Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-70-2016.pdf
PDF · 132.4 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/70/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Jozef Snovák, Lán 674, 029 52 Hruštín, IČO: 17 806 950, zastúpený advokátom: Mgr. Roman Kobella, H. U. XXXX, XXX XX J. W., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102592249/2016 zo dňa 18.02.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobca a žalovaný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.04.2016, doručenou na krajský súd dňa 20.04.2014 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 102592249/2016 zo dňa 18.02.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len správca dane) č. 21238543/2015 zo dňa 13.11.2015, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubený rozdiel dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 vo výške 4.736,15 Eur. Žalobca v žalobe tvrdil, že nezákonným rozhodnutím žalovaného je ukrátený na svojich právach. V žalobe poukázal na to, že rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné a žalobca je toho názoru, že dotknuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisu a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nakoľko správca dane v rámci daňovej kontroly na daň z príjmom fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 v daňových výdavkoch neuznal žalobcovi výdavky vo výške 20.379,45 Eur, ktoré boli uplatnené na základe dodávateľských faktúr dodávateľa Artgoal plus, s.r.o., a to faktúra č. 2013/020 z 31.03.2013, faktúra č. 2013/036 z 07.05.2013, faktúra č. 2013/041 z 31.05.2013, faktúra č. 2013/061 z 28.06.2013, faktúra č. 2013/156 z 30.09.2013. Žalobca v žalobe uviedol, že odmieta záver žalovaného, že žalobcom uplatnené daňové výdavky v celkovej výške 20.379,45 Eur bez DPH predstavujú výdavky uplatnené v rozpore s ust. § 9 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., keďže žalobca dostatočne nepreukázal, že ide o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Výdavky boli žalobcom nepochybne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, nakoľko tieto výdavky boli vynaložené v súvislosti s následným odplatným zmluvným plnením, ktoré žalobca ako dodávateľ poskytol svojmu odberateľovi Poľnohospodárskemu družstvu v Hruštíne v rámci obchodného kontraktu rekonštrukcie stavby Agrohotela Hruštín. Žalobca tieto výdavky riadne zaúčtoval a zároveň je toho názoru, že v rámci daňovej kontroly aj dostatočne preukázal. Žalobca v žalobe ďalej namietal, že správca dane a žalovaný nesprávne vyhodnotili svedeckú výpoveď Miroslava Lauka, ktorej účelom bolo preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi spoločnosťou Artgoal plus, s.r.o. a žalobcom. Miroslav Lauko je aj v súčasnosti spoločníkom spoločnosti Artgoal plus, s.r.o.. Svedeckou výpoveďou
Miroslava Lauka bolo jednoznačne preukázané, že ako konateľ a následne ako splnomocnený zástupca spoločnosti Artgoal plus, s.r.o. uzatvoril v mene spoločnosti ako dodávateľ so žalobcom ako objednávateľom zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo poskytnutie objednaných stavebných prác v rámci rekonštrukcie stavby Agrohotela Hruštín. Poskytnutie plnení spoločnosťou Artgoal plus, s.r.o. žalobca taktiež preukázal stavebným denníkom, ktorý tento dôkazný prostriedok správca dane a žalovaný neprípustne ignorovali. Faktúru č. 2013/020 žalobca uhradil Miroslavi Laukovi v hotovosti, o čom predložil správcovi dane výdavkový a príjmový pokladničný doklad a ostatné faktúry žalobca uhradil bezhotovostne na bankový účet spoločnosti Artgoal plus, s.r.o. o čom tiež predložil správcovi dane dôkazné prostriedky. To, že žalovaný ani správca dane uvedené skutočnosti v odôvodnení svojich rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyhodnotili a ohľadne nich neuviedli žiadne skutkové závery, žalobca považuje z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že požiadavka správcu dane, aby žalobca predložil správcovi dane identifikačné údaje všetkých osôb, ktoré pre spoločnosť Artgoal plus, s.r.o. vykonávali práce na stave Agrohotela Hruštín v roku 2013 vychádza z nesprávneho výkladu ustanovenia § 24 ods. 1 Daňového poriadku o rozložení dôkazného bremena, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Žalobca je toho názoru, že dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Žalobca sa preto nemôže stotožniť so záverom žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pričom takýto záver je vyvodzovaný z toho, že žalobca nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľa Artgoal plus, s.r.o., teda osôb, s ktorým sám žalobca žiadne zmluvy neuzatváral. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že vyrubený rozdiel dane vo výške 4.736,15 Eur vznikol zo zníženia výdavkov uplatnených žalobcom v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 vo výške 536.910,84 Eur na 516.531,39 Eur, t. j. celkom o sumu 20.379,45 Eur. Správca dane posúdil žalobcom uplatnený daňový výdavok vo výške 20.379,45 Eur bez DPH deklarovaný spornými faktúrami ako výdavok uplatnený v rozpore s ust. § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., nakoľko žalobca dostatočne nepreukázal, že ide o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Správca dane dospel k záveru, že služby (práce) uvedené v predmete sporných faktúr neboli žalobcovi spoločnosťou Artgoal plus, s.r.o. reálne dodané. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí zhodnotil všetky predložené dôkazy a zo zistených skutočností dospel k záveru, že reálne vykonanie stavebných prác spoločnosťou Artgoal plus, s.r.o. pre žalobcu, deklarované spornými faktúrami na stavbe Agrohotel Hruštín nebolo potvrdené žiadnymi relevantnými dôkazmi, tak zo strany spoločnosti Artgoal plus, s.r.o., jej konateľmi, a ani žalobcom. Spoločnosť Artgoal plus, s.r.o. nepreberala v odbernej lehote výzvy a opakovanú výzvu na predloženie účtovných dokladov predmetnej spoločnosti za zdaňovacie obdobie 2013, ktoré mohli objasniť skutočnosti ohľadne dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi dodávateľskou spoločnosťou a žalobcom. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol to, že podľa vyjadrenia svedka Miroslava Lauku práce boli vykonávané spoločnosťou v roku 2013 subdodávateľsky, v mesiacoch marec, apríl, máj, jún a aj v septembri a že ich vykonávali traja - štyria ľudia, ktorí boli Česi, a že týchto ľudí zabezpečoval pán G. T., ktorý tiež pochádzal z Čiech z V., a ktorý už nežije, nepreukazuje skutočnú realizáciu prác predmetnou spoločnosťou deklarovanú spornými faktúrami na stavbe Agrohotel Hruštín pre žalobcu. Svedok Miroslav Lauko okrem predmetného tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali reálne dodanie stavebných prác deklarovaných spornými faktúrami spoločnosťou Artgoal plus, s.r.o. na stavbe Agrohotel Hruštín pre žalobcu, ani nenavrhol žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie prác touto spoločnosťou. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Tvrdenie, že práce na stavbe Agrohotel Hruštín pre žalobcu vykonávala spoločnosť Artgoal plus, s.r.o., krycí list rozpočtu zo dňa 20.04.2010, rekapitulácia rozpočtu zo dňa 19.04.2010 a prehľad rozpočtových nákladov zo dňa 19.04.2010, stavebný denník rekonštrukcie budovy Agrohotel Hruštín bez konkretizácie subdodávateľov, ktorí mali za spoločnosť Artgoal plus, s.r.o. vykonávať stavebné práce, faktúry a doklady o ich úhradách bez preukázania skutkovej podstaty nie sú dôkazom, že plnenie uvedené na sporných faktúrach bolo od dodávateľa Artgoal plus, s.r.o. aj reálne pre žalobcu uskutočnené. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že je nespochybniteľné, že u správcu dane vznikli pochybnosti o skutočnej realizácií prác deklarovaných spornými faktúrami spoločnosťou Artgoal plus, s.r.o., nie je však len z dôvodov, že
spoločnosť nepredložila správcovi dane požadované doklady za rok 2013. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania tieto dôvodné pochybnosti nevyvrátil, nakoľko nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že práce na stavbe Agrohotela Hruštín pre neho vykonávala predmetná spoločnosť, a ani nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by túto skutočnosť potvrdili. Pochybnosti o skutočnej realizácií stavebných prác predmetnou spoločnosťou pre žalobcu nevyvrátili ani konatelia tejto spoločnosti Miroslav Lauko a Jiří Bortník. Správca dane aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom, keď považovali výdavky vo výške 20.379,45 Eur bez DPH v rozpore s ust. § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmu, a to z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že práce deklarované spornými faktúrami boli na stavbe Agrohotela Hruštín reálne vykonané subdodávateľskou spoločnosťou Artgoal plus, s.r.o.. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr, musí vedieť preukázať, že fakturované práce boli aj reálne uskutočnené, pričom poukazuje, že v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku, dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Správca dane, ako i žalovaný vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, správca dane i žalovaný postupovali v súlade so základnými zásadami správy daní, ustanovenými v § 3 Daňového poriadku, pričom aplikovali zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy hodnotili jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. V procese daňovej kontroly, ako i vyrubovacieho konania bolo dbané na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Správca dane zabezpečil možnosť žalobcovi vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, ako i možnosť byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť im otázky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
3. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. (ďalej len SSP) v spojení s § 491 ods. 1 SSP v rozsahu žalobných dôvodov uvedených v žalobe (§ 183 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto bolo potrebné pri aplikácii ust. § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
5. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
6. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
7. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
8. Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z. z., pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
