Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-231-2013.pdf
PDF · 86.82 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/231/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: REDbird s. r. o., IČO: 35 835 389, Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, proti žalovanému: CONTROLVEX s.r.o., IČO: 47 460 113, Parková 45, 821 05 Bratislava - Ružinov, o zaplatenie 6.909,38 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.909,38 eur s 0,05 % denným úrokom z omeškania:
- zo sumy 829,08 eur od 19.01.2013 do 06.03.2013,
- zo sumy 615,44 eur od 07.03.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 1.160,71 eur od 19.02.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 938,45 eur od 19.03.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 924,33 eur od 18.04.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 1.143,07 eur od 17.05.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 1.058,40 eur od 18.06.2013 do zaplatenia,
- zo sumy 1.068,98 eur od 16.07.2013 do zaplatenia a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.08.2013 sa pôvodný žalobca SZČO s.r.o. domáhal od pôvodného žalovaného GRAND HOTEL-TRAVEL GROUP, s.r.o. zaplatenia sumy 6.909,38 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia 7 faktúr v plnej výške za poskytnuté služby podľa zmluvy o odvádzaní odpadových vôd zo dňa 01.03.2012. 2. Uznesením zo dňa 14.09.2016 súd rozhodol, že bude pokračovať v konaní s právnym nástupcom žalobcu REDbird s. r. o. a s právnym nástupcom žalovaného CONTROLVEX s.r.o. 3. Na pojednávanie, ktorého termín bol určený na deň 25.01.2017 sa nedostavili sporové strany, predvolanie na pojednávanie im bolo doručené na základe fikcie doručenia dňa 06.12.2016. Súd preto prejednal vec v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti sporových strán. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, vypočutím zástupcov sporových strán, svedka a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:
Pôvodný žalobca SZČO s.r.o. (ďalej len „žalobca“) ako odberateľ uzatvoril s pôvodným žalovaným GRAND HOTEL-TRAVEL GROUP, s.r.o. ako dodávateľom - producentom (ďalej len „žalovaný“) zmluvu č. ČOV-1/2012 o odvádzaní odpadových vôd zo dňa 01.03.2012, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému vypúšťať odpadové vody z jeho zariadenia do čističky odpadových vôd a za to bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnuté plnenie podľa článku 6 zmluvy (2,94 eur/m3 bez DPH).
Žalobca v zmysle zmluvy vystavil žalovanému za poskytnuté plnenie 7 faktúr (splatných ešte v roku 2013), z ktorých do dnešného dňa žalovaný neuhradil celkovú sumu 6.909,38 eur.
5. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko podľa jeho názoru možno predmetnú čističku odpadových vôd považovať za verejnú kanalizáciu, preto bol žalobca oprávnený žalovanému účtovať za odvádzanie odpadovej vody len zákonom regulovanú cenu, a to vo výške 1,23 eur/m3 s DPH.
6. Z vyjadrenia Okresného úradu Piešťany, odbor starostlivosti o životné prostredie, zo dňa 16.06.2015 súd zistil, že Okresný úrad Piešťany vydal dňa 12.11.2014 rozhodnutie č. OU-PN-OSZP- ŠVS/2014/005121-Ka, ktorým určil, že predmetná kanalizácia a ČOV typ MČ 1250 EO v rekreačnom stredisku Sĺňava II sa považuje za verejnú kanalizáciu podľa ust. § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, nakoľko je to v záujme ochrany zdravia ľudí, zvierat a ochrany životného prostredia a na kanalizáciu sú pripojení viac ako dvaja producenti. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2015 vzhľadom na to, že Okresný úrad Trnava rozhodnutím OÚ- TT-OOP3-2015/007455 zo dňa 13.03.2015 zamietol odvolanie spoločnosti SZČO s.r.o. a rozhodnutie Okresného úradu Piešťany č.j. OU-PN-OSZP-ŠVS/2014/005121-Ka zo dňa 12.11.2014 potvrdil.
7. Svedkyňa R.. Y. Z., zamestnankyňa ministerstva životného prostredia, hlavný štátny radca odboru vodnej politiky, sekcia vôd, na pojednávaní dňa 07.03.2016 uviedla, že o tom, či je kanalizácia verejná alebo neverejná rozhoduje najmä účel kanalizácie pri jej zriaďovaní. Ak bola kanalizácia postavená za verejným účelom, tak ostáva verejnou aj v prípade, ak sa ďalej na ňu pripájajú iní producenti ako obyvatelia. Každá kanalizácia má nejakú kapacitu, do akej je možné sa na ňu pripojiť. O tom, či bude dané povolenie na pripojenie rozhoduje vlastník, napríklad obec alebo vodárenská spoločnosť, alebo iná právnická osoba. Ak je kapacita naplnená, záujemca si musí hľadať iné spôsoby odkanalizovania. V praxi sa nestretla s prípadom, že by sa z verejnej kanalizácie stala neverejná, avšak stáva sa, že sa z neverejnej kanalizácie stane verejná, a to v prípade ohrozenia životného prostredia alebo zdravia. Z neverejnej sa môže stať verejná v prípade, ak vlastník porušuje zákon a povolenia, ktoré mu boli dané na prevádzkovanie. Je možné zistiť, aká je tá-ktorá kanalizácia podľa toho, aký účel je uvedený v stavebnom povolení. Stavebné povolenie sa nachádza na príslušnom Okresnom úrade. Verejná kanalizácia môže byť podľa zákona nad 50 obyvateľov alebo 10 m3 vody a zároveň nesmie byť porušená podmienka v § 3 odsek 4 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, kde je uvedené, ktoré typy kanalizácií sa nepovažujú za verejné. Tak kanalizácia, ako aj vodovod sa považuje podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách za vodnú stavbu. Od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutie môže byť táto vodná stavba používaná na účel, na ktorý bola zriadená. V žiadnom prípade nemôže nastať situácia, že kanalizácia zmení charakter z neverejnej na verejný iba samotným splnením zákonných podmienok. K tomuto je nevyhnutné rozhodnutie úradu a od tohto momentu je taká, za akú ju označí úrad.
8. Svedkyňa R.. Y. Z. v liste zo dňa 15.03.2016 súdu uviedla, že ak správny orgán vyhodnotí, že sú splnené podmienky v § 3 ods. 5 zák. č. 442/2002 Z.z. a na základe výsledku jeho rozhodovacej činnosti v správnom konaní vydá rozhodnutie, ktorým určí, že kanalizácia sa považuje za verejnú, právne účinky tohto rozhodnutia vo vzťahu k verejným subjektívnym právam a povinnostiam adresáta vznikajú až nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Zmena charakteru neverejnej kanalizácie na verejnú vzniká momentom jej určenia a zákon neustanovuje ďalšie podmienky, ktoré by vyžadovali uložiť lehotu na ich splnenie súvisiace s predmetom zmeny určenia. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu vo veci určenia, že predmetná kanalizácia sa považuje za verejnú, je dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia zároveň aj vykonateľné.
9. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach za verejnú kanalizáciu ani jej súčasť sa nepovažujú a) kanalizácie, ktoré neslúžia na hromadné odvádzanie odpadových vôd, b) samostatné kanalizácie na odvádzanie vôd z jednotlivých objektov a zariadení, c) dažďové vpusty a ich prípojky na verejnú kanalizáciu,
d) kanalizácie slúžiace výlučne na odvádzanie vôd z povrchového odtoku z komunikácií a verejných plôch, ak nie sú súčasťou stokovej siete delenej sústavy, e) záchytné priekopy, f) domové čistiarne odpadových vôd a žumpy, g) kanalizačné prečerpávacie stanice umiestnené na nehnuteľnostiach pripojených na verejnú kanalizáciu vybudované pre skupiny objektov, ktoré na odvádzanie odpadových vôd vyžadujú výstavbu vlastnej stokovej siete, prípadne vybudované pre jednotlivé nehnuteľnosti, h) kanalizačné prípojky.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach ak je to v záujme ochrany zdravia ľudí, zvierat alebo ochrany životného prostredia a ak sú na vodovod alebo kanalizáciu pripojení aspoň dvaja odberatelia alebo producenti, okresný úrad môže určiť, že takýto vodovod alebo kanalizácia sa za verejný vodovod alebo za verejnú kanalizáciu považuje.
Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach verejné vodovody a verejné kanalizácie sú vodnými stavbami podľa osobitného predpisu.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
10. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca ako odberateľ uzatvoril so žalovaným ako dodávateľ - producentom dňa 01.03.2012 zmluvu č. ČOV-1/2012 o odvádzaní odpadových vôd, na základe ktorej mu umožnil žalovanému vypúšťať odpadové vody z jeho zariadenia do čističky odpadových vôd a za to bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnuté plnenie podľa článku 6 zmluvy (2,94 eur/m3 bez DPH). Žalobca v zmysle zmluvy vystavil žalovanému za poskytnuté plnenie 7 faktúr (splatných ešte v roku 2013), z ktorých do dnešného dňa žalovaný neuhradil celkovú sumu 6.909,38 eur. Medzi subjektmi konania bolo sporné, či bol žalobca oprávnený účtovať žalovanému za poskytnuté služby zmluvnú cenu, alebo či bol povinný účtovať nižšiu zákonom regulovanú cenu v závislosti od toho, či predmetnú kanalizáciu/ČOV možno považovať za verejnú alebo neverejnú kanalizáciu v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, vzhľadom k tomu, že v čase poskytovania služieb žalobcom (t.j. v období rokov 2012-2013) bola predmetná kanalizácia ešte neverejnou kanalizáciou. Až rozhodnutím Okresného úradu Piešťany č. OU-PN-OSZP-ŠVS/2014/005121-Ka zo dňa 16.06.2015 došlo k určeniu, že predmetná kanalizácia a ČOV typ MČ 1250 EO v rekreačnom stredisku Sĺňava II sa považuje za verejnú kanalizáciu podľa ust. § 3 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, nakoľko je to v záujme ochrany zdravia ľudí, zvierat a ochrany životného prostredia a na kanalizáciu sú pripojení viac ako dvaja producenti. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.04.2015 a až od tohto dňa by bol žalobca povinný účtovať žalovanému za poskytnuté služby zákonom regulovanú cenu, ktorá by bola nižšia ako cena zmluvne dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že predmetná kanalizácia sa stala verejnou už skôr ako rozhodol vo veci Okresný úrad Piešťany, teda splnením predpokladov uvedených v zákone č. 442/2002 Z. z., nakoľko tento postup nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia a ani zo samotnej praxe, čo potvrdila aj svedkyňa R.. Y. Z.Á. - hlavná štátna radkyňa odboru vodnej politiky, sekcie vôd, ministerstva životného prostredia. Svedkyňa výslovne uviedla, že v žiadnom prípade nemôže nastať situácia, že kanalizácia zmení charakter z neverejnej na verejný iba samotným splnením zákonných podmienok. K tomuto je nevyhnutné rozhodnutie úradu a od tohto momentu je taká, za akú ju označí úrad. Súd sa preto stotožnil so záverom, že zmena charakteru neverejnej kanalizácie na verejnú vzniká až momentom jej určenia na základe rozhodnutia správneho orgánu, a to dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Keďže žalobca poskytoval žalovanému služby v zmysle uzavretej zmluvy ešte pred rozhodnutím správneho orgánu, ktorý určil predmetnú kanalizáciu za verejnú dňa 14.04.2015, má právo na zaplatenie žalovaných faktúr pri cene určenej v súlade s článkom 6 predmetnej
zmluvy. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť poskytnúť dohodnuté plnenie riadne splnil, preto mu vzniklo právo na zaplatenie plnej ceny v zmysle vystavených faktúr. Žalovaný však svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť plnú cenu za poskytnuté plnenia nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi popri práve na zaplatenie dlžnej sumy vzniklo aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmluvnej výške 0,05 % denne (v súlade s článkom 6 ods. 6.5 predmetnej zmluvy). 11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.