Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Tomáš Kušnír s.r.o. - advokátska kancelária, Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej: L. R., B.. XX.XX.XXXX, X. O. X, X., o zaplatenie 195,51 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 106,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 34,89 eur od 26.1.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 40,65 eur od 26.2.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 31,36 eur od 26.3.2013 do zaplatenia.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 88,61 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 40,81 eur od 26.12.2012 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 47,80 eur od 26.12.2013 do zaplatenia zastavuje.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 19.01.2016 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 195,51 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania, titulom neplnenia si zmluvných povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi stranami sporu dňa 06.06.2012.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „postupca“) na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca dňa 06.06.2012 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy poskytol postupca žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 40,81 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 34,89 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 40,65 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 31,63 eur a faktúra č. XXXXXXXXXX vo výške 47,80 eur. Žalované pohľadávku žalobcu vo výške 195,51 eur ku dňu podania žaloby neuhradila. Žalobca si uplatňuje voči žalovanej úrok z omeškania.

3. Nakoľko sa súdu ani po vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie pobytu žalovanej nepodarilo zistiť pobyt žalovanej, postupoval v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej ako

„C.s.p.“). Žaloba bola žalovanému doručená dňa 26.09.2016, teda po uplynutí 15 dní od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

5. Súd pojednával v zmysle § 180 C.s.p. v neprítomnosti strán sporu. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 17.01.2017 s tým, že vyjadril súhlas, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Dňa 16.01.2017 bolo súd doručené čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 88,61 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 40,81 eur od 26.12.2012 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 47,80 eur od 26.12.2013 do zaplatenia Žalovaná nebola prítomná, bez ospravedlnenia, pričom predvolanie mala doručené na adresu uvedenú v REGOB na ktorej je podľa oznámenia pošty neznáma.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 01.07.2016, žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie v späťvzatej časti zastavil a súhlas žalovaného so späťvzatím nezisťoval, nakoľko by bol neúčinný.

10. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX zo dňa 06.06.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Slovak Telekom, a.s. pre poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok, ako aj s ostatnými listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Žalovaná a postupca uzavreli dňa 06.06.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky. Na základe zmluvy vypožičal postupca žalovanej jednu kartu SIM s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované postupcom Žalovaná sa zaviazala, že bude uhrádzať cenu za poskytnuté služby.

12. Postupca žalovanej vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 40,81 eur, faktúru č. 7300047523 vo výške 34,89 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 40,65 eur, faktúru č. 7302285213 vo výške 31,63 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 47,80 eur. Žalovaná žiadnu z uvedený faktúr neuhradila.

13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

16. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

17. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

18. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 zákona Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Z predložených listín mal súd za preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti vyplývajúce jej z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí verejných služieb č. XXXXXXX, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky. Žalovaná nezaplatila postupcovi za poskytnuté služby, ktoré jej boli vyfakturované v celkovej výške 195,51 eur.

23. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, má súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná.

24. Keďže žalovaná sa so splnením peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd tiež na zaplatenie úroku z omeškania.

25. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Súd poukazuje na uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. XM S., v ktorom Najvyšší súd skonštatoval, že: „V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vtedy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.“

28. Žalobca zobral späť žalobu v časti istiny vo výške 88,61 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 40,81 eur od 26.12.2012 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 47,80 eur od 26.12.2013 do zaplatenia bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na uvedené mal súd za preukázané, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania v späťvzatej časti, a

teda mal v tejto časti žaloby neúspech, ktorý je z hľadiska posudzovania nároku na náhradu trov konania úspechom žalovanej.

29. Úspech žalobcu zo žalovanej sumy 195,51 eur s príslušenstvom je v rozsudku priznaná suma 106,90 eur s príslušenstvom, čo zodpovedá úspechu žalobcu v pomere 54,70 % a jeho neúspech, ktorý zodpovedá úspechu žalovaného, v pomere 45,30 %.

30. Pomer úspechu žalobcu 54,70 % k úspechu žalovanej 45,30 % je 9,40 % (54,70 % mínus 45,30 %). Z uvedeného vyplýva, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,40 %.

31. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch strán sporu zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspech jednej strany sporu. Žalobca bol v predmetnom konaní úspešný v rozsahu 9,40 %. Podľa názoru súdu sa síce jedná o mieru úspechu, ktorá vo všeobecnosti nie je nepatrná, avšak vzhľadom na výšku trov, ktoré žalobcovi v konaní vznikli (76,48 eur) a jeho mieru úspechu (9,40%) by trovy žalobcu predstavovali sumu vo výške 7,19 eur. Súd teda v predmetom konaní považoval úspech žalobcu v rozsahu 9,40 %, a k tomu prislúchajúce trovy konania vo výške 7,19 eur, za sumu neopodstatňujúcu záver o prevažujúcom úspechu jednej strany sporu a preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160701>) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).