9. Podľa § 3 ods. 7 zák. č. 563/2009 Z .z., daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.
10. Podľa § 3 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z. z., právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
11. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
13. Podľa § 24 ods. 3 zák. č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
14. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
15. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
16. Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis,2) a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
17. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencií daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákon účinný ku dňu 31.12.2011, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
19. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, do základu dane podľa ods. 1 sa nezahŕňa príjem, pri ktorom vybraním daní zrážkou podľa § 43 ods. 6 je splnená daňová povinnosť alebo pri ktorom daňovník nevyužil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7.
20. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal daňovú kontrolu u žalobcu na daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 20311328. Na základe zistení v priebehu daňovej kontroly, ako i vyrubovacieho konania správca dane vyrubil žalobcovi rozhodnutím č. 21238543/2015 zo dňa 13.11.2015 rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 vo výške 4.736,15 Eur. Žalobca vykázal v dodatočnom daňovom priznaní typu B príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. vo výške 587.618,56 Eur a prislúchajúce výdavky vo výške 536.910,84 Eur. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane vo výške 4.736,15 Eur bolo zníženie uplatnených výdavkov v daňovom priznaní za rok 2013 vo výške 536.910,84 Eur na 516.531,39 Eur, t. j. o sumu 20.379,45 Eur. Na základe znížených daňových výdavkov správca dane upravil základ dane podľa § 6 zákona o dani z príjmov z 50.707,72 Eur na 71.087,17 Eur. Po uplatnení daňovej straty z roku 2011 vo výške 34.115,00 Eur správca dane upravil základ dane podľa § 6 zákona o dani z príjmov z 16.592,72 na 36.972,7 Eur. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka vo výške 3.735,94 Eur bola upravená správcom dane na sumu 0,00 Eur v súlade s § 11 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, a to ako dôsledok zvýšenia základu dane, z dôvodu zníženia uplatnených daňových výdavkov. Celkové zníženie výdavkov o sumu 20.379,45 Eur bez DPH vzniklo v dôsledku uplatnených daňových výdavkov súvisiacich s úhradou dodávateľských faktúr od spoločnosti Artgoal plus, s.r.o., a to faktúra č. 2013/020 zo dňa 31.03.2013 vo výške 3.760,00 Eur bez DPH za búracie práce na stavbe Agrohotel Hruštín za obdobie k 31.03.2013, faktúra č. 2013/036 zo dňa 07.05.2013 vo výške 4.750,00 Eur bez DPH za búracie práce na stavbe Agrohotel Hruštín za obdobie 4/2013, faktúra č. 2013/041 zo dňa 31.05.2013 vo výške 3.850,00 Eur bez DPH za búracie práce na stavbe Agrohotel Hruštín za obdobie 05/2013, faktúra č. 2013/061 zo dňa 28.06.2013 vo výške 4.194,45 Eur bez DPH za dodávku prác otlčenie vnútorných omietok stien v rekonštruovanej budove Agrohotel Hruštín k 30.06.2013, faktúra č. 2013/156 zo dňa 30.09.2013 vo výške 3.825,00 Eur bez DPH za dodávku sekacích a prierezových prác pre montáž elektroinštalácie na stavbe Agrohotel Hruštín k 30.09.2013. Správca dane vo vzťahu k sporným faktúram uviedol, že počas daňovej kontroly bolo zistené, že daňový subjekt porušil § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov tým, že si uplatnil daňové výdavky (náklady), vynaloženie, ktorých na daňové účely dostatočne nepreukázal, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval. Správca dane dospel k záveru, že vykonanie služieb uvedených v predmete faktúr č. 2013/020, č. 2013/036, č. 2013/041, č. 2013/061, č. 2013/156 nebolo daňovým subjektom preukázané. Správca dane z uvedených listín dospel k záveru, že predmetné služby vyfakturované dodávateľom - spoločnosť Artgoal plus, s.r.o. neboli daňovému subjektu reálne dodané (uskutočnené). Z uvedených dôvodov špecifikované faktúry neboli daňovému subjektu uznané ako dostatočne preukázateľne vynaložený výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v súlade s ust. § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Účtovný doklad môže byť dôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktorý musí daňový subjekt preukázať a tiež musí byť v súlade s ust. § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Predložený účtovný doklad na uznanie daňového výdavku, i keď má tento doklad všetky náležitostí daňového dokladu a je riadne zaúčtovaný, nepreukazuje, že výdavky (náklady) boli u daňového subjektu zahrnuté do základu dane oprávnene. Zaúčtovanie dokladov (faktúry, pokladničné doklady) vystavených dodávateľom Artgoal plus, s.r.o. pre odberateľa Ing. Y. U. nie je preukázaním realizácie obchodnej transakcie, nakoľko akýkoľvek listinný dôkaz bez preukázania skutkovej podstaty nie je dôkazom o tom, že plnenie uvedené v predmete faktúr č. 2013/020, č. 2013/036, č. 2013/041, č. 2013/061, č. 2013/156 od dodávateľa Artgoal plus, s.r.o. bola už aj uskutočnená a výdavky (náklady) sú uplatnené v súlade s ust. § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Listinný dôkaz bez preukázania skutkovej podstaty, je len tvrdenie o takejto skutočnosti, nakoľko technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či toto plnenie skutočne realizované bolo alebo nie.
20. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podľa odvolanie, o ktorom žalovaný správny orgán rozhodol rozhodnutím č. 102592249/2016 zo dňa 18.02.2016, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný sa stotožnil s postupom správcu dane. Zo spisového materiálu je zrejmé, že v priebehu dokazovania žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdili, že stavebné práce deklarované spornými faktúrami č. 2013/020 zo dňa 31.03.2013, č. 2013/036 zo dňa 07.05.2013, č. 2013/041 zo dňa 31.05.2013, č. 2013/061 zo dňa 28.06.2013 a č. 2013/156 zo dňa 30.09.2013 boli na stavbe Agrohotel Hruštín vykonané práve dodávateľom uvedeným na faktúre.
V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca okrem predmetných tvrdení, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali reálne dodanie stavebných prác deklarovaných spornými faktúrami. Nenavrhol žiadne iné dôkazy, ktoré by preukázali reálne uskutočnenie prác. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď považoval výdavky uplatnené v rozpore s ust. § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr, musí vedieť preukázať, že fakturované práce boli reálne uskutočnené, že práce na stavbe Agrohotel Hruštín pre žalobcu vykonávala spoločnosť Artgoal plus, s.r.o., krycí list rozpočtu zo dňa 20.04.2010, rekapituláciu rozpočtu zo dňa 19.04.2010 a prehľad rozpočtových nákladov zo dňa 19.04.2010, stavebný denník rekonštrukcie budovy Agrohotel Hruštín bez konkretizácie subdodávateľov, ktorí mali pre spoločnosť Artgoal plus, s.r.o. vykonávať stavebné práce, faktúry a doklady o ich úhradách bez preukázania skutkovej podstaty nie sú dôkazom, že plnenie uvedené na sporných faktúrach bolo od dodávateľa Artgoal plus, s.r.o. aj reálne pre žalobcu uskutočnené. Nakoľko žalobca nepreukázal skutočne vynaloženie zúčtovaných daňových výdavkov od dodávateľskej spoločnosti Artgoal plus, s.r.o., porušil § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov a správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane zvýšil o sumu, ktorú nemožno zahrnúť do daňových výdavkov.
21. Žalobca žalobou zo dňa 18.04.2016 napadol druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zisteného skutkového stavu, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca v žalobe namietal, že svedeckou výpoveďou Miroslava Lauka bolo jednoznačne preukázané, že ako konateľ a následne ako splnomocnený zástupca spoločnosti Artgoal plus, s.r.o. uzatvoril v mene spoločnosti ako dodávateľom so žalobcom, ako objednávateľ zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo poskytnutie objednaných stavebných prác v rámci rekonštrukcie stavby Agrohotela Hruštín. Neposkytnutie plnení spoločnosťou Artgoal plus, s.r.o. žalobca taktiež preukázal stavebným denníkom. Cena poskytnutých plnení bola následne zo strany spoločnosti Artgoal plus, s.r.o. vyúčtovaná faktúrami, ktoré majú všetky zákonom vyžadované náležitostí, pričom žalobca tieto ceny aj riadne uhradil.
