa k istine (ako debetný zostatok), avšak následne sa úročí len istina a nie aj úroky, ktoré predstavujú príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V opačnom prípade by to viedlo k nesprávnemu záveru bez väzby na ust. § 121 ods. 3 OZ, že takto priznané príslušenstvo z istiny (stiahnuté z účtu žalovaného) už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. Nad rámec súd uvádza, že Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú, resp. neupravujú nárok veriteľa uplatňovať si príslušenstvo už z vyčísleného príslušenstva (úroky z úrokov). Branie úrokov z úrokov - tzv. anatocizmus bol zakázaný už v rímskom práve. V tejto súvislosti súd poukazuje i na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 35Odo 101/2002, 29Odo 689/2006. Vytvoriť novú kategóriu príslušenstva z príslušenstva dohodou účastníkov by tak znamenalo chovať sa v rozpore so zákonom §39 OZ. S poukazom na uvedené, súd vyzval žalobcu na presnú špecifikáciu skutočne čerpaných prostriedkov za obdobie od 10.9.2001 do 30.9.2002, výšku úroku (presné kapitalizovanie) zo skutočne čerpaných prostriedkov (t.j. z istiny) bez jej ďalšieho úročenia. Nakoľko žalobca vo svojej odpovedi zo dňa 21.10.2016 nevedel uviesť výšku nekapitalizovaných úrokov a súdu neuviedol a nešpecifikoval výšku úroku zo skutočne čerpaných prostriedkov žalovaného z účtu, súd mal za to, že neuniesol nielen bremeno tvrdenia ale ani dôkazu. Súd preto od konečného zostatku 39.803,35,-Sk na účte žalovaného ku dňu 30.9.2002 odpočítal celý vyčíslený úrok za obdobie od 10.9.2001 do 30.9.2002, ktorý zahŕňal i úročenie kapitalizovaných úrokov, nakoľko žalobca nevedel špecifikovať dôvodnú časť úrokov. Dlžný zostatok žalovaného ku dňu 30.9.2002 tak predstavoval sumu 33.895,42,-Sk.
48. Na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie spotrebného kontokorentného úveru zo dňa 1.9.2002, žalobca (pôvodne označený ako Prvá komunálna banka a.s.) uzatvoril dňa 30.9.2002 so žalovaným Zmluvu o spotrebnom kontokorentnom úvere (ďalej aj „Úverová zmluva č. 2“) na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo forme poskytnutého debetného limitu do výšky 40.000,-Sk na účte žalovaného č. 9304370001/5600 s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 13,80%, ktorá bola variabilná a upravovaná bez súhlasu klienta, ktorý bude o jej zmenách informovaný vo výpisoch z účtu, resp. na informačných výveskách. Splatiť úver a úroky sa žalovaný v zmysle bodu 3.8 Úverovej zmluvy č. 2 zaviazal do 30.9.2003.
