Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_2T-156-2014.pdf
PDF · 86.71 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/156/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného S. G., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 25. 01. 2017 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný S. G.Ž., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom K., L. XXX/XX, prechodne bytom S. XXX, Q. X.,
uznáva sa za vinného, preto že
napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v Leviciach č.k. 12C/67/2011-81 zo dňa 05.06.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.06.2012 bol zaviazaný prispievať na výchovu a výživu svojej maloletej dcéry N. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 80 € a na maloletého syna Z. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 70 €, mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku k rukám matky detí G. G., si takto určenú povinnosť v obci E. S., okres H., a na iných miestach riadne neplní, čím mu voči G. G., narodenej XX.XX.XXXX, bytom E. S. - Q. S., O. XXX/X, za obdobie od 04.03.2014 do 25.01.2017 vznikol dlh na výživnom vo výške 4.635,- Eur, pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Levice č.k. 4T/32/2014-89 zo dňa 04.03.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 04. 2014 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal taký čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť podľa svojich schopností a možností zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 13. 11. 2014 na tunajší súd pod sp. zn. 1Pv/449/14/6611 obžalobu na S. G., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Obžalovaný S. G. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o tom, že je vinný. Napriek tomuto vyhláseniu ho ale súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku neprijal, pretože by tým zmaril možnosť prípadného uplatnenia ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona o účinnej ľútosti, pretože v prípade prijatia vyhlásenia by už nemohol byť podaný opravný prostriedok proti výroku o vine. Ak by teda aj obžalovaný naplnil účinnú ľútosť, nemohol by ho krajský súd oslobodiť spod obžaloby, pretože výrok o vine by bol právoplatný a nebolo by ho možné napadnúť opravným prostriedkom.
Obžalovaný po zákonnom poučená na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, pretože na to nemal finančné prostriedky, nemal prácu. Keďže má s deťmi zakázaný styk, nekupoval im ani žiadne darčeky, ani nič nad rámec výživného. Uviedol, že výška zameškaného výživného ku dňu konania hlavného pojednávania môže byť 4.935,-Eur, presne si to nepočítal, ale je si vedomý toho, že po dlhší čas nehradil výživné, takže tá suma sa navýšila.
Na hlavnom pojednávaní bola na návrh prokurátorky podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná zápisnica o výsluchu svedkyne G. G. z prípravného konania, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 12C/67/2011-81 zo dňa 05. 06. 2012 bolo jej manželstvo s obžalovaným rozvedené, a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu ich maloletých detí N. G. a Z. G. sumou 80,- Eur a 70,- Eur mesačne, vopred k jej rukám, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca. Obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/32/2014 zo dňa 04. 03. 2014 odsúdený za neplatenie výživného za obdobie od 01. 03. 2013 do 04. 03. 2014. Aj naďalej po odsúdení obžalovaný neplatí výživné, spolu za obdobie marec 2014 až september 2014 jej uhradil 165,- Eur, pričom zaplatiť mal sumu 1.050,- Eur. Obžalovaný sa s deťmi vôbec nestretáva, pretože má aj súdom určený zákaz styku s nimi. Neposiela im žiadne dary nad rámec výživného, ona s ním nie je v žiadnom kontakte, nemá na neho ani telefónne číslo. Podľa jej informácií môže žiť v M., pretože po rozvode sa vyjadril, že výživné nebude platiť a že odíde do M.. Od známych ale počula, že by mal pracovať v J. ako murár, kde by mal mať aj dobrú mzdu. Dcéra N. navštevuje 5. Ročník základnej školy, navštevuje aj umeleckú školu, kde sú poplatky 108,- Eur ročne. Syn Z. má 3 roky, a z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov ho nemôže zapísať do škôlky, pretože nemá na poplatky, tak je s ňou doma. Náhradné výživné poberá od augusta 2014 v plnej výške, 150,- Eur, býva s deťmi a jej matkou v 3 izbovom byte ktorý je vo vlastníctve jej matky. V júni 2014 jej skončila materská dovolenka a je dlhodobo nezamestnaná. Okrem náhradného výživného nepoberá žiadne príjmy, niekedy jej pomáha mama, avšak ani z jej starobného dôchodku im to na pokrytie všetkých výdavkov nepostačuje. Na zaplatenie umeleckej školy a ďalšie výdavky so školou si musela zobrať spotrebný úver vo výške 600,- Eur. Na záver uviedla, že deti z dôvodu neplnenia výživného výslovne netrpia núdzou, ale to len vďaka pomoci jej matky. Obžalovaný v minulosti požiadal o zníženie výživného, ale na súde bolo preukázané, že pracuje na čierno, preto mu návrh neprešiel.
