Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/141/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, 949 11 Nitra, zastúpený: Mgr. Martin Majerčík, advokát, Krajinská 30, 821 06 Bratislava, proti žalovanému: A.. C. D., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX, 032 32 Východná, o zaplatenie 2.629,03 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.629,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.129,03 Eur od 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 500,- Eur od 21.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 500,- Eur od 21.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 500,- Eur od 21.03.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 24.04.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.04.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2.626,03 Eur spolu s poplatkom z omeškania v zmysle § 697 Občianskeho zákonníka vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.129,03 Eur od 20.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 500,- Eur od 20.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 500,- Eur od 20.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 500,- Eur od 20.03.2014 do zaplatenia a súdneho poplatku vo výške 158,- Eur. Žalobu odôvodnil tým, že príklepom na dobrovoľnej dražbe 23.10.2013 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a to bytu č. X v Bratislave, na ulici Ľ. O. Č.. XX, zapísaný na LV č. XXXX vedenom katastrálnym úradom v Bratislave ako aj pozemok parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 756 m2, v bytovom dome súpisné č. XXXX, obec Bratislava - Mestská časť Karlova Ves, okres Bratislava, katastrálne územie Karlova Ves. Dňa 20.12.2010 uzatvoril žalovaný ako nájomca zmluvu o nájme vyššie uvedeného bytu s prenajímateľom - Z. K., trvale bytom Ľ. O. Č.. XX, Bratislava, v zastúpení J.. J. K., trvale bytom X. XXX, Stupava. Udelením príklepu na dražbe vstúpil žalobca, ako nový majiteľ, do nájomného vzťahu predchádzajúceho vlastníka. Nájomný vzťah trval naďalej a žalovaný sa v zmysle zmluvy o nájme bytu zo dňa 20.12.2010, časť 3, článok XIII ods. 1, 2 zaviazal uhrádzať nájomné vo výške 500,- Eur mesačne vždy k 20-temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný nájomné neuhrádzal, preto mu žalobca zaslal listom zo dňa 05.02.2014 výpoveď nájomnej zmluvy podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka s tým, že nájom bytu mal skončiť k 31.03.2014. Žalovaný neuhradil žalobcovi nájom v celkovej výške 2.629,03 Eur za nasledovné obdobie: 24.10.2013 - 31.10.2013 vo výške 129,03 Eur (alikvotná čiastka z výšky mesačného nájmu), 01.11.2013 - 30.11.2013 vo výške 500,- Eur,

01.12.2013 - 31.12.2013 vo výške 500,- Eur, 01.01.2014 - 31.01.2014 vo výške 500,- Eur, 01.02.2014 - 28.02.2014 vo výške 500,- Eur, 01.03.2013 - 31.03.2014 vo výške 500,- Eur. Vzhľadom k neuhrádzaniu nájmu bytu bol žalovaný viacnásobne žalobcom vyzvaný k zaplateniu dlžných súm, na čo nereagoval.

2. Súd doručil žalovanému žalobu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe dňa 18.07.2014. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa 15.01.2016 podanie, ktorým oznámil prevzatie zastupovania žalobcu a upravil petit žaloby v nasledovnom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.629,03 Eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.129,03 Eur odo dňa 21.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 500,- Eur odo dňa 21.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 500,- Eur odo dňa 21.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 500,- Eur odo dňa 21.03.2014 do zaplatenia. žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené súdom do 3 dní po právoplatnosti súdneho rozhodnutia.“

