Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4S-9-2016.pdf
PDF · 116.63 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu I.. I. E., S., L. D., Y., proti žalovanej Slovenskej advokátskej komore, Kolárska 4, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. I. M.-XX/XX:XXXX/XXXX zo dňa 09.novembra 2015 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Z disciplinárneho spisu žalovanej správny súd zistil, že disciplinárne konanie voči žalobcovi ako disciplinárne obvinenému začalo na základe návrhu predsedu Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory (SAK) zo dňa 19.09.2014, v ktorom mu bolo kladené okrem iného za vinu, že prevzal právne zastupovanie klientky - K. O. v dedičskom konaní o majetku poručiteľa I. V., vedenom na Notárskom úrade I.. T. T. pod sp. zn.: XXD/XXX/XXXX a v konaní vedenom na Okresnom súde v Y. pod sp. zn.: XC/ XXX/XXXX o neplatnosť závetu poručiteľa I. V., pričom vedel, že jeho záujmy sú v rozpore so záujmami klientky, keďže súčasťou dedičstva sú aj pohľadávky voči nemu titulom zmenky zo dňa 19.09.2012 na sumu 130.000,-- eur „bez protestu“ č. XXXXXX, splatnej dňa 19.09.2013 a zmenky zo dňa 19.03.2012 na sumu 31.500,-- eur „bez protestu“ č. XXXXXX, splatnej dňa 19.05.2012.
2. Týmto skutkom sa mal žalobca dopustiť disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“) a to tým, že porušil povinnosť advokáta uloženú mu v ustanovení § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory, ako aj povinnosť uloženú v § 21 písm. b/ Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak sú záujmy advokáta alebo osôb jemu blízkych v rozpore so záujmami osoby, ktorej by sa právne služby mali poskytnúť.
3. Z disciplinárneho spisu ďalej vyplýva, že disciplinárne konanie začalo na základe sťažnosti sťažovateľky W.. K. L. doručenej žalovanej dňa 14.04.2014, ktorou podala sťažnosť voči žalobcovi. V sťažnosti uviedla, že približne 25 rokov žila v spoločnej domácnosti ako družka s poručiteľom I. V., ktorého v rôznych sporoch zastupoval žalobca ako advokát. Prevzal zastupovanie sestry poručiteľa K.
O. v dedičskom konaní po neb. I. V. vedenom na Notárskom úrade I..T. T. pod sp. zn.: XXD/XXX/XXXX a v konaní vedenom na Okresnom súde Y. pod sp. zn.: XC/XXX/XXXX o neplatnosť závetu poručiteľa. Z listín, ktoré sú súčasťou dedičského spisu vyplývalo, že I. V. požičal svojmu právnemu zástupcovi
- žalobcovi sumu 160.000,-- Eur, ktorá nebola splatená. Namietala, že žalobca ako advokát konal v rozpore so Zákonom o advokácii a v rozpore s etikou, pretože v danej veci existuje niekoľko stretov záujmov, najmä to, že poskytoval právne služby poručiteľovi, od ktorého si požičal 160.000,-- Eur, pričom poručiteľ mal spísať závet, v ktorom svoj majetok odkázal jej ako sťažovateľke.
