Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoP-94-2016.pdf
PDF · 103.89 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/94/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Adam N., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky, D. N., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom L. C. nad E., K. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Soňou Miškovičovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Čsl. Armády 4, a otca, S., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom L., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15. apríla 2016, č. k. 12P/28/2015-73, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril mal. S. N. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 100,- eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od 01.10.2015. Nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 01.10.2015 do 30.04.2016 v celkovej sume 700,- eur uložil otcovi dieťaťa zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. Na návrh matky neupravil stretávanie otca s maloletým S.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že maloletý chodí do škôlky, užíva lieky na podporu imunity. Matka s dieťaťom a jej priateľom bývajú v 3- izbovom byte, s ktorého užívaním sú spojené náklady 330,- eur mesačne. Jej výdavky za obdobie 3 mesiacov sú 780,- eur, na oblečenie 60,- eur, škôlka 40,- eur, lieky 40,- eur, hygienické potreby 20,- eur. Matka je zamestnaná na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti a jej príjem je 125,- eur mesačne, poberá rodinné prídavky. Otec maloletého S. videl prvýkrát až vo veku 3 rokov, od tej doby o neho nejavil žiaden záujem. Nenavštevoval ho a správal sa agresívne, napadol matku aj maloletého. Otec na výživu neprispieva. Otec dieťaťa bol zamestnaný od 08.12.2014 do 01.06.2015 v spoločnosti Nissens Slovakia s.r.o., pričom jeho príjem v hrubom bol od 557,40 eur do 824,80 eur mesačne, v poslednom mesiaci 258,01 eur. Jeho pracovný pomer bol ukončený 01.06.2015 dohodou z dôvodu požitia alkoholu otcom. Od 24.09.2015 do 20.12.2015 pracoval na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti a jeho príjem v hrubom bol od 30,- eur do 102,- eur. Počas konania otec neprejavil snahu o stretávanie sa so synom, neplnil si neplnil vyživovaciu povinnosť. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 0Tp/42/2016-19 zo dňa 03.04.2016 bol otec maloletého dieťaťa vzatý do väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom mu bolo vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Zo správy z konzultácie s rodičmi vyplynulo, že matka má záujem o zverenie syna
do svojej osobnej starostlivosti a zákaz styku otca so synom, čo odôvodnila tým, že otec sa zúčastňoval na jeho výchove len približne jeden rok a maloletý bol svedkom konfliktov rodičov a užívania návykových látok otcom s dôsledkami na jeho správanie. Mal. S. sa v tom období začal pomočovať a dnes stretávanie s otcom odmieta. Otec prejavil vôľu stretávať sa so synom. Nedostatky v starostlivosti o maloletého v minulosti, ani užívanie návykových látok nepoprel, návykové látky v súčasnosti neužíva, nevidí však dôvody na zákaz styku. Jeho matka žije v podnájme, pracuje a zároveň je na invalidnom dôchodku. Maloletý má v domácnosti babky svoju posteľ, hračky, oblečenie, prejavila ochotu byť nápomocná pri stretávaní syna s vnukom.
3. Okresný súd konštatoval, že je potrebné rozhodnúť o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu z dôvodu, že rodičia spolu nežijú. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa vychádzal najmä z potrieb mal. S., ktorý je vo výlučnej starostlivosti matky, ako aj z pomerov na strane otca, s ktorým maloletý nie je dlhodobo v kontakte a momentálne otca odmieta. Matka sa dokáže riadne postarať o maloletého syna a neboli zistené nedostatky v zabezpečovaní starostlivosti o syna. Partner matky bol zo strany ošetrujúceho lekára hodnotený ako stabilizovaný bez potreby medikamentóznej liečby. Keďže neboli v starostlivosti matky zistené nedostatky a otec v súčasnosti nemôže riadne zabezpečiť starostlivosť o maloletého vzhľadom na to, že nemá zabezpečené stabilné prostredie, je bez príjmu a je proti nemu vedené trestné konanie, zveril súd mal. S. do osobnej starostlivosti matky. Vyživovacia povinnosť bola určená s ohľadom na skutočnosť, že otec skončil pracovný pomer dohodou (z dôvodu požitia alkoholu) a následne len krátkodobo pracoval na základe dohody o vykonaní pracovnej činnosti. V súčinnosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom súd zistil 11 možných pracovných miest pre muža vo veku otca maloletého so základným vzdelaním, ktorý prehľad bol otcovi odovzdaný a tým, že u niektorých pracovných miest bol možný nástup ihneď. Otec sa uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru so zamestnávateľom vzdal výhodného zamestnania, v ktorom dosahoval príjem asi 500,- eur mesačne bez dôležitého dôvodu a aj po strate zamestnania sa správal vysoko nezodpovedne. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal súd z hodnoty príjmu, ktorý otec dosahoval v tomto zamestnaní, pretože povinnosťou otca je zabezpečiť vyživovaciu povinnosť v rozsahu vlastných reálnych zárobkových schopností a možností, ktoré sú dané nielen jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam otca. Vyživovaciu povinnosť súd určil od podania návrhu, pretože bolo preukázané, že si otec vyživovaciu povinnosť neplní. Zároveň súd vyčíslil nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.10.2015 do 30.04.2016. Spôsob stretávania otca s maloletým súd neupravoval z dôvodu, že otec maloletého neprejavoval snahu o stretnutie sa s maloletým S., v čase rozhodovania sa nachádzal vo výkone väzby a matka maloletého nežiadala upraviť spôsob stretávania sa maloletého S. s otcom.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, ktorý namietal, že v deň rozhodovania súdu sa nachádzal vo väzbe. Žije sám v podnájme a z príjmu si nemôže dovoliť platiť výživné stanovené súdom. Trval na tom, aby súd upravil jeho stretávanie so synom, pretože matka dieťaťa s ním nekomunikuje. To, že matka upustila od požiadavky zákazu styku mal za účelové, aby mu syna nemusela dať vôbec. Žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
5. Matka maloletého sa k odvolaniu otca písomne vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí a žiadala, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z dôsledne zisteného skutkového stavu a zo zodpovednostného princípu u otca, ktorý vlastným zavinením spôsobil, že prišiel o lukratívne zamestnanie a následne sa nesnažil zamestnať tak, aby dosiahol podobný príjem, aby bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť. Poukázala na to, že otec maloletého bol vzatý do väzby z dôvodu spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania vo vzťahu k jeho otcovi, pričom z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že otec dieťaťa už bol odsúdený za úmyselný trestný čin krádeže a bol trestne stíhaný pre zločin lúpeže. Žiadala zákaz styku otca s maloletým z dôvodu, že sa na jeho výchove podieľal len asi jeden rok, dieťa bolo svedkom vzájomných konfliktov a užívania návykových látok otcom s dôsledkami na jeho správanie. Na poslednom pojednávaní nežiadala styk upraviť len z dôvodu, že otec dieťaťa sa nachádzal vo väzbe, inak by žiadala buď zákaz styku otca alebo vylúčiť rozhodnutie súdu o úprave styku s otcom na samostatné konanie. Sociálny pracovník pomery u nej prešetril a nezistil žiadne nedostatky, ktoré by boli prekážkou pre zverenie dieťaťa do jej starostlivosti. Otec sa súdneho pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nezúčastnil bez ospravedlnenia, pričom bol vzatý do vyšetrovacej väzby. Poukázala aj na stanovisko kolízneho opatrovníka vo veci.
6. K odvolaniu otca sa vyjadril i kolízny opatrovník maloletého. Vo vyjadrení uviedol, že navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť v celom rozsahu, pretože je v súlade so záujmami maloletého. V konaní bolo preukázané, že otec dieťaťa sa vlastnou vinou pripravila o zamestnanie, čo nemôže byť dôvodom na určenie nižšieho výživného, ako to navrhuje otec.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1,2, § 65 a 66 Civilného mimosporového poriadku . Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania otca nariaďovať pojednávanie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
8. V danom prípade sa matka svojim návrhom, podaným na súd dňa 23.09.2015, domáha zverenia dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca dieťaťa na sumu 200,- eur mesačne a zákazu styku dieťaťa s otcom.
9. Ako vyplýva z podaného odvolania, otec odôvodnil jeho podanie tým, že okresný súd rozhodnutím v jeho neprítomnosti nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), a zároveň pri rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP).
10. Podľa článku 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
11. Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
12. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06). Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05 a tiež Kraska c. Švajčiarsko).
13. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z článku 46 a nasl. Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom spravodlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( viď napr. rozhodnutia sp.zn. IV. ÚS 1/02, sp.zn. II. ÚS 174/04, sp.zn. III. ÚS 332/09).
14. V čase rozhodovania okresného súdu bol platný a účinný procesnoprávny predpis - zákon č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), a to až do 30.06.2016.
15. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle v čase rozhodovania okresného súdu platného a účinného § 237 ods. 1 písm. f/ OSP sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje
Občiansky súdny poriadok. Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní aj neboli uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP , predtým § 212 ods. 3 OSP). O takúto procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Súd je povinný zabezpečiť účastníkom rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 OSP, teraz § 125 CSP), vyjadriť sa k návrhom a vykonaným dôkazom (§ 123 OSP, teraz čl. 9 CSP), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 OSP, teraz § 178 CSP), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 OSP, teraz § 223 ods. 1 CSP) a iné.
