Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Csp-43-2016.pdf
PDF · 100.57 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/43/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: M. R., C.. XX.X.XXXX, S. Ž. X, V., zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, p r o t i žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35923130, zastúpený: Beňo & partners Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 93, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že úver zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami dňa 9.9.2013 j e b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v.
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 12.8.2016 sa domáhal určenia, že úver zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.9.2013 je bezúročný a bez poplatkov. Žalobu odôvodnil tým, že 9.9.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke, na ktorú sa vzťahuje zákon 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva však podľa jeho názoru neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ citovaného zákona a to neuvádza termín konečnej splatnosti úveru ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave 9Co/401/2012 zo dňa 6.8.2013, podľa ktorého je potrebné rozlíšiť splátku istiny, úroku a poplatku.
2. Žalobu odôvodnil žalobca aj neprimeranou výškou úrokovej sadzby 55,32% ročne, pričom podľa priemerných úrokových sadzieb z úverov poskytovaných rezidentom eurozóny v danom čase pri obdobnom úvere bola sadzba 11,04% p.a. a v Slovenskej republike podľa priemernej úrokovej sadzby bánk bola 15,39% p.a. Dohodnutá úroková sadzba je niekoľkonásobne vyššia, je preto pre rozpor s dobrými mravmi dohoda v tejto časti absolútne neplatná.
3. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal aj na to, že žalovaný nepreveroval dostatočne bonitu žalobcu, nakoľko vôbec nezisťoval jeho výdavky. Aj z toho dôvodu je preto potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkový.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil s tým, že podľa zákona by mala byť splátka rozlíšená na istinu, úrok a poplatky. Takéto rozlíšenie nemá reálny a praktický význam. Poukázal na bod 6.2 zmluvných podmienok, v ktorých je stanovený termín splatnosti splátky - 20. deň v kalendárnom mesiaci ako aj bod 6.3, podľa ktorého prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzavretí zmluvy. V zmluve je pritom jasne uvedený počet splátok - 24 a z toho možno vyvodiť záver o termíne konečnej splatnosti úveru. Spomínané údaje napokon vyplývajú aj zo splátkového kalendára, ktorý však nepredložil. Zdôraznil, že súčasťou zmluvy sú aj zmluvné podmienky VOP, ktoré boli žalobcovi odovzdané ešte pred podpisom zmluvy.
5. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou neplatnosti dohody o úroku pre rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a zdôraznil, že v zmysle tohto ustanovenia sa má skúmať výška odplaty a nielen úrok a za odplatu je potrebné považovať celkové náklady spotrebiteľa, ktorých úrok je len jednou zložkou, ako to vyplýva z § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto by sa mal porovnávať údaj o RPMN a zohľadniť tú skutočnosť, že žalovaný je nebankový subjekt a u takýchto subjektov boli odplaty (RPMN) podstatne vyššie ako u bánk. V zmysle zákona (§ 53 ods. 6) sa však vyžaduje podstatné prevyšovanie obvyklej odplaty, čo by podľa jeho názoru bolo v prípade niekoľkonásobného navýšenia a v tejto súvislosti poukázal na rozsudky Krajského súdu v Trenčíne 8Cob/60/2010 a Krajského súdu v Prešove 16Cob/71/2011, podľa ktorých súdy považovali za neplatné úroky nad 60% ročne. Zároveň však potvrdil, že jednalo sa o obchodné spory. Ohľadom námietky neskúmania bonity žalobcu uviedol, že nevie preukázať to, že by žalovaný pred uzavretím zmluvy zisťoval aj výdavky žalobcu.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, zmluvou o pôžičke XXXXXXXXXX a zmluvnými podmienkami, prehľadom o úhradách žalobcu a zistil tento skutkový stav:
7. Strany uzavreli dňa 9.9.2013 formulárovú zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX. Ňou žalovaný poskytol žalobcovi pôžičku 1.026,87 Eur na kúpu konkrétneho tovaru - kotla ATTACK za kúpnu cenu 1.092,41 Eur. Akontácia predstavovala 6 eur a žalobca sa zaviazal pôžičku vrátiť 24 mesačnými splátkami po 65,55 Eur, celkovo išlo o sumu 1573,20 Eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 546,33 Eur. V zmluve je uvedená fixná ročná úroková sadzba 55,32%, RPMN v tej istej hodnote, priemerná hodnota RPMN 46,06% a termín konečnej splatnosti je uvedený september 2015.