4. Disciplinárny senát žalovanej vo veci uskutočnil pojednávania v dňoch 01.12:2014, 04.01.2014 a 31.03.2015, na ktorých vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinami, vyjadreniami žalobcu, vypočutím žalobcu, oboznámením sa s registrom disciplinárnych opatrení, upozornením Notárskeho úradu pre K. O. zo dňa 25.06.2013 pod sp. zn.: XXD/XXX/XXXX, ktorým upozornila notárka na možnosť existencie konfliktu záujmov s právnym zástupcom I.. E., úradný záznam pod tým istým číslom konania zo dňa 20.06.2013 o otvorení bezpečnostnej schránky v Slovenskej sporiteľni, z ktorej vyplýva nájdenie vlastnej zmenky vystavenej I.. E. zo dňa 19.09.2012 na sumu 130.000,-- Eur „bez protestu“ č. XXXXXX, splatnej 19.09.2013 a fotokópie vlastnej zmeny vystavenej I.. E. zo dňa 19.03.2012 na sumu 31.500,-- Eur „bez protestu“ č. XXXXXX, splatnej 19.09.2012, s prečítaním žaloby o určení neplatnosti závetu zo dňa 18.09.2013 spísanou v mene K. O. I.. I. E. s čestným prehlásením K. O. zo dňa 16.10.2014, v ktorom potvrdila, že žalobca bol jej nebohým bratom odporúčený na jej zastupovanie v prípadných sporoch z dôvodu, že k nemu mal dôveru a zároveň potvrdila, že zo strany nebohého brata bola informovaná o všetkom a od neho mala informácie o všetkých aktivitách, ktoré nebohý brat mal so žalobcom. Taktiež bolo oboznámené písomné vyjadrenie žalobcu k podanej sťažnosti zo dňa 12.06.2014, v ktorom žalobca uviedol, že nevidí nič, v čom by sa mal dopustiť porušenia povinnosti advokáta. Po smrti poručiteľa ho vyhľadala sestra poručiteľa K. O. s tým, že jej brat si prial, aby ju zastupoval v dedičskom konaní, pričom dôverovala iba jemu, že z dôvodu pochybnosti o pravosti závetu, v ktorom je určená ako dedička poručiteľa sťažovateľka, podal ako právny zástupca K. O. žalobu o neplatnosť závetu. Okrem právneho zastupovania mal s poručiteľom aj iné obchodné vzťahy, o ktorých bola K. O. informovaná jednak poručiteľom a jednak ním samotným. Neexistuje žiadne obmedzenie, aby vystupoval ako právny zástupca K. O. a okolností jeho väzieb s poručiteľom tomu nemôžu brániť.
5. Po vykonanom dokazovaní II. Disciplinárny senát pri Slovenskej advokátskej komore vydal dňa 31.03.2015 rozhodnutie č. DS.II.-XX/XXXX:XXXX/XXXX, ktorým vo veci žalobcu ako disciplinárne obvineného pre disciplinárne previnenie podľa § 56 ods. 1 Zákona o advokácii pre porušenie povinnosti advokáta podľa § 18 ods. 1, ods. 3 a § 21 písm. b/ a d/ Zákona o advokácii a podľa § 5 ods. 5 Advokátskeho poriadku rozhodol podľa § 14 písm. a/ v spojení s § 22 písm. a/ Disciplinárneho poriadku SAK tak, že disciplinárne konanie proti žalobcovi za skutky uvedené v návrhu na začatie disciplinárneho konania pod písm. b/ a c/, ktorých sa mal dopustiť tak, že po skončení právneho zastúpenia klienta I. V., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, prevzal právne zastupovanie jeho sestry K. O. v dedičskom konaní o majetku poručiteľa I. V. vedenom na notárskom úrade I.. T. T. pod sp. zn.: XXD/XXX/XXXX a v konaní vedenom na Okresnom súde v Y. pod sp. zn.: XC/XXX/XXXX o neplatnosť závetu poručiteľa, pričom v konaní vedenom na Okresnom súde Y. pod sp. zn.: XC/XXX/XXXX použil v prospech klientky K. O. znalecký posudok kriminalistického a expertízneho ústavu PZ - odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz č.: ČES: G.-T.