Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-614-2015.pdf
PDF · 97.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-50C/614/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, zast. JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1. W. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. 8, XXX XX U., zast. Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, v mene ktorej konajú ako advokáti a konatelia Mgr. Stanislav Melničák a JUDr. Martina Semančíková, 2. M. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Na W. 1, XXX XX M., o zaplatenie 1 621,66 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 621,66 EUR spolu úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1 621,66 EUR od 14. 06. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto.
II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29. 10. 2015 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal žalovaných povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1 621,66 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 14. 06. 2015 do zaplatenia ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 28. 12. 2014 zavinila žalovaná v 2. rade ako vodička motorového vozidla zn. VW R., P.: BA XXX SR, ktorého držiteľom bol žalovaný v 1. rade dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle zn. J. S P. MA XXX CK, ktorého držiteľom bol T. H.. Škoda bola poškodenému uhradená v rozsahu a výške podľa ust. § 442 a nasl. K. zákonníka. T. zn. VW R., P.: BA XXX SR, ktorým bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. J. S P. MA XXX CK, nebolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu. Žalobca poskytol dňa 28. 04. 2015 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie vo výške žalovanej sumy. Vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovedným subjektom na žalobcu a to podľa ust. § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. Žalobca si toto právo písomne uplatnil voči žalovaným, žalovaní pohľadávku žalobcu neuhradili. Podľa žalobcu žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, žalovaná v 2. rade ako vodič motorového vozidla zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prípade plurality zodpovedných subjektov je na žalobcovi, voči ktorému zo zodpovedných subjektov ( prípadne voči obom ) uplatní svoje postihové právo.
2.
Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu voči svojej osobe v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že v minulosti uzatvoril k predmetnému motorovému vozidlu ústnu kúpnu zmluvu s T. K., bytoJ.h 1, XXX 51 M., ktorý bol povinný vykonať všetky úkony spojené so zmenou vlastníka motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte. V čase dopravnej nehody nebol žalovaný v 1. rade vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na inom motorovom vozidle. M. v 1. rade poukázal na to, že za prevádzateľa možno považovať osobu ( fyzickú alebo právnickú ), ktorá má právnu a súčasne i faktickú možnosť disponovať s dopravným prostriedkom a organizovane ho užívať. R. je najmä vlastník dopravného prostriedku ( ale aj taký, ktorý ešte nezaplatil kúpnu cenu a nie je evidovaný v príslušnom registri ako držiteľ dopravného prostriedku ), oprávnený držiteľ a nájomca.
3.
M. v 2. rade bola žaloba doručená dňa XX. XX. XXXX, žalovaná v X,. rade sa k žalobe nevyjadrila.
4.
M. vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedol, že podľa ust. § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba previedla, v ostatných prípadoch kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. M. v 1. rade nepoprel vo vyjadrení skutočnosť, že bol v čase dopravnej nehody ako držiteľ motorového vozidla vedený v dokladoch vozidla, čo vyplýva aj z Výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel. Povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mal k predmetnému motorovému vozidlu v čase dopravnej nehody žalovaný v 1. rade. Žalovaný ako prevádzkovateľ bol osobou, ktorá mala v čase dopravnej nehody minimálne právnu moc nad vozidlom. M. v 1. rade ako prevádzateľ resp. držiteľ zodpovedá za škodu podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na zavinenie. Žalobca poukázal aj na ust. § 116 ods. 1 písm. b) zák. č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého držiteľ vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu policajného zboru, kde je vozidlo evidované a) zmenu vlastníckeho práva k vozidlu, b) prevod držby vozidla na inú osobu. Žalobca poukázal na to, že v zmysle zákonnej úpravy má právo žiadať refundáciu vyplatených náhrad od toho, kto za škodu podľa právnych predpisov zodpovedá, zodpovednosť je daná vo vzťahu k motorovému vozidlu, na ktoré nebolo v čase vzniku škody uzavreté poistenie.
