Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Pc/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: S. D., K.. XX.XX.XXXX, I. O. XXX XX P. I. XXX, Š. R. W., právne zastúpený Mgr. Branislavom Samcom, advokátom so sídlom Sad SNP 8, 010 01 Žilina, IČO: 42 217 679, proti odporkyni: Q. D., K.. XX.XX.XXXX, I. O. P. XXXX/XX, XXX XX, Š. R. W., o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Zrušuje s účinnosťou od 01.07.2016 povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu odporkyne, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/230/2011-275 zo dňa 09.09.2013.

Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 06.09.2016 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 08.09.2016 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd s účinnosťou od 01.07.2016 povinnosť navrhovateľa prispievať na výživu odporkyne, ktorá bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/230/2011-275 zo dňa 09.09.2013. 2. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že spoločne rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/230/2011-275 zo dňa 09.09.2013 bol zaviazaný prispievať na výživu odporkyne (vtedy ešte maloletej) mesačne sumou 100,- eur. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.07.2015. Ďalej navrhovateľ uviedol, že u odporkyne došlo k podstatnej zmene pomerov, keď dňa 24.06.2016 ukončila prípravu na budúce povolanie na Strednej škole spoločného stravovania v Žiline, v odbore čašník. Dňa 13.08.2015 sa jej narodil syn I.. Momentálne žije s priateľom a synom na sídlisku Z. v Ž.. Nie sú mu tak známe žiadne skutočnosti, pre ktoré by odporkyňa nebola schopná sama sa živiť. Napriek tomu si plnil vyživovaciu povinnosť až do júla 2016, keď jej poslal posledné výživné v sume 125,- eur. Napokon navrhovateľ uviedol, že sa s odporkyňou dohodli na zrušení vyživovacej povinnosti k dátumu 01.07.2016. 3. Odporkyňa sa k doručenému návrhu písomne vyjadrila podaním zo dňa 16.01.2017, v ktorom súhlasila so zrušením vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 01.07.2016.. 4. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 24.01.2017 v neprítomnosti oboch účastníkov a za prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa. Účastníci svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili (podaniami zo dňa 16.01.2017), pričom obaja súhlasili s pojednávaním a rozhodnutím súdu aj v ich neprítomnosti. 5. Navrhovateľ pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na návrhu. 6. Súd tak vychádzal z hľadiska skutočného stavu vo veci z listinných dôkazov produkovaných navrhovateľom, pričom ďalej vychádzal zo skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, keďže o ich pravdivosti nemal dôvodné a závažné pochybnosti a neboli v rozpore s vykonanými dôkazmi (§ 37 .

7. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 30P/230/2011-275 zo dňa 09.09.2013, ktorý podľa doložky na ňom vyznačenom nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2015, zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu (v tom čase maloletej) odporkyne výživným vo výške 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám jej matky. 8. Z uvedeného rozsudku súčasne vyplynulo, že navrhovateľ je otcom odporkyne, pričom matkou odporkyne je R. D., nar. XX.XX.XXXX. 9. Odporkyňa podľa nesporného skutkového tvrdenia navrhovateľa ukončila dňa 24.06.2016 prípravu na budúce povolanie na Strednej škole spoločného stravovania v Žiline, v odbore čašník. 10. Podľa ust. čl. 35 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. , každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. 11. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z .z. o rodine (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 12. Podľa ust. § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 13. Podľa ust. § 78 ods. 2 ZoR, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. 14. Podľa ust. § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 15. Navrhovateľ sa tak podaným návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 08.09.2016 domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR voči odporkyni ku dňu 01.07.2016. 16. Trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR limitované do času, kedy je dieťa schopné sa samo živiť. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť treba podľa súdu definovať tak, že touto je pri zohľadnení realizácie práva podľa ust. čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, t. j. po absolvovaní prípravy na budúce povolanie, nadobudnutie schopnosti dieťaťa vlastnou prácou si zabezpečovať prostriedky na krytie jeho životných potrieb. Časový okamih nadobudnutia schopnosti živiť sa dieťaťom nie je možné spájať s dosiahnutím určitého veku, napr. plnoletosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 5Cz 19/67 zo dňa 06.05.1967, publikované pod R 100/67), ani s vekovou hranicou 25 rokov, do kedy môže byť dieťa posudzované ako nezaopatrené dieťa podľa ust. § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, resp. do ktorého veku môže byť dieťa spoločne posudzované s rodičmi pre posúdenie nároku na dávku v hmotnej núdzi podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (inak by dieťa, ktoré riadne pokračuje v príprave na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole po nadobudnutí veku 25 rokov života nemalo už právo na výživu od rodičov, čo výkladovo nemožno pripustiť). Aj keď teda dosiahne dieťa plnoletosť (či iný vyšší vek), avšak sa ďalej pripravuje na budúce povolanie štúdiom, príp. ďalším štúdiom, nie je zásadne ešte schopné samo sa živiť. Pokiaľ dieťa úspešne ukončí svoju prípravu na budúce povolanie a nepokračuje v tejto ďalším štúdiom, resp. ani nekoná za účelom získania samotnej možnosti absolvovať ďalšie takéto štúdium (napr. po neúspešnom absolvovaní prijímacích skúšok na vysokú školu po ukončení strednej školy, navštevuje kurz potrebnej prípravy na prijímacie skúšky na vysokú školu, aby tak mohlo prijímacie skúšky úspešne absolvovať budúci rok), je možné zásadne vychádzať z toho, že týmto získalo aj potenciál (schopnosť) samo sa živiť. Pokiaľ tak ZoR v ust. § 62 ods. 1 hovorí o „schopnosti“ dieťaťa živiť sa samé (a nie o schopnosti a súčasne aj možnosti, ako tieto pojmy kumulatívne používa ZoR v iných ustanoveniach), je možné aj v prípade, že sa dieťaťu nepodarí následne hneď po ukončení štúdia (prípravy na budúce povolanie) zamestnať (či už zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov), vychádzať z toho, že schopnosť samo sa živiť nadobudlo a vyživovacia povinnosť rodiča k nemu zanikla. Podľa názoru súdu na uvedenom závere nemôže nič meniť ani konkrétne nastavenie systému sociálnych dávok, keďže toto nastavenie schopnosť dieťaťa samo sa živiť, ako bola táto vyššie definovaná, nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť. 17. Zo zisteného skutočného stavu nesporne vyplynulo, že odporkyňa ukončila svoje štúdium (prípravu na povolanie) na Strednej odbornej škole spoločného stravovania dňa 24.06.2016. Súd mal tak za to, že odporkyňa nadobudla schopnosť sama sa živiť v zmysle ust. § 62 ods. 1 ZoR dňa 24.06.2016, pričom vyživovacia povinnosť jej rodičov zanikla najneskoršie dňom nasledujúcim, t. j. dňa 25.06.2016. Súd tak návrhu navrhovateľa vyhovel a s účinnosťou od 01.07.2016 zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni, ako bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 30P/230/2011-275 zo dňa 09.09.2013.

18. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa ust. § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 58 v spojení s ust. § 52 tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o odvolaní sa navrhovateľ vzdal práva na podanie odvolania, právo podať odvolanie proti tomuto rozsudku má len odporkyňa.