-BA-R. - ktorý bol vypracovaný na žiadosť OS G. v konaní pod sp. zn.: XXC/XX/XXXX v inej právnej veci klienta I. V., v prospech klienta I. V. vystavil ako výstavca dňa 19.09.2012 zmenku na sumu 130.000,-- Eur „bez protestu“, číslo tlačiva XXXXXX, splatnú dňa 19.09.2013 a dňa 19.03.2012 zmenu na sumu 31.500,-- Eur „bez protestu“, číslo tlačiva XXXXXX, splatnú dňa 19.05.2012, zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu predsedom RK SAK a uznal žalobcu vinného, že prevzal právne zastupovanie klientky K. O. v dedičskom konaní o majetku poručiteľa I. V. vedenom na notárskom úrade I.. T. T. pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX a v konaní vedenom na Okresnom súde v Y. pod sp. zn. XC/XXX/XXXX o neplatnosť závetu poručiteľa I. V., pričom vedel, že jeho záujmy sú v rozpore so záujmami klientky, keďže súčasťou dedičstva sú aj pohľadávky voči nemu titulom zmenky zo dňa 19.09.2012 na sumu 130.000,-- Eur „bez protestu“, číslo tlačiva XXXXXX, splatnej dňa 19.09.2013 a zmenky zo dňa 19.03.2012 na sumu 31.500,-- Eur „bez protestu“, číslo tlačiva XXXXXX, splatnej dňa 19.05.2012 čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 Zákona o advokácii, pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, podľa ktorého advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory a §21 písm. b) Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak sú
záujmy advokáta alebo osôb jemu blízkych v rozpore so záujmami osoby, ktorej by sa právne služby mali poskytnúť. Za to mu uložil podľa § 56 ods. 2 písm. c) Zákona o advokácii disciplinárne opatrenie
- peňažnú pokutu vo výške 1.000,-- Eur, ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet žalovanej. Zároveň ho podľa § 57 ods. 5 Zákona o advokácii zaviazal zaplatiť paušálne trovy konania vo výške 380,-- Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
II.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím sp. zn. I. M. - XX/XX:XXXX/XXXX zo dňa 09.11.2015 tak, že podľa § 59 ods. 2 Zákona o advokácii v spojení s § 34 Disciplinárneho poriadku SAK rozhodnutie DS II - XX/XX:XXXX/XXXX zo dňa 31.03.2015 ako vecne správne potvrdzuje.
7. Rozhodnutie odôvodnila popísaním priebehu administratívneho konania a vykonaného dokazovania pred II. disciplinárnym senátom SAK, uviedla závery disciplinárneho senátu z ktorých vyplýva, že disciplinárny senát vyhodnotil jednotlivé dôkazy samostatne ako aj v ich súhrne a nemá pochybnosť o skutku, tak ako je uvedený v návrhu navrhovateľa. Napriek vážnym pochybnostiam pokiaľ ide o čas a rozsah informovania mandantky o rozsahu dôsledkoch a právnych možnostiach existencie jeho osobného dlhu vo veci, ktoré je predmetom dedičského konania a súdneho konania medzi dedičmi, najmä na základe modifikácie čestného vyhlásenia K. O. ustálil v rámci zásady „in dubio pro reo“, že žalobca svoju mandantku vopred informoval o existencii tohto dlhu. Napriek vyššie uvedenej skutočnosti vzal do úvahy dikciu ustanovení § 21 písm. b) a § 18 ods. 3 Zákona o advokácii a mal za nepochybné, že v danom prípade ide o subjektívnu povinnosť danú zákonom iba a len advokátovi ako špecifickému poskytovateľovi nezameniteľnej služby. Pre porušenie takejto povinnosti je úplne irelevantný prípadný predchádzajúci, či následný súhlas klienta s poskytovaním právnej služby, ak sú záujmy advokáta v rozpore so záujmami osoby, ktorej by sa mali právne služby poskytnúť. V danom prípade je nepochybné, že ide o protichodné záujmy žalobcu so záujmami jeho klientky. Vyhodnotil následne, že tým že žalobca neodmietol poskytnutie právnych služieb K. O., ktorá je zahrnutá do okruhu dedičov po poručiteľovi I. V., ako aj sám vedel, že je dlžníkom vo vzťahu v mase dedičstva a tým je dlžníkom vo vzťahu k samotnej K. O. porušil povinnosť uloženú mu zákonom a dopustil sa aj zníženia dôstojnosti advokátskeho stavu. V prípade kvalifikácie skutku podľa § 18 ods. 1 Zákona o advokácii disciplinárny senátu ustálil, že pre takúto kvalifikáciu nemal dostatok dôkazov, pretože nebolo preukázané, žeby žalobca nedostatočne chránil a presadzoval záujmy klienta, či sa neriadil jeho pokynmi práve v danom konkrétnom prípade, prípadne žeby si splnil nejaká pokyn, ktorý by bol v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, či klientku nepoučil o tejto skutočnosti.