5.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka T. K., vyjadrením právneho zástupcom žalobcu a žalovaného v 1. rade, na základe vykonaného dokazovania a z listinných dokladov doložených do spisu žalobcom a to zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa XX. XX. XXXX, oznámenia poškodeného o poistnej udalosti zo dňa XX. XX. XXXX, výpisu z evidencie motorových vozidiel, zápisu o poškodení vozidla zo dňa XX. XX. XXXX, kalkulácie opravy, oznámenia zo dňa XX. XX. XXXX, výpočtu výšky škody, oznámenia o poistnom plnení zo dňa XX. XX. XXXX, vyúčtovania zo dňa XX. XX. XXXX, výpisu z účtu žalobcu, výzvy na náhradu poistného plnenia zo dňa XX. XX. XXXX, ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa XX. XX. XXXX bola motorovým vozidlom zn. VW R., P. BA XXX SR spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. J. S P. MA XXX CK, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol T. H.. T. motorového vozidla v čase dopravnej nehody bola žalovaná v 2. rade. Podľa výpisu z evidencie motorových vozidiel ku dňu dopravnej nehody bol držiteľom motorového vozidla žalovaný v 1. rade. Žalobca, vzhľadom k tomu, že motorové vozidlo zn. VW R., P. BA XXX SR nebolo v čase dopravnej nehody poistené povinným zmluvným poistením, vyplatil dňa XX. XX. XXXX poškodenému sumu X XXX,XX P. a to prostredníctvom poisťovne X. poisťovňa, a.s., ktorú poveril likvidáciou škody. M. výzvami zo dňa XX. XX. XXXX vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na uhradenie škody, ktorú žalobca za nich plnil poškodenému, žalovaní škodu žalobcovi neuhradili. Žalovaný v 2. rade v konaní uviedol, že v čase dopravnej nehody nebol ani držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla VW R., P. BA XXX
SR, preto s ním nemohol ani fyzicky nakladať a nemôže byť zodpovedný za pohľadávku žalobcu v zmysle ustanovenia § 427 K. zákonníka. V prípade, že by súd posúdil postavenie žalovaného v 1. rade ako prevádzkovateľa motorového vozidla, potom podľa žalovaného žalovaná v 2. rade viedla motorové vozidlo v čase dopravnej nehody bez súhlasu a proti vôli prevádzkovateľa, preto by súd mal postupovať v súlade s ust. § 430 ods. X veta prvá K. zákonníka. Y. T. K. v konaní uviedol, že si nepamätá, kedy došlo k odpredaju motorového vozidla VW R., P. BA XXX SR žalovaným v 1. rade, uviedol, že k odpredaju určite došlo vtedy, keď bol zrealizovaný prepis motorového vozidla. Y. si nepamätal, kedy došlo k dopravnej nehode spôsobenej predmetným motorovým vozidlom, uviedol, že v čase, keď došlo k dopravnej nehode, mal motorové vozidlo od žalovaného v 1. rade požičané, keďže jeho motorové vozidlo bolo pokazené a bolo v servise. Y. uviedol, že v čase dopravnej nehody motorové vozidlo šoférovala jeho partnerka, žalovaná v 2. rade.
6.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase dopravnej nehody, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
7.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase dopravnej nehody poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
8.
Podľa § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov prevádzkovateľom motorového vozidla fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom.
9.
Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
10.
Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. a písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).
11.
Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase dopravnej nehody vlastník vozidla alebo držiteľ vozidla splnomocnený na tento úkon vlastníkom vozidla je povinný osobne oznámiť orgánu Policajného zboru, ktorý vozidlo eviduje, zmenu vlastníckeho práva k vozidlu.
12.
Podľa § 116 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase dopravnej nehody skutočnosti podľa odsekov 1 a 2 je držiteľ vozidla a vlastník vozidla povinný oznámiť do 15 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Orgán Policajného zboru zapíše zmenu podľa odseku 1 písm. a), d) alebo odseku 2 len so súhlasom vlastníka vozidla alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu a zmenu podľa odseku 1 písm. b) zapíše, ak okresný úrad vyznačil túto zmenu v osvedčení o evidencii časť II a nevydal úplné osvedčenie o evidencii časť II.
13.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
15.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
16.
Podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.