4. Na pojednávaní konanom dňa 07.03.2016 súd pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle vyššie uvedeného podania právneho zástupcu žalobcu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedka J.. J. K. a oboznámením s listinnými dôkazmi, a to: žalobou zo dňa 24.04.2014, notárskou zápisnicou zo dňa 25.10.2013, sp. zn. N 1772/13, NZ 38052/2013, NCR1s 38751/2013, oznámením o konaní opakovanej dražby zo dňa 11.04.2013, zmluvou o nájme bytu zo dňa 20.12.2010, žiadosťou o užívaní nehnuteľnosti zo dňa 13.12.2013, predžalobnou výzvou zo dňa 05.02.2014, výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa 05.02.2014 spolu s doručenkou, výzvou na zaplatenie dlžného nájomného zo dňa 16.12.2013, opakovanou výzvou na zaplatenie dlžného nájomného zo dňa 13.01.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že byt vyhral v dražbe, komunikoval s pani K., ktorá mu povedala, že v byte sa nachádza nájomca na základe nájomnej zmluvy, ktorá stále trvá. Následne sa išiel pozrieť na predmetný byt, kde ho čakal pán Š., ktorý mu predložil plnomocenstvo žalovaného spolu so žiadosťou o užívanie nehnuteľnosti. Pán Š. ho následne kontaktoval, že sa chce s ním stretnúť pán K., ktorý uzatváral nájomnú zmluvu so žalovaným. Zisťoval, či je možné, aby žalovaný ukončil nájomnú zmluvu s tým, že sa dohodli, že to možné je, ale musí dať písomnú výpoveď. Následne mu pán Š. odovzdal kľúče od bytu s tým, že pán D. je už vysťahovaný. Prvú výzvu zasielal žalovanému aj pánovi Š. ešte pred odovzdaním predmetných kľúčov. Následne sa bol pozrieť v byte, odkiaľ už bol žalovaný vysťahovaný. Opakovanú výzvu zasielal opäť žalovanému aj pánovi Š. v ktorej si uplatnil dlžné nájomné za obdobie pobytu žalovaného v danom byte. S žalovaným sa videl prvýkrát na pojednávaní.

7. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že doposiaľ je zamestnancom pána K.. Nakoľko má 2 maloleté deti, dohodol sa s pánom K., že v prípade ak by ich nebola schopná ubytovať jeho mama, či by im mohol poskytnúť nejaký byt na bývanie. Ponúkol mu 1 byt, ku ktorému spísali u notára nájomnú zmluvu. Do žiadneho bytu sa nenasťahoval a nájomnú zmluvu odovzdal pánovi K.. Keď mu začali chodiť výzvy od žalobcu, tieto odovzdal pánovi K., nakoľko mal za to, že sa ho netýkajú. Pána Š. vôbec nepozná, žiadne plnomocenstvo mu neudelil. Nájomnú zmluvu, ktorá je založená v spise, podpisoval, túto robila pani P., ktorá bola v tom čase zamestnankyňou pána K.. V konečnom dôsledku býval u mamy s celou rodinou. Nevedel uviesť ako dlho po podpise odovzdal nájomnú zmluvu pánovi K.. Pani P. mu povedala, že v prípade ak nepožiada o uvoľnenie z bytu, táto zmluva je bezpredmetná. Zmluvu čítal, no nakoľko byt nakoniec nepotreboval, nebol ho ani pozrieť. Je mu známe, že nájomnú zmluvu je možné ukončiť písomnou formou, avšak neurobil to, nemohol vedieť, že niekto bude dražiť tento byt. Nevie o tom, že by podpisoval žiadosť o užívanie nehnuteľnosti zo dňa 13.12.2013, videl to prvýkrát, nebolo to podpísané u notára. Nemal vedomosť o tom, že by podpísal plnomocenstvo pre pána Š., pána Š. nepozná a nevidel dôvod pre to, že by niekomu cudziemu podpisoval plnomocenstvo. Pre pána K. robil fakturanta, technického pracovníka, keď bolo niečo treba vybaviť, sadol do auta a išiel to vybaviť.

