Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/24/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu F. X., a.s., W. XX, W., proti žalovaným 1. W. O., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, 2. P. O., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXX, o zaplatenie 17.212,61 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 23.10.2015, č. k. 7C/109/2015-35 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, o splatnosti istiny 12.169,65 eur s prísl., a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným v 1.a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 12.169,65 eur s prísl. s tým, že túto istinu im povolil splácať v mesačných splátkach 70,- eur mesačne vždy do 25. -tého dňa toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok a nahradiť trovy konania vo výške 433,65 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaným bol poskytnutý úver v sume 15.570,- eur, pričom títo do odstúpenia od zmluvy uhradili sumu 2.928,35 eur a po odstúpení od zmluvy ešte sumu 472,- eur. Spolu tak uhradili sumu 3.400,35 eur. Žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške 12.570,- eur, poukázal na sumu, ktorú uhradili a keďže v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušila od začiatku, účastníci si majú vrátiť len navzájom poskytnuté plnenie. Žalovaní tak majú vrátiť žalobcovi rozdiel týchto súm, a teda sumu 12.169,65 eur, preto žalobe v tejto časti vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že predmetný právny vzťah posudzoval ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie rovnako nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov za vedenie úverového účtu v sume 25,- a 29,- eur. Predmetné dojednanie o poplatku za vedenie úverového účtu súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole opäť v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a toto dojednanie vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonáva akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Pokiaľ žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru, preto na žalovaných nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Výrok o príslušenstve pohľadávky odôvodnil súd prvej inštancie

§ 517 Občianskeho zákonníka. Rovnako žalobcovi nepriznal nárok na poplatky za upomienky. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Žalobca nepreukázal zaslanie upomienok ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v konkrétnej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradou dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatnenie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom. O trovách účastníkov rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby v tejto časti odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania žalobca uvádza, že súd prvej inštancie napriek tomu, že ide o zmluvu o úvere aplikoval vo veci ustanovenia Občianskeho zákonníka, a teda nesprávneho právneho predpisu, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Aplikácia Obchodného zákonníka na právny vzťah založený zmluvou o úvere vyplýva priamo zo zákona s kogentného ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka, nejde o zmluvnú podmienku, príp. zmluvné dojednanie, na ktoré referuje súd prvej inštancie. Na úverovú zmluvu bez ohľadu na povahu účastníkov je preto nutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Otázku, či aplikácia Obchodného zákonníka smeruje k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa je potrebné hodnotiť z hľadiska celkového dopadu režimu Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú začlenené práve do Občianskeho zákonníka automaticky neznamená, že sa na právne vzťahy založené zmluvou o úvere, hoci aj spotrebiteľskou zmluvou, majú výlučne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka na predmetný právny vzťah vyplýva aj z prijatej novely Občianskeho zákonníka, konkrétne § 52 ods. 2 tretia veta. Predmetnou novelou zákonodarca považoval za potrebné prijať výslovnú úpravu prednostnej aplikácie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, čo je dôkazom o tom, že dovtedajšie znenie Občianskeho zákonníka neposkytovalo základ pre prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka. Žalobca je tak toho názoru, že právny vzťah založený zmluvou o úvere, ako aj nároky z neho vzniknuté pred 1.4.2015 by mali byť posudzované v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka v rozsahu v akom neodporujú úprave obsiahnutej v § 52 a nasl. OZ, ako aj príslušným ustanoveniam právnych predpisov upravujúcich právne vzťahy účastníkom, ktorých je spotrebiteľ, prijatých na ochranu spotrebiteľa. Výlučná aplikácia Občianskeho zákonníka je vylúčená. Súd prvej inštancie napriek komplexnej právnej úprave odstúpenia od zmluvy a nárokov vzniknutých z tohto titulu vychádzal z nepríslušných ustanovení, a teda vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na § 349 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle tohto predpisu účinky odstúpenia od zmluvy, a teda zánik zmluvy nastáva ex nunc, teda od okamihu doručenia odstúpenia od zmluvy o úvere, nie od okamihu ex tunc, ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie tak pri posudzovaní nárokoch uplatnených žalobou opomenul § 344 a § 506 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil nárok žalobcu v nadväznosti na právne posúdenie odstúpenia od zmluvy a žalobca má za to, že jeho nárok na 6,59 % úrok zo sumy istiny mu prináleží od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich reálneho vrátenia, a teda aj za dobu po účinnom odstúpení od zmluvy o úvere. Rovnako nárok na úrok z omeškania prináleží veriteľovi z celej sumy, zo zaplatením ktorej je dlžník v omeškaní, teda nielen zo sumy rozdielu poskytnutých a vrátených peňažných prostriedkov, ako to rozhodol súd prevej inštancie. Úroky z omeškania vo výške 5 % ročne mu patria z celej nezaplatenej sumy, nielen zo sumy istiny, a to od 2.3.2014 do zaplatenia. Zdôrazňuje, že súdom priznaná výška mesačných splátok 70,- eur je vzhľadom na splácanie pohľadávky splatnej z dôvodu odstúpenia zmluvy neprimerane nízka. Rovnako nesúhlasí s rozhodnutím súd prvej inštancie o trovách konania, keď je zrejmé, že súd prvej inštancie konštatoval úspech žalobcu vo výške 71 %, napriek tomu pri rozhodovaní o náhrade trov konania ponížil mieru úspechu žalobcu o mieru úspechu žalovaného a priznal náhradu trov konania len v sume 42 %. Takéto rozhodnutie o trovách konania nemožno považovať za správne. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, o splatnosti prisúdenej istiny a o trovách konania v zmysle zásad uvedených v § 379, § 380, § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) spolu s konaním,

ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nie je.

6. Ako vyplynulo z obsahu spisu vo vzťahu medzi stranami konania bola dňa 7.9.2011 uzatvorená zmluva o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie medziúveru pod č. XXXXXXXXXX vo výške 15.570,- eur s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške 9.620,22 eur.

7. Žalobca odstúpením od zmluvy zo dňa 14.2.2014 žalovaným oznámil, že z dôvodu neuhradenia zročných splátok ani v dodatočnej lehote ostávajú v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvoma vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace a na účte medziúveru s viac ako dvoma splátkami, preto žalobca v súlade s čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXX XXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.9.2011. Žalobca zároveň požadoval okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov s tým, že žalovaní si túto zásielku prevzali dňa 19.2.2014. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dlžníkom bol reálne vyplatený medziúver vo výške 15.570,- eur, na ktorý vykonali úhrady vo výške 3.400,35 eur.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 12.9.2011, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

10. Podľa § 54 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôže odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

12. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mohli použiť normy Obchodného práva. Toto zákonné ustanovenie nadobudlo účinnosť 1.5.2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (do pozor. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Mcdo 13/2014).

13. Súd prvej inštancie správne právne posúdil vec podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a tento postup aj riadne zdôvodnil. V tejto súvislosti sú významné ust. § 52 Občianskeho zákonníka v spojení s § 54 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva prednostná aplikácia tých noriem práva, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v tomto zmysle ide aj o posudzovanie zmluvných podmienok. Zmluvou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, tzn., či ide o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto smere ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje zmluvné, a teda i právne postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej zmluve. Tieto právne predpisy zaručujú prednostnú aplikáciu tých právnych noriem na spotrebiteľský právny vzťah, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie práve za účelom dodržania princípu zákazu zhoršenia zmluvného postavenia spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom.

14. Ako bolo vyššie spomínané, z dôvodu neplnenia povinností plynúcich z takto uzatvorenej zmluvy, žalobca s účinkami ku dňu 19.2.2014 od zmluvy odstúpil. Právny inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený inak v Obchodnom zákonníku, ako aj v Občianskom zákonníku. v ust. § 349 ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba

odstúpila od zmluvy. Tým sa odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti ako už bolo uvádzané je právne významné ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 52 OZ. Odstúpením od uzatvorenej zmluvy zo strany žalobcu sa zmluva v súlade s občianskoprávnou úpravou od začiatku zrušila, na čo súd prvej inštancie právne poukázal a v tejto súvislosti aj vec správne právne posúdil. Zo zrušenej zmluvy tak vzniká žalobcovi právo domáhať sa voči žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti sú právne závery súdu prvej inštancie správne.

15. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu s ohľadom na uvedené zistenia v prevyšujúcej časti zamietol, postupoval správny spôsobom. Podobne správne rozhodol súd prvej inštancie o povolení, aby žalovaní prisúdenú istinu 12.169,65 eur splácali v mesačných splátkach po 70,- eur mesačne pod následkom straty výhody splátok v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016, § 232 C.s.p.. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na celkové osobné, rodinné a majetkové pomery žalovaných, na ktoré prihliadol o rozhodovaní o splatnosti prisúdenej pohľadávky. Z dokazovania v tomto smere vyplynulo, že žalovaný v 2.rade je poberateľom starobného dôchodku vo výške 265,- eur mesačne a jeho manželka - žalovaná v 1.rade poberá dôchodok v výške 176,- eur mesačne. Reálne je tento dôchodok žalovanej vyplácaný ešte v nižšej sume z dôvodu, že z dôchodkov je v súčasnosti vykonávaná exekúcia. Z týchto príjmov žalovaní zároveň musia pravidelne mesačne uhrádzať náklady spojené s bývaním v rozsahu 20,- eur mesačne pokiaľ ide o poplatky za vodu a 105,- eur mesačne predstavujú poplatky za elektrickú energiu. Táto celková sociálna a majetková situácia na strane žalovaných odôvodňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o možnosti splácať dlh v určených splátkach.

16. Súd prvej inštancie napokon správne rozhodol aj o trovách konania strán vychádzajúc z vtedy platného ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. S ohľadom na výsledok konania súd prvej inštancie ustálil, že žalobca dosiahol úspech v rozsahu 71 % a úspech žalovaných predstavoval 29 %. Po odpočítaní úspechu žalovaných vznikol žalobcovi nárok na úhradu trov konania v pomere 42 %. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania a skúma sa so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie práva.

17. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, o splatnosti istiny 12.169,65 eur s prísl., a o trovách konania potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovaným v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .