Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/98/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloleté deti K. K., nar. 9. 4. XXXX, D. K., nar. XX. 9. XXXX a D. K., nar. 4. 1. XXXX, trvalé bydlisko J. - J. č. 8, občanov Slovenskej republiky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, deti matky C.. C. K., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko J. - J. č. 8, občianky D. republiky, právne zastúpenou JUDr. Františkom Michalcom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici a otca I. K., nar. 1. 7. XXXX, trvalé bydlisko E. J. č. XXX, občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a návrhoch otca na zníženie výživného na maloleté deti, na Okresnom súde Žilina dňa 25. 1. 2017, takto

rozhodol:

I. Súd z v y š u j e výživné otca I. K., nar. 1. 7. XXXX pre:

maloletú K. K., nar. 9. 4. XXXX, zo sumy 50 EUR, od 1. 11. 2011 na sumu 65 EUR a od 1. 9. 2013 na sumu 85 EUR,

maloletého D. K., nar. XX. 9. XXXX, zo sumy 50 EUR, od 1. 11. 2011 na sumu 65 EUR a od 1. 9. 2014 na sumu 85 EUR,

maloletého D. K., nar. 4. 1. XXXX, zo sumy 50 EUR, od 1. 9. 2012 na sumu 65 EUR a od 1. 9. 2015 na sumu 85 EUR

mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí.

II. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletú K. K. za obdobie 1. 11. 2011 do 31. 1. 2017 vo výške 1 765 EUR súd je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 70 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

III. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletého D. K. za obdobie 1. 11. 2011 do 31. 1. 2017 vo výške 1 525 EUR je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 60 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

IV. N e d o p l a t o k na výživnom pre maloletého D. K. za obdobie 1. 9. 2012 do 31. 1. 2017 vo výške 1 135 EUR súd je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 40 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok.

V. Súd návrhy otca I. K. zo dňa XX. 7. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 23. 7. 2012, na zníženie výživného pre maloleté deti K. K., D. K. a D. K. zo sumy 150 EUR na sumu 60

EUR od 1. 8. 2012, a návrh otca na zníženie výživného pre maloleté deti zo dňa 24. 2. 2016, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 24. 2. 2016 na pojednávaní, na zníženie výživného na sumu 27,13 EUR mesačne pre každé maloleté dieťa,

z a m i e t a.

VI. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 20. 6. 2011, č. k. 30 P 323/2010-79 v časti určeného výživného na maloleté deti Dianu K., D. K. a D. K..

VII. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletých detí sa návrhom zo dňa 20. 10. 2011, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 27. 10. 2011 domáhala, aby súd zvýšil výživné pre maloleté deti zo sumy 50 Eur na sumu 70 EUR mesačne pre každé dieťa, od 1. 9. 2011.

2. Návrh odôvodnila tým, že maloletá Diana a D. nastúpili od 1. 9. 2011 do škôlky, čím sa zvýšili výdavky o poplatky v škôlke, oblečenie, cestovné a stravu. Poukázala na to, že poberá rodičovský príspevok a prídavky na 3 maloleté deti v celkovej výške 256 Eur a 150 EUR výživné pre tri maloleté deti. Je odkázaná na podporu od svojich rodičov. Rovnaký návrh podala dňa 15. 8. 2013.

3. Návrhom zo dňa 15. 12. 2014 matka navrhla zvýšiť výživné pre maloletú K. na sumu 120 Eur, pre maloletého D. na sumu 120 EUR a pre maloletého D. na sumu 90 EUR.

4. Otec maloletého dieťa v písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 23. 12. 2011 uviedol, že nezdieľa rozhodnutie navrhovateľky na zvýšenie výživného. Má nepriaznivú finančnú situácii, s priateľkou si zakladá rodinu, kde musí tiež myslieť na financie.

5. Podaním zo dňa 19. 7. 2012, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 23. 7. 2012, sa otec domáhal zníženia výživného pre maloleté deti zo sumy 150 EUR na sumu 60 EUR (pre všetky tri deti). Podanie bolo podpísané manželkou otca maloletých detí. Poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili u neho pomery. Stará sa 24 hodín o svojich rodičov. Aktuálne sa otec maloletých detí nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody. Návrh zopakoval podaním zo dňa 19. 7. 2012, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 25. 9. 2012.

6. Matka v písomnom vyjadrení zo dňa 8. 10. 2012, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 11. 10. 2012, k návrhu otca na zníženie výživného, navrhla tento návrh v celom rozsahu zamietnuť.

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 24. 2. 2016 otec uviedol, že jeho príjem vo výkone trestu odňatia slobody bol 358,82 EUR, na výživné bola zrazená suma 103,95 EUR. V súčasnosti je bez príjmu, je nemajetný a navrhol určiť výživné 27,13 EUR na každé dieťa.

8. Rozsudkom Okresného súdu Žilina z dňa 24. 2. 2016, sp. zn. 9P 98/2011 súd prvej inštancie zvýšil výživné pre maloletú Dianu K., nar. 9. 4. XXXX, zo sumy 50 EUR, od 1. 11. 2011 na sumu 65 EUR a od 1. 9. 2013 na sumu 85 EUR, maloletého D. K., nar. XX. 9. XXXX, zo sumy 50 EUR, od 1. 11. 2011 na sumu 65 EUR a od 1. 9. 2014 na sumu 85 EUR a maloletého D. K., nar. 4. 1. XXXX, zo sumy 50 EUR, od 1. 9. 2012 na sumu 65 EUR a od 1. 9. 2015 na sumu 85 EUR mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí.