8. Z výsluchu svedka J.. J. K. súd zistil, že s pánom F. (žalobcom) sa stretol prvýkrát po dražbe bytu na ulici Ľ. O., s tým, že riešili spôsob odovzdania. Predtým s ním komunikovala jeho ex manželka,

ktorej sestra tam bývala ešte v čase dražby a dohodla sa s ním na spôsobe a forme vysťahovania. K samotnému bytu bola ešte pred dražbou niekoľko rokov uzavretá zmluva medzi ním a pánom D., ktorá mu umožňovala zabezpečiť si nájom, v prípade že jeho rodinná situácia sa vyvinie tak, aby musel prebývať istú dobu v Bratislave. Vedel, že žalovaný mal problémy s bytom, ktorý mu zostal po rodičoch, najprv sa mal predávať, potom sa nemal predávať, potom mal pripadnúť sestre, bol v neistej situácii, tak sa dohodli, nakoľko s manželkou obývali iné nehnuteľnosti, že v prípade potreby mu vedia byt na chvíľu poskytnúť. Časom sa aj ich situácia v tom turbulentnom období vyhrotila, dospeli k rozvodu, a pokiaľ ide o byt na Ľ. O. o ktorý nemal záujem, manželka vyhlásila, po asi dvojmesačnom uvažovaní, rozmýšľaní, že ho teda nechce, a nechce ho ani pre dcéru Z., nakoľko odchádzajú z Bratislavy. Keďže byt bol založený oproti úveru v jednej banke, rozhodli sa ho nevyplatiť, resp. neodkúpiť, nakoľko v tom čase bol elementárny problém dohodnúť sa, z akých peňazí kto to má zaplatiť. Prišla dražba a byt bol vydražený s tým, že v období dražby zrazu prišla za ním manželka, že by aj mala o byt záujem, ale že nevie, že či by ho nevyužili tak, že by napokon zostal im a než sa dohodnú kto by si ho zobral, tak by v ňom býval žalovaný a platil by nejaký nájom, ak sa to ešte dá zachrániť. V jednom momente si svedok myslel, že by sa to oplatilo, prípadne že by sa oplatilo pozdržať dražbu a potom ho vyplatiť, prípadne sa dohodnúť s novým vlastníkom. V tom čase sa žalovaný rozhodol, že by využil opciu ktorú mal na nájom a na ktorú mal nárok zo zmluvy o prenájme, ktorú mali uzavretú a podľa reakcií súdu alebo nového nájomcu, ak sa to nestihne vykúpiť do konania dražby, by sa snažili dohodnúť s novým nájomcom. Ale dva dni potom, ako si žalovaný uplatnil opciu, sa s manželkou zásadne nezhodli v súkromných záležitostiach a usúdili, že dohoda o spoločnom postupe nie je možná. Následkom toho sa dohodli, že byt odovzdajú novému majiteľovi, pričom svedok sa s ním po dohode s exmanželkou stretol. Nepamätal si, či sa bavili o možnom pokračovaní nájmu, ale v zásade skôr či neskôr (po dvoch týždňoch) usúdili, že majú iné starosti a že to nestojí za tú námahu, aby sa stále naťahovali s niekým. So žalobcom sa bavili o možnostiach či tam môže zostať žalovaný bývať alebo nemôže, nejako sa párkrát nezhodli v tej komunikácii, vtedy do toho procesu vstúpil H. Š., s tým že on to dohodne, aby nedošlo k naťahovačkám. Pán Š. sa sám ponúkol, že nejakým spôsobom ukončí (sprostredkuje ukončenie) vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný na odporúčanie svedka podpísal splnomocnenie pre pána