K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že vôbec nie je pravda, čo uvádzala, že mal pracovať v J., je pravda, že sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, ale vo I. G., nie v J., keď má prácu, tak je tam, ak nie, tak je na N., v tom období bol v zahraničí, ale nemal prácu, trpel biedu. Naposledy videl dcéru u jeho rodičov, ale bojí sa za ňou ísť, pretože nevie, ako bude reagovať.
Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to:trestné oznámenie (č.l. 2 - 3), rozsudok Okresného súdu Levice sp. zn. 12C/67/2011 (č.l. 23 - 24), rodné listy (č.l. 33 - 34), potvrdenie o návšteve školy (č.l. 35), trestný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/32/2014, trestný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/83/2012, rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/12/2014 (č.l. 25 - 28), evidencia priestupkov obžalovaného (č.l. 29 - 31), správy na obžalovaného (č.l. 39 - 45), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 139 - 140), fotokópie dokladov o úhrade výživného (č.l. 141).
Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a právnym záverom. Vina obžalovaného bola vzhľadom na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, v rámci ktorej sa ku spáchaniu trestného činu priznal, a toto konanie úprimne oľutoval, ako aj vzhľadom na výpoveď svedkyne G. G. nepochybná, navyše potvrdená aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise. V zmysle uvedeného potom súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, s úpravou rozhodného obdobia a výšky zameškaného výživného v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona, prihliadnuc na jednotlivé úhrady zameškaného výživného od podania obžaloby po vyhlásenie rozsudku. Výška zameškaného výživného tak za obdobie od 04. 03. 2014 do 25. 01. 2017predstavuje sumu 4.635,- Eur. Súd taktiež zmenil právnu kvalifikáciu skutku oproti obžalobe, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný páchal trestný čin po dlhší čas, preto doplnil právnu kvalifikáciu skutku o § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona ( o čom obžalovaného neupovedomoval, pretože v zmysle § 284 ods. 2 Trestného poriadku nešlo o posúdenie skutku podľa prísnejšieho ustanovenia zákona, ako bolo uvedené v obžalobe).
Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2závažnejším spôsobom konania, alebo hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.
Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti obžalovaného, než občianskoprávny súd.
Obžalovaný S. G. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si
neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal taký čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- po dlhší čas.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal ku spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m), t.j. že už bol za trestný čin odsúdený (s poukazom na iné predchádzajúce odsúdenia ako trestný rozkaz Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/32/2014 zo dňa 04. 03. 2014). Vzhľadom na uvedené je potom pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v rovnováhe, trestná sadzba trestu odňatia slobody sa preto nijakým spôsobom neupravovala. Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje 1 rok až 5 rokov.
Obžalovaný je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Z evidencie priestupkov vyplýva, že sa v minulosti dopustil 7 priestupkov. Z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný.
Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 18mesiacov. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 36 mesiacov. Takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu. Súd pri ukladaní trestu a jeho výmery, ako aj pri výmere skúšobnej doby prihliadol na obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti, ako aj na výšku zameškaného výživného, a na skutočnosť, že v minulosti už bol za rovnaký trestný čin odsúdený. Zároveň súd v zmysle § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby podľa svojich schopností a možností zaplatiť zameškané výživné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.