Nedoplatok na výživnom pre maloletú Dianu K. za obdobie 1. 11. 2011 do 29. 2. 2016 vo výške 1 380 EUR súd uložil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. Nedoplatok na výživnom pre maloletého Sebastiána K. za obdobie 1. 11. 2011 do 29. 2. 2016 vo výške 1 140 EUR súd uložil otcovi splácať v mesačných splátkach po 45 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. Nedoplatok na

výživnom pre maloletého D. K. za obdobie 1. 9. 2012 do 29. 2. 2016 vo výške 750 EUR súd uložil otcovi splácať v mesačných splátkach po 25 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. Súd súčasne návrhy otca I. K. zo dňa 19. 7. 2012, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 23. 7. 2012, na zníženie výživného pre maloleté deti K. K., D. K. a D. K. zo sumy 150 EUR na sumu 60 EUR od 1. 8. 2012, a návrh otca na zníženie výživného pre maloleté deti zo dňa 24. 2. 2016, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 24. 2. 2016 na pojednávaní, na zníženie výživného na sumu 27,13 EUR mesačne pre každé maloleté dieťa, zamietol.

9. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 26. 8. 2016, sp. zn. 8CoP/2016 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v podstate z nasledovných dôvodov:

nie je zrejmé, ako dospel súd prvej inštancie k potencionálnemu príjmu otca v výške 600 EUR,

prvostupňový súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že otec bol počas výkonu práce v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ilave vyradený z práce zo zdravotných dôvodov a nevysporiadal sa s tvrdením otca, že má „dlhodobé problémy s pľúcami“,

nie je zrejmé, či súd prihliadal, že otcovi detí pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť,

nie je zrejmé, akým spôsobom, na základe akých skutočností dospel súd ku konkrétnej výške zvýšeného výživného,

rozhodnutie je nepreskúmateľné, je nedostatočne zistený skutkový stav veci,

a celým týmto postupom odňal účastníkom konať pred súdom.

Uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie za účelom zistenia skutočného alebo potencionálneho príjmu, vykonať dôkazy na posúdenie jeho zdravotného stavu, prečo bol vylúčený počas výkonu trestu z pracovného zaradenia.

10. Súd doplnil dokazovanie vo vytýkanom rozsahu, dostupnými dôkazmi.

11. Súd prvej inštancie však považuje za potrebné uviesť (čím rozhodne nepolemizuje s odvolacím súdom), že konaním a rozhodnutím súdu (ktoré bolo zrušené), podľa jeho názoru, neodňal účastníkom konania právo konať pred súdom. Konštatuje to preto, lebo podľa jeho názoru to nezodpovedá stavu veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa podľa názoru súdu prvej inštancie rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok (v súčasnosti účinný Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok) za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred súdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené podmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho, aby bola dodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 18/2013). Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 uviedol, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“ Odňatím možnosti konať pred súdom … sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napríklad právo zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, podávať návrhy a opravné prostriedky (unesenie NS SR Cdo 81/2014). Pre úplnosť treba dodať, že sa vyskytujú aj opačné názory v praxi, avšak záver nie je jednoznačne prijatý. Rozsahom a obsahom odôvodnenia predchádzajúceho rozhodnutia, súd prvej inštancie rozhodne neodňal účastníkom konania konať pred

súdom. Práve naopak, konal v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, pričom žiadne procesné právo nebolo porušené.

Súd považuje za potrebné touto problematikou v rozhodnutí zaoberať, pretože (okrem dehonestácie poctivej práce súdu) môžu v laickej verejnosti (rozhodnutia súdov sa publikujú), takéto kategorické konštatácie vyvolávať vo verejnosti pochybnosti, či súd vôbec umožnil rodičov sa k veci vyjadriť a nerozhodol napríklad bez nariadenia pojednávania.

12. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 24. 2. 2016 navrhol zvýšiť výživné pre každé dieťa z 50 EUR na sumu 80 EUR od 1. 11. 2011. Na strane všetkých troch mal. detí došlo k zmene pomerov tak, že deti podrástli a zvýšili sa výdavky spojené s ich výchovou a výživou. K jednotlivým skutočnostiam sa vyjadrí matka. Majú k dispozícii aj potvrdenky, ktorými matka preukazuje zvýšené výdavky na mal. deti. Starý otec maloletých detí zabezpečil vodu v dome, kde bývajú. Rodičia zabezpečili matke rekonštrukciu tohto rodinného domu. Asi tri roky sa vykonáva rekonštrukcia tohto domu. Opravy domu robí otec matky a jej starý otec. Otec matky zabezpečuje vykurovanie celého domu tuhým palivom z urbárskych lesov. Bez tejto pomoci by matka vôbec nezabezpečila výživu maloletých detí. Matka pri autonehode rozbila celé auto. Auto muselo byť zošrotované a kúpené nové auto. To auto kúpili matke a deťom jej rodičia. Toto auto potrebuje matka a deti, aby sa mohli dostať z domu do Bytče a iných miest.

13. Navrhovateľka - matka vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 24. 2. 2016 uviedla, že návrh na zvýšenie výživného pre maloletých detí podala 27. 10. 2011, pretože došlo k nasledovným zmenám pomerov od júna 2011:

V septembri 2011 nastúpila do škôlky mal. Diana aj s mal. D.. Musela zaplatiť v škôlke ZRPŠ na rok 40 € na každé dieťa. Poplatok v škôlke bol 10 € na každé maloleté dieťa. Stravné pre maloletú K. a D. platila mesačne zhruba 20 €. Deti vozila do škôlky z BR. do J. a naspäť. Mesačne to stálo na obidve deti 80 €. Maloletý D. vtedy ešte do škôlky nechodil. O toho sa starala doma.