49. Následne na základe žiadosti žalovaného o prolongáciu spotrebného úveru zo dňa 9.9.2003, žalobca uzatvoril dňa 30.9.2003 so žalovaným Zmluvu o spotrebnom kontokorentnom úvere (ďalej aj „Úverová zmluva č. 3“) na základe ktorej sa úver prolongoval podľa podmienok tejto zmluvy. Úverová zmluva č. 3 zároveň v zmysle § 570 OZ nahradila Úverovú zmluvu č. 2 v bode 2.1., ako i v prípade nových podmienok. Splácanie úveru bolo dohodnuté priebežne, kreditnými obratmi na účte. Frekvencia pripisovania úrokov bola dohodnutá v zmysle bodu 3.6 mesačná, vždy k poslednému kalendárnemu dňu mesiaca, pričom žalobca inkasuje úroky z účtu klienta. Úroky sa v zmysle bodu 3.7 vypočítavajú len z objemu skutočne čerpaných prostriedkov z účtu a za dobu skutočného čerpania prostriedkov. Na debetné zostatky po dni splatnosti úveru sa hľadí ako na nepovolené debetné zostatky. Prekročenie povoleného debetného zostatku je sankcionované ako nepovolený debetný zostatok v zmysle platného sadzobníka poplatkov banky. Klient sa v bode 4.1.1. zaviazal, že neprekročí výšku povoleného debetného limitu poskytnutého z titulu kontokorentného úveru. Žalovaný mohol v zmysle bodu 4.3 čerpať prostriedky priebežne podľa svojej potreby, počas celej doby trvania zmluvy, pokiaľ neporuší dohodnuté zmluvné podmienky. Žalobca bol oprávnený v zmysle bodu 5.5 uspokojiť svoje pohľadávky o.i. i z platieb prijímaných na účet klienta. V bode 6.2. sa zmluvné strany dohodli, že poistné plnenie z vinkulovaného poistenia bude v prípade čerpania úveru použité na splatenie pohľadávky banky. V súlade s § 507 ods. 1 tak vznikol nový záväzok žalovaného v zmysle podmienok Úverovej zmluvy č. 2.
50. Právny vzťah strán sporu založený novou Úverovou zmluvou č. 2,3 je z titulu absolútneho obchodu úverom, preto je potrebné subsumovať ho pod ustanovenia Obchodného zákonníka o úvere ako to bolo i v prípade Úverovej zmluvy č. 1. Keďže úver bol poskytnutý žalobcom ako dodávateľom služby žalovanému ako spotrebiteľovi (nebolo sporné, že financie neslúžili na výkon povolania, ani podnikania alebo zamestnania) a nejde o úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty, právny vzťah strán sporu je aj v tomto prípade zmluvou o spotrebiteľskom úvere a spravuje sa aj ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase jeho vzniku, teda 30.9.2002, 30.9.2003. Preto je potrebné okrem náležitostí úverovej zmluvy v zmysle § 497 Obchodného zákonníka skúmať aj dodržanie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1, 2 a dodržanie ustanovenia § 4 ods. 5 označeného zákona. Obligatórna písomná forma právneho úkonu bola dodržaná. Dodržané sú aj základné zmluvné náležitosti ako označenie zmluvných strán, miesto, dátum, podpis, chýba však dojednanie v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorej neuvedenie zakladá zákonnú fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Aj keď je kontokorentný úver špecifickým druhom úveru, uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v čase uzatvorenia zmluvy bolo možné a to i s poukazom na poznámku uvedenú pod písm. b) v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý stanovuje výpočet RPMN z predpokladaných hodnôt úroku a iných poplatkov platných do konca úverového vzťahu. Vzhľadom na podstatu ročnej percentuálnej miery nákladov zákonodarca umožnil aj dojednanie podmienok závislých od objektívnych skutočností, pri splnení ktorých môže byť ročná percentuálna miera nákladov upravená (konkrétne v §4 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch). V zmluve je preto možné uviesť akúsi „vzorovú“ RPMN, ktorá by bola vypočítaná podľa „ideálnych podmienok“ - kedy by spotrebiteľ čerpal celý úverový rámec naraz a potom už len splácal pravidelné splátky bez toho že by úver opakovane čerpal. Aj pri uvedení takejto RPMN spotrebiteľ môže porovnať tento produkt s inými produktmi na trhu, nakoľko účelom RPMN je umožniť spotrebiteľovi zistiť a porovnať výhodnosť jednotlivých produktov, pričom konkrétna RPMN potom závisí od ním zvoleného spôsobu čerpania úverového rámca. V danom prípade ani ustanovenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý kladie žalobcovi povinnosť vopred pred uzavretím zmluvy informovať svojho klienta o povinných údajoch, nezbavuje žalobcu povinnosti uviesť najneskôr v úverovej zmluve aspoň predpokladanú RPMN (§ 4 ods. 2 písm. g) v spojení s poznámkou pod písm. a),b) zákona o spotrebiteľských úveroch). Uvedenie RPMN vyžadoval aj zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia Úverovej zmluvy č. 3 dňa 30.9.2003, ktorou došlo nielen k prolongácii úveru, ale i k nahradeniu Úverovej zmluvy č. 2 v zmysle § 570 OZ. Vzhľadom k uvedenému, súd posúdil predmetný úver poskytnutý za obdobie od 30.9.2002 do 1.6.2005 podľa § 4 ods. 2 písm. §) zákona č. 258/2001 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.