8. Konštatovala, že v odvolacom konaním prejednala odvolanie žalobcu, oboznámila sa so spisovým materiálom týkajúcim sa predmetnej veci. I keď samotný disciplinárny spis bol z hľadiska obsahového pomerne objemný pokiaľ ide o množstvo predložených dokumentov, samotný právny problém, ktorý bol v rámci disciplinárneho konania prejednávaný, relatívne jednoduchý. Bolo potrebné správne vyhodnotiť skutkovo nespornú skutočnosť, či fakt, že sa advokát stane dlžníkom poručiteľa a klientky, ako možnej dedičky poručiteľovho majetku, je možné klasifikovať ako protichodný záujem medzi advokátom a klientkou a ak áno, ktorým momentom dochádza k porušeniu advokátskych predpisov.
9. Dôvodila, že nemala žiadnu pochybnosť o tom, že vec bola správne skutkovo zistená. Nestotožnila sa s obranou žalobcu, že nejde o protichodný záujem, ak jeho klientka už vopred pred podpísaním plnomocenstva vedela o záväzkoch žalobcu vo vzťahu k dedičom a sama nevidela rozpor medzi jej záujmami a záujmami žalobcu. Nestotožnil sa s názorom, ktorý vyslovil žalobca vo svojom odvolaní, že k porušeniu advokátskej etiky by mohlo dôjsť až v budúcnosti. Stotožnil sa so závermi tak ako sú uvedené v rozhodnutí II. disciplinárneho senátu SAK zo dňa 31.03.2015 ako aj s právnym názorom, ktorý vyslovil predseda revíznej komisie SAK ako navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 02.07.2015.
10. Zastáva právny názor, že žalobca ako advokát porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva zo stavovských predpisov v momente, keď prevzal zastupovanie klientky napriek tomu, že mal vedomosť o vzájomných protichodných záujmoch seba ako dlžníka poručiteľa klientky ako možnej dedičky poručiteľovho majetku. K tomuto porušeniu povinnosti došlo napriek tomu, že klientka žalobcu sa mohla subjektívne domnievať, že medzi ňou a jej advokátom v rámci dedičského konania nie je žiaden spor a
ich záujmy nie sú protichodné. Na naplnenie protiprávnosti tohto skutku stačí v tomto prípade samotný fakt, že k nemu dôjde. Je pritom irelevantné, aký subjektívny pocit alebo vedomosť má o tejto skutočnosti klient žalobcu.
11. Zaoberala sa aj správnosťou disciplinárneho opatrenia kedy konštatovala, že disciplinárny senát SAK správne vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré svedčili v prospech, ako aj proti žalobcovi a uložil disciplinárne opatrenie primerané a zodpovedajúce danému prípadu, ako aj osoby žalobcu.
III.
12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej a navrhol správnemu súdu toto rozhodnutie zrušiť v spojení s rozhodnutím II. disciplinárneho senátu. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodné disciplinárne konanie voči nemu bolo začaté z iniciatívy W.. K. L.. Návrh revíznej komisie vychádzal a bol odôvodnený viacerými skutočnosťami. V priebehu prvostupňového konania bol z časti návrh vzatý späť a v konečnom dôsledku disciplinárny senát dôvodnosť podnetu videl v porušení ustanovenia § 18 ods. 3 a § 21 písm. b) Zákona o advokácii. V rozhodnutí žalovaná konštatovala, že jeho postup nie je možné považovať za porušenie ustanovenia § 18 ods. 3 Zákona o advokácii a v danej veci zo strany žalobcu došlo k porušeniu povinnosti v zmysle § 21 písm. b) Zákona o advokácii.