V roku 2011 bola na rodičovskej dovolenke až do januára 2012. V období od podania návrhu do januára 2012 poberala rodičovský príspevok vo výške 67 € na všetky tri deti a prídavky na tri mal. deti. Vtedy iný príjem nemala. Od 5. 1. 2012 sa zaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie. Pred nástupom na materskú dovolenku a následne na rodičovskú dovolenku nepracovala.

Na úrade práce bola evidovaná asi do 31. 6. 2012 a od 1. 7. 2012 sa zamestnala ako predavačka v Carrefour. Tam pracovala dva mesiace s čistým mesačným príjmom 290 €. Počas tých dvoch mesiacoch si ešte brigádnicky privyrábala v Tescu, takto si mesačne brigádnický privyrobila asi 60 - 70 €. Práca v Carrefour jej nevyhovovala, pretože tam bola taká pracovná doba, ktorá jej neumožňovala starať sa o maloleté deti. V septembri nastúpila ako predavačka do Tesca, tam pracuje až doteraz.

V roku 2012 bol jej príjem v Tescu od 340 - 530 €. V roku 2013 mala rovnaký plat, rovnako aj v roku 2014. Takýto príjem mala do marca 2015. Od apríla 2015 až doteraz sa jej príjem pohybuje okolo 380 €. K poklesu zárobku došlo preto, lebo si podala žiadosť o zníženie pracovného úväzku na úväzok 27,5 hod. týždenne, aby sa mohla venovať deťom. Od januára 2015 nastúpila aj ako finančná sprostredkovateľka v Metlife, kde je platená v províziách. Tento mesiac podala v Metlife výpoveď, pretože chcela nastúpiť do inej spoločnosti. Mesačne si takto zarobila v Metlife priemerne 100 € mesačne. V rozhodnom období od 1. 11. 2011 až doteraz som iný príjem nemala.

V septembri 2014 mala autonehodu, bola som dočasne práceneschopná až do 20. 2. 2016, poberala nemocenské vo výške 300 € mesačne. Je poistená v Metlife aj pre prípad úrazu, bude jej vyplatené aj poistné plnenie z dôvodu tohto úrazu, ale ešte jej vyplatené nebolo.

Od júna 2011 k ďalším iným zmenám na jej strane už nedošlo.

K zmenám od júna 2011 u maloletých detí, matka uviedla nasledovné skutočnosti:

Maloletá K.:

Maloletá K. nastúpila od 1. 9. 2011 do škôlky, zvýšili sa jej výdavky na stravu o 20 € (poplatok v škôlke). Ďalej platila mesačne poplatok v škôlke 10 € a 40 € ročne platila ZRPŠ v škôlke. Cestovala s K. do škôlky z J. do J. a naspäť. Cestovné do škôlky s maloletou Dianou a maloletým D. bolo asi 80 € mesačne.

Maloletá K. chodila do škôlky do J. do 31. 8. 2013. Od 1. 9. 2013 nastúpila do I. triedy základnej školy a 1. 9. 2015 nastúpila do tretej triedy základnej školy. Pokiaľ chodila maloletá Diana do škôlky, tak zmeny oproti predchádzajúcemu rozsudku o výživnom sa týkali len poplatku v škole, zvýšenie výdavkov na stravu a výdavky na cestovné.

Ďalej sa jej zvýšili výdavky na oblečenie oproti júnu 2011, pokiaľ chodila dcéra do škôlky o 20 - 30 €. Nástupom Diany do základnej školy až doteraz sú výdavky v podstate rovnaké a sú nasledovné:

Výdavky na stravu sa zvýšili o 20 - 30 € oproti júnu 2011. Výdavky na oblečenie zostali rovnaké, pribudla družina, kde platí 5 € mesačne, rôzne poplatky v škole priemerne mesačne 10 €, zostalo cestovné mesačne asi 20 - 25 € mesačne. Mal. K. je zdravá.

Od septembra 2015 maloletá K. navštevuje divadelný krúžok, kde polročne matka platí 13,5 €. Iné záujmy nemá. Iné zmeny na strane K. od 20. 6. 2011 nenastali.

Maloletý D.:

Rovnako ako u K. aj on začal od 2. 9. 2011 navštevovať škôlku do 31. 8. 2014. Výdavky za obdobie, keď chodil D. do škôlky, vzrástli rovnako ako u Diany oproti júnu 2011.

Sebastián nastúpil do základnej školy od 1. 9. 2014 a 1. 9. 2015 nastúpil do druhého ročníka základnej školy. Od nástupu do základnej školy až doteraz sú v podstate výdavky rovnaké a zvýšili sa oproti obdobiu, keď chodil do škôlky o poplatok v družine 5 € mesačne, školské poplatky 10 € mesačne. Výdavky na stravu vzrástli oproti obdobiu, keď chodil do škôlky, asi o 20 €. Od roku 2013 D. navštevuje alergiologickú ambulanciu. Za lieky platí 30 € ročne. D. nemá žiadne záujmy, s ktorými by boli spojené výdavky. Iné zmeny na strane D. od 20. 6. 2011 nenastali.

Maloletý D.:

O maloletého D. sa v júni 2011 starala doma, bola na rodičovskej dovolenke. Samuel nastúpil do škôlky v septembri 2012. Do škôlky chodil do júna 2015. V septembri 2015 nastúpil do prvej triedy základnej školy. Od novembra 2015 nastúpil do špeciálnej školy v Bytči do prípravného ročníka.

U D. došlo k zmenám vtedy, keď nastúpil do škôlky od 1. 9. 2012. Tam musela platiť poplatok v škôlke 10 €, ZRPŠ 40 € na rok, strava sa u D. zvýšila od 1. 9. 2012 asi o 20 €.