51. Z prehľadu transakcíí na účte žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 1.10.2001 do zatvorenia účtu dňa 1.6.2005 je zrejmé, že debetné operácie vykonané zo strany žalovaného (platobné príkazy, platby (nákupy), výbery z automatu a pod.) predstavovali 12.939,-Sk a kreditné operácie (vklady v hotovosti, prijaté úhrady a pod.) predstavovali sumu 26.500,-Sk. Pri zohľadnení výšky čerpaného úveru ku dňu 30.9.2002: 33.895,42,-Sk (prenesený zostatok za obdobie do 30.9.2002 v zmysle záverov uvedených v odseku 47 tohto rozsudku) + 12.939,-Sk (čerpané prostriedky žalovaným za obdobie od
1.10.2009 do 1..6.2005 bez úrokov a poplatkov) po odpočítaní - 26.500,-Sk ako prostriedkov, ktoré žalovaný uhradil na svoj účet, prípadne boli v jeho mene prijaté úhrady, predstavuje dlžná suma úveru 20.334,42,-Sk čo zodpovedá 674,98 €.
52. Z listu Komunálnej poisťovne a.s. zo dňa 28.2.2007 súd zistil, že poisťovňa oznámila žalobcovi, že ku dňu 29.10.2004 zanikla poistná zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená na meno JUDr. Q. B. pre neplatenie poistného. Keďže poistné plnenie z tejto zmluvy je vinkulované v prospech žalobcu, odkupnú hodnotu vo výške 18.531,-Sk zasiela na účet žalobcu. Žalobca potvrdil, že prijatú sumu dňa 28.2.2007 si započítal v zmysle § 330 ods. 2 OBZ najskôr na dlžné úroky (16.660,33,-Sk) a následne na istinu (1.870,67,-Sk). Žalovaný namietal nesprávny zápočet prijatého plnenia, ktoré malo byť započítané aj na istinu, nielen na úroky, ako i absenciu dohody v tomto smere.
53. Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka účinného v čase 28.2.2007 pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
54. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že poistné plnenie bolo platené priamo na účet žalobcu ako veriteľa titulom jeho vinkulácie, kedy nebola daná ani možnosť žalovaného ako dlžníka vyjadriť sa k prípadnému určeniu započítania. Žalovanému bolo prvýkrát umožnené vyjadriť sa k zápočtu pohľadávky až v písomnom vyjadrení k žalobe (kedy sa o zápočte, resp. plnení poisťovne vôbec dozvedel), kde jasne uviedol, že by plnenie malo byť započítané najprv na istinu, keď sa nestotožnil so zápočtom žalobcu najprv na úroky. S poukazom na uvedené mal súd za to, že dlžník v zmysle § 330 ods. 2 OBZ určil, že platenie sa má započítať najprv na istinu a až potom na úroky. Uvedené má logický základ pre žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý má nepochybne v prvom rade záujem o zníženie istiny úveru, a tým aj následného príslušenstva. Súhlas, alebo pokyn žalovaného na zúčtovanie platby najprv na príslušenstvo nevyplýva ani z ustanovení úverovej zmluvy, resp. VOP. S poukazom na uvedené k započítaniu pohľadávky žalovaného voči istine žalobcu došlo dňom stretu pohľadávok dňa 28.2.2007, kedy od dlženej sumy úveru 20.334,42,-Sk mal žalobca odpočítať plnenie vo výške 18.531,-Sk, čo predstavuje dlžnú istinu 1.803,42,-Sk, t.j. 59,86 €. Súd preto zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 59,86 €.