17.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného v čase omeškania, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní nebolo sporné, že dňa 28. 12. 2014 žalovaná v 2. rade ako vodička motorového vozidla VW R., P.: BA XXX - SR spôsobila v dôsledku dopravnej nehody vznik škody na motorovom vozidle J. S v konaní nebolo rovnako sporné, že motorové vozidlo VW R. XXX SR nebolo v čase dopravnej nehody povinné zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu a nebolo sporné ani to, že žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie z poistného garančného fondu. V konaní bolo sporné, kto bol v čase dopravnej nehody držiteľom, resp. vlastníkom motorového vozidla VW R., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na inom motorovom vozidle. Žalobca tvrdil, že držiteľom motorového vozidla bol žalovaný v 1. rade, uvedenú skutočnosť preukazoval výpisom z centrálnej evidencie motorových vozidiel. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že motorové vozidlo v minulosti previedol
ústnou kúpnou zmluvou na T.a, ktorého k uvedenej skutočnosti žiadal vypočuť ako svedka a tento mal zabezpečiť prepis motorového vozidla v centrálnej evidencii vozidiel. Súd z výpisu z centrálnej evidencie vozidiel zistil, že v čase od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX, teda v čase dopravnej nehody dňa XX. XX. XXXX bol držiteľom motorového vozidla žalovaný v 1. rade. Y. T. K. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase dopravnej nehody mal motorové vozidlo požičané od žalovaného v 1. rade, nepamätal si dátum prevodu vlastníctva k motorovému vozidlu VW R., uviedol, že k prevodu došlo vtedy, keď bol zrealizovaný prepis motorového vozidla. R. výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel sa svedok stal držiteľom motorového vozidla od XX. XX. XXXX. Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že držiteľom motorového vozidla v čase dopravnej nehody dňa XX. XX. XXXX bol žalovaný v 1. rade. V konaní ďalej bolo sporné, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla VW R.. M. tvrdil, že za spôsobenú škodu zodpovedajú obaja žalovaní, žalovaný v X. rade podľa ust. § 427 a nasl. K. zákonníka a žalovaná v 2. rade podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v prípade plurality zodpovedných subjektov závisí od žalobcu, voči ktorému zo zodpovedných subjektov uplatní svoje postihové právo, prípadne ho uplatní voči obom subjektom. V konaní bolo preukázané, že žalovaný v X. rade bol v čase dopravnej nehody držiteľom motorového vozidla VW R., mal predmetné motorové vozidlo vo svojej právnej moci a podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. bol žalovaný v 1. rade povinný uzavrieť poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zodpovednosť žalovaného v 1. rade za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplýva z ust. § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to aj v prípade, ak škodu nezavinil. Základnými predpokladmi jej vzniku je prevádzka dopravného prostriedku, resp. udalosť vyvolaná jeho zvláštnou povahou, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi. Podľa žalovaného v 1. rade, v prípade, že by súd posúdil postavenie žalovaného v 1. rade ako prevádzkovateľa motorového vozidla, potom podľa žalovaného žalovaná v 2. rade viedla motorové vozidlo v čase dopravnej nehody bez súhlasu a proti vôli prevádzkovateľa, preto by súd mal postupovať v súlade s ust. § 430 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na to, že skutočnosť, že žalovaná v 2. rade viedla motorové vozidlo bez súhlasu alebo proti vôli žalovaného v 1. rade nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná, navyše svedok Orth v konaní tvrdil, že v čase dopravnej nehody mal motorové vozidlo od žalovaného v 1. rade požičané, takže možno konštatovať, že žalovaný v 1. rade umožnil svojou nedbalosťou protiprávne použitie motorového vozidla inou osobou. Žalovaná v 2. rade ako vodička motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, podľa záznamu o dopravnej nehode porušila pravidlá cestnej premávky, v príčinnej súvislosti s uvedeným porušením pravidiel cestnej premávky došlo k vzniku škody, za ktorú zodpovedá s poukazom na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonník žalovaná v 2. rade. Žalobca má preto podľa názoru súdu nárok na náhradu poistného plnenia voči obom žalovaným, preto súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku. Žalovaní sa neuhradením tohto peňažného záväzku dostali do omeškania s jeho splatením, počnúc dňom 14. 06. 2015 ( t.j. dňom nasledujúcim po dni, v ktorom mali žalovaní plniť podľa výzvy žalobcu ). Preto súd zaviazal žalovaných aj k úhrade príslušných úrokov z omeškania, a to vo výške 5,05 % ročne podľa žalobného návrhu žalobcu, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania predstavovala výšku 0,05%, zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje sumu 5,05%.
20.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21.
Vzhľadom na to, že žalobca mal v konaní plný úspech, súd postupujúc v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).