Š., aby žalobca vedel, že to čo pán Š. hovorí, je vlastne sprostredkovaná žiadosť žalovaného a svedka a zároveň že to ukončí nejakým zmierom. Žalovaný nikdy nebýval v tom byte, ani sa tam neplánoval sťahovať. Asi pár dní po tom ako žalobca kúpil byt, bolo zrejmé, že žalovaný od toho odstúpi a takto to aj svedok sprostredkoval žalobcovi. Svedok bol šokovaný postupom pána žalobcu, nakoľko mu nevznikla žiadna škoda. Stretli sa s pánom žalobcom po tom čo sa stal vlastníkom bytu, pri tom rozhovore bola prítomná manželka alebo priateľka pána žalobcu. Už prvý rozhovor bol pre svedka negatívna skúsenosť, nakoľko z kontextu rozhovoru jasne vyrozumel, vycítil, že pokiaľ by nepostupovali tak, ako si to dotyčná dáma a pán predstavujú, tak by im z pozície svojho zamestnania (ako príslušník policajného zboru a slečna bola vyšetrovateľka) mohli či už svedkovi alebo žalovanému skomplikovať situáciu a niekoľkokrát dali najavo že si to vedia vybaviť. Usúdil, že je lepšie v tomto kontexte si nevyrábať ďalších neprajníkov, aj vo vzťahu k žalovanému ľudí ktorí nebudú príjemnými domácimi. To bol jeden z dôvodov, prečo sa rozhodli byt vypratať a celú záležitosť ukončiť. Pokiaľ si pamätal, nájomná zmluva dávala žalovanému len možnosť požiadať o umožnenie nájmu a v čase keď o to požiadal resp. 48 hodín na to, už im bolo jasné, že od tejto možnosti chcú ustúpiť, nakoľko sa zmenila situácia u svedka doma, a aj komunikácia s novými majiteľmi bola dosť problematická. Výsledok stretnutia so žalobcom v súvislosti s predmetným nájmom bytu žiadny nebol, bolo len niekoľko alternatív, a to že výsledok žiadny nebol, o tom svedčí aj angažovanosť pána Š., ktorý vzhľadom na to, že dosť ťažko komunikovali, mal celú záležitosť doriešiť tak, že byt je voľný a nároky žalovaného nie sú vlastne žiadne. Svedok nevedel uviesť, či pán Š. odovzdal písomnú žiadosť žalovaného o pokračovaní v nájme bytu. Svedok pripustil a potvrdil, že žalovaný ju napísal, ale že pár dní na to jasne deklarovali, a keď to pán Š. nepovedal, svedok to jasne deklaroval, že nemá záujem, resp. žalovaný tam nemusí bývať a že sa vedia zmieriť s tým že ten byt odíde. V priebehu času sa ich priority zmenili a považoval za vhodné, vzhľadom na problematickú komunikáciu so žalobcom, aby do celej veci vstúpil niekto iný a záležitosť urovnal. Ale s pánom Š. jasne, keďže ho pozná dlhšie, hovoril v tom zmysle, že na nájme žalovaný netrvá, nemá kľúč od toho bytu, nemá tam prístup ani svedok, je vyprataný a ak chcú robiť rekonštrukciu, čokoľvek môžu to pokojne urobiť. Takto svedok s pánom Š. komunikoval a on mu na to povedal, dobre vybavím to. Zároveň potom zahlásil, vybavené. Na záver svedok uviedol, že uznáva ústnu dohodu a potvrdzuje, že bola deklarovaná tak, ako žalovaný povedal, teda že takmer vzápätí, ako uplatnil svoju opciu, jasne potvrdil, že o nájom nemá záujem a stiahol ju späť, čo ústne tlmočil aj žalobcovi aj pánovi Š..