8. V úvodnej časti zmluvy je uvedené, že žalobca je starobný dôchodca, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a jeho čistý mesačný príjem je 380 Eur. Žiadne iné údaje o ňom, vrátane jeho výdavkov, v zmluve uvedené nie sú a nie je k tomu uvedená ani žiadna kolónka.
9. Zmluva obsahuje aj označenie sprostredkovateľa - TOMCAT s.r.o. s adresou prevádzky a zo zmluvných podmienok vyplýva, že ide o predávajúceho.
10. V závere prvej strany zmluvy je vyhlásenie dlžníka, že pred podpísaním zmluvy bol oboznámený so zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy ako aj to, že mu boli doručené a že ich prevzal. Túto skutočnosť žalobca potvrdil aj vo svojej výpovedi.
11. V bode 6.2 bola stanovená splatnosť splátky do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
12. V bode 7 VOP je uvedený vzorec pre výpočet RPMN, z ktorého je zrejmé z akých predpokladov sa vypočítava jeho výška (výška pôžičky, počet splátok, výška splátky, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a každého nasledujúceho čerpania).
13. Žalobca k žalobe pripojil aj štatistický údaj o priemernej úrokovej miere z úveru poskytnutých rezidentom eurozóny, podľa ktorého pri obdobnom úvere je uvedená úroková sadzba 11,04 % p.a
14. Podľa prehľadu o úhradách žalobca doposiaľ z predmetnej úverovej zmluvy zaplatil 771,04 Eur.
15. Žalobca podanie tejto žaloby odôvodnil tým, že potrebuje vedieť skutočnú výšku dlhu a poukázal aj na to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva priamo zo zákona a to § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
16. Súd sa najprv zaoberal dôvodnosťou podanej žaloby z hľadiska procesnej právnej úpravy v zmysle § 137 CSP.
17. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení či tu právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu.
18. Osobitným právnym predpisom je jednak zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý upravuje fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v prípade porušenia konkrétnych povinností veriteľa, ale týmto osobitným zákonom je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a konkrétne § 3 ods. 5. Podľa citovaného ustanovenia proti porušeniu práv a povinností stanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Navyše podľa názoru súdu naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobca nemá splatený celý úver a potrebuje vedieť výšku jeho skutočného dlhu voči veriteľovi, aby sa predišlo prípadnému ďalšiemu súdnemu konaniu o zaplatenie jeho dlhu prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia.
19. Žalobca v žalobe vyslovil názor o absencii konkrétnych povinných náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ s čím sa však súd nestotožnil.
20. Relevantný pre posúdenie sporu je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 10.6.2013 do 30.4.2014.
21. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
23. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
26. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi je pod písm. f/ doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a pod písm. k/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
27. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150930>/ a y/.
28. Žalobca v žalobe uvádzal, že v predmetnej úverovej zmluve chýba povinná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., keďže splátka by mala byť členená na splátku istiny, úrokov a poplatkov.
29. Súd však tento názor nezdieľa. Predovšetkým žiadnym spôsobom výkladu citovaného zákonného ustanovenia (či už gramatickým, logickým, systematickým) nemožno dospieť k záveru o nutnosti rozčlenenia splátky, ktorá bola dohodnutá v zmluve ako celková splátka zahŕňajúca istinu, úrok, prípadne poplatky, že by mala byť v zmluve v rámci danej náležitosti zmluvy rozčlenená na jednotlivé jej zložky. Ak by zákonodarca mal túto snahu, nepochybne by sporné ustanovenie naformuloval tak, aby bolo z neho zjavné, že v zmluve musí byť osobitne uvedená splátka istiny, osobitne splátka úrokov a osobitne splátka poplatkov. Z formulácie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva to, že dohodnutá mesačná splátka zahŕňa všetky spomínané komponenty (v danom prípade len istinu a úrok, keďže poplatky dohodnuté neboli).
30. Rozhodujúca pre vyhodnotenie spornej otázky je však smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá v článku 22 upravuje úplnú harmonizáciu a záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Znamená, že členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice. Úplná harmonizácia v tejto oblasti je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom v EÚ poskytla rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov.
