Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-27-2022.pdf
PDF · 120.57 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/27/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Pavla Lacza a sudcov: JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: HIRK spol. s r. o., so sídlom Niklová 3962, 929 01 Sereď, IČO: 31 355 404, právne zastúpený: Advokátska kancelária Lebovič, s. r. o., so sídlom Tomášikova 10/B, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 289 934, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101861370/2019 zo dňa 02.08.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava ako prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím číslo 100902881/2019 zo dňa 17.04.2019, určil žalobcovi rozdiel dane v sume 226 844,66 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 a nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 7 716,41 Eur a vyrubil daň v sume 219 128,25 Eur za obdobie august 2017.
2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonal daňovú kontrolu za účelom preverenia dodávok tovaru - pohonných hmôt na základe faktúr od spoločnosti K2- trading, s.r.o. a spoločnosti PETROLCO s.r.o. Vo vzťahu k spoločnosti K2-trading, s.r.o. preveroval reťazec, v ktorom ako dodávatelia resp. subdodávatelia figurovala spoločnosť OMF Slovensko s.r.o., následne spoločnosť Sortie s.r.o., ktorá dodala tovar spoločnosti K2-trading s.r.o. a táto spoločnosť ako dodávateľ mal dodať tovar - pohonné hmoty spoločnosti HIRK spol. s r.o. U spoločnosti PETROLCO s.r.o. bola preverená dodávka v reťazci spoločnosť ČEPRO, a.s. CZ - DAMAZ OIL, ADRIA, d.o.o. - KG marketing s.r.o. -PETROLCO s.r.o. - HIRK spol. s r.o. ( žalobca). Správca dane v rámci uvedenej kontroly skonštatoval, že ak je ten istý tovar predmetom dvoch alebo viacero za sebou idúcich dodávok tovaru, ale s jedným pohybom tovaru v rámci spoločenstva a to od prvého dodávateľa tovaru priamo k poslednému odberateľovi v reťazci, potom ide o tzv. reťazový obchod. Dodávky ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý z podnikateľov ktorý sa zúčastňuje na reťazovom obchode môže prevziať na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Ďalej správca dane skonštatoval, že dodanie tovaru - pohonných hmôt medzi spoločnosťou K2-trading s.r.o. a žalobcom ako aj medzi spoločnosťou PETROLCO s.r.o. a HIRK spol. s r.o. (žalobcom) je možné považovať za pohyblivú dodávku, t. zn. že miesto dodania mali v tom štáte, v ktorom sa tovary nachádzali v čase kde sa začína preprava
( § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.). Dodávky medzi spoločnosťami OMF Slovensko s.r.o.
- SORTIE s.r.o. - K2-trading s.r.o. ako aj dodávky medzi spoločnosťami ČEPRO a.s. - DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o., DAMAZ OIL ADRIA, d.o.o - KH marketing s.r.o. , KH marketing s.r.o. -PETROLCO s.r.o. je možné považovať za nepohyblivé dodávky ( dodávky tovaru bez prepravy). Dodania ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru sú považované za časovo po sebe nasledujúce, pričom správca dane skonštatoval, že tieto dodávky boli uvedenými spoločnosťami nakúpené a dodané buď na území Rakúska resp. na území Českej republiky a preto podliehali daňovej povinnosti v Rakúsku resp. v Českej republike. Daňový subjekt t. j. žalobca vedel, teda mal vedomosť o tom, že pohonné hmoty pochádzajú zo skladu v Rakúsku, resp. z Čiech a mal vedomosť o tom, že tovar počas prepravy nenakladal. V zmysle uvedeného správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z nákupu pohonných hmôt od dodávateľa K2-trading s.r.o. a PETROLCO s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2017, na základe porušenia a. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť b. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať daň ak je daň podľa písm. a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané c. v nadväznosti na § 51 zák.č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keďže si platiteľ takéto právo uplatnil neoprávnene vzhľadom na § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane teda konštatoval, že v prípade daňového subjektu - žalobcu ide o reťazový obchod medzi subjektmi, ktoré obchodovali s tým istým tovarom t. j. predmetom jediného pohybu tovaru od prvého dodávateľa k poslednému kupujúcemu a v rámci týchto zmluvných vzťahov sa uskutočnila len jedna preprava a to z Lobal Rakúsko na miesto určenia do sídla žalobcu a z ČEPRO a.s. z Českej republiky na miesto určenia do sídla žalobcu. Túto prepravu je možné prisúdiť len jednému vzťahu. Tento vzťah sa potom považuje za pohyblivú dodávku, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava tovaru osobe ktorej má byť tovar dodaný začína uskutočňovať. Keďže miestom dodania tovaru pre žalobcu nebolo na území Slovenskej republiky, dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane.
3. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti ktoré boli namietané aj v žalobe.
4. Žalovaný Finančné riaditeľstvo SR svojim rozhodnutím č. 101861370/2019 zo dňa 02.08.2019, potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava číslo 100902881/2019 zo dňa 17.04.2019.
5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolacie námietky daňového subjektu sú neopodstatnené. Správca dane preveroval primárne splnenie podmienok práva na odpočítanie dane daňovým subjektom, ktorý odpočítanie dane deklaroval, uplatnil si ho a inicioval. Z predloženého administratívneho spisu, ako aj z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že u daňového subjektu správca dane skonštatoval porušenie ustanovení zákona o DPH § 49 v nadväznosti na § 51. Podstatnou skutočnosťou bolo, že deklarované dodávky tovaru od dodávateľa K2-trading, s.r.o. a PETROLCO s.r.o. neboli predmetom dane v tuzemsku, a preto dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane. V zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona o DPH je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká, keď nadobúdateľ získa práva disponovať s tovarom ako vlastník. Zo slovného spojenia „ako vlastník“ vyplýva, že pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim, tak ako to v odvolaní prezentuje daňový subjekt z pohľadu súkromného práva, v súvislosti s dodávateľom K2-trading, s.r.o. poukazujúc aj na rámcovú kúpnu zmluvu RZ 004/2016 zo dňa 27.09.2016. Pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru. To znamená, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť právne vlastníctvo k tovaru, ale dôležité je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník, tak ako to bolo správcom dane preukázané v predmetnej veci u daňového subjektu. Takáto definícia dodania tovaru vyplýva zo smernice o DPH a dôvodom prečo nie je podľa smernice rozhodujúci moment právneho vlastníctva k tovaru je, že národná legislatíva členských štátov ohľadne prevodu právneho vlastníctva k tovaru je rozdielna, a preto posudzovanie dodania tovaru v nadväznosti na prevod právneho vlastníctva by spôsobovalo nejednotné uplatňovanie pravidiel DPH členskými štátmi.
Ide o implementáciu čl. 14 smernice, keď dodanie tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Plnenie, ktorým je dodanie tovaru sa neriadi prevodom právneho vlastníctva v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov, ale pokrýva akýkoľvek prevod hnuteľného majetku jednou stranou na druhú stranu, ktorá s ním nakladá ako keby bola vlastníkom tohto majetku. Účel smernice by mohol byť ohrozený, ak by sa podmienky dodávky tovaru menili v jednotlivých členských štátoch tak, ako sa menia podmienky upravujúce prevod vlastníctva v zmysle súkromného práva príslušných členských štátov. Ani dohodnuté dodacie podmienky CPT s dodávateľom K2-trading, s.r.o., na ktoré poukazuje daňový subjekt, neurčujú otázku prechodu vlastníckych práv k tovaru. Dodacie podmienky určujú predovšetkým povinnosti predávajúceho a kupujúceho, ktoré súvisia s dodávkou a prevzatím tovaru. Dodacia podmienka CPT, Carriage Paid to (named place of destination) - preprava platená do (dohodnuté miesto určenia) určuje, že predávajúci vyberá dopravcu a hradí náklady spojené s prepravou tovaru až do miesta určenia. Riziko však prechádza na kupujúceho v momente predania tovaru prvému dopravcovi. Kupujúci teda znáša riziká a nebezpečie straty vznikajúce po odovzdaní tovaru dopravcovi. Zákon o DPH v § 8 definuje dodanie tovaru ako prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že odberateľ nadobúda právo nakladať s tovarom ako vlastník dňom dodania tovaru, nie hodinou úhrady, ani momentom, kde sa nachádza vozidlo prepravujúce tovar v čase vykonania úhrady, ako uvádza daňový subjekt v odvolaní. Tvrdenie daňového subjektu v odvolaní, že dodávateľ K2-trading, s.r.o. aj po poskytnutí ID kódu mohol s príslušným tovarom ďalej nakladať, je zavádzajúce a v priamom rozpore s jeho tvrdením zaznamenaným v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100607991/2018 zo dňa 22.03.2018, kedy sa konateľka daňového subjektu vyjadrila, že tovar prevážajú vodiči, zamestnanci daňového subjektu a tovar sa vezie buď priamo do Serede, alebo ide priamo na rozvoz k odberateľom daňového subjektu, cestou môže mať napr. 2-3 vykládky a postupne môže vykladať pohonné hmoty. Fakturácia v súvislosti s dodávateľom K2-trading, s.r.o. prebiehala nasledovne: OMV Slovensko, s.r.o.