K ďalšiemu nárastu výdavkov došlo od 1. 9. 2015, kedy nastúpil do školy. Musela začať platiť poplatok družine 5 € mesačne, výdavky v škole 10 € mesačne priemerne, cestovné u každého dieťaťa asi 22 € mesačne a strava sa zvýšila, keď začal chodiť do školy asi o 20 €. Takéto výdavky zostali aj keď chodí do špeciálnej školy až doteraz. Družina je v špeciálnej škole iba 2 € od novembra 2015. D. je inak zdravý. V roku 2015 chodil do tanečného krúžku 4 mesiace, za čo zaplatila 13,5 € za všetky štyri mesiace. V súčasnosti nemá žiadnu záujmovú aktivitu, s ktorými by boli spojené výdavky. Iné zmeny na strane D. od 20. 6. 2011 nenastali.

Keď deti chodili do škôlky, musela platiť sponzorské 3 - 5 € mesačne.

S maloletými deťmi býva v rodinnom dome, tak, ako bývala aj v júni 2011. Nikto iný s nimi nebýva. Výdavky na bývanie sa v podstate nezmenili od júna 2011, ale zvýšil sa komunálny odpad o 2 € na štvrťrok na každého. Takto došlo k zvýšeniu poplatku za komunálny odpad od januára 2013.

Otec v súčasnosti neplatí žiadne výživné. Poberá náhradné výživné od augusta 2011 vo výške 50 € na každé dieťa. Otec sa s deťmi nestretáva. Nič im nekupuje. Keď bol otec detí vo výkone trestu, niekedy jej prišli asi 4 €, ale to musela vrátiť úradu práce. Od nástupu do výkonu trestu odňatia slobody otec zaplatil na výživnom 103,95 € na všetky tri deti.

Asi v roku 2012 jej poslala tretia žena otca detí sumu 1.734 €. To bolo dlžné výživné za obdobie, pre ktoré bol otec stíhaný. Bola to iba časť dlžného výživného. Nešlo o výživné za rozhodné obdobie, odkedy navrhujeme zvýšiť výživné.

Podporujú ju jej rodičia, aj finančne - mesačne asi 100 €, kupujú veci deťom, ktoré potrebujú. Je veľakrát odkázaná na pomoc svojich rodičov.

Na pojednávaní konanom dňa 23. 1. 2017 matka vo výpovedi uviedla, že od februára 2016 - od posledného pojednávania, došlo k nasledovným zmenám:

Mal. K. v 9/2016 nastúpila do 4 ročníka ZŠ. Od 9/2016 začala navštevovať krúžok výtvarnej výchovy, za ktorý platím mesačne 3,48 EUR, platí sa polročne, predkladám o tom doklad.

Výdavky na K. sú v podstate rovnaké, ako vo februári 2016, k iným zmenám u nej nedošlo.

Maloletý D. v septembri 2016 nastúpil do 3. ročníka základnej. Do krúžku nechodí. Od septembra 2016 má chronický zápal nosných dutín, zvýšili sa výdavky na lieky, pred septembrom 2016 mal výdavky na lieky 5 - 7 EUR mesačne, od septembra 2016 aj 20 EUR. Užíva antibiotiká a popri nich musí užívať probiotiká, za ktoré vynaloží 10 - 12 EUR mesačne. Do 20 EUR 10 - 8 EUR sú doplatky na antibiotiká a lieky na predpis. K iným zmenám u dieťaťa nedošlo.

Mal. D. v septembri 2016 nastúpil znova do 1. ročníka základnej školy (v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu nasledovných výdavkov: cestovné do školy je 20 EUR mesačne, výdavky v škole 10 EUR mesačne, družina 5 EUR mesačne, výdavky na stravu sa nezvýšili. Krúžok nenavštevuje. Od februára 2016 k zvýšeniu výdavkov nedošlo.

Dňa 20.2.2016 nastúpila do práce, predtým bola dočasne práceneschopná. Priemerný čistým príjem má od februára 2016 asi 400 EUR. Zamestnávateľa nezmenila stále pracuje v Tescu ako predavačka.

Otec neplatí žiadne výživné, a to od podania návrhu vo veci. S deťmi sa nestretáva, ani im nič nekupuje.

Stále poberá náhradné výživné pre Dianu vo výške 50 EUR, Sebastiána 50 EUR a Samuela 50 EUR.

Matka presne nevedela kvantifikovať, ako sa zmenili výdavky od júna 2011 pre maloleté deti. Je samozrejmé, že sa zvýšili výdavky na stravu, čo je prirodzené, na ošatenie. Na minulom pojednávaní tieto veci rozobrala dopodrobna.

14. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní konanom dňa 24. 2. 2016 uviedla, že otec bol od 12. 7. 2012 do 12. 1. 2016 vo výkone trestu, naposledy v Ústave na výkon trestu v Ilave. V období od 7. 2. 2014 do 5. 8. 2014 bol zaradený do práce na ručné šitie obuvi. Za toto obdobie zarobil celkom 358,82 €. Z uvedeného príjmu na výživné na maloletých detí uhradil výživné v sume 103,95 €.

Pred nástupom do výkonu trestu otec pracoval na dohody o vykonaní práce a to v spoločnosti Peter I., kde od januára až do marca 2011 zarobil celkom 130,76 €. V spoločnosti HRC Slovakia, s.r.o. od 28. 3. 2011 do 30. 4. 2011 mal zárobok v sume 26,09 €. V súčasnej dobe otec nemá žiadne zamestnanie. Z výkonu trestu bol prepustený 12. 1. 2016, nasledujúci deň 13. 1. 2016 sa bol zaevidovať ako uchádzač o zamestnanie.

