Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/175/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: L. X., nar. XX.XX.J., bytom T. XXXX/XX, G. U., právne zastúpený: Mgr. Marek Tauber, advokát, B. XX, XXX XX F. O. X., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, J. M. Hurbana 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVOdPPKPC1/SOC/2015/9129 z 06.10.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žalobcovi právo náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.12.2015 domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/SSVOdPPKPC1/SOC/2015/9129 z 06.10.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č. LM1/OPP_ŤZP/SOC/2015/11706 zo dňa 14.08.2015 vo veci zastavenia výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ktorý poberá fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím - žalobca - na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok č. CD/2012/0904086/KR zo dňa 16.07.2012 vo výške 9,28 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v § 2 písm. a) z č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.07.2015. Žalobca v žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu výzvou na zdokladovanie príjmov manželky ako spoločne posudzovanej osoby v zmysle § 18 zákona č. 447/2008 Z.z. V závere ho upozornil, že ak nevyhovie výzve, platba príspevku sa zastaví. Výzva sa mala týkať len zdokladovania príjmov pre vyplácanie príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Žalobca zaslal žalovanému čestné prehlásenie manželky a notársku zápisnicu o zúžení predmetu BSM, uviedol, že manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko konanie vo veciach kompenzácie podľa zákona č. 447/2008 Z.z. je osobitne upravené v piatej časti tohto zákona a súčasne subsidiárnym právnym predpisom je v zmysle § 53 cit. zákona zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (). Žalovaný vo výzve nepoučil žalobcu o dôsledkoch, ktoré bude mať nedoloženie požadovaných dokumentov a čo sa považuje za zdokladovanie príjmov. Nepoučil ho, vo vzťahu ku ktorému príspevku bude jeho vyplácanie zastavené. Žalovaný nezdôvodnil, na základe akých skutočností by žalobca mal preukazovať príjem svojej manželky, keď s ňou ani nežije v spoločnej domácnosti.

2. Podľa obsahu a povahy posúdil súd podanie žalobcu ako žalobu v zmysle § 249 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a ďalej v konaní postupoval podľa § 247 a nasl. O.s.p., t. j. podľa II. hlavy, V. časti O.s.p. - Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

3. Žalovaný vo vyjadrení k veci zo dňa 05.02.2016 uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané z dôvodu, že žalobca v lehote určenej prvostupňovým správnym orgánom nepreukázal príjem manželky za sledované obdobie - rok 2014. V zmysle § 18 ods. 7 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.z. v platnom znení na účely zisťovania príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa spoločne posudzujú a započítavajú príjmy u spoluposudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím jej príjem a príjem jej manžela alebo manželky. Čo sa týka tvrdenia, že manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť, tak na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu právna úprava definuje okruh spoločne posudzovaných osôb. Inú zákonnú úpravu a posudzovanie spoločnej domácnosti v zmysle zákona č. 417/201 Z.z., resp. v zmysle § 474 a § 475 nemohli správne orgány aplikovať, pretože zákon č. 447/2008 Z.z. taxatívne určuje spoločne posudzované osoby a nemá žiadny odkaz na zákon o pomoci v hmotnej núdzi, prípadne na posudzovanie spoločnej domácnosti v zmysle OZ. Napadnuté rozhodnutie o zastavení výplaty predmetného peňažného príspevku je procesným rozhodnutím, pretože o merite veci

- odňatí peňažného príspevku- správny orgán ešte nerozhodol. V zmysle § 45 ods. 7 z. č. 447/2008 Z.z. v platnom znení príslušný orgán rozhodne o obnovení výplaty opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom fyzická osoba preukázala, že zanikli dôvody, pre ktoré bola výplata peňažného príspevku na kompenzáciu zastavená. Napadnuté rozhodnutie je procesné a závisí výlučne od preukázania príjmu manželky žalobcu, preto žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť.