16. Otec dieťaťa v odvolaní namietal, že okresný súd porušil ustanovenie § 101 ods. 2 OSP a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci v tom čase sa nachádzal vo väzbe.
17. Podľa § 101 ods. 2 OSP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd vo veci vykonal pojednávania v dňoch 14.12.2015, 11.03.2016, na ktorých sa zúčastnil i otec dieťaťa. Vo veci samej rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa 15.04.2016, teda za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu (Občiansky súdny poriadok) v neprítomnosti otca dieťaťa, ktorý, hoci vzal termín pojednávania na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní dňa 11.03.2016, sa podľa zápisnice z pojednávania dňa 15.04.2016 nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd pritom z úradnej činnosti zistil, že otec bol v konaní sp.zn. 0Tp/42/2016 vzatý do väzby. Podľa uznesenia Okresného súdu Nové mesto nad Váhom č.k. 0Tp/42/2016-19 zo dňa 03.04.2016 bol otec dieťaťa vzatý do väzby dňom 02.04.2016 o 00.30 hod.
19. Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase rozhodovania okresného súdu rovnako ako Civilný sporový poriadok, platný a účinný od 01.07.2016, zabezpečuje Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní tak, že (pokiaľ sám neustanovuje inak) súdu ukladá povinnosť nariadiť na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie na pojednávanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu. Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, ale nie. Toto ustanovenie vyjadruje zásadu ústnosti súdneho konania.
20. Každý účastník má právo, aby vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom (článok 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd). Jednou zo základných zásad občianskeho súdneho konania je zásada ústnosti, podľa ktorej styk súdu s účastníkmi konania a inými osobami, ktoré majú aktívnu účasť na konaní, sa realizuje ústne. Zásada ústnosti, ako zásada prejednacia v záujme dosiahnutia účelu sporového súdneho konania je upravené v ustanovení § 101 OSP, ktoré umožňuje súdu pokračovať v konaní, i keď sú účastníci nečinný a z vážneho dôvodu o odročenie pojednávania nepožiadali. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti zaručené Ústavou Slovenskej republiky treba chápať tak, aby súd umožnil účastníkovi uplatnenie jeho práv.
21. Krajský súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu na základe podaného odvolania vyslovil názor, že súd nerozhodol v súlade s právnymi predpismi, pretože otcovi dieťaťa nebolo súdom riadne umožnené realizovať jeho procesné práva, zúčastniť sa pojednávania a vyjadriť sa k veci a k dôkazom, vykonaným na pojednávaní dňa 15.04.2016.
22. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone obvinený sa predvedie pred orgán činný v trestnom konaní alebo pred súd mimo ústavu na vykonanie úkonov trestného konania v inej trestnej veci, než pre ktorú bol vzatý do väzby, alebo v inej veci na základe žiadosti doloženej písomným súhlasom príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu.
23. Podľa § 55 ods. 1 písm. b/ zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby obvinený je povinný uhradiť zvýšené trovy na jeho stráženie a dopravu vynaložené ústavom, ak trval na predvedení pred orgán činný v trestnom konaní alebo súd ako účastník konania alebo bol na tento účel prechodne premiestnený do iného ústavu, hoci bol poučený, že jeho účasť na úkone alebo pojednávaní nie je nevyhnutná.
24. Z obsahu spisu vyplýva, že otec dieťaťa síce dňa 11.03.2016 na pojednávaní, na ktorom bol osobne prítomný a vypočutý ako účastník konania, vzal na vedomie termín, na ktorý bolo pojednávanie odročené (15.04.2016), avšak dňom 02.04.2016 bol vzatý do väzby, o ktorej skutočnosti mal súd na pojednávaní dňa 15.04.2016 vedomosť. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že okresný súd konštatoval neprítomnosť otca dieťaťa, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil s tým, že sa nachádza vo väzbe, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, prejednal vec a rozhodol v neprítomnosti otca na tomto pojednávaní. V spise sa nenachádza poučenie otca dieťaťa zo strany súdu o tom, že má právo sa zúčastniť na súdnom pojednávaní i v tejto procesnej situácii s oznámením, či súd považuje jeho účasť na pojednávaní za nevyhnutnú alebo nie. S poukazom na ust. § 9 ods. 4 zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby totiž osoba, ktorá je vo väzbe, sa môže dostaviť na pojednávanie súdu (či iný úkon iného štátneho orgánu) len na základe svojej žiadosti o predvedenie, doloženej písomným súhlasom súdu, s čím úzko súvisí i otázka znášania nákladov na také predvedenie (§ 55 ods. 1 písm. b/ zákona č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby).