13. Ďalej uviedol, že základný skutkový stav v predmetnej veci vychádza z toho, že mal určité obchodné záväzky s poručiteľom, nebohým I. V. a vzhľadom k tomu nie je možné, aby mohol v konaní o dedičstve, resp. o určenie dedičov po jeho bývalom klientovi zastupovať jeho sestru p. K. O. ako potenciálnu dedičku. Prvostupňový aj odvolací disciplinárny senát konštatoval, že poskytované právne služby p. K. O. boli na požadovanej profesionálnej úrovni a voči postupu a úrovni poskytovanej právnej pomoci nie je možné konštatovať akékoľvek výhrady. Je toho názoru, že disciplinárne senáty žalovanej nemajú oprávnenie, ani titul aby hodnotili úroveň poskytovaných právnych služieb, avšak nie je zanedbateľné v tejto veci, že disciplinárne orgány konštatovali, že neexistuje žiadna relevantná výhrada k doteraz poskytovaným právnym službám p. O..
14. Ďalej uviedol, že zistený skutkový stav jednoznačne preukázal a potvrdil, že jeho bývalý klient si výslovne želal, aby v prípade jeho úmrtia zastupoval jeho sestru ako jedinú oprávnenú dedičku, informoval ju o svojich obchodných aktivitách. On sám informoval svoju budúcu klientku pred podpísaním plnomocenstva o svojich obchodných aktivitách s poručiteľom, ktorá po poskytnutí týchto informácií trvala na zastupovaní. Podľa jeho názoru nemá oporu v zistenom skutkovom stave konštatovanie, že disciplinárny senát vychádzal zo zásady „in dubio pro reo“, lebo nenastala skutočnosť tvrdenia proti tvrdeniu. Klientka jednoznačne potvrdila, že o všetkých skutočnostiach bola informovaná, teda nemožno konštatovať, že niekto tvrdí opak.
15. Citoval ustanovenie § 21 písm. b) Zákona o advokácii a argumentoval, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa toto ustanovenie iba konštatuje a nie je preukázané, žeby táto skutočnosť nastala, resp. mohla nastať. Skôr opak je pravdou, keď v napadnutom rozhodnutí je uvedené, že voči postupu a poskytovaniu právnych služieb z odborného a etického hľadiska nie je možné mať nejakú výhradu.
16. Poukázal na skutočnosť, že podnet na disciplinárne konanie dala protistrana v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Y. pod sp. zn. XC/XXX/XXXX a nie je možné ignorovať to, že p. K. O. opakovane oznámila Slovenskej advokátskej komore, že trvá na to, aby jej poskytoval právne služby a bol jej splnomocneným zástupcom. Akceptovaním napadnutého rozhodnutia tak vznikla absurdná situácia, že žalovaná chráni záujmy p. K. O., aj proti jej záujmom a proti jej vôli. Okolnosti, že mal určité obchodné záujmy a obchodné väzby s poručiteľom nemôžu byť v záujme jeho klientky, skôr naopak. Jediný relevantný následok týmto napadnutým rozhodnutím bol ten, že žalovaná zlepšila pozíciu oznamovateľky podnetu na disciplinárne konanie a zabezpečila, aby nemohol poskytovať právne služby, hoci sa nespochybniteľne jedná o advokáta, ktorý je vo veci najviac fundovaný. Uvedené vzťahy medzi ním a poručiteľom I. V. nemajú s podstatou jeho zastupovania p. K. O. žiadny význam, lebo poskytuje právne služby, v ktorých sa určuje či jeho klientka p. K. O. je alebo nie je dedičom, resp. či závet, ktorý bol napadnutý žalobou je alebo nie je zákonný, pričom o dôvodnosti napadnutého rozhodnutia by mohlo ísť iba vtedy, ak by zastupoval p. K. O. vo veci kde by sa určoval predmet dedičstva, ale nie v tomto štádiu.
17. V závere konštatoval, že napadnuté rozhodnutie porušuje nie len jeho právo, ale aj právo jeho klientky tým, že jej bráni zákonné oprávnenie zvoliť si svojho právneho zástupcu.
IV.
18. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 01.06.2016, v ktorom uviedla, že sa so žalobnými námietkami uvedenými v žalobe nestotožňuje. Zákon o advokácii ukladá advokátovi plniť pri výkone advokácie viaceré povinnosti. Je pre advokátov záväzný a porušenie povinnosti vyplývajúcich zo zákona alebo predpisu komory je disciplinárnym previneným advokáta, ako uvádza ustanovenie § 75 ods. 1 a § 56 ods. 1 Zákona o advokácii. Sťažovateľka W.. K. L. sa na konanie žalobcu zastupujúceho klientku K. O. v dedičskom konaní a v súdnom konaní sťažovala na Slovenskej advokátskej komore.