- SORTIE s.r.o. - K2-trading, s.r.o. - HIRK spol. s r.o. Tovar bol prepravovaný z miesta nakládky tovaru RAFF LAGER LOBAU, A-1220 Wien na Slovensko, t. j. od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi cisternami kontrolovaného daňového subjektu. Ako miesto určenia bolo v elektronickom sprievodnom dokumente uvedené sídlo daňového subjektu. Fakturácia v súvislosti s dodávateľom PETROLCO s.r.o. prebiehala nasledovne: DAMAZ OIL ADRIA.d.o.o., Koper KH marketing s.r.o. - PETROLCO s.r.o. - HIRK spol. s r.o. Tovar bol prepravovaný z daňového skladu ČEPRO, a.s. Česká republika na Slovensko, t. j. od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi cisternami kontrolovaného daňového subjektu. Ako miesto určenia bolo v elektronickom sprievodnom dokumente uvedené sídlo daňového subjektu. Z uvedeného vyplýva, že ide o reťazové obchody časovo po sebe nasledujúce, kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi, v tom istom objeme, v rovnaký deň, pričom kontrolovaný daňový subjekt si prepravu zabezpečil sám. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý z podnikateľov, ktorý sa zúčastňuje na reťazovom obchode, môže previesť na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Z vyššie uvedeného, z predložených dokladov a vyjadrení zúčastnených osôb vyplýva, že daňový subjekt získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte predtým, ako sa preprava tovaru začala uskutočňovať.
6. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 17.9.2019 žalobu.
II. Konanie pred správnym súdom a kasačné konanie
7. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 14S/104/2019 zo dňa 7.5.2020 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101861370/2019 zo dňa 2.8.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100902881/2019 zo dňa 17.4.2019 a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
8. Voči rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave č. 14S/104/2019 zo dňa 7.5.2020 podal žalovaný dňa 6.7.2020 kasačnú sťažnosť.
9. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 10Sžfk 74/2020 zo dňa 24.2.2022 zrušil napadnuté rozhodnutie - rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/104/2019 zo dňa 7.5.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
10. Najvyšší správny súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odpočítanie dane nenastáva ex lege, aleje právom platiteľa dane - žalobcu, ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Žalobca, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, je povinný preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (pozri rozsudok NSSR sp. zn, 4Sžf/6/2016 zo dňa 17.01.2017).
11. Podmienky uvedené v § 49 a nasl. zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Právo na odpočítanie dane z tovarov vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Zákon vyžaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Ako sám sťažovateľ uviedol vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu, samotné dodanie tovaru finančné orgány nespochybnili, v tomto smere žalobca dodanie tovaru preukázal z formálnej aj materiálnej stránky. Finančné orgány však sporné dodávky posúdili tak, že miesto dodania tovaru bolo mimo územia Slovenskej republiky.
12. Podľa čl. 14ods. 1 smernice o DPH" dodanie tovaru "je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako majiteľ. Podľa § 8ods. 1 písm. aj pred čiarkou zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.
13. Smernica Rady 77/388/EHS o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (Šiesta smernica) a Smernica Rady 2006/112/ ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty zaviedli spoločný systém DPH založený najmä na jednotnej definícii zdaniteľných plnení. Súčasťou je aj jednotná definícia pojmu "dodanie tovaru", t. j. prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník (článok 14 smernice o DPH). Účelom tejto nadnárodnej právnej úpravy je zabezpečenie jednotného výkladu podmienok dodania tovaru. Ako správne uviedol sťažovateľ, prevod vlastníckeho práva spôsobmi upravenými vnútroštátnym právom sa nevyhnutne nezhoduje s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník. Ak by sa podmienky dodania tovaru menili v jednotlivých členských štátoch v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy prevodu vlastníckeho práva, mohol by byť priamo ohrozený účel smernice o DPH. Predmetná právna úprava bola pritom implementovaná do národnej právnej úpravy DPH zákonom č. 593/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V zmysle dôvodovej správy sa ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o DPH upresňuje v nadväznosti na čl. 14 ods. 1 smernice o DPH a súčasne sa týmto zosúlaďuje s § 19 ods. 1 zákona o DPH.
14. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (pozri napr. rozsudok č. C-320/88 zo dňa 08.02.1990 vo veci Shipping and Forwarding Enterprise Saje BV, rozsudok č. C-237/09 zo dňa 03.06.2010 vo veci De Fruytier, rozsudok č. C-414/17 zo dňa 19.12.2018 vo veci AREX CZ a.s. a rozsudok č. 401/2018 zo dňa 23.04.2020 vo veci Herst s.r.o.) vyplýva, že pojem "dodanie tovaru", t. j. prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, sa neobmedzuje na prevod spôsobmi upravenými uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorá oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a to aj keby k prevodu právneho vlastníctva nedošlo. Existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho. To, či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, je pritom na posúdení vnútroštátneho súdu, ktorý má pristúpiť k celkovému posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej.
15. S ohľadom na uvedené sa kasačný súd stotožnil s názorom sťažovateľa, že argumentácia krajského súdu, ktorá sa pri určení momentu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník pri dodaní tovaru od spoločnosti K2-trading, s.r.o. opiera o zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka, je v rozpore s právom Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ ako aj zákonom o DPH. Sťažovateľ správne namietal, že dodanie tovaru v zmysle smernice o DPH a zákona o DPH je viazané na umožnenie práva nakladať s tovarom ako vlastník, a nie, ako to nesprávne uviedol krajský súd na prevod vlastníckeho práva podľa vnútroštátnej právnej úpravy. Výhrada vlastníckeho práva upravená medzi žalobcom a spoločnosťou K2-trading, s.r.o. v rámcovej zmluve č. RZ 004/2016 zo dňa 27.09.2016 má účinky pri nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu k pohonným hmotám z pohľadu súkromného práva. Pri posudzovaní momentu dodania tovaru v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH je ale len jednou z okolností, na ktoré je potrebné prihliadať.
16. V prípade dodávok tovaru od spoločnosti PETROLCO s.r.o., sa kasačný súd stotožnil s postupom krajského súdu v tej časti, kde posudzoval otázku dodania tovaru žalobcovi s prihliadnutím na spôsob, akým došlo k odovzdaniu tovaru predávajúcim a prevzatiu tovaru kupujúcim do jeho faktickej držby. V tomto ohľade kasačný súd súhlasí s názorom krajského súdu ohľadom nejednoznačného zdôvodnenia prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia finančných orgánov. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza, že "preprava bola zabezpečená žalobcom a uskutočnená v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a dodávateľmi H. Z obsahu spisového materiálu pritom vyplýva, že prepravu tovaru zabezpečovala tretia osoba, ktorej boli zo strany žalobcu zapožičané cisterny, neschopné pohybu bez použitých ťahačov. Kasačný súd opätovne odkazuje na vyššie uvedenú judikatúru Súdneho dvora EÚ a konštatuje, že za účelom zistenia momentu a miesta dodania tovaru žalobcovi v zmysle § 8 ods. 1 zákona o DPH je nevyhnutné dostatočne zistiť a vyhodnotiť všetky súvisiace okolnosti danej veci. Kasačný súd tu ale opätovne pripomína, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok C-401/18 zo dňa 23.04.2020 vo veci Herst s.r.o.), prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa neobmedzuje na prevod spôsobmi, ktoré upravuje príslušná vnútroštátna úprava, ale zahŕňa každý úkon prevodu hmotného majetku jednou stranou, ktorá udelí druhej strane oprávnenie fakticky ním nakladať, akoby bola sama vlastníkom tohto majetku. Preto na posúdenie podmienok dodania tovaru nepostačuje určenie momentu, kedy došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tovaru žalobcom z pohľadu vnútroštátneho práva. Za určitých okolností môže dôjsť k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník skôr, či neskôr ako k nadobudnutiu samotného vlastníckeho práva.
17. Kasačný súd sa na základe vyššie uvedených dôvodov preto nestotožnil s právnym posúdením veci vykonaným zo strany krajského súdu, pretože krajský súd sa primárne zameral na moment nadobudnutia vlastníckeho práva a opomenul, že v danom prípade je rozhodnou právnou skutočnosťou to, kedy došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník.
18. Kasačný súd sa napokon stotožnil s námietkou sťažovateľa, a taktiež vidí svojvoľnosť v argumentácii krajského súdu o tom, že finančné orgány vyhodnotili konanie žalobcu pri uplatnení nároku na odpočet DPH ako zneužitie práva EÚ, pretože vo svojich rozhodnutiach neoznačili konanie žalobcu za podvodné konanie. Z rozhodnutí finančných orgánov je zrejmé, že rozhodujúcou skutočnosťou pre neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane bolo nesplnenie zákonných podmienok a nie zneužívajúce konanie žalobcu.