55. Nakoľko ku dňu 15.2.2005 žalovaný nemal mať na svojom účte debetný zostatok vo výške 40.977,22,-Sk nebolo možné ani zrušiť povolený debetný limit v zmysle bodu 4.1 (správne mal byť uvedený bod 5.1) Zmluvy o spotrebnom kontokorentnom úvere zo dňa 30.9.2003. Následne tak nebol daný ani platný dôvod na vypovedanie Zmluvy o rastovom osobnom účte k 31.5.2005. Žalovaný bol preto s poukazom na ustanovenie bodu 3.8 Úverovej zmluvy č. 3 povinný vyrovnať debetný zostatok na účte, t.j. splatiť úver s úrokmi ku dňu 25.9.2006. Keďže tak neurobil, nasledujúcim dňom 26.9.2006 sa dostal do omeškania.
56. Žalobca žiadal zaviazať žalovaného k zaplateniu 20% sankčného ročného úroku v zmysle bodu 5.3 Úverovej zmluvy č. 3, v zmysle ktorého debetný zostatok po zrušení povoleného debetného limitu bude sankcionovaný ako nepovolený debet v zmysle platného Sadzobníka poplatkov banky. Podľa bodu 14.3.23 Sadzobníka poplatkov účinného od 1.4.2005 predstavuje debetná úroková sadzba pri nepovolenom čerpaní debetu na účte 20% (č.l. 316 spisu). V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že ku dňu 15.2.2005 nedošlo k platnému zrušeniu povoleného debetného limitu v zmysle bodu 5.1 Úverovej zmluvy č. 3, preto nemohlo dôjsť ani k uplatneniu sankčného úroku vo výške 20% ročne v zmysle bodu 5.3 Úverovej zmluvy č. 3. I v prípade keby došlo k platnému zrušeniu povoleného debetného limitu, súd by považoval danú podmienku za prijateľnú iba do zosplatnenia úveru ku dňu uplynutia výpovednej doby (31.5.2005), resp. do uplynutia 25.9.2006, kedy mal žalovaný vrátiť peňažné prostriedky v zmysle Úverovej zmluvy č. 3 (pričom nemožno opomenúť že úver sa považoval za bezúročný a bez poplatkov do jeho splatnosti). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť iba sankčné úroky, a to úroky z omeškania. (napr. uznesenie NS SR 4Obo 143/98). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. 57. Sankčný úrok svojou podstatou zodpovedá povahe dohodnutého úroku pre prípad omeškania, pričom však dohoda o úroku z omeškania nevyplýva priamo zo zmluvy, iba zo Sadzobníka poplatkov žalobcu. Podľa citovaného § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani sankčný postih odporcu pri omeškaní, resp. pri porušení svojich povinností zo
spotrebiteľskej zmluvy nesmie byť v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, znevýhodňujúc spotrebiteľa. Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Pokiaľ si teda strany dohodli sankčný úrok majúci charakter úroku z omeškania, ktorý je síce v súlade s § 369 ods. 1 OBZ, ale presahuje úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, je možné na daný právny vzťah aplikovať ako sankčný postih § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ zákonodarca s účinnosťou od 15.1.2009 novelizoval ustanovenie § 369 ods. 1 OBZ tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu ochrany spotrebiteľa vyplývajúcu z predpisov Európskej únie, aproximovaných do slovenského právneho poriadku už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v OZ a zákone o spotrebiteľských úveroch, aby odstránil prípadné pochybnosti. Vychádzajúc z § 54 ods. 1 OZ je potrebné i na absolútny obchod aplikovať ustanovenie § 517 ods. 2 OZ, a nepriznať úrok vo výške 20 %, pretože takýto úrok z omeškania je vyšší ako ten, ktorý možno priznať podľa predpisov občianskeho práva.
58. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 26.9.2006 Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
59. Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V rozhodnom čase, t.j. dňa 26.9.2006 bola výška diskontnej sadzby 4,50,%, teda jej dvojnásobok predstavoval 9%.
60. Keďže žalovaný nevrátil včas poskytnuté peňažné prostriedky žalobcom a v lehote určenej v bode 3.8 Úverovej zmluvy č. 3, dostal sa do omeškania. Žalobca mal preto nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z nesplatenej istiny 20.334,42,-Sk (674,98 €) v zákonnej výške 9% odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti, t.j. odo dňa 26.9.2006 do 28.2.2007 kedy došlo k započítaniu poistné plnenia vo výške 18.531,-Sk. Nasledujúcim dňom 1.3.2007 mal žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej istiny 1.803,42,-Sk, t.j. 59,86 €. Nakoľko ale žalobca vo svojom žalobnom návrhu žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie úrokov až od 1.3.2007, súd viazaný žalobným petitom, priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku až od 1.3.2007. Vo zvyšnej časti zaplatenia úroku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
61. Ohľadom námietky žalobcu k premlčaniu nároku žalobcu, súd poukazuje na rozdielne právne názory uvedené v rozhodnutiach súdov. Z rozhodnutia NS ČR sp.zn. 32Cdo 3337/2010 vyplýva, že úprava premlčania nie je úpravou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa, pretože odlišne stanovená dĺžka premlčacej doby v občianskom a obchodnom zákonníku je iba výsledkom legislatívnych procesov, z nich však žiadny nesmeruje k ochrane slabšej strany (spotrebiteľa). Premlčanie pôsobí voči obom stranám rovnako, z komplexnej úpravy premlčania v každom z týchto zákonov nemožno považovať len niektoré z nich za výhodnejšie pre spotrebiteľa. O výhodu ide iba v prípade, že spotrebiteľ je v postavení dlžníka, avšak keby bol v postavení veriteľa, potom by logicky kratšia premlčacia doba výhodou nebola. Predmetom posúdenia v prejednávanej veci v prípade premlčania nie sú zmluvné podmienky ako majú na mysli ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka, ale posúdenie právneho režimu, t.j. obligatórne použitie toho ktorého zákonníka. Vychádzajúc z charakteru zmluvy o úvere uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka je potrebné tento zákonník aplikovať aj pri riešení otázky premlčania, ktorá je v ňom komplexne upravená a v zmysle § 397 OBZ predstavuje dobu 4 roky. Súd ale s odkazom na najnovšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.4.2015, sp.zn. 3MCdo 14/2014 aplikoval na právny vzťah strán sporu ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Z dôvodov rozsudku NS SR vyplýva, že súd prvej inštancie musí vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a je povinný prihliadnuť a zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
62. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Plnenie síce bolo dohodnuté
v splátkach, avšak nebola dohodnutá ich presná zročnosť, preto pri posúdení premlčania nebolo možné použiť ust. § 103 OZ.
63. Ako je zrejmé z Úverovej zmluvy č. 3, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 25.9.2006. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by došlo k platnému zosplatneniu celého úveru (k zrušeniu debetného limitu a vypovedaniu Zmluvy o rastovom osobnom účte), právo žalobcu sa mohlo vykonať prvý raz dňa 26.9.2006. 3 ročná premlčacia lehota tak uplynula dňa 25.9.2009. Nakoľko žalobca podal žalobu na pošte dňa 19.12.2007 a bola doručená súdu dňa 21.12.2007, urobil tak včas pred uplynutím premlčacej doby.