19. Citovala ustanovenie § 73 ods. 1 písm. b), ods. 3 a 4 Disciplinárneho poriadku SAK a konštatovala, že revízna komisia SAK a predseda revíznej komisie pri podaní na začatie disciplinárneho konania postupovali v súlade s ustanovením Zákona o advokácii a ustanovenia Disciplinárneho poriadku SAK. Žalobca bol II. disciplinárnym senátom SAK uznaný za vinného z porušenia povinnosti advokáta uloženú mu v stanovení § 21 písm. b) Zákona o advokácii, podľa ktorého je advokát povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak sú záujmy advokáta alebo osoby jemu blízkych v rozpore so záujmami osoby, ktorej by sa právne služby mali poskytnúť. V konaní zistil, že žalobca prevzal právne zastupovanie K. O. zahrnutej do okruhu dedičov v dedičskom konaní o majetku poručiteľa I. V. a v súdnom konaní o neplatnosť závetu poručiteľa. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že súčasťou dedičstva sú aj pohľadávky voči žalobcovi titulom zmenky zo dňa 19.09.2012 na sumu 130.000,-- Eur splatnej 19.09.2013 a titulom zmenky zo dňa 19.03.2012 na sumu 31.500,-- Eur splatnej dňa 19.05.2012. Záver o porušení povinnosti advokáta vyplynul zo skutočnosti, že klientka žalobcu a žalobca sú vo faktickom protichodnom postavení, keďže žalobca je dlžníkom, ktorý je povinný zo zmeniek plniť a preto bez ohľadu na žiadosť osoby, ktorá ho v takej situácii o poskytnutie právnych služieb žiada, má povinnosť poskytnutie právnych služieb odmietnuť. Žalobcovi musí byť zrejmé, že ako advokát má klientke, ktorá ho požiadala o poskytnutie právnej služby poskytnúť všetky právne rady, i tie ktoré smerujú k zabezpečeniu vymáhateľnosti jej prípadných nárokov ako oprávnenej osoby voči jemu samotnému. Nie je sporné, že žalobca bol dlžníkom poručiteľa, že klientka bola možnou dedičkou poručiteľovho majetku a protichodný záujme bol daný. Odvolací disciplinárny senát po posúdení dôvodnosti žalobcovho odvolania, vyhodnotení priebehu prvostupňového disciplinárneho konania a vykonaného dokazovania sa stotožnil so závermi, ku ktorým prvostupňový disciplinárny senát dospel a preto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
20. Poukázal na Etický kódex advokátov Európskej únie prijatý na plenárnom zasadnutí Rady európskych advokátskych komôr v roku 1988 a novelizovaný v roku 1998 a 2006, ktorý v preambule uvádza - vidí úlohu advokáta v spoločnosti v tom, že advokát musí slúžiť záujmom spravodlivosti rovnako ako záujmom tých, ktorých práva je poverený presadzovať a hájiť a je jeho povinnosťou nielen vystupovať v záujme veci klienta, ale byť tiež jeho radcom. Mnohoraké povinnosti uložené advokátovi vyžadujú jeho absolútnu nezávislosť prostú akéhokoľvek vplyvu a to zvlášť z dôvodu osobných záujmov.
21. Uviedla, že od advokátov sa očakáva etické správanie. V ustanovení § 18 ods. 3 Zákona o advokácii, aj za porušenie ktorého bol žalobca uznaný za vinného vyžaduje od advokátov, aby neznižovali dôstojnosť advokátskeho stavu, aby chránili dobré meno všetkých advokátov. Verejnosť veľmi citlivo vníma konanie advokátov, kriticky ho hodnotí a preto zákonné ustanovenie od advokátov vyžaduje, aby dôstojnosť advokátskeho stavu neznižovali porušovaním povinnosti, ktoré im zákon ukladá.