9. Žalovaný v reakcii na výpoveď svedka na pojednávaní uviedol, že až po rozhovore s pánom K. ktorý mu pripomenul jeho vzťah k pánovi Š., teda mu pripomenul tú vec, ktorú žalovaný popieral a nepamätal si ju, teda že pán Š. mal plnú moc, ktorú od neho žiadal aj s tou žiadosťou. Preto oponoval svoj podpis, lebo na dôležité papiere väčšinou dáva notársky overený podpis. Podľa jeho vedomia a svedomia sa s pánom K. dohodol, že o nájom nemá záujem a považoval to za vybavené. V živote sa osobne s pánom Š. nestretol a keď už manipuloval, deklaroval nejaké svoje oprávnenie na základe plnej moci, žalovaný mal za to, že v prvom rade mal byť uzavretý nový zmluvný vzťah. Plná moc mala slúžiť výlučne k tomu, aby pán Š. ukončil záujem o nájom daného bytu, aspoň tak to bolo dohodnuté s pánom K..

10. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že dňa 20.12.2010 uzatvoril žalovaný ako nájomca zmluvu o nájme bytu č. X v Bratislave, na ulici Ľ. O. Č.. XX s prenajímateľom - Z. K., trvale bytom Ľ. O. Č.. XX, Bratislava, v zastúpení J.. J. K., trvale bytom X. XXX, Stupava. V zmysle uvedenej nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 500,- Eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Zmluva bola uzatvorená na dobu 10 rokov, pričom zmluvný vzťah vznikol ku dňu 20.12.2010. Príklepom na dobrovoľnej dražbe dňa 23.10.2013 nadobudol žalobca vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Udelením príklepu na dražbe vstúpil žalobca, ako nový majiteľ, do nájomného vzťahu predchádzajúceho vlastníka. Žalovaný nájomné neuhrádzal, preto mu žalobca zaslal listom zo dňa 05.02.2014 výpoveď nájomnej zmluvy podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka s tým, že nájom bytu mal skončiť k 31.03.2014. Žalovaný neuhradil žalobcovi nájom v celkovej výške 2.629,03 Eur za nasledovné obdobie: 24.10.2013 - 31.10.2013 vo výške 129,03 Eur (alikvotná čiastka z výšky mesačného nájmu), 01.11.2013 - 30.11.2013 vo výške 500,- Eur, 01.12.2013 - 31.12.2013 vo výške 500,- Eur, 01.01.2014 - 31.01.2014 vo výške 500,- Eur, 01.02.2014 - 28.02.2014 vo výške 500,- Eur, 01.03.2013 - 31.03.2014 vo výške 500,- Eur.

11. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

12. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

13. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

14. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

15. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

16. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa článku V bod 2 nájomnej zmluvy nájomca má právo začať bytové priestory užívať do 7 dní odo dňa písomného oznámenia prenajímateľovi o začatí užívania bytových priestorov a prenajímateľ sa zaväzuje byt nájomcovi sprístupniť v stanovenej lehote.

20. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

21 Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 20.12.2010 došlo medzi pôvodnou majiteľkou bytu (Z. K., v zastúpení J.. J. K.) a žalovaným k uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy predmetom ktorej bol byt č. X v Bratislave, na ulici Ľ. O. Č.. XX. V zmysle uvedenej nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný platiť prenajímateľovi nájomné vo výške 500,- Eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Zmluva bola uzatvorená na dobu 10 rokov, pričom zmluvný vzťah vznikol ku dňu 20.12.2010. Príklepom na dobrovoľnej dražbe dňa 23.10.2013 nadobudol žalobca vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Udelením príklepu na dražbe vstúpil žalobca, ako nový majiteľ, do nájomného vzťahu predchádzajúceho vlastníka. Ako to vyplýva z výsluchu svedka J.. J. K., po dražbe sa žalobca stretol s pánom K., pričom na tomto stretnutí sa riešilo okrem iného aj to, či môže v predmetnom byte zostať bývať žalovaný. Nejako sa však párkrát nezhodli na komunikácii a vtedy do tohto procesu vstúpil pán H. Š.. Z listinných dôkazov mal ďalej súd za preukázané, že pán H. Š. predložil ako splnomocnený zástupca v mene žalovaného žalobcovi žiadosť o užívanie nehnuteľnosti zo dňa 13.12.2013, v ktorom žalovaný žiadal, aby mu bolo umožnené aj naďalej nehnuteľnosť užívať na základe nájomnej zmluvy. Žalovaný síce najskôr v konaní rozporoval, že by takúto žiadosť a plnomocenstvo pre pána Š. podpísal, avšak následne na pojednávaní konanom dňa 25.01.2017, po výsluchu svedka pána K., uviedol, že síce pán Š. mal od neho plnú moc aj s predmetnou žiadosťou, no následne žalovaný uviedol, že pánovi Š. udelil plnú moc len na ukončenie nájmu. Z predloženého plnomocenstva pre pána H. Š. vyplýva, že žalovaný ako nájomca bytu č. X v Bratislave na ulici Ľ. O. na základe nájomnej zmluvy z 20.12.2010 splnomocnil pána Š. na rokovania a akékoľvek úkony spojené s nájomnou zmluvou a uplatnením si nároku z nej. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nesplnomocnil pána Š. len na ukončenie nájmu bytu, ale na akékoľvek úkony spojené s nájomnou zmluvou a uplatnením si nároku z nej. Bolo v záujme žalovaného zistiť si, či pán Š.S. skutočne ukončil nájomnú zmluvu, tak ako sa údajne ústne dohodli. Nečinnosť žalovaného v tomto smere nemôže byť na ujmu žalobcovi.

22. V súvislosti s poukazom žalovaného na tzv. opciu (v zmysle čl. V bod 2 zmluvy) ktorú nevyužil, a teda pôvodnú majiteľku bytu ani nikdy nepožiadal o možnosť uvoľnenia bytu, súd poukazuje na výpoveď svedka pána K., ktorý uviedol, že žalovaný požiadal o uvoľnenie bytu. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný uzavrel zmluvu s pôvodnou majiteľkou 20.12.2010 a v priebehu roku 2013, po dražbe nehnuteľnosti, na základe ktorej sa stal vlastníkom bytu žalobca, sa svedok J.. K. stretol so žalobcom a riešili spolu aj možnosť ďalšieho nájmu bytu zo strany žalovaného. Pokiaľ žalovaný uviedol, že byt reálne nikdy nevyužíval, súd konštatuje, že na vznik nájomnej zmluvy nie je potrebné, aby došlo k reálnemu odovzdaniu predmetu nájmu do užívania nájomcovi. Odovzdanie je totiž plnením z nájomnej zmluvy, nie aktom, ktorým zmluva vzniká.

23. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka súd konštatuje, že nájom k bytu v prípade uzavretia zmluvy na dobu určitú je možné ukončiť tromi spôsobmi: a/ písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, b/ jednostranným právnym úkonom - písomnou výpoveďou alebo c/ uplynutím doby, na ktorú bola zmluva uzavretá. Nakoľko nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá v písomnej forme, jej zmeny, doplnky prípadne zrušenie bolo možné s ohľadom na ustanovenie § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka urobiť len písomnou formou. Pokiaľ by sa aj žalobca so žalovaným, resp. pánom Š. či pánom K. dohodli ústne na ukončení nájomnej zmluvy, takýto úkon by bol absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko nebola dodržaná forma úkonu, ktorú vyžaduje zákon. Pokiaľ chcel žalovaný ukončiť nájom bytu, bolo potrebné, aby tak urobil v písomne forme. Ak k dohode so žalobcom nedošlo, žalovaný mal možnosť formou jednostranného právneho úkonu - písomnej výpovede ukončiť nájomnú zmluvu a túto doručiť na adresu žalobcu.

24. S ohľadom na uvedené, keď súd mal za preukázané, že žalovaný neplatil nájomné z nájomnej zmluvy zo dňa 20.12.2010, do ktorej práv a povinností v dôsledku dražby vstúpil žalobca, a teda žalovaný neuhradil žalobcovi nájomné za nasledovné obdobie: 24.10.2013 - 31.10.2013 vo výške 129,03 Eur (alikvotná čiastka z výšky mesačného nájmu), 01.11.2013 - 30.11.2013 vo výške 500,- Eur, 01.12.2013

- 31.12.2013 vo výške 500,- Eur, 01.01.2014 - 31.01.2014 vo výške 500,- Eur, 01.02.2014 - 28.02.2014 vo výške 500,- Eur, 01.03.2013 - 31.03.2014 vo výške 500,- Eur až do ukončenia nájomnej zmluvy výpoveďou zo strany žalobcu, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania (dňom nasledujúcim po splatnosti nájomného). Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

- k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,5% + 5 percentuálnych bodov.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.