64. Námietku žalovaného, že žalobca neobdržal plnenie od komunálnej poisťovne včas a z uvedeného dôvodu sa dostal do omeškania, súd považuje za nedôvodnú. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že v bode 6.1 Úverovej zmluvy č. 3 je zmluvnými stranami potvrdené, že žalovaný uzavrel a vinkuloval v prospech banky Osobné životné poistenie so sporením v Komunálnej poisťovni minimálne vo výške kontokorentného úveru. Podľa 6.5. žalovaný ako klient nesmie bez súhlasu banky vypovedať poistnú zmluvu Osobné životné poistenie v Komunálnej poisťovni, a.s.. Z uvedeného mal súd za preukázané, že poistná zmluva bola uzatvorená žalovaným s Komunálnou poisťovňou, a.s. a nie žalobcom ako tvrdil vo svojom vyjadrení žalovaný. Žalobca túto skutočnosť poprel i vo vyjadrení na pojednávaní keď uviedol, že ide o poistný vzťah uzavretý medzi žalovaným a poisťovňou, kde žalobca vystupuje ako tretia osoba. Žalobca nevystupoval ako zástupca ani jednej zo strán. Medzi žalobcom a poisťovňou neexistoval zmluvný vzťah, na základe ktorého by si žalobca mohol sám sťahovať nejaké peňažné plnenie z účtu poisťovne, ktoré bolo predtým plnené na tento účet zo strany žalovaného. Zo strany Komunálnej poisťovne bolo poskytnuté len jedno plnenie, pričom žalobca nemá vedomosť o obsahu poistnej zmluvy a nemá ju k dispozícii. Nakoľko poistný zmluva bola uzavretá medzi žalovaným a poisťovňou, bolo povinnosťou žalovaného predložiť poistnú zmluvu ak sa na jej obsah odvolával. Keďže žalovaný tak neurobil a žalobca takou zmluvou nedisponuje, žalovaný neuniesol bremeno dôkazu. Keďže súd nemal k dispozícii poistnú zmluvu, bolo by nadbytočné vykonať navrhovaný dôkaz žalovaného na priebeh jeho plnení na účet Komunálnej poisťovne, nakoľko prijaté platby ešte nepreukazujú oprávnenie žalobcu, si všetky platby poistného (vklady), ktoré platil žalobca, stiahnuť z účtu poisťovne. Nejedná sa totiž o prostriedky na účte žalovaného, na ktoré bol žalobca oprávnený siahnuť v zmysle bodu 5.5 Úverovej zmluvy č. 3. S poukazom na uvedené, súd nevykonal dôkaz výpisom z účtu Komunálnej poisťovne a.s., z ktorej by bol zrejmý priebeh poistných plnení (vkladov) žalovaného. Skutočnosť, kedy žalobca obdržal poistné plnenie od poisťovne, nemohol ovplyvniť (v konaní žalovaný nepreukázal, že by si žalobca mohol poistné plnenie sám z účtu odlišného od účtu žalovaného stiahnuť), a aj v prípade keby tak urobiť mohol, zakladalo by to zodpovednostný nárok voči žalovanému, ktorý nie je predmetom tohto konania.
65. Opakovane namietaný nepredložený priebeh plnení na účet žalobcu (pôvodne označeného Prvá komunálna banka, a.s.) za obdobie od 7.9.2011 (od uzavretia Úverovej zmluvy č. 1) do 1.6.2005, bol žalovanému doručený ešte dňa 31.12.2014 spolu so všetkými tromi úverovými zmluvami (viď doručenka na č.l. 183). Súd pri rozhodnutí, ako vyplýva i z odôvodnenia, zohľadnil celý priebeh plnení žalovaného od začiatku vzniku jeho zmluvného vzťahu so žalobcom pôvodne označeným obchodným názvom Prvá komunálna banka a.s. až do jeho zániku.
66. S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 59,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.3.2007 do zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti istiny, ako i úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol.
67. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v podstatnej časti istiny (až 96%) ako i úroku z omeškania úspešný (z 20% úspešný v 11%), súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p. a po zohľadnení trov konania, ktoré spôsobil a zapríčinil žalovaný svojím konaním, keď sa opakovane nedôvodne a bez náležitého ospravedlnenia nedostavil na súd (viď uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 12.10.2016.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.