Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/63/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: PEMOS, s.r.o., Mostová 93, Mostová, IČO: 35 727 071, proti žalovanému: BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, Bratislava, IČO: 31 357 814, o zaplatenie 1.200,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.02.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 1.200,- eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 04.01.1999 uzatvoril so žalovaným Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok. Vzhľadom na to, že dodávateľ BBC Auto, s.r.o. nedodal predmet leasingovej zmluvy č. 4577/1998, žalovaný predčasne ukončil leasingovú zmluvu a vyúčtoval dňa 17.02.2000 čiastku 268.440 Sk. Žalovaný v roku 1999 podal trestné oznámenie na konateľa spoločnosti BBC Auto, s.r.o., ako dodávateľa a na konateľa žalobcu ako nájomcu a požadoval náhradu škody vo výške 548.562 Sk ktorá bola žalovanému následne v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4 To 93/2005 zo dňa 14.11.2006 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4T 4/2003 zo dňa 27.04.2007 uhradená. Na základe uvedeného mal žalovaný uhradiť žalobcovi škodu vo výške 268.440 Sk (8.910,58 eur), čo však ani napriek výzve na úhradu zo dňa 09.11.2007 neurobil. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje len časť pohľadávky vo výške 1.200 Eur, a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na úhradu súdneho poplatku.

3. Žalobca so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení sa k veci uviedol, že namieta premlčanie žalobcom uplatneného nároku, nakoľko vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy bolo vystavené dňa 17.02.2000. Žalovaný ďalej uviedol, že je zrejmé, že osoby konajúce za dodávateľa leasingového nájmcu predstierali vážnu vôľu uzavrieť leasingovú zmluvu s cieľom vylákať od žalovaného finančné prostriedky. Leasingovú zmluvu tak možno považovať za absolútne neplatnú pre absenciu vážnej vôle na strane leasingového nájomcu, Nemožno preto ani hovoriť o nároku žalobcu na vrátenie akontácie, provízie a 1. Splátky a protinároku žalovaného na vrátenie kúpnej ceny, ale jestvuje iba nárok žalovaného na náhradu škody, ktorá vznikla vo výške rozdielu medzi prostriedkami vylákanými od žalovaného pod zámienkou dodania predmetu leasingu a leasingovým nájomcom uhradenou akontáciou, províziou a 1. Splátkou bez uhradenia ktorých by sa páchateľom nepodarilo finančné prostriedky od žalovaného vylákať.

4. Vo vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.03.2016 žalovaný uviedol, že žalobca reálne žalovanému sumu, ktorá je uvedená v časti platby uhradené nájomcom, ale zahŕňa aj sumu, ktorú žalobca deklaroval ako uhradenú dodávateľovi. Z tejto sumy žalovaný nedostal nič.

5. Finančné vyúčtovanie zo dňa 17.02.2000 je vyhotovené iba ako účtovné, nezohľadňujúce právny stav veci a suma uvedený v časti "platby uhradené nájomcom" v skutočnosti nepredstavuje sumu reálne uhradenú žalobcom žalovanému, ale zahŕňa sumu ktorú páchatelia deklarovali ako uhradenú žalobcom dodávateľovi, z ktorej žalovaný nedostal nič. O túto sumu sa iba v rámci zápočtu znížila suma ktorú páchatelia podvodom vylákali od žalovaného pod zámienkou predaja vozidla. Páchatelia tak nespôsobili žalovanému škodu vo výške kúpnej ceny vozidla vo výške 937.506 Sk, ale škodu nižšiu, predstavujúcu rozdiel medzi sumou ktorú žalovaný zaplatil dodávateľovi na základe dohody o započítaní a sumou prípadne prijatých platieb žalobcu žalovanému. Toto finančné vyúčtovanie nie je uznaním pohľadávky ale iba účtovným vyčíslením. Žalobca teda žalovanému zaplatil iba 70.122 Sk + 9.375 Sk + 84.064 Sk, spolu teda 163.561 Sk, pričom nároky žalovaného voči žalobcovi z leasingovej zmluvy boli vo výške 200.001 Sk (zmluvné pokuty 50.000 Sk + 46.875 Sk + 93.751 Sk). Účtovne má teda práve naopak žalobca voči žalovanému záväzok vo výške 36.440 Sk.