25. Z uvedeného je zrejmé, že dňa 15.04.2016 neboli splnené všetky predpoklady na pojednávanie okresného súdu a meritórne rozhodnutie vo veci samej. V zmysle vyššie uvedeného môže súd prejednať vec i v neprítomnosti účastníka konania, avšak je povinný vždy účastníkovi konania poskytnúť objektívnu možnosť, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky na odročenie pojednávania s tým, že okresný súd mal zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu a v rámci hospodárnosti konania odročiť pojednávanie na iný vhodný termín, keďže by tým zjavne nedošlo k neodôvodneným prieťahom v konaní a boli by tým zaručené práva účastníkov konania na súdnu ochranu v zmysle Dohovoru a Ústavy Slovenskej republiky. I vzhľadom na špecifikum prejednávanej veci - pomerne krátky čas, odo dňa, kedy bol otec dieťaťa do väzby vzatý (02.04.2016) do dňa súdneho pojednávania, na ktorom došlo k vykonaniu listinných dôkazov a vyhláseniu rozhodnutia vo veci (15.04.2016), bolo povinnosťou okresného súdu zabezpečiť objektívnu možnosť otca maloletého uplatniť svoje procesné práva pred súdom, a to najmä za situácie, keď na predmetnom súdnom pojednávaní došlo k vykonaniu viacerých listinných dôkazov, s ktorými otec dieťaťa nemal možnosť oboznámiť sa, tieto mu neboli zaslané na vyjadrenie a napriek tejto skutočnosti okresný súd rozhodol. 26. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že dôvodná bola i odvolacia námietka otca dieťaťa, týkajúca sa nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorá skutočnosť zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.
27. Podľa § 157 ods. 2 OSP účinného do 30.06.2016 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
28. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS/115/03, či sp. zn. III. ÚS/60/04). Právo na spravodlivý súdny proces však nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci. Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS/209/04, sp. zn. IV. ÚS/112/05, sp. zn. I. ÚS/380/08, sp. zn. III. ÚS/172/2010, či sp. zn. II. ÚS/537/2010).
29. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
30. Z obsahu spisu vyplýva, že úpravu styku otca dieťaťa s maloletým, resp. zákaz tohto styku, žiadala matka dieťaťa už v samotnom návrhu zo dňa 23.09.2015 a na tomto výslovne zotrvala i na pojednávaní dňa 11.03.2016. Na pojednávaní dňa 15.04.2016 matka dieťaťa uviedla, že nežiada upraviť styk otca s dieťaťom výlučne z dôvodu, že otec sa toho času nachádza vo väzbe. Otec dieťaťa vzniesol návrh na úpravu jeho styku s mal. S. prvýkrát na pojednávaní dňa 14.12.2015, na ktorom návrhu zotrval i na pojednávaní dňa 11.03.2016.
31. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že spôsob stretávania sa otca s dieťaťom neupravil, pretože otec maloletého neprejavoval snahu o stretnutie sa s mal. S., v čase rozhodovania sa nachádzal vo výkone väzby a matka maloletého nežiadala upraviť spôsob stretávania sa maloletého S. s otcom.
32. Uvedené odôvodnenie podľa názoru krajského súdu nezodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 157 ods. 2 OSP, teraz § 220 ods. 2 až 4 CSP. Okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s procesným návrhom otca na úpravu styku s maloletým, pričom skutočnosť, či otec prejavuje alebo neprejavuje objektívnu snahu s dieťaťom sa stretávať, musí súd zvážiť pri rozhodovaní o spôsobe a rozsahu samotnej úpravy styku otca s dieťaťom, o ktorej však v súlade s § 36 zákona o rodine musí rozhodnúť. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu v tejto časti taktiež vôbec nevyplýva, ako sa okresný súd vysporiadal s návrhom matky na zákaz styku otca s dieťaťom. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že matka podmienila svoj procesný návrh, aby súd o úprave styku nerozhodoval výlučne tým, že otec dieťaťa sa nachádza vo väzbe, avšak z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevplýva, prečo sa súd nezaoberal ďalšími, popísanými procesnými návrhmi účastníkov konania, týkajúcimi sa úpravy styku otca s dieťaťom.
33. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude teda nariadiť na prejednanie veci pojednávanie tak, aby účastníci konania mali objektívnu možnosť s a ho zúčastniť a aktívne na ňom uplatňovať svoje práva. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd o návrhu matky dieťaťa, ale súčasne sa riadne vysporiada i s procesnými návrhmi otca dieťaťa, ako účastníka mimosporového konania, týkajúcimi sa úpravy styku s mal. S.. Okresný súd pritom svoje rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 až 4 CSP.
34. Vzhľadom na uvedené, krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 3 CSP).
35. Toto uznesenie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).