V súčasnej dobe si hľadá prácu. V mesiaci január 2016 mu bol vyplatený jednorazový resocializačný príspevok v sume 47 €. V súčasnej dobe je bez akékoľvek príjmu. Náklady na stravu, bývanie a ošatenie mu pomáha hradiť jeho matka.

Pokiaľ bol otec vo výkone trestu, tak jeho matka (stará matka maloletých detí) mala záujem so svojimi vnúčatami stretávať a snažila deti aj podporovať rôznymi darmi.

Vzhľadom na krátkosť času, ako sa otec nachádza na slobode, otec nemôže prispievať na výživu maloletých detí v sume 50 € mesačne na každé dieťa, preto z uvedených dôvodov navrhla, aby súd do času, kým si nenájde riadne zamestnanie, znížil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 27,13 € na každé z maloletých detí, čo predstavuje 30 % životného minima na nezaopatrené dieťa.

Navrhla, aby teda súd rozsudkom výživné na maloleté deti znížil, tým zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/323/2010 zo dňa 20. 6. 2011, a aby navrhovateľku zaviazal na úhradu trov právneho zastúpenia s odkazom na zákon o poskytovaní právnej pomoci osobe v materiálnej núdzi. Zároveň súdu predložila písomné vyjadrenie otca.

15. Otec maloletých detí vo výpovedi pojednávaní konanom dňa 24. 2. 2016 uviedol, že v júni 2011 bol jeho príjem zhruba 400 €, ktorý si zabezpečoval brigádnickou činnosťou. Pracovný pomer uzavretý nemal. Brigádoval v stavebných prácach, upratovacích prácach. Plus - mínus 400 € mal mesačne až do nástupu výkonu trestu odňatia slobody, teda do 12. 7. 2012. Do výkonu trestu odňatia slobody nastúpil na základe rozsudku Okresného súdu Žilina 9T 33/2011 a to pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, ktorý sa týkal maloletých detí. Týmto rozsudkom mu bol uložený trest 20 mesiacov. Ďalej mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, pretože riadil motorové vozidlo bez vodičského oprávnenia a 12 mesiacov mu bol uložený trest ešte za predchádzajúce obdobie, keď si neplnil vyživovaciu povinnosť. Celkovo vykonal trest odňatia slobody vo výmere 3,5 roka. Za toto obdobie bolo zaslané matke z jeho odmeny počas výkonu trestu odňatia slobody 103,93 €.

Presne si nepamätal, ako bol zaradený vo výkone trestu odňatia slobody do práce a už si to ani nechce pamätať.

Od 13. 1. 2016 sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie. V januári 2016 dostal resocializačný príspevok 47 €. Odvtedy nemá žiaden príjem. Nebola mu ponúknutá žiadna práca.

Dlhodobo má problémy s pľúcami. Zatiaľ to neriešil, zmenenú pracovnú schopnosť nemá, o invalidný dôchodok zatiaľ nepožiadal. Užíva iba liek na astmu od 14 rokov, tam dopláca asi 1 € mesačne. Iné lieky neužíva.

V januári 2012 uzavrel manželstvo s terajšou manželkou. Z tohto manželstva pochádza jedno dieťa, ktoré má 4 roky. S manželkou sa nestýka. Manželka od neho nežiada žiadne výživné, takže výživné neplatí.

Z jeho prvého manželstva pochádza syn René. Ten bude mať 15 rokov. Pre neho súdom určené výživné nie je. Navštevuje ho, ale výživné neplatí.

Má len základné vzdelanie. Väčšinou vždy robil iba na čierno a to stavebné a upratovacie práce. V tejto oblasti pracoval 5 - 6 rokov. Je nemajetný.

K iným zmenám od 20. 6. 2011 na jeho strane nedošlo.

Navrhol znížiť výživné z toho dôvodu, že bývalého väzňa s 11-timi záznamami v registri trestov nikde nechcú. Doklady o tom, že sa uchádzal o zamestnanie nemá.

Na pojednávaní konanom dňa 23. 1. 2017 vo výpovedi uviedol, že od februára 2016 sa nezamestnal a nie je už ani evidovaný ani na úrade práce. Bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie do júna alebo júla 2016. Vyradili ho, pretože nemal peniaze, aby šiel na úrad práce. Zo strana úradu práce mu nebolo nič ponúknuté a hľadal si robotu v Čechách, ale si ju nenašiel. Dôkazy o tom nemá. Nepoberá ani sociálne dávky, ani o ne nepožiadal.

Po pol roku sa môže znova zaevidovať na úrade práce, čo aj urobí. Od februára 2016 nemal žiadny príjem. Býva v dome, ktorý nie je jeho, nepatrí rodičom, patrí niekomu inému. Za bývanie neplatí. Žije

z toho, čo mu dali rodičia, má staré veci, ktoré používa. Nemá žiadne iné potreby. Zdravotný stav mu nedovoľuje pracovať. Zmenenú pracovnú schopnosť nemá, ide si to vybavovať. Invalidný dôchodok zatiaľ nemá. Nepamätá si, kedy naposledy pracoval, ani kde.

K svojmu zdravotnému stavu uviedol nasledovné skutočnosti: má dlhodobé problémy s pľúcami, má astmu, užíva lieky Eufylin a iné, za ktoré dopláca 3 - 4 EUR mesačne. Má problémy so srdcom, zatiaľ sa na to nelieči, prekonal choroby, ktoré sú uvedené v jeho zdravotnom zázname. Doklady zo zdravotnej dokumentácie nemám.