6. Žalobca k vyjadreniam žalovaného uviedol, že pohľadávka vznikla na základe troj-dohody medzi prenajímateľom, nájomcom a dodávateľom auta dňa 04.01.1999 kedy bola podpísaná Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok. Z vyúčtovania predčasného ukončenia leasingovej zmluvy zo dňa 17.02.2000 vyplýva výška pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 268.440 Sk (8.910,58 eur), t.j. tvrdenie žalovaného o neexistencii záväzku voči žalobcovi nie je pravdivé. K trestným konaniam žalobca uviedol, že žalovaný bol iniciátorom a účastníkom trestného konania na Krajskom súde v Bratislave, pričom ako účastník konania mal možnosť zúčastňovať sa všetkých konaní, mal možnosť nahliadať do príslušných spisov. Konanie týkajúce sa náhrady škody bolo právoplatnými rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava III, Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ukončené, avšak pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 268.440 Sk (8.910,58 eur) ostala nedoriešená. Pokiaľ ide o vyúčtovanie žalovaného pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 17.02.2000, tento dokument je právny doklad uznania záväzku žalovaného voči žalobcovi, kde žalovaný jasne uviedol dôvod vzniku pohľadávky, ako aj jej výšku (268.440 Sk) ktorú žalovaný ako prenajímateľ uhradí žalobcovi ako nájomcovi. Ak žalovaný tvrdí, že svoje nároky od dodávateľa doposiaľ nedostal, tak nenastal ani začiatok premlčacej doby.

7. K námietke premlčania žalobca uviedol, že v súlade s § 392 ods. 1 a § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka k plneniu zo strany dodávateľa BBC Auto, s.r.o. voči žalovanému došlo dňa 27.04.2007, a teda týmto dňom mal žalovaný uhradiť pohľadávku žalobcu. Premlčacia doba pohľadávky začala plynúť od 27.04.2007 kedy bola i prvýkrát možnosť uplatniť si túto pohľadávku na súde, avšak toto nebolo reálne nakoľko daná pohľadávka bola riešená na súde od 01.03.2005 v rámci obnovy konania obžaloby sp. zn. 1T 60/2009 ktorá bola ukončená dňa 18.07.2012. Na základe uvedeného v období od 28.04.2007 do 18.07.2012 bola premlčacia doba prerušená a opäť začala plynúť dňom 19.07.2012 a desaťročná premlčacia doba končí dňom 26.04.2017. Z uvedeného vyplýva že predmetný nárok premlčaný nie je

8. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaného, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a obsahom listinných dôkazov: dohody o započítaní vzájomných pohľadávok, vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy, rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/60/2009, uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1T/60/2009, rozsudku Krajského súdu v Bratislava sp. zn. 4T/4/2003, listu žalobcu zo dňa 03.08.2016, návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 10.02.2014, rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/96/2014-87, trestného spisu Okresného súdu Bratislava III č.k. 1T/60/2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z dohody o započítaní vzájomných pohľadávok súd zistil, že žalobca ako nájomca uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom a spoločnosťou BBC Auto s.r.o. ako dodávateľom dňa 04.01.1999 Dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť dodávateľovi sumu vo výške 937.506 Sk za motorové vozidlo CITROEN Jumper 2,5 TDI 35LH a žalobca sa zaviazal uhradiť v zmysle Leasingovej zmluvy č. 4577/98 zo dňa 31.12.1998 sumu vo výške 375.002 Sk - faktúru č. 984577000. V bode 3 predmetnej dohody je zároveň uvedené, že žalobca uhradil dodávateľovi sumu vo výške 304.880 Sk ako zálohu na nákup automobilu a dodatočne sa rozhodol uzatvoriť leasingovú zmluvu so žalovaným a v bode 4 sa strany dohodli na vzájomnom započítaní tak, že

žalovaný uhradí dodávateľovi sumu vo výške 632.626 Sk po podpise dohody a súčasne žalobca uhradí žalovanému sumu vo výške 70.122 Sk ako časť nultej zvýšenej splátky.

10. Z vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 17.02.2000 súd zistil, že v tomto vyúčtovaní žalovaný zhrnul vyúčtovanie leasingovej zmluvy č. 4577/98. Z tohto vyúčtovania vyplýva, že finančný nárok žalovaného predstavuje sumu vo výške 200.001 Sk, pričom platby uhradené žalobcom prestavujú spolu sumu vo výške 468.441,- Sk, a teda žalovaný uhradí žalobcovi sumu vo výške 268.440 Sk.

11. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá

12. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

13. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

14. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby. 15. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

16. Podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

17. Podľa §397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

18. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

19. Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

20. Žalobca si v tomto konaní odvodzoval svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 1.200 eur s príslušenstvom od vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 17.02.2000 dôvodiac naplnením požiadavky žalovaného na zaplatenie jeho nároku na náhradu škody spolu vo výške 548.562 Sk. S predmetným nárokom žalobcu však nesúhlasil žalovaný ktorý vzniesol námietku premlčania. Žalovaný v priebehu konania ďalej uviedol, že v skutočnosti nejde o bezdôvodné obohatenie žalovaného ale o podvod, ktorého dôsledkom bol vznik škody na majetku žalovaného. Súčasne trval na tom, že finančné vyúčtovanie zo dňa 17.02.2000 bolo vyhotovené len ako účtovné, nezohľadňujúce právny stav veci. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobcu týkajúcimi sa spočítavania premlčacej doby, nakoľko premlčacia doba prestáva plynúť keď sa nárok o ktorého premlčanie ide uplatní na súde.

21. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 04.01.1999 leasingovú zmluvu č. 4577/98, predmetom ktorej bolo motorové vozidlo CITROEN Jumper 2,5 TDI 35LH. Nakoľko došlo k predčasnému ukončeniu predmetnej leasingovej zmluvy, žalovaný listom zo dňa 17.02.2000 oznámil žalobcovi, že jeho nárok z vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy mu bude uhradený až po zaplatení nároku žalovaného voči dodávateľovi.

22. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná a nárok žalobcu je premlčaný v celom rozsahu, a preto návrh žalobcu zamietol.

23. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. 24. precízne vymedzuje jednotlivé momenty začiatku plynutia premlčacej doby pri rôznych druhoch práv. V prípade práv vymáhateľných súdnou cestou sa začiatok premlčacej doby viaže na moment splatnosti záväzku, teda kedy sa stáva vynútiteľným, a teda právo je realizovateľné prostredníctvom žaloby. Ako vyplýva z judikatúry, toto právo sa posudzuje objektívne, neviaže sa na subjektívnu možnosť právo uplatniť oprávnenou osobou. Na začiatok plynutia premlčacej doby teda nebudú mať vplyv také skutočnosti, či oprávnený mohol uskutočniť právny úkon alebo vykonať právo, alebo mu v tom bránili rôzne okolnosti, alebo či mal vedomosť o možnosti uskutočniť právny úkon alebo vykonať právo.

25. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený na základe Leasingovej zmluvy č. 4577/98 zo dňa 04.01.1999 ktorá bola však z dôvodu podvodného konania vo vzťahu k žalovanému predčasne ukončená, pričom uvedený skutok ktorým bola žalovanému spôsobená škoda na majetku bol prejednaný v rámci trestného konania. Na základe predčasného ukončenia leasingovej zmluvy bolo žalobcovi zo strany žalovaného zaslané "Vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy" zo dňa 17.02.2000 kde žalovaný uviedol, že ako prenajímateľ vyplatí žalobcovi ako nájomcovi sumu vo výške 268.440 Sk. Žalobca si svoj nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 1.200 Eur s príslušenstvom, predstavujúcej časť zo sumy vo výške 268.440 Sk (8.910,58 Eur) odvodzoval práve z predmetného vyúčtovania, ktoré považoval za záväzok ku ktorému sa žalovaný zaviazal pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy.

26. Právny zástupca žalovaného vo svojich písomných podaniach, ako i ústnom prednese považoval nárok žalobcu za premlčaný. K tvrdeniu žalobcu v zmysle ktorého sa žalobca v podaní zo dňa 29.09.2014 odvolával na ustanovenie § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka a s tým súvisiaci začiatok plynutia premlčacej lehoty dňom 27.04.2007 uviedol, že rozhodujúcim momentom pre začatie plynutia premlčacej lehoty je deň plnenia na základe neplatnej zmluvy, avšak plnenia ktorého sa veriteľ domáha a nie plnenia z akéhokoľvek záväzku. S uvedenou argumentáciu žalovaného sa súd stotožnil v plnom rozsahu, pričom dodáva, že pri posúdení námietky premlčania súd v danom prípade nevychádzal z ustanovenia § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka ale z ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko pre právne posúdenie predmetného konania nepovažoval vyriešenie otázky platnosti, prípadne neplatnosti leasingovej zmluvy za skutočnosť, ktorá by mala pre toto konanie zásadný význam, a to aj s ohľadom na to, že žalobca súdu nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovanému poskytol z tejto zmluvy nejaké plnenie od jej predčasného ukončenia, resp. odo dňa vyhotovenia vyúčtovania zo dňa 17.02.2000. Žalobca sa v konaní odvolával len na plnenie poskytnuté žalovanému dodávateľom v rámci vysporiadania náhrady škody, čo je v tomto kontexte irelevantné. V zmysle uvedeného mal súd za to, že moment uplynutia premlčacej doby by bol aj za predpokladu, že bola zmluva neplatná v zásade rovnaký.

27. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj s argumentáciu žalovaného uvedenou v podaní zo dňa 09.03.2016, ktorá sa týkala uznania záväzku za ktoré žalobca považoval "Vyúčtovanie pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy" zo dňa 17.02.2000, kde žalovaný poukázal na ustanovenie § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého aj za predpokladu že by sa jednalo o uznanie záväzku žalovaným, čo však žalovaný popiera, premlčacia doba uznaného záväzku je len štvorročná, a teda táto by začala plynúť v roku 2000 a uplynula najneskôr by v roku 2004. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by žalovaný uznal prostredníctvom iného jednostranného právneho aktu pohľadávku žalobcu, súd tvrdenia žalobcu pre právne posúdenie veci považoval za bezvýznamné.