4. Krajský súd v Žiline o žalobe rozhodol tak, že konanie zastavil. V odôvodnení uviedol, že v predmetnej veci prvostupňový správny orgán vyzval listom zo dňa 29.07.2015 žalobcu na osvedčenie skutočností rozhodujúcich na poskytovanie peňažného príspevku - na doloženie dokladov o príjme manželky za rok 2014. Na výzvu žalobca reagoval listom zo dňa 06.08.2015, v ktorom uviedol, že nie je povinný predkladať požadované doklady. Následne vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie o zastavení výplaty peňažného príspevku č. LM1/OPP-ŤZP/SOC/2015-11706 zo dňa 14.08.2015, z ktorého vyplýva, že žalobca má možnosť v lehote 1 roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia dodatočne predložiť požadované doklady, inak žalovaný príspevok odníme. Na odvolanie žalobcu bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného. Krajský súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie predbežnej povahy, kým správny orgán definitívne rozhodne o obnovení výplaty opakovaného peňažného príspevku alebo rozhodne o odňatí tohto príspevku, je vylúčený zo súdneho prieskumu, a preto súd rozhodol s odkazom na ust. § 248 písm. a) O.s.p. v spojení s § 250d ods. 3 O.s.p. o zastavení konania. V odôvodnení ďalej uviedol, že súdny prieskum zákonnosti aktov správneho orgánu, ktoré nezasahujú do právneho postavenia jednotlivca (§ 244 ods. 3 O.s.p.) vrátane tých, ktoré sú uvedené v § 248 O.s.p. je vylúčený. Toto pravidlo má dve základe výnimky, lebo zo súdneho prieskumu nie sú vylúčené ani rozhodnutia s charakterom podľa § 248 O.s.p., ak spĺňajú podmienku uvedenú v článku 46 ods. 2 Ústavy SR a nie je ani vylúčený prieskum zákonnosti tzv. nepriamych rozhodnutí v režime ust. § 245 ods. 1 O.s.p.. Článok 46 ods. 2 posledná veta Ústavy SR modifikovala hranice súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v prospech všetkých adresátov, u ktorých tieto rozhodnutia zasahujú, alebo sa aspoň dotýkajú ich základných práv a slobôd. V preskúmavanom prípade krajský súd však nezistil, akým spôsobom by mohlo napadnuté rozhodnutie predbežnej povahy ovplyvňovať alebo inak sa dotýkať základných práv a slobôd žalobcu. Žalobca rozsudok krajského súdu napadol odvolaním, v ktorom uviedol, že rozhodnutie v žiadnom prípade nie je predbežnej povahy, pretože žalovaný svojim rozhodnutím menil oprávnenia a povinnosti žalobcu, s ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Prvostupňový súd nesprávne aplikoval ust. § 248 O.s.p. na predmetné rozhodnutie, keďže samotné zastavenie výplaty peňažného príspevku nie je ani predbežnej povahy, ani procesným rozhodnutím týkajúcim sa vedenia konania (vychádzalo z hmotnoprávnych podmienok zákona č. 447/2008 Z. z.).

5. Na základe podaného odvolania žalobcom Najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn. 9Sžso/40/2016 zo dňa 26.10.2016. V odôvodnení uviedol, že sa nestotožnil s vyhodnotením negatívneho dôsledku na právne postavenie jednotlivca, podľa názoru odvolacieho súdu je napadnuté rozhodnutie rozhodnutím, ktoré sa dotýka základných práv a slobôd žalobcu, a teda môže negatívne ovplyvniť jeho právne

postavenie. Aj keď žalobca dodatočne predloží doklady vyžadované správnym orgánom, správny orgán síce rozhodne o obnovení výplaty opakovaného peňažného príspevku, ak súd žalobcovi nevyplatí spätne príspevok za obdobie, v ktorom bola výplata príspevku pozastavená. Rozhodnutie o zastavení výplaty peňažného príspevku je preto potrebné preskúmať najmä z hľadiska, či bola požiadavka správneho orgánu na predloženie konkrétnych dokladov oprávnená alebo nie, a teda či je napadnuté rozhodnutie výsledkom zákonného postupu.

6. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupov oboch správnych orgánov mal za to, že v predmetnej veci správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a na základe takto zisteného skutkového stavu boli správne aplikované ustanovenia zákona č. 447/2008 Z. z., a preto žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP.

7. Podľa § 18 ods. 7 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. - príspevky na kompenzáciu ťažkého postihnutia a zmena niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 447/2008 Z. z.), pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu na účely zisťovania príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa spoločne posudzujú a započítavajú príjmy u posudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím jej príjem a príjem jej manžela alebo manželky.