Odmietol odpovedať na otázky, aké má nadanie a vlohy. Vie robiť manuálneho pracovníka, to je všetko čo bol ochotný uviesť. Pracoval v minulosti s koňmi v Rakúsku, tam pracoval pár mesiacov, v čistom zarobil asi 1000 EUR. To bolo v roku 2004, presne si to nepamätal. Iná vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Na deti výživné neplatí. Na otázku, ako si predstavuje plnenie vyživovacej povinnosti, odmietol odpovedať.

Počas výkonu trestu odňatia slobody som bol vyradený z práce zo zdravotných dôvodov kvôli astme. Viac sa k veci nevyjadril

Na otázku, prečo nepožiadal o invalidný dôchodok, keď má zdravotné problémy, pre ktoré bol vyradený z práce počas výkonu trestu a aj po prepustení z výkonu trestu otec odpovedal tak, že vo výkone trestu to začal riešiť pán doktor, ale nemá peniaze si to vybaviť. Niektoré doklady má v Bratislave, v Dunajskej Strede aj v Šamoríne.

K veci viac už nič neuviedol (odmietol uviesť ďalšie skutočnosti), lebo všetko čo povie, je zbytočné.

Na návrhu na zníženie výživného pre maloleté deti vo výške minimálneho výživného zotrval.

16. Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Navrhla zvýšiť výživné pre maloleté deti od 1. 11. 2011 na 80 € na každé dieťa. Na pojednávaní konanom dňa 23. 1. 2017 navrhla vo veci rozhodnúť tak, ako súd zvýšil výživné v predchádzajúcom rozsudku. Ďalej k veci uviedla, že nie je možné presne kvantifikovať zvýšenie výdavkov pre deti, čo do druhu aj výšky. Matka predsa nemôže sledovať, čo a koľko dieťa zjedlo. Dlžné výživné pre maloleté deti navrhla uhradiť v splátkach. Návrh otca na zníženie výživného navrhla zamietnuť.

17. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy preukazujúce predovšetkým príjmy a výdavky matky a otca maloletých detí, ich majetkové pomery, ich sociálny status, ako aj náklady spojené s výchovou a výživou maloletých detí.

Súd sa na pojednávaní oboznámil s obsahom spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 30 P 323/2010 a najmä s rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 20. 6. 2011, sp. zn. 30 P 323/2010.

Toto rozhodnutie je dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného a prípadnú zmenu pomerov, ktoré navrhovatelia konkretizovali v písomných návrhoch.

Z uvedeného civilného spisu a rozsudku vyplývajú nasledovné skutočnosti:

Matka v roku 2011 bývala s deťmi v rodinnom dome, ktorý bol v jej vlastníctve. Inkaso platila 30 EUR mesačne. Splácala úver 100 Eur mesačne. Bola na rodičovskej dovolenke. Starala sa o všetky tri deti doma. Od septembra 2011 mali nastúpiť maloleté Diana a maloletý D. do škôlky.

Otec v roku 2011 uviedol, že so zvýšením výživného súhlasí, avšak nemá ho z čoho platiť. Nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti, max. 40 hodín, 3 EURÁ na hodinu. Naposledy jeho príjem predstavoval 400 EUR. Býval v podnájme s priateľkou, za čo platili 382 EUR mesačne. Platil viacero pôžičiek, každú maximálne po 10 EUR. Živila ho priateľka. Výživné pre deti neplatil, ani sa s nimi nestretával. V tom čase mal otec ešte jednu

vyživovaciu povinnosť, výživné však neplatil, pretože to matka maloletého dieťaťa nežiadala. V tomto rozsudku nebol ustálený príjem otca. Otec vtedy uviedol, že pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti. Jeho príjem bol 3 EURÁ na hodinu, maximálne mohol odpracovať 40 hodín mesačne. Nebol vtedy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, živila ho priateľka. V tomto rozhodnom období pracoval u rôznych zamestnávateľov, naposledy mal príjem v tomto období 400 EUR.

Z obsahu trestného spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 9T 33/2011 vyplýva, že otec bol uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), c) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, so zaradeným na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Otec neplatil výživné pre maloleté deti od 11. 5. 2010 a vznikol mu do vyhlásenia rozsudku dlh na výživnom vo výške 1 734 EUR. Otec bol pritom uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. a), b), Tr. zák., a to trestným rozkazom Okresného súdu Žilina zo dňa 19. 5. 2010, sp. zn. 1T 72/2010.

Zo správ ÚPSVaR Žilina, pracovisko Bytča vyplývajú nasledovné skutočnosti:

matke bola poskytovaná dávka v hmotnej núdzi a príspevky od 1. 9. 2009 do 30. 6. 2010,

matke je poskytované náhradné výživné pre maloleté deti od 1. 10. 2009, v roku 2011 od januára do júna vo výške 27 EUR na každé dieťa a od júla 2011 vo výške 50 EUR na každé dieťa.

Zo správy z ÚPSVaR Prievidza vyplýva, že otcovi bol v januári 2016 vyplatený resocializačný príspevok vo výške 47 EUR a od 13. 1. 2016 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Zo správ zo Sociálne poisťovne vyplýva, že:

otec v rozhodnej dobe nepoberal dávky,

matka poberala nemocenské dávky v období od októbra 2015 do decembra 2015, v celkovej výške 847,90 EUR.