28. Súd ako nedôvodnú posúdil aj námietku žalobcu týkajúcu sa spočívania premlčacej doby, kde žalobca tvrdil že dňa 27.04.2007 došlo k plneniu zo strany dodávateľa voči žalovanému (pričom táto skutočnosť je založená výlučne na základe tvrdení žalobcu), a až dňa 18.07.2012 bola v rámci obnovy trestného konania vedeného pod sp. zn. 1T 60/2009 právoplatne vec skončená, a teda v období od 28.04.2007 do 18.07.2012 bola premlčacia doba prerušená. Na základe týchto skutočností nemožno v žiadnom prípade prijať záver o tom, že došlo k spočívaniu premlčacej lehoty pohľadávky žalobcu, nakoľko premlčacia doba prestáva plynúť keď sa nárok o ktorého premlčanie ide uplatní v súdnom

konaní, čo sa v danom nenastalo a žalobca si svoju pohľadávku uplatňuje v rámci tohto konania po viac ako šestnástich rokoch.

29. Zároveň nebolo možné súhlasiť ani s tvrdeniami žalobcu, že pokiaľ žalovaný trvá na tom, že svoje nároky od dodávateľa auta doposiaľ nedostal, tak nemohol nastať ani začiatok plynutia premlčacej doby. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nerozlišuje právny vzťah ktorý uzatvoril so žalovaným v rámci leasingovej zmluvy od iných záväzkových vzťahov, ktoré však v žiadnom prípade nemôžu mať dopad pre začatie plynutia premlčacej lehoty žalobcom uplatňovanej pohľadávky. Na základe uvedeného nemožno považovať za správny záver žalobcu, že začiatok plynutia premlčacej lehoty pohľadávky žalobcu voči žalovanému nenastal, a teda žalobca si svoj nárok ktorý vznikol z leasingovej zmluvy mohol kedykoľvek uplatniť už odo dňa doručenia Vyúčtovania pri predčasnom ukončení leasingovej zmluvy zo dňa 17.02.2000.

30. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že tvrdenia na ktoré sa odvoláva žalobca v priebehu konania, a to najmä na vedené trestné konania na podklade ktorých mala byť žalovanému nahradená škoda ktorá mu bola spôsobená na základe podvodu ktorého sa dopustil okrem iného aj štatutárny orgán žalobcu pán Ing. Ľudovít Halák, ktorý bol uznaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.05.2012,sp. zn. 1T 60/2009 za vinného, pričom následne mu bol uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.01.2013 sp. zn. 1T 60/2009 odpustený trest uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.05.2012,sp. zn. 1T 60/2009 na základe rozhodnutia prezidenta o amnestii zo dňa 02.01.2013, sú pre dané konanie irelevantné. Skutočnosť, že v minulosti prebiehali trestné konania je vo vzťahu prejednávanému predmetu konania nepodstatná, nakoľko sa žalobca v tomto konaní domáha nároku ktorý vyplýva zo záväzkového vzťahu ktorý mal uzatvorený so žalovaným, a to na základe leasingovej zmluvy v zmysle ktorej žalovaný následne po jej predčasnom ukončení zaslal žalobcovi vyúčtovanie zo dňa 17.02.2000 z obsahu ktorého vyplýva, že uhradí žalobcovi sumu vo výške 268.440 Sk.

31. V nadväznosti na uvedené súd mal pri skúmaní dôvodnosti namietaného premlčania žalovaným za to, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.200 eur s príslušenstvom v zmysle predmetného vyúčtovania zo dňa 17.02.2000 bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby, pričom išlo o štvorročnú premlčaciu dobu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 397 Obchodného zákonníka so začiatkom plynutia odo dňa 21.02.2000 tak, že jej koniec podľa § 122 Občianskeho zákonníka pripadá na 21.04.2004 čo bolo pred podaním žaloby. Nakoľko žalobca nerozporoval doručenie vyúčtovania zo dňa 17.02.2000, súd ustálil začiatok premlčacej doby po troch dňoch odo dňa vyhotovenia predmetného vyúčtovania, čo podľa názoru súdu predstavuje adekvátny čas na jeho doručenie žalobcovi. 32. Súd v konaní nevykonával ďalšie dokazovanie čím postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti, v zmysle ktorej v tomto prípade súd prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania, pričom takýto postup súdu za predpokladu, že je takáto námietka oprávnená vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej.

33. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že nárok žalobcu nie je dôvodný, a žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).