22. Poukázala na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21.05.2014 sp. zn. 2S/287/2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2015 sp. zn. 7Sžo/91/2014, a v ktorom rozhodujúce súdy pri posudzovaním konaní advokáta vo vzťahu ku klientovi sa stotožnili so závermi disciplinárnych orgánov žalovanej. Konštatovanie súdu, že advokát sa nemôže ocitnúť v postavení, keď sa rozhoduje medzi voľbou chrániť záujmy klienta bez zreteľa na vlastný prospech na jednej strane a na druhej strane kalkulovať pri poskytovaní právnej služby so svojimi vlastnými záujmami je vždy platné pri posudzovaní vzťahu advokáta a jeho klienta. Podľa názoru žalovanej práva žalobcu postupom a rozhodnutím porušené neboli. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
V.
23. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v prechodnom ustanovení v § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
24. Žaloba žalobcu bola doručená tunajšiemu súdu dňa 14.03.2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle prechodných ustanovení §491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správny súd vec prejednal podľa tohto nového procesného predpisu účinného od 01.07.2016.
25. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
28. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
29. Správny súdny poriadok v tretej časti druhej hlave upravuje konanie o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, ktoré v § 194 ods. 1 Správny súdny poriadok definuje ako rozhodnutie orgánu verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
30. Podľa § 194 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
31. Predmetom preskúmania v tomto konaní pred správnym súdom bolo rozhodnutie žalovanej - odvolacieho disciplinárneho senátu v spojení s rozhodnutím II. Disciplinárneho senátu žalovanej, ktorým bol uznaný žalobca vinným, že sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 Zákona o advokácií tým, že porušil povinnosti advokáta uložené mu v ustanovení § 18 ods. 3 a § 21 písm. b/ Zákona o advokácii na základe skutku, že prevzal právne zastúpenie klientky pani K. O. v dedičskom konaní o majetku poručiteľa I. V. vedenom na Notárskom úrade I.. T. T. pod sp. zn.: XXD/XXX/XXXX a v konaní vedenom na Okresnom súde v Y. pod sp. zn.: XC/XXX/XXXX o neplatnosť závetu poručiteľa I. V., pričom vedel, že jeho záujmy sú v rozpore so záujmami klientky, keďže súčasťou dedičstva sú aj pohľadávky voči nemu titulom zmenky zo dňa 19.09.2012 a dňa 19.03.2012. Je teda zrejmé, že ide o rozhodovanie orgánu verejnej správy vo veci disciplinárneho previnenia, teda o správnu žalobu vo veciach správneho trestania podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.
32. Podľa § 18 ods. 3 Zákona o advokácii advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
33. Podľa § 21 písm. b/ Zákona o advokácii advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak sú záujmy advokáta alebo osôb jeho blízkych v rozpore so záujmami osoby, ktorej by sa právne služby mali poskytnúť.
34. V predmetnom konaní je spornou otázka, či žalobca mal alebo nemal odmietnuť poskytnutie právnych služieb K. O., ktorá je zahrnutá do okruhu dedičov po poručiteľovi I. V. napriek tomu, že vedel,
že je sám dlžníkom vo vzťahu k mase dedičstva a tým je, resp. môže byť dlžníkom aj vo vzťahu k samotnej K. O., a teda či prevzatie právneho zastúpenia a poskytnutie právnych služieb za takýchto okolností je porušením povinnosti advokáta.
35. V predmetnom konaní - disciplinárnom konaní bolo nesporné, že žalobca prevzal právne zastupovanie klientky pani K. O. v dedičskom konaní o majetku poručiteľa I. V. vedenom na Notárskom úrade I.. T. T. pod sp. zn.: XXD/XXX/XXXX a v konaní vedenom na Okresnom súde v Y. pod sp. zn.: XC/XXX/XXXX o neplatnosť závetu poručiteľa I. V. a to za okolností, keď súčasťou dedičstva sú aj pohľadávky voči nemu titulom zmenky zo dňa 19.09.2012 na sumu 130.000,-- Eur „bez protestu“, číslo tlačiva XXXXXX, splatnej dňa 19.09.2013 a zmenky zo dňa 19.03.2012 na sumu 31.500,-- Eur „bez protestu“, číslo tlačiva XXXXXX, splatnej dňa 19.05.2012.
36. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že obchodné väzby s poručiteľom predstavujúce existenciu pohľadávky vo forme vystavenej zmenky môžu byť v záujme jeho klientky.
37. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, ktorý bol správne a nesporne preukázaný, sa správny súd stotožňuje s právnym názorom žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu, že žalobca ako advokát porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplývala zo stavovských predpisov tým, že prevzal právne zastúpenie klientky napriek vedomosti o vzájomných protichodných záujmoch seba ako dlžníka, poručiteľa klientky, možnej dedičky poručiteľovho majetku. Pre advokáta je záujem klienta prvoradý a jeho oprávnené záujmy majú prednosť pred inými záujmami advokáta. Advokát sa nemôže ocitnúť v postavení, keď sa rozhoduje medzi voľbou chrániť záujmy klienta bez zreteľa na vlastný prospech na jednej strane a na druhej strane kalkulovať pri poskytovaní právnych služieb so svojimi vlastnými záujmami (rozsudok NS SR sp. zn.: 7Sžo/91/2014 zo dňa 17.12.2015).
38. Rozpor záujmov žalobcu so záujmami klientky Dariny Rácovej vznikol už samotnou existenciou pohľadávky a postavením žalobcu ako dlžníka poručiteľa klientky a skutočnosťou, že klientka sa stala možnou dedičkou poručiteľa majetku. Advokát v tomto prípade nemá možnosť na vlastné uváženie a výber, či v tomto prípade odmietne alebo neodmietne poskytnutie právnej služby. Je irelevantné, že o poskytnutie právnej služby ho požiadala samotná klientka na odporúčanie poručiteľa, že o všetkých obchodných vzťahoch žalobcu s poručiteľom bola informovaná a s poskytovaním právnej služby žalobcom súhlasila. V danom prípade práve advokát mal byť zárukou nezávislosti a objektívnosti pri výkone advokátskeho povolania aj tým, že aj napriek súhlasu a požiadavke klienta pri možnej existencii rozporu záujmov poskytovanie právnej služby odmietne.
39. Princíp nezávislosti advokáta je vyjadrený aj v Etickom kódexe advokátov Európskej únie prijatý na plenárnom zasadnutí Rady Európskych advokátskych komôr v roku 1988 a novelizovaný v roku 1998 a 2006, ktorý v článku 2.1 uvádza, že množstvo povinností, ktoré advokát/advokátka plní a vyžaduje absolútnu nezávislosť advokáta/advokátky od iných vplyvov, najmä od vplyvov, ktoré by mohli byť dôsledkom osobných záujmov advokáta/advokátky alebo vonkajšieho nátlaku na jeho/jej osobu. Pri výkone spravodlivosti je dôvera v nezávislosť advokáta/advokátky nevyhnutná rovnako ako dôvera v nestrannosť sudcu. Advokát/advokátka je preto povinný(á) vyhýbať sa všetkým zásahom do svojich nezávislosti a nesmie ustúpiť z noriem spojených s výkonom povolania v snahe vyhovieť klientovi, súdu alebo tretej osobe.
40. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy (§177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku). Je preto irelevantná námietka žalobcu, že napadnutým rozhodnutím boli dotknuté práva jeho klientky zvoliť si svojho zástupcu.
41. Na základe vyššie uvedených skutočností po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej a prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe po oboznámení sa z pripojeného administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je vecne správne a zákonné, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.
42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 Správneho súdneho poriadku. Nárok na náhradu trov konania má iba úspešný žalobca. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Nárok na náhradu konania možno priznať žalovanému, iba ak to možno spravodlivo požadovať (§ 168 Správneho súdneho poriadku). V predmetnom konaní si žalovaná neuplatňovala nárok na náhradu trov konania a správny súd nezistil okolnosti, na základe ktorých by bolo potrebné žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania podľa § 168 Správneho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.