Zo správ od zamestnávateľov otca v rokoch 2010 a 2011 vyplýva, že pracoval na základe dohôd o pracovnej činnosti. U zamestnávateľa Studio Moderna, s.r.o., so sídlom v Bratislave vyplýva, že otec po odpracovaní dvoch dní prestal chodiť do práce. Vo firme Facility Service, s.r.o., so sídlom v Bratislave otec zarobil v mesiaci apríl 2011 401,09 EUR a v mesiaci máj 2011 sumu 476,88 EUR netto.

Zo sobášneho listu č. 7/2012 vyplýva, že otec maloletých detí uzavrel dňa 14. 1. 2012 manželstvo a dňa 3. 7. 2012 sa mu narodil syn K. K..

Zo správy z Ústavu na výkon väzby v Žiline vyplýva, že otec maloletých detí nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody dňa 12. 7. 2012 a predpokladaný koniec trestu je deň 12. 3. 2015. Pri nástupe do výkonu trestu nahlásil vyživovaciu povinnosť voči piatim maloletým deťom K., nar. 9. 4. 2006, D., nar. 30. 9. 2007, D., nar. 4. 1. 2009, O., nar. 20. 8. 2001 a K., nar. 3. 7. 2012.

O 17. 6. 2014 vykonával otec trest odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Ilava, bol pracovne zaradený - ručné šitie obuvi, do 5. 8. 2014, s odmenou od 138,42 EUR do 0,10 EUR netto. Mal uložené tri disciplinárne tresty. Neplnil si svoje povinnosti, zamerané na osvojenie a rešpektovanie základných spoločenských noriem a udržanie pracovných návykov. K svojej trestnej činnosti je nekritický. Dňa 12. 1. 2016 bol prepustený na slobodu.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že otec bol doposiaľ 12 - krát uznaný súdom za vinného, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza dňa 27. 8. 2013, a to pre úmyselnú trestnú činnosť.

Zo správy z Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, ODI vyplýva, že matke je vlastníčkou motorového vozidla.

Zo správ o príjme matky vyplýva, že:

v mesiacoch júl a august 2012 pracovala vo firme Retail Value Stores, a.s., so sídlom v Žiline s príjmom 391,01 a 496,03 EUR netto,

v mesiacoch jún a ž august pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti, s priemerným príjmom 62,68 EUR,

od 4. 9. 2012 má matka uzavretý pracovný pomer v TESCO STORES SR, s priemerným príjmom v roku 2013 v sume 566,96 EUR netto, v roku 2014 až do februára 2015 v sume 508,91 EUR netto,

od mája 2013 do júna 2014 bol jej priemerný zárobok 499,91 EUR netto, od augusta 2014 do decembra 2014 bol jej priemerný príjem 526,09 EUR,

od mája do decembra 2013 bol príjem matky v TESCO STORES SR bol priemerný zárobok matky 26,52 EUR,

od apríla 2016 do januára 2017 sa príjem matky pohybuje od 371,05 EUR do 547, 78 EUR.

Z výpisu z účtu matky sa súd oboznámil s jej príjmom od februára 2016.

Zo správy z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava vyplýva, že otec bol vo výkon trestu vyradený z pracovného zaradenia, zo zdravotných dôvodov. Súd vyzval otca, aby na pojednávaní predložil doklady, týkajúci sa zdravotného stavu, najmä so zameraním na jeho pracovnú spôsobilosť. Otec doklady nepredložil.

Zo správy z ÚPSVaR Žilina (č. l. 530) vyplýva, že otec sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie od 13. 1. 2016.

Súd sa oboznámil aj s dokladmi, ktoré predložila matka, ktorými preukazoval niektoré výdavky pre maloleté deti.

18. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 120 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní , obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zrušiť alebo zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery

Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 35 je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom matky, otca a kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

20. Na úvod súd konštatuje, že nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného pre maloleté dieťa v júni 2011, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. Súd preto v rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a maloletého dieťaťa, a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať.

21. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.

22. Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania).

23. Na základe vykonaného dokazovania (zameraného na skúmanie zmeny pomerov a ich porovnávanie) mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci:

Na úvod súd konštatuje, že musel doplniť zisťovanie pomerov otca, matky a maloletých detí aj spätne k júnu 2011, keďže výsluch účastníkov v konaní 30 P 232/2010 sú stručné.

24. Zmena pomerov na strane matky:

Matka bola v júni 2011 na rodičovskej dovolenke. Poberala rodičovský príspevok a prídavky na 3 maloleté deti. Iný príjem nemala, s výchovou a výživou jej pomáhali jej rodičia. Bývala s deťmi v rodinnom dome, ktorý patrí do jej vlastníctva.

Keďže otec neplatil výživné ani sčasti, od januára 2011 poberala náhradné výživné do júna vo výške 27 EUR na každé dieťa a od júla 2011 vo výške 50 EUR na každé dieťa.

Následne bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a od júla 2012 zamestnala. Jej príjem sa v rozhodnom období pohybuje od 390 EUR do 570 EUR. Matka od októbra 2015 do februára 2016 poberala nemocenské dávky od 154,60 EUR do 312,90 EUR..

Oproti júnu 2011 sa matka zamestnala, má pravidelný príjem.

K iným zásadným zmenám u nej nedošlo.

25. Zmena pomerov na strane maloletých detí:

Od júna 2011 do novembra 2011 síce uplynuli len 4 mesiace, avšak v tejto dobe nastali u maloletej Diany a maloletého D. podstatná zmena pomerov v tom, že nastúpili do škôlky a neskôr do školy. Boli dôvodom na zmenu výšky výživného. U maloletého Samuela nastala táto zmena až 1. 9. 2012, keď nastúpil do škôlky.

V júni 2011 boli deti v celodennej starostlivosti matky.

