Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Cbi-19-2016.pdf
PDF · 70.47 KB
Case nature
Subarea
64Cbi/19/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadzičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., so sídlom kancelárie Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, správca podstaty úpadcu A. V., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX Z. A. XXX, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou elektronicky dňa 02. 09. 2016 bez zaručeného elektronického podpisu, doplnenou písomným originálom podaným na pošte dňa 02. 09. 2016 a doručeným súdu dňa 05. 09. 2016, domáhal určenia, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky vo výške 1 713,68 Eur z titulu úrokov z omeškania, prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K 28/2016 prihláškou zo dňa 06. 06. 2016, zapísanej v zozname pohľadávok pod položkou č. 12.1. Uviedol, že dňa 21. 06. 2016 bola do zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní úpadcu zapísaná pohľadávka žalobcu v celkovej výške 25 730,11 Eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 21 926,13 Eur, úrokov z úverovej istiny vo výške 282,71 Eur, úrokov z omeškania vo výške 1 754,47 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 1 766,80 Eur. Dňa 27. 07. 2016 správca podstaty poprel pohľadávku žalobcu v časti istiny vo výške 556,13 Eur, úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 282,71 Eur a v časti úrokov z omeškania vo výške 1 754,47 Eur. Žalobca je názoru, že je daný právny dôvod existencie popretej časti pohľadávky žalobcu v časti popretých úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 631,-- Eur od 17. 10. 2014 do 05. 05. 2016, t. j. 49,41 Eur a 5,05 % ročne zo sumy 20 739,42 Eur od 03. 10. 2014 do 05. 05. 2016, t. j. 1 664,27 Eur.
2. Podaním zo dňa 11. 11. 2016 žalovaný uviedol, že v časti úrokov z omeškania, ktoré si žalobca prihlásil vo výške 1 754,47 Eur došlo k ich nesprávnemu výpočtu. Výška sumy úrokov z omeškania sa teda nezhodovala s reálnym stavom predmetnej pohľadávky. Podanou žalobou sa žalobca domáha určenia oprávnenosti svojej prihlásenej pohľadávky len v časti týkajúcej sa popretých úrokov z omeškania, tieto úroky však boli na rozdiel od úrokov uplatnených prihláškou správne vyčíslené a uplatnené tak, že spôsob ich vyčíslenia bolo možné preskúmať. S prihliadnutím na odstránenie pôvodných vád týkajúcich sa nesprávnosti a nepreskúmateľnosti vyčíslenia úrokov z omeškania, žalovaný nárok žalobcu uznáva v rozsahu uplatnenom žalobou na určenie popretej pohľadávky. Súčasne žalovaný nesúhlasil s uplatneným nárokom žalobcu na náhradu trov tohto súdneho konania s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a) Zákona č. 7/2005 Z. z..
3. Podaním zo dňa 03. 01. 2017 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť, keďže žalovaný podaním zo dňa 11. 11. 2016 uznal nárok žalobcu uplatnený incidenčnou žalobou v celom rozsahu, čím odpadol predmet konania. Vzhľadom na to, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, žalobca žiadal priznať náhradu trov konania, keď uviedol, že neobstojí argument žalovaného, že úroky z omeškania uplatnené prihláškou bolo možné preskúmať až na základe vyčíslenia uplatneného v incidenčnej žalobe, keďže ich správne vyčíslenie vyplývalo z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš (rozsudok č. k. 2C 272/2015-54 zo dňa 22. 10. 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 2C 272/2015-67 zo dňa 13. 01. 2016), o ktorom mal žalovaný vedomosť a ktoré bolo pre neho záväzné. Žalovaný rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš v časti priznaných úrokov z omeškania ignoroval, čím postupoval v rozpore s § 32 ods. 19 Zákona č. 7/2005 Z. z. a vyvolal tak predmetné incidenčné konanie.
Podľa § 144 Zákona č. 160/2015 Z. z.. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Vzhľadom na späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, súd konanie zastavil.
Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
4. K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že žalovaný po začatí konania (§ 156 CSP) dodatočne písomne uznal popretú pohľadávku, určenia ktorej sa žalobca v tomto súdnom konaní domáhal (§ 32 ods. 18 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Zastavenie konania teda procesne zavinil žalovaný, preto súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Súd poukazuje na skutočnosť, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal len z ustanovení Zákona č. 160/2015 Z. z.. Civilný sporový poriadok, nie aj z ustanovení Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Je totiž zákonnou povinnosťou súdu v civilnom sporovom konaní rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to aj bez návrhu strán sporu (§ 262 od. 1 CSP), keď pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádza len z pomeru úspechu strany v súdnom konaní, resp. procesného zavinenia za zastavenie konania (§ 256 CSP, resp. porovnaj § § 255 ods. 1, 2 CSP) a nevychádza aj zo skutočnosti, či strana bude schopná následne rozhodnutú výšku náhrady trov konania zaplatiť (§ 262 ods. 2 CSP). Rovnako v prípade rozhodovania o náhrade trov konania proti správcovi konkurznej podstaty súd nevychádza aj z § 100 ods. 2 písm. a) Zákona č. 7/2005 z. z., podľa ktorého z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak zákon č. 7/2005 Z. z. neustanovuje inak, keďže ani toto zákonné ustanovenie neprelamuje povinnosť súdu rozhodnúť v civilnom sporovom konaní o trovách konania, ale toto zákonné ustanovenie len upravuje vylúčenie niektorých pohľadávok v konkurze, čo je zrejmé aj zo samotného názvu § 100 Zákona č. 7/2005 Z. z..
6. Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že s poukazom na § 4 ods. 2 písm. s) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom, žalobca je oslobodený od poplatkov a s poukazom na § 4 ods. 2 písm. o) Zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení, je od poplatku oslobodený aj žalovaný.
7. Rovnako súd poukazuje aj na skutočnosť, že o vrátení preddavku na trovy konania, zloženom žalobcom podľa § 32 ods. 11 Zákona č. 7/2005 Z. z., rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.