31. Podľa článku 22 ods. 1 citovanej smernice, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.
32. V článku 10 ods. 2 citovanej smernice sa uvádza, čo má obsahovať zmluva o úvere. Pod písm. c/ je uvedená dĺžka trvania zmluvy o úvere, pod písm. h/ výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia, pod písm. i/ v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady; táto tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady.
33. Ako teda vyplýva z článku 10 ods. 2 písm. h/ smernice zmluva o úvere má obsahovať výšku počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Vôbec sa v nej neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov, ale je použitý len termín „splátka“. Preto ani právny poriadok Slovenskej republiky nemôže túto zmluvnú náležitosť modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a poplatky. Bolo by to v rozpore so spomínanou smernicou s poukazom na článok 22 ods. 1. Aj keď je potrebné uviesť, že citovaná smernica nemá tzv. horizontálny priamy účinok a teda nemôže priamo zakladať práva a povinnosti jednotlivcom, je potrebné z nej vychádzať práve za účelom výkladu diskutabilného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. tak, aby výklad bol v súlade s touto smernicou. Preto je potrebné dospieť eurokomforným výkladom k záveru, že citovaná právna norma neupravuje nutnosť rozpisu splátky na istinu, úrok a poplatky.
34. Napokon odpoveď na túto otázku poskytol Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku C-42/15 z 9.11.2016, ktorým rozhodol o návrhu Okresného súdu Dunajská streda na prejudiciálne konanie, ktoré súviselo s konaním vedenom na spomínanom súde vo veci spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. proti I. S., keď na otázku spomínaného súdu, či článok 10 ods.2 písm. i/ v spojení s písm. h/ smernice 2008/48/ES sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky, súdny dvor uviedol, že daný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa európskeho súdu bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V odôvodnení rozhodnutia súdny dvor uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku 10 ods. 3 smernice.
35. Súd len pripomína, že aj podľa slovenského právneho poriadku a to konkrétne § 9 ods. 3 a 5 zákona č. 129/2010 Z.z. má spotrebiteľ právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady.
36. Ohľadom ďalšieho dôvodu pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru tvrdením o neuvedení termínu konečnej splatnosti úveru súd opäť poukazuje na článok 10 ods. 2 písm. c/ citovanej smernice, v ktorej sa uvádza len dĺžka trvania zmluvy o úvere, teda nespomína sa termín konečnej splatnosti úveru. Podľa citovanej smernice dokonca nie je potrebné uviesť v zmluve ani termín splatnosti splátok, pretože postačuje výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa (písm. h/). Navyše však v danom prípade v
zmluve bol uvedený mesiac a rok ukončenia zmluvy a keďže vychádzajúc z VOP, kde v článku 6 ods. 2 je uvedená splatnosť splátky 20.dňa kalendárneho mesiaca je zrejmé, že konečná splatnosť úveru podľa zmluvy mala nastať 20.8.2013.
37. V tejto súvislosti opäť možno poukázať na už spomínaný rozsudok Súdneho dvora EÚ. V zmysle jeho záverov zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť vyhotovená ako jeden dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne a musia byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmluve je pritom uvedený jasný odkaz na VOP, ktoré boli skutočne odovzdané žalobcovi pred uzavretím zmluvy a preto je potrebné VOP považovať za súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
38. Napriek uvedenému právnemu záveru súd žalobe vyhovel, ale s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa citovaného ustanovenia ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úveru.
39. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
40. Z výsluchu žalobcu, čomu korešponduje aj formulár predmetnej zmluvy, vyplýva, že veriteľ zisťoval len príjem žalobcu, ktorý zistil vo výške 380 Eur starobného dôchodku a nezisťoval jeho stav ani jeho výdavky. Postupoval tak v rozpore s ustanovením § 11ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z., čo je potrebné kvalifikovať ako hrubé porušenie jeho povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, preto platí fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Navyše aj zistený príjem žalobcu bol minimálny (380 eur) a už len z tejto skutočnosti sa dalo predpokladať, že dlžník nebude schopný svoj dlh splácať. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by svoju povinnosť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia si splnil dôsledne a že by teda zisťoval aj výdavky žalobcu tak ako mu to ukladá zákon. Musí preto znášať s tým spojené dôsledky t.j., že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov tak ako je to uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech a preto súd mu priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.