22. Vo vzťahu k tejto námietke súd udáva nasledovné. Správca dane v rámci daňovej kontroly na daň z príjmu fyzickej osoby za rok 2013 vykonal šetrenie z dôvodu, že existovalo materiálne plnenie, ale neexistoval určitý dodávateľ. Žalobca v žalobe tvrdil, že stavebné práce v rámci rekonštrukcie administratívnej budovy na Agrohotel Hruštín vykonávali okrem iných aj spoločnosť Artgoal plus, s.r.o.. Za účelom preverenia reálneho uskutočnenia stavebných prác spoločnosťou Artgoal plus, s.r.o. správca dane predvolal na výsluch svedka Miroslava Lauka - konateľa obchodnej spoločnosti Artgoal od 23.01.2012 do 19.04.2013. Z výsluchu svedka správca dane spísal zápisnicu č. 9512401/5/195143/2015 zo dňa 27.01.2015. Svedok vypovedal za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov spoločnosti Artgoal plus, s.r.o. a subjektom Ing. Y. U. za zdaňovacie obdobie rok 2013 z dôvodu preverenia reálneho uskutočnenia stavebných prác na stavbe Agrohotel Hruštín, deklarovaných v predmete sporných faktúr č. 2013/020, č. 2013/036, č. 2013/041, č. 2013/061 a č. 2013/156. Svedok Miroslav Lauko uviedol, že spoločnosť Artgoal plus, s.r.o. vykonávala v roku 2013 stavebné činnosti, rekonštrukcie, pomocné stavebné práce, opravy a pod., práce boli vykonávané subdodavateľsky, nevedel však uviesť, či to bola firma alebo osoby, alebo živnostníci. Svedok uviedol, že spoločnosť Artgoal plus, s.r.o. vykonávala pre pána U. búracie práce, priečky na budove Agrohotel Hruštín, sekacie práce omietok. Začalo sa robiť v marci 2013 a pokračovalo sa v mesiaci apríl, máj, jún a aj v septembri. Na stavbe sa robilo asi 15 dní v mesiaci, robili tam traja - štyria ľudia, ktorí boli Česi. Mená nevie uviesť. Uvedené práce zabezpečoval G. T., ktorý pochádzal z Čiech, ale už nežije. Na ústnom pojednávaní predložil Miroslav Lauko správcovi dane zápisnicu zo dňa 22.04.2013 o prevzatí firemných dokladov Jiřím Bortníkom, konateľom spoločnosti Artgoal plus, s.r.o. od 19.04.2014, generálne splnomocnenie zo dňa 22.04.2014. K sporným faktúram vypovedal, že faktúru č. 2013/020 vystavil sám, nakoľko bol v tom čase konateľom a robil účtovníctvo vystavil aj príjmový pokladničný doklad a prijal peniaze. K faktúram č. 2013/036, č. 2013/041, č. 2013/061 a č. 2013/156 uviedol, že ich nevystavil, ani nepodpísal, boli mu doručené od konateľa spoločnosti Artgoal plus, s.r.o. a následne ich odovzdal Ing. Y. U.. Skutočnosti, či stavebné práce deklarované spornými faktúrami spoločnosťou Artgoal plus, s.r.o. boli aj reálne vykonané a kto tieto práce za spoločnosť vykonal svedok opätovne vypovedal, že nevie konkrétne mená, nakoľko ľudí zabezpečoval G. T., ktorý pochádzal z V.. Uviedol, že spoločnosť Artgoal plus, s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Na otázku správcu dane, či vie predložiť nejaké zmluvy, protokoly o prevzatí
prác, súpisy prác, stavebné denníky, zoznamy evidencie pracovníkov a faktúr svedok Miroslav Lauko vypovedal, že momentálne nevie, že sa pokúsi niečo vyhľadať, zistiť, či sa nenájdu nejakú smenovky, denník a pod. a zaviazal sa k ich predloženiu do dňa 09.02.2015, čo však nevykonal. Z predmetnej zápisnice vyplýva, že svedok nenavrhoval iné dôkazy, ktoré by preukazovali reálne uskutočnenie prác spoločnosťou Artgoal plus, s.r.o.. Správca dane so zistenými skutočnosťami v súvislosti s vykonaním daňovej kontroly vykonal ústne pojednávanie so žalobcom dňa 04.05.2015 o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 378930/2015. Žalobca do zápisnice uviedol, že mená ľudí, ktorí práce vykonávali nevie uviesť. Na stavbe sa robil stavebný denník a tam sa aj práce evidovali. Úhrady za vykonané stavebné práce boli vykonávané bezhotovostne prostredníctvom banky, okrem faktúry č. 2013/020, ktorá bola uhradená v hotovosti, ktorú prevzal Miroslav Lauko. Na ústnom pojednávaní dňa 04.05.2015 správca dane oznámil žalobcu so svedeckou výpoveďou Miroslava Lauka. Predloženú predmetnú svedeckú výpoveď zapísanú v zápisnici č. 9501403/5/195143/2015 zo dňa 27.01.2015 k nahliadnutiu.