8. Podľa § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., výplata opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu sa zastaví, ak fyzická osoba, ktorej sa vypláca peňažný príspevok na kompenzáciu, nevyhovie výzve príslušného orgánu v určenej lehote osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo na jeho výšku a táto fyzická osoba bola na tento dôsledok v písomnej výzve upozornená.

9. Podľa § 45 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z., príslušný orgán rozhodne o obnovení výplaty opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom fyzická osoba preukázala, že zanikli dôvody, pre ktoré bola výplata peňažného príspevku na kompenzáciu podľa odsekov 4 a 5 zastavená. Ak fyzická osoba nevyhovie výzve podľa odsekov 4 a 5 do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení výplaty opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu, príslušný orgán rozhodne o odňatí tohto príspevku. Lehota jedného roka začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom rozhodnutie o zastavení výplaty nadobudlo právoplatnosť.

10. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš rozhodnutím č.: LM1/OPP-ŤZP/SOC/2015/11706 zo dňa 14.08.2015 podľa § 45 ods. 4, § 52 písm. a) bod 4 zákona č. 447/2008 Z. z. zastavil výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ktorý poberala fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím - L.Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, G. U.. Na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok č. CD/2015/0940 86 KR zo dňa 16.07.2012 od 01.07.2015.

11. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že poberateľovi bol na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok vyplácaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebúvaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Peňažný príspevok bol naposledy vyplatený v mesiaci júl 2015 za mesiac jún 2015 vo výške 18,39 Eur. L. X. bol písomne vyzvaný, aby predložil doklad o príjme manželky za rok 2014 (od júla do decembra 2014). Na výzvu reagoval listom zo dňa 07.08.2015, kde uviedol, že s manželkou nežije v spoločnej domácnosti a manželka platí účty v domácnosti svojej matky, kde aj trvale žije. Vzhľadom na to, že L. X. v stanovenej lehote nepredložil vyžadované doklady, prvostupňový správny orgán podľa § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. výplatu opakovaného peňažného príspevku na kompenzáciu zastavil z dôvodu, že fyzická osoba, ktorej sa vypláca peňažný príspevok nevyhovela výzve príslušného orgánu v určenej lehote osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo na jeho výšku, a táto fyzická osoba bola na tento dôsledok v písomnej výzve upozornená.

12. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie. Nesúhlasil s argumentáciu prvostupňového správneho orgánu a poukázal na skutočnosť, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v zmysle § 18 zákona č. 447/2008 Z. z., podľa ktorého pre výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu sa majú zisťovať aj príjmy spoločnej posudzovaných osôb, a to aj v prípade, že nežijú v spoločnej

domácnosti. Ďalej namietal, že citovaný zákon neobsahuje pojem resp. legálnu definíciu pojmu spoločne posudzované osoby. Legálna definícia sa nachádza v zákone č. 599/2003 Z. z. o hmotnej núdzi v platnom znení, podľa ktorého občan žiadajúci o pomoc v hmotnej núdzi v žiadosti uvedie okruh osôb, ktoré s ním spoločne v domácnosti žijú a majú tam trvalý pobyt. V odvolaní sa ďalej odvolával aj na § 115 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého domácnosť, sú fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