Maloletá K. nastúpila od 1. 9. 2011 do škôlky, zvýšili sa jej výdavky na stravu, oblečenie, cestovné, poplatky na škôlku. Súd zobral do úvahy nasledovné zvýšenie výdavkov, oproti júnu 2011: výdavky na

stravu v škôlke sa zvýšili o 20 EUR mesačne, pribudol poplatok v škôlke 10 EUR mesačne, cestovné do škôlky 20 EUR, t. j. o 50 EUR. Nástup do škôlky považuje súd za zásadnú zmenu pomerov, na ktorú treba reagovať úpravou (zvýšením) vyživovacej povinnosti.

Od 1. 9. 2013 nastúpila do I. triedy základnej školy a 1. 9. 2015 nastúpila do tretej triedy základnej školy. Od septembra 2015 maloletá Diana navštevuje divadelný krúžok, kde matka polročne platí 13,50 EUR. Nástupom do školy pribudli výdavky za družinu 5 EUR mesačne, poplatky v škole 10 EUR mesačne, výdavky na stravu o 20 EUR mesačne - oproti výdavkom počas návštevy škôlky, sa výdavky nástupom do školy zvýšili o ďalších 35 EUR, od septembra 2015 o poplatok za divadelný krúžok. Nástup do školy je ďalšia podstatná zmena pomerov, na ktorú treba reagovať úpravou (zvýšením) vyživovacej povinnosti.

Maloletý D. začal od 2. 9. 2011 navštevovať škôlku do 31. 8. 2014. Súd zobral do úvahy nasledovné zvýšenie výdavkov, oproti júnu 2011: výdavky na stravu v škôlke sa zvýšili o 20 EUR mesačne, pribudol poplatok v škôlke 10 EUR mesačne, cestovné do škôlky 20, t. j. o 50 EUR. Nástup do škôlky považuje súd za zásadnú zmenu pomerov, na ktorú treba reagovať úpravou (zvýšením) vyživovacej povinnosti.

Do základnej školy od 1. 9. 2014 a 1. 9. 2015 nastúpil do druhého ročníka základnej školy. Nástup do školy je ďalšia podstatná zmena pomerov, na ktorú treba reagovať úpravou (zvýšením) vyživovacej povinnosti.

Nástupom do školy pribudli výdavky za družinu 5 EUR mesačne, poplatky v škole 10 EUR mesačne, výdavky na stravu o 20 EUR mesačne - oproti výdavkom počas návštevy škôlky, sa výdavky nástupom do školy zvýšili o ďalších 35 EUR. Od septembra sa síce zvýšili výdavky pre maloletého Sebastiána, kvôli zhoršeniu zdravotného stavu, ale súd zatiaľ nepovažoval na túto skutočnosť reagovať ďalším zvýšením výživného. Ak by išlo o stav dlhodobý, nie je vylúčené následné zvýšenie výživného aj z tohto dôvodu.

Maloletý D. nastúpil do škôlky v septembri 2012 do júna 2015.

Súd zobral do úvahy nasledovné zvýšenie výdavkov, oproti júnu 2011: výdavky na stravu v škôlke sa zvýšili o 20 EUR mesačne, poplatok v škôlke 10 EUR mesačne, cestovné do škôlky 20 EUR, t. j. o 50 EUR.

Nástup do škôlky považuje súd za zásadnú zmenu pomerov, na ktorú treba reagovať úpravou (zvýšením) vyživovacej povinnosti.

V septembri 2015 nastúpil do prvej triedy základnej školy. Od novembra 2015 nastúpil do špeciálnej školy v Bytči do prípravného ročníka. Od 1. 9. 2016 opäť nastúpil do prvého ročníka základnej školy. Nástup do školy je ďalšia podstatná zmena pomerov, na ktorú treba reagovať úpravou (zvýšením) vyživovacej povinnosti.

Nástupom do školy pribudli výdavky za družinu 5 EUR mesačne, poplatky v škole 10 EUR mesačne, výdavky na stravu o 20 EUR mesačne - oproti výdavkom počas návštevy škôlky, sa výdavky nástupom do školy zvýšili o ďalších 35 EUR.

26. Zmena pomerov na strane otca:

Otec od júna 2011opakované krátkodobo pracoval (napr. 1 mesiac). Jeho bezdôvodné nenastúpenie do práce, arogantné správanie voči klientom, preukazujú jeho vzťah k práci a následnému plneniu vyživovacej povinnosti. V júni 2011 bol jeho príjem ustálený na sumu 400 EUR.

Vo firme Facility Service, s.r.o., so sídlom v Bratislave otec zarobil v mesiaci apríl 2011 401,09 EUR a v mesiaci máj 2011 sumu 476,88 EUR netto.

Otec bol vo výkone trestu odňatia slobody od 12. 7. 2012 do 12. 1. 2016, a to pre úmyselnú trestnú činnosť, bol aj zaradený do práce.

Od januára 2016 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, príjem nemá. Z výpovede otca vyplýva, že v súčasnosti nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, bol vyradený pre nespoluprácu. Podľa jeho vyjadrenia nemá žiaden príjem.

Otec maloletých detí uzavrel dňa 14. 1. 2012 manželstvo a dňa 3. 7. 2012 sa mu narodil syn Daniel K.. Pribudla mu teda jedna vyživovacia povinnosť.

Od februára 2016 je otec údajne bez príjmu, živí ho matka. Bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu.

K iným zásadným zmenám u otca nedošlo.

Súd žiadal od bývalých zamestnávateľov správy, aký by bol jeho predpokladaný príjem, ak by bol u nich aj naďalej zamestnaný. K termínu pojednávania tieto správy súd k dispozícii nemal. Rovnako otec nepredložil dôkazy, preukazujúