Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/227/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnom spore strán žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: 1/ E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, Č. X/X, 2/ G. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, Č. X/X, 3/ S. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, Č. X/X, v konaní o zaplatenie 1.451,34 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. až 3.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.451,34 EUR s 5,5% úrokom z omeškania od 23.9.2015 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaní v 1. až 3.rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.12.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3.rade zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.451,34 EUR spolu s úrokom z omeškania. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní od roku 2013 užívajú byt č. 5 na Č. ulici č. 4 v Košiciach, ktorého je žalobca správcom, bez právneho titulu, pričom nezaplatili úhradu za užívanie bytu vo výške mesačného zálohového predpisu platieb za obdobie od januára do decembra 2013 vo výške 630,48 EUR ako aj nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2013 vo výške 820,86 EUR.

2. Žalovaní v 1. až 3.rade sa k žalobe nevyjadrili.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

4. Z rozhodnutia Obvodného národného výboru, bytového odboru Košice I Č.j. O. zo dňa 9.8.1985 súd zistil, že pôvodnému manželovi odporkyne, Q. W., bol pridelený do užívania byt č. 5, na u. Q..W. (teraz Č.) ulici č. 4 v Košiciach na 1.poschodí, pozostávajúci z kuchyne, dvoch izieb a príslušenstva.

5. Z Evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu súd zistil, že pôvodný nájomca Q. W. sa z bytu odsťahoval a v byte bola evidovaná ako užívateľka odporkyňa v 1. rade, ktorá dňa 21.4.1990 uzavrela manželstvo s odporcom v 2. rade.

6. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I súd zistil, že Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 40C/85/2008-50 zo dňa 23.3.2011 rozhodol o povinnosti žalovaného v 1. rade a jeho manželky

vypratať predmetný byt v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/397/2011-83 zo dňa 24.7.2012, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. Z odôvodnenia citovaného rozsudku súd zistil, že právo spoločného užívania, ktoré žalovaným vzniklo uzavretím manželstva dňa 21.4.1990, sa účinnosťou novely Občianskeho zákonníka č.509/1991 Zb., v súlade s ust. § 871 ods. 1, transformovalo na právo spoločného nájmu. Nájom bytu odporcom v 1. a 2. rade zanikol výpoveďou, danou prenajímateľom dňa 9.8.2006, z dôvodu neplatenia nájomného ako aj úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Výpovedná lehota uplynula dňa 31.12.2006. Uvedeného dňa teda zanikol nájomný vzťah. Súd mal za preukázané, že žalovaný v 1.rade, manželka žalovaného a žalovaného v 2. a 3.rade aj v čase rozhodovania súdu (23.3.2011) v predmetnom byte bývali, bez právneho titulu, preto rozhodol o ich povinnosti byt vypratať.

7. Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie predmetného bytu, platného od 1.1.2013, adresovaného manželke žalovaného v 1. rade súd zistil, že základné nájomné bolo predpísané vo výške 52,54 EUR. Spolu so zálohovými platbami za ostatné služby - vykurovanie, ohrev vody, teplá voda, studená voda, zrážková voda, energia spoločných priestorov, meracia a regulačná technika a iné služby, bola mesačná úhrada za užívanie predpísaná vo výške 162,43 EUR.

8. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním pre predmetný byt za rozúčtovacie obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 zo dňa 2.6.2014 súd zistil nedoplatok vo výške 630,48 EUR titulom nájomného a 820,86 EUR titulom služieb, spolu 1.234,08 EUR.

9. Z doručenky predloženej žalobcom súd zistil, že predmetné vyúčtovanie nebolo doručené žalovanému v 1.rade, zásielka sa vrátila nedoručená.

10. Zo zápisu zo šetrenia zo dňa 5.5.2016 súd zistil, že podľa telefonického rozhovoru s vlastníčkou bytu na ulici Č. X sa p. Q. vyjadrila k nájomníčke, p. Q. Y., že nájomníčka koncom roka 2012 opustila spoločnú domácnosť hneď po požiari, ktorý vznikol pravdepodobne asi pred koncom roka 2012. Odišla do zahraničia a v byte ostal bývať p. Y. aj s dvoma dcérami, asi 1,5 roka je byt opustený, nakoľko p. Y. odišiel bývať za jednou dcérou do zahraničia a do bytu nik nechodí ani nepočuť žiadny pohyb v uvedenom byte.

11. Zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008 súd zistil, že mesto Košice ako vlastník a navrhovateľ ako správca (príspevková organizácia mesta Košice) uzavreli zmluvu, ktorej predmetom je výkon správy obecného majetku zmluvným správcom v súlade so zákonom o majetku obcí ako aj inými právnymi a internými predpismi, s tým, že poverenie správcu konať v mene vlastníka na jeho účet pri predpise a výbere nájomného je uvedené v prílohe č. 2 a 4 tejto zmluvy (špecifikácia nehnuteľného majetku mesta Košice). Podľa článku VI bodu B.1 tejto zmluvy, v znení Dodatku č. 3 zo dňa 6.10.2010, správca je povinný samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníka uplatňovať a vymáhať pohľadávky z nezaplateného nájomného za užívanie bytov patriacich vlastníkovi, uplatňovať a vymáhať nároky na vypratanie bytov patriacich vlastníkovi, ako aj uplatňovať a vymáhať ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku vlastníka podľa tejto zmluvy v súdnych a exekučných konaniach.

12. Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

14. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

16. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

17. Z vyššie citovaného ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka vyplýva, že obsahom vlastníckeho práva je mimo iného právo s vecou nakladať, ako aj právo vec užívať a teda, aj prenechať vec inému na užívanie, či už odplatne alebo bezodplatne. Ak osoba odlišná od vlastníka cudziu vec užíva, nie je oprávnená tak činiť bezplatne. Pokiaľ výška odplaty nie je dojednaná formou nájomného, má vlastník v rámci svojho vlastníckeho práva okrem iného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká užívateľovi tým, že užíva cudziu vec, ktorej vlastníkom ani nájomcom nie je. Pokiaľ teda iná osoba užíva vec, ktorá je vo vlastníctve niekoho iného, bez právneho titulu, vzniká mu bezdôvodné obohatenie, ktoré je tvorené majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ide teda o prípady, kedy právny dôvod na užívanie nehnuteľnosti od počiatku chýba (napríklad nájomná zmluva alebo iný titul oprávňujúci na užívanie).

18. Žalobca sa od žalovaných domáhal vydania - zaplatenia bezdôvodného obohatenia, ktoré malo odporcom vzniknúť tým, že v období od januára do decembra 2013, bez právneho titulu a bez platenia zodpovedajúcej úhrady užívali cudziu nehnuteľnosť (byt) a zároveň, požívali služby, ktoré im navrhovateľ zabezpečil spolu s užívaním bytu, pričom nezaplatili nedoplatok vyplývajúci z vyúčtovania služieb za rok 2013.

19. Základnými podmienkami úspešnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka je preukázanie skutočností, že žalovaní v 1. až 3.rade byt vo vlastníctve resp. v správe žalobcu skutočne užívali bez právneho titulu, ako aj, že v žalovanom období požívali služby spojené s užívaním predmetného bytu. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobca bol v žalovanom období správcom predmetného bytu. Uvedená skutočnosť vyplynula zo zmluvy o výkone správy majetku mesta Košice č. 1336/2008 zo dňa 1.12.2008, v znení jeho dodatkov. Žalobca prebral do svojej správy nehnuteľný majetok vo vlastníctve mesta Košice, špecifikovaný v prílohách č. 1 až 5 tejto zmluvy, vrátane domu, v ktorom sa nachádza aj sporný byt č.5. Z článku VI predmetnej zmluvy vyplýva oprávnenie navrhovateľa ako správcu samostatne vo vlastnom mene (na účet mesta Košice) uplatňovať a vymáhať pohľadávky z neplateného nájomného za užívanie bytov, ako aj ostatné nároky súvisiace so spravovaním majetku mesta Košice a teda, uplatňovať aj nárok, ktorý bol predmetom tohto konania.

20. Vykonaným dokazovaním bolo taktiež nesporne preukázané, že žalovaní v 1. až 3.rade predmetný byt užívali bez právneho titulu a teda, bez platnej nájomnej zmluvy alebo iného právneho titulu, ktorý by ich oprávňoval na užívanie bytu v žalovanom období 2013. Bolo nesporne preukázané, že nájomný vzťah žalovaného v 1.rade (spoločný nájom bytu) zanikol výpoveďou danou zo strany prenajímateľa, uplynutím výpovednej lehoty ku dňu 31.12.2006, ako aj to, že žalovaní - bývalý nájomca a 2 deti predmetný byt naďalej užívali bez právneho titulu aj v čase rozhodovania súdu o vyprataní bytu (2011). Uvedená skutočnosť vyplynula z právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 40C/85/2008-50 zo dňa 23.3.2011, ktorým boli žalovaný v 1.rade a manželka žalovaného v 1.rade zaviazaní predmetný byt vypratať, zo zápisu zo šetrenia, z ktorého vyplýva, že žalovaní v 1. až 3.rade užívali byt v roku 2013 a z vyúčtovania služieb, z ktorého vyplýva spotreba studenej vody a nákladov na ohrev teplej vody.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že žalovaní v 1. až 3. rade užívali predmetný byt aj v rozhodnom období, t.j. v roku 2013, bez právneho titulu.

22. Plnenie, ktoré žalobca žalovaným poskytoval, spočíva v tom, že nerealizoval svoje právo vlastniť, zahrňujúce aj právo užívať byt v takom rozsahu, v akom by toto právo ako vlastník veci mal. V danom prípade za prijímateľa plnenia poskytovaného žalobcom, a teda za osoby, realizujúce užívateľské oprávnenia bez právneho dôvodu, bolo potrebné považovať žalovaných v 1. až 3. rade, ktorí sa vykonávaním im nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatili. Ich majetok sa totiž nezmenšil o prostriedky, ktoré by inak museli vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by im vyplývali z právne relevantného titulu, napríklad z nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom. Z hľadiska hmotnoprávneho sú teda žalovaní v 1. až 3.rade v právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľmi povinností, o uloženie ktorých žalobca žiadal a preto sú v predmetnej veci pasívne legitimovaní.

23. Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti bez právneho dôvodu určuje súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla formou nájmu, ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy (tzv. trhová hodnota nájmu).

24. Žalobca sa nedomáhal úhrady za užívanie bytu vo výške trhovej hodnoty nájomného za užívanie obdobnej nehnuteľnosti, ale len vo výške základného nájomného vyplývajúceho z mesačných zálohových predpisov platieb za užívanie bytu, hoci je všeobecne známou skutočnosťou, že trhová hodnota nájmu je oveľa vyššia ako úhrady predpísané mesačnými zálohovými predpismi vlastníkov alebo správcov bytových domov.

25. V danom prípade nebolo sporné, že žalovaní v 1. až 3. rade nezaplatili úhradu za užívanie bytu za celý rok 2013. Ako to vyplynulo z mesačného zálohového predpisu platného pre uvedené obdobie, nájomné v období od januára do decembra 2013 bolo predpísané vo výške 12x 52,54 EUR. Celková výška úhrady za užívanie za uvedené obdobie teda predstavuje sumu 630,48 EUR.

26. Predmetom vyúčtovania boli náklady, ktoré vynaložil žalobca vo vzťahu k dodávateľom služieb a ktoré zabezpečil vo vzťahu k užívaniu predmetného bytu. Keďže žalovaní v 1. až 3.rade v konaní nepreukázali, že by boli zaplatili zálohové platby na službách spojených s užívaním bytu alebo, že by boli zaplatili vyúčtovaním určený nedoplatok čo len čiastočne a zároveň, správnosť vyúčtovania nespochybňovali, súd konštatoval, že nárok žalobcu je aj v tejto časti v celom rozsahu dôvodný.

27. S poukazom na zistený skutkový stav a cit. zák. ust. súd zaviazal žalovaných v 1. až 3.rade na zaplatenie sumy 1.451,34 EUR pozostávajúcej z náhrady za užívanie bytu 630,48 EUR a vyúčtovania služieb 820,86 EUR.

28. Žalobca si okrem istiny uplatňoval aj úroky z omeškania.

29. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

30. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

31. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

32. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa ust. § 10c nar. vl. SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

34. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Zb. v znení do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Súd má za to, že žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaní v 1. až 3.rade ako dlžníci svoj dlh riadne a včas nesplnili a preto sa dostali do omeškania. Omeškanie so splnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas plnenia, bolo potrebné podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že žalovaní v 1. až 3.rade boli povinní splniť dlh prvý deň po tom, čo ich veriteľ požiadal o splnenie. Pokiaľ nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; dňom

zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nie je deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale až deň po doručení žaloby žalovaným.

36. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že vyúčtovanie bolo doručené manželke žalovaného v 1.rade, zásielka sa vrátila ako nedoručená, preto súd považoval za doručenie výzvy - doručenie žaloby všetkým žalovaným dňa 21.9.2015. Nasledujúci deň 22.9.2015 bol deň splatnosti. Nezaplatením dlhu v deň splatnosti sa žalovaní dostali do omeškania dňa 23.9.2015.

37. Preto súd zaviazal žalovaných v 1. až 3.rade zaplatiť úrok z omeškania od 23.9.2015 do zaplatenia.

38. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1%. Po zvýšení o osem percentuálnych bodov činí 9% ročne. Žalobca si uplatnil iba úrok z omeškania vo výške 5,5%, preto súd vyhovel žalobe v časti úroku z omeškania čo do uplatnenej výšky.

39. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 6.7.2014, keďže žalovaní v 1. až 3.rade sa dostali do omeškania až dňa 23.9.2015, súd v časti úroku z omeškania do 22.9.2015 žalobu ako nedôvodnú zamietol.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.