13. Žalovaný správny orgán o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím pod č. UPS/US7/SSVOdPPKPC1/ SOC/2015/9129 zo dňa 06.10.2015 tak, že odvolanie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. podľa § 18 ods. 7 písm. a), § 38 ods. 1 písm. b), § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok vydal dňa 18.06.2012 komplexný posudok č. K.CD/2012/79994-My, podľa ktorého L. X. sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50%. V určenom komplexnom posudku bol požadovaný peňažný príspevok navrhnutý na základe komplexného posudku Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok priznal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou, alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 18,39 Eur za mesiac jún 2015. Podklad k prehodnoteniu ďalšieho nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu bolo preukázať príjem účastníka konania a jeho manželky, ako spoločne posudzovanej osoby za sledované obdobie, t. j. rok 2014. Žalobca zdokladoval svoje príjmy, nedoložil však príjem spoločne posudzovanej osoby. Prvostupňový správny orgán dňa 29.07.2015 vyzval účastníka konania listom č. LM1/OPP-ŤZP/SOC/2015/11706-4 aby v lehote do 10.08.2015 preukázal výšku príjmov manželky za sledované obdobie, t. j. rok 2014, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky peňažného príspevku na kompenzáciu. Účastník konania nepreukázal v určenej lehote výšku príjmov manželky za sledované obdobie za obdobie rok 2014, a preto prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. LM1/OPP- ŤZP/SOC/2015/11706 zo dňa 14.08.2015, ktorý je v súlade s ust. § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. zastavil s účinnosťou od 01.07.2015 výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, ktorý poberal L. X. - osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. V súvislosti s poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu žalovaný uviedol, že tieto patria medzi fakultatívne príspevky, to znamená, že ich možno poskytnúť po splnení všetkých zákonných podmienok. Účastník konania L. X. nepredložil príjem manželky a z uvedeného dôvodu nesplnil stanovenú podmienku v § 18 ods. 7 písm. a).

14. Krajský súd v Žiline konštatuje, že námietky uvedené v podanej žalobe nie sú spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia, ani prvostupňového rozhodnutia, a teda sú v plnom rozsahu nedôvodné. Konkrétne k nim súd udáva:

15. Prvostupňovým rozhodnutím došlo k zastaveniu výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo vzťahu k žalobcovi od 01.07.2015 v zmysle § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. a to z dôvodu, že nepredložil na výzvu správneho orgánu doklad o príjme manželky za rok 2014. Žalobca v prvej žalobnej námietke uvádza, že pojem spoločne posudzovanej osoby sa má vykladať v zmysle zákona č. 599/2003 Z. z. o hmotnej núdzi, kde sa za spoločne posudzované osoby považuje okrem iného manžel a manželka, pokiaľ spolu žijú v spoločnej domácnosti. V danom prípade žalobcova manželka s ním nežije v spoločnej domácnosti. K tomu súd uvádza, že zákon č. 447/2008 Z. z. v § 18 ods. 7 jednoznačne uvádza, že pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu na účely zisťovania príjmov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa spoločne posudzujú konkrétne osoby uvedené v písm. a) až e) citovaného ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že na tento konkrétny účel, t. j. na účel zisťovania príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa spoločne posudzujú a započítavajú príjmy tých osôb, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení. Pod písm. a) je za takúto osobu ustanovená manžel alebo manželka posudzovanej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, bez odkazu na inú právnu normu. Nie je teda pojem spoločne posudzovanej osoby vykladať podľa definície vyplývajúcej z iného hmotnoprávneho predpisu napr. zákona o pomoci v hmotnej núdzi (odhliadnuc od toho, že žalobca v žalobe uviedol zákon č. 599/2003 Z. z., ktorý bol k 01.01.2014 zrušený zákonom č. 417/2013 Z. z.), kde je zákonná definícia spoločnej posudzovanej manželky stanovená odlišne. Je potrebné konštatovať, že definícia spoločnej posudzovanej osoby na účely zisťovania príjmov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je jednoznačne daná skutkovými podstatami uvedenými v § 18 ods. 7, a v prípade, že žalobcu spoločne posudzovanou osobou je v zmysle písm. a) tohto ustanovenia manželka. Na účely zisťovania príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je teda

relevantné, či manželia žijú v spoločnej domácnosti v zmysle Občianskeho zákonníka alebo iného právneho predpisu.

16. Námietka žalobcu, ktorá sa týkala tvrdenia, že vo výzve, ktorú prvostupňový orgán doručil žalobcovi ho nedostatočne poučil, k akému kompenzačnému príspevku sa výzva vzťahuje, a aké následky bude mať aj nevyhovenie, resp. v akom rozsahu súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Z obsahu výzvy tieto tvrdenia nevyplývajú. Naopak je v nej uvedené, ktoré konkrétne kompenzácie žalobca poberá, vo vzťahu ku ktorým je potrebné doplniť údaje o príjme jeho manželky. Výzva zároveň obsahuje aj poučenie v zmysle § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov o možnosti zastaviť výplatu vyššie uvedených príspevkov, ak účastník, ktorému sa peňažný príspevok na kompenzáciu vypláca, nevyhovie tejto výzve v určenej lehote. Teda žalobca nebol žiadnym spôsobom dotknutý na svojich procesných právach, pretože mal všetky vedomosti, ktoré vyplývajú zo zákona ohľadne dôsledkov, ktoré nastanú v prípade, ak tejto výzve nevyhovie. To, že si poučenie o možnosti zastavenia výplaty vo výzve neboli opakovane uvedené jednotlivé druhy príspevkov, ktoré žalobca poberal, nie je vada, lebo vo výzve je jednoznačne uvedené, ktorých príspevkov sa výzva týka tak, že všeobecné konštatovanie o možnosti zastavenia ich výplaty sa vzťahovalo na tieto vymenované príspevky.

17. Ďalšia námietka žalobcu súvisela s prvou jeho námietkou. Žalobca konkrétne namietal nezdôvodnenie, prečo bolo potrebné preukazovať príjem jeho manželky, keď s ňou nežije v spoločnej domácnosti. Krajský súd už vyššie v odôvodnení konštatoval, že v zmysle § 18 ods. 7 písm. a) citovaného zákona, bolo povinnosťou žalobcu na účely zisťovania jeho príjmu, ako fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím preukázať aj príjem jeho manželky bez ohľadu na to, či s ním žije alebo nežije v spoločnej domácnosti. Preto samotné prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie túto jeho povinnosť konštatovali a podložili ju aj relevantnými zákonnými ustanoveniami. Prvostupňový správny orgán sa zaoberal tvrdeniami žalobcu uvedeným v odpovedi na výzvu zo dňa 06.08.2015, že manželka s ním nežije v spoločnej domácnosti a platí účty v domácnosti jej matky, kde aj trvale žije nie je relevantná, keďže pre výplatu peňažného príspevku na kompenzáciu sa zisťujú príjmy spoločne posudzovaných osôb aj v prípade, že nežijú v spoločnej domácnosti. Rovnako aj druhostupňový správny orgán sa touto otázkou dodatočne zaoberal (str. 3 a 4 svojho rozhodnutia), preto námietka nedostatočného zdôvodnenia napadnutého prvostupňového rozhodnutia nevychádza z obsahu týchto rozhodnutí. Čo sa týka námietky, že žalovaný nezdôvodnil, prečo žalobcu nesprávne poučil a nezaslal mu ešte jednu výzvu, ak sa domnieval, že žalobca zdokladovanie príjmu manželky doložiť mal, súd túto námietku vyhodnotil ako účelovú. Je potrebné konštatovať, že žalobcovo tvrdenie, že žalovaný žalobcu nesprávne poučil nie je pravdivé. Súd vyššie v odôvodnení poukázal na to, že výzva prvostupňového orgánu zo dňa 29.07.2015 obsahovala všetky podstatné náležitosti, a nie je teda možné konštatovať žiadne nesprávne poučenie žalobcu, keďže teda nedošlo k nesprávnemu poučeniu žalobcu vo výzve, námietka potreby zdôvodnenia tejto chyby, ktorá nebola preukázaná a nevplýva zo správneho spisu, je nedôvodná. Preto ani nebolo ďalej potrebné zasielať ďalšiu výzvu, keďže prvá výzva bola zrozumiteľná, obsahujúca všetky podstatné náležitosti a je v súlade so zákonom.

18. Námietky spojené s tvrdenou skutočnosťou, že manželka žalobcu nežije s ním v spoločnej domácnosti, a preto sa nemá prihliadať na jej príjem sú v plnom rozsahu nedôvodné, lebo na danú oblasť právnych vzťahov (pri priznávaní, odnímaní, resp. zastavovaní výplat peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z.) nie je možné aplikovať iné právne normy, okrem citovaného zákona a zákonov, na ktoré poukazuje priamo tento zákon. Pričom však v prípade aplikácie § 17 ods. 7 písm. a) tohto zákona sa pojem manžel alebo manželka, ako spoločne posudzovaná osoba podľa iného zákona nevykladá.

19. Z uvedených dôvodov bola žaloba postupom podľa ust. § 190 SSP zamietnutá.

20. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SPP za po užitia § 175 SSP. Nakoľko žalobca nebol úspešný v konaní, nemá ani právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SPP a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť).

21. Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté v senáte hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.