19. Nakoľko krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď moment dodania tovaru v zmysle čl. 14 Smernice o DPH a § 8 ods. 1 zákona o DPH vykladal striktne v zmysle vnútroštátneho práva, je s poukazom na vyššie uvedené závery potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
20. Krajský súd bude po vrátení veci povinný znovu rozhodnúť v zmysle vyššie uvedených právnych záverov kasačného súdu s ohľadom na citovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Úlohou súdu bude vykonať celkové posúdenie všetkých osobitných okolností prejednávanej veci a určiť, či finančné orgány dostatočne zistili a odôvodnili, v ktorom okamihu došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu. Určenie momentu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník je rozhodujúce pre ďalšie posúdenie danej veci, nakoľko až na základe tohto určenia je možné stanoviť miesto dodania s ohľadom na § 13 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o DPH a miesto, kde vznikla daňová povinnosť.
III. Konanie pred správnym súdom po vrátení veci kasačným súdom
21. Krajský súd po zrušení veci kasačným súdom nariadil vo veci termín pojednávania na deň 30.6.2022, pričom preskúmal opätovne napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal tieto rozhodnutia v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov, pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
22. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v súvislosti so spoločnosťou PETROLCO Najvyšší správny súd SR konštatuje, že v tomto smere krajský súd vyhodnotil v pôvodnom rozhodnutí vydanie tovaru správne, pričom práve zo strany správcu dane došlo k nejednoznačnému zdôvodneniu momentu prechodu vlastníctva tovaru na žalobcu. Už táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o otázku pochybenia prechodu práva na žalobcu ako vlastníka, správca dane ako aj Finančné riaditeľstvo založili svoje odôvodnenie na tom, že išlo o jednu prepravu s viacerými dodaniami s čím súhlasia, avšak zo strany správnych orgánov nebol dostatočne zohľadnení časový moment jednotlivých dodávok. Je pravdou, že dopravu najskôr zabezpečoval žalobca, čo aj zdôvodnili, prečo tomu tak bolo, a až keď sa dostal tovar na územie SR, tento tovar sa dostal do vlastníctva žalobcu na základe vystavenia faktúry a úhrady. Sú toho názoru, že v danom konaní nebolo dostatočne skúmané zo strany správcu dane, kedy došlo k momentu prevodu vlastníctva tovaru na žalobcu a nebola zo strany správcu dane a žalovaného zohľadnená aj dojednaná výhrada vlastníctva.
23. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa stotožňujú so všetkými závermi, ktoré uviedli v odôvodneniach svojho rozhodnutia. Podľa ich názoru dostatočným spôsobom určili miesto dodania tovaru žalobcovi, pri oboch dodávateľoch bolo preukázané, že tovar bol naložený do vozidiel žalobcu v inom členskom štáte bez toho, aby bol tento tovar niekde prekladaný a teda tým bolo určené aj miesto dodania tovaru mimo územia SR.
24. Krajský súd po vrátení veci kasačným súdom v zmysle § 469 SSP, kedy je viazaný právnym názorom kasačného súdu posudzoval v novom konaní v súlade s bodom 46. rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR 10Sžfk 74/2020 všetky okolnosti prejednávanej veci, najmä sa zaoberal tým, či finančné orgány dostatočne zistili a odôvodnili, v ktorom okamihu došlo k prevodu nakladať s tovarom ako vlastník na žalobcu, určenie momentu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník je rozhodujúce pre ďalšie posúdenie danej veci, nakoľko až na základe tohto určenia je možné stanoviť miesto dodania tovaru s ohľadom na § 13 ods. 1 písm. a), b) zákona o DPH a miesto kde vznikla daňová povinnosť.
25. Pri určovaní vyššie uvedenej skutočnosti správny súd vychádzal zo Smernice Rady EÚ 77/388 EHS o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty (6. Smernica) a Smernice Rady 2006/112/S o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorý zaviedli spoločný systém DPH založený najmä na jednotnej definícii zdaniteľných plnení. Súčasťou je aj jednotná definícia pojmu dodanie tovaru, t. j. prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník (čl. 14 Smernice o DPH). Účelom tejto nadnárodnej právnej úpravy je zabezpečenie jednotného výkladu podmienok dodania tovaru, pričom prevod vlastníckeho práva spôsobmi uvedenými vnútroštátnym právom sa nevyhnutne nezhoduje s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník. Ak by sa podmienky dodania tovaru zmenili v jednotlivých členských štátoch v zmysle vnútroštátnej úpravy prevodu vlastníckeho práva mohol by byť priamo ohrozený účel smernice o DPH, preto predmetná právna úprava implementovaná do národnej úpravy DPH zákonom č. 593/2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vychádza práve z uvedenej smernice. V zmysle dôvodovej správy sa ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o DPH upresňuje v nadväznosti na čl. 14 ods. 1 Smernice o DPH a súčasne sa zosúlaďuje aj s § 19 ods. 1 zákona o DPH.
26. Z výkladu Súdneho dvora EÚ teda jednoznačne vyplýva, že prevod vlastníckeho práva spôsobmi uvedenými vnútroštátnym právom sa nezhoduje s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník. Nevyžaduje sa, aby strana, na ktorú bol majetok prevedený, ho fyzicky držala ani aby uvedený majetok bol k nej fyzicky prepravený alebo aby jej bol fyzicky doručený a ani prepravu tovaru nemožno považovať za rozhodujúcu na určenie či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza má možnosť prijímať rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť právnu situáciu daného tovaru, najmä rozhodnutie o jeho predaji.
27. Dodanie tovaru v zmysle vyššie uvedenej smernice je teda viazané na umožnenie práva nakladať s tovarom ako vlastník a nie na prevod vlastníckeho práva k tomuto tovaru, resp. jeho fyzickej držbe.
28. Krajský súd pri preverovaní prepravy tovaru zistil z obsahu administratívneho spisu, že v tomto je zadokumentovaná tá skutočnosť, že preprava bola zabezpečená samotným žalobcom a uskutočnená v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a dodávateľmi K2-trading, s. r. o. a PETROLCO, s. r. o.
29. Ak je teda dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, miestom dodania tovaru v zmysle čl. 32 smernice, ako aj § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava začala uskutočňovať. Uvedené platí bez ohľadu na to, či prepravu vykonáva dodávateľ alebo odberateľ alebo iná osoba na ich účet.
30. Ak je dodanie tovaru uskutočňovanie bez odoslania alebo prepravy, miestom dodania tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH a čl. 31 smernice, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Z týchto ustanovení teda jednoznačne vyplýva, že dodávatelia žalobcu nenadobudli tovar na území Slovenskej republiky, pretože im bol tovar dodaný ešte na území iného štátu a to bez prepravy. Takýmto miestom dodania tovaru nebolo teda územie Slovenskej republiky, pretože v rámci uzatvorených zmluvných vzťahov sa uskutočnila len jedna preprava z Lobau, Rakúska na miesto určenia do sídla žalobcu, a to z daňového skladu ČEPRO, a. s. Česká republika na miesto určenia do sídla žalobcu. Túto prepravu je možné prisúdiť len jednému vzťahu, tento vzťah sa potom považuje za pohyblivú dodávku, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava tovaru osobe, ktorej mal byť tovar dodaný začína uskutočňovať.
31. V zmysle právneho názoru vyjadreného Najvyšším správnym súdom SR a v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora, ako aj citovanej smernice krajský súd zistil, že posudzovania momentu prepravy a momentu práva nakladať s tovarom ako vlastníkom v zmysle zákona o DPH, bolo zo strany prvostupňového správneho orgánu správne, a keďže žalovaný toto rozhodnutie potvrdil, takisto možno považovať aj rozhodnutie žalovaného za správne.
32. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade k dodaniu a nadobudnutiu tovaru medzi žalobcom a jeho dodávateľmi nedošlo na území Slovenskej republiky, a teda nie je možné postupovať podľa zákona o DPH a zo strany žalobcu uplatňovať si vznik daňovej povinnosti a právo na odpočítanie dane v tuzemsku.
33. Krajský súd pri opätovnom preverí pohybu a prepravy tovaru v nadväznosti na ust. § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 a § 13 ods. 1 písm. a), c) zákona o DPH zistil, že v preverovanom prípade vznikla daňová povinnosť v inom členskom štáte a nie na území SR, a preto nie je možné na predmetné zdaniteľné obchody aplikovať ustanovenie zákona o DPH.
34. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, ani právo na náhradu trov konania pred kasačným súdom, keďže v danom prípade sa jedná o žalovaného - orgán verejnej správy, ktorému možno priznať trovy len vo výnimočnom prípade, ktoré však krajský súd v danom konaní nezistil.
36. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).