23. Správca dane Ing. Y. U. umožnil využiť právo uvedené v § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, zúčastnil sa na výpovedi svedka, keď o termínoch pojednávania bol vopred informovaný. Žalobca sa na ústne pojednávanie nedostavil a neprejavil záujem nejasné fakturácie vysvetliť pri konfrontácii s dodávateľom stavebných prác.
24. Právom a povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu bolo, aby sám predložil dôkazy potvrdzujúce, že stavebné práce boli skutočne aj dodané. Žalobca v rámci daňovej kontroly nepredložil žiadne ďalšie dôkazy okrem faktúr a pokladničných dokladov. Súd konštatuje, že v administratívnom spise sa nenachádza žiaden doklad, ktorý by predložil žalobca na osvedčenie svojich tvrdení.
25. V daňovom konaní, v ktorom sa kladie dôraz na záujem štátu, resp. záujem verejný, na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložené a ústavne podložená poplatková povinnosť voči štátu platí nielen obvyklá procedurálna zásada voľného hodnotenia dôkazov, ale i zásada, a to na rozdiel od vyhľadávacej zásady uplatňovanej vo všeobecnom správnom konaní - prejednávacia zásada. Predpokladom na zistenie, ktoré má byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť plniť svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť dôkazy, ktoré so svojej pozície súkromnoprávnej osoby môže zabezpečiť, vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam i spôsobu ich získania. Ak je táto príležitosť daňovému subjektu poskytnutá, ide úplne na ťarchu daňového subjektu, že svoje právo nevyžuje. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Aby daňové orgány mohli túto zásadu realizovať sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami vychádzajúcimi práve zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktoré sú zakotvené v zákone č. 563/2009 Z. z..
26. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pričom ako dôkaz mohol použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi normami. Ide o najmä rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektami a doklady k nim. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Z uvedeného vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykonané, ktoré nie, za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pritom nie je viazaný návrhmi daňového subjektu na dokazovanie, ani ním predkladanými dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.
27. Na preukázanie daňového výdavku v rámci zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. nie je postačujúce preukázať zo strany daňového subjektu len existenciu faktúry, ktorá je zaúčtovaná v zmysle zákona o účtovníctve. S poukazom na § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nebolo dostatočne preukázané. Podľa názoru krajského súdu správca dane aj žalovaný správny orgán sa vecou dôkladne zaoberali, vo veci vykonali rozsiahle dokazovanie, ktoré riadnym spôsobom vyhodnotili a správne právne posúdili, pričom
správne boli v danej veci aplikované aj ustanovenia zákona o dani z príjmov a to § 2 písm. i) v spojení s § 17 ods. 2 písm. a) a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov s tým, že žalobca dostatočne nepreukázal, že dodávky stavebných prác na sporných faktúrach č. 2013/020, č. 2013/036, č. 2013/041, č. 2013/061, č. 2013/156 od spoločnosti Artgoal, s.r.o., ktoré si uplatnil v priznaní dani z príjmov právnických osôb za rok 2013, že tieto boli reálne vykonané dodávateľskou spoločnosťou Artgoal, s.r.o..
28. Žalobca svoje tvrdenia o reálnosti vykonaných prác dodávateľom Artgoal, s.r.o. nepodložil ďalšími dôkazmi potvrdzujúcimi skutočnosť, že predložené sporné faktúry zobrazujú reálne dodané stavebné práce konkrétneho dodávateľa uvedeného na faktúrach, a tým nenaplnil podstatu daňového výdavku v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie daňového výdavku a jeho riadne zúčtovanie neznamená, že výdavky boli do základu dane zahrnuté oprávnene. Je potrebné konštatovať, že faktúry sú relevantnými dokladmi z hľadiska uplatnenia výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje spoľahlivo odrážajú reálne plnenie.
29. Zákonodarca v právnych normách § 19 a nasl. zákona č. 595/2003 Z. z. ustanovuje zákonné podmienky daňového výdavku daňového subjektu. Zákonodarca požaduje, aby daňový subjekt preukázal všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať pri hlásení, hlásenie a vyúčtovanie, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Pokiaľ žalobca si teda uplatnil náklady na faktúrach č. 2013/020, č. 2013/036, č. 2013/041, č. 2013/061, č. 2013/156 od spoločnosti Artgoal, s.r.o. tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, bolo jeho povinnosťou takéto tvrdenie preukázať spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti, a teda preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet nákladov zákon č. 595/2003 Z. z. stanovil. Na žalobcovi spočívala povinnosť preukázať, že k poskytnutiu plnení, ktoré boli fakturované predmetnými faktúrami skutočne došlo, resp. ich realizovala spoločnosť Artgoal, s.r.o.. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie nákladov znižujúcich základ dane uznaný ako oprávnený.
30. Pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení je potrebné, aby boli súčasne splnené tri podmienky, a to: 1. Podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov). To znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom. 2. Podmienka preukázateľnosti - daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol. 3. Podmienka zaúčtovania - preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný, na ktoré kritéria musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú ako daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak s poukazom na § 19 ods. 2 - 5, § 20, § 21 citovaného zákona č. 595/2003 Z. z..
31. Správca dane a žalovaný postupovali v danom prípade správne, samotným zaúčtovaním dokladov
- faktúr, pokladničných dokladov vystavených dodávateľom Artgoal plus, s.r.o. pre žalobcu vzhľadom k zisteným skutočnostiam nie je preukázaním realizácie prác a nepreukazuje, že ide v predmetnom prípade o daňový výdavok v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Ani podľa názoru súdu zo strany správnych orgánov neboli porušené základné zásady daňového konania uvedené v § 3 Daňového poriadku, správca dane postupoval v súčinnosti so žalobcom, informoval ho o svojich zisteniach, umožnil mu účasť na výsluchu svedka. Takisto bola žalobcovi daná možnosť splniť si svoju dôkaznú povinnosť podľa § 24 Daňového poriadku, mohol navrhnúť vykonanie dôkazov, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich získania. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje daňové výdavky na základe dodávateľských faktúr, musí vedieť preukázať, že fakturované práce boli reálne uskutočnené. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Tvrdenia, že práce na stavbe Agrohotel Hruštín pre žalobcu vykonávala spoločnosť Artgoal plus, s.r.o., krycí list z rozpočtu zo dňa 20.04.2010, rekapitulácia rozpočtu zo dňa 19.04.2010 a prehľad rozpočtových nákladov zo dňa 19.04.2010, stavebný denník rekonštrukcie budovy Agrohotel Hruštín bez konkretizácie subdodávateľov, ktorí mali za spoločnosť Artgoal plus, s.r.o. vykonávať stavebné práce, faktúry a doklady o ich úhradách bez preukázania skutkovej podstaty nie sú dôkazom,
že plnenie uvedené na sporných faktúrach bolo od dodávateľa Artgoal plus, s.r.o. aj reálne pre žalobcu uskutočnené.
32. Krajský súd v Žiline vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalobca v konaní pred správnymi orgánmi nepreukázal skutočné vynaloženie zúčtovaných daňových výdavkov od dodávateľskej spoločnosti Artgoal plus, s.r.o., čím porušil § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 o dani z príjmov, správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď v zmysle § 17 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov vyrubil žalobcovi rozdiel medzi príjmami a výdavkami pri zisťovaní základu dane zvýšil o sumu, ktorú nemožno zahrnúť do daňových výdavkov.
33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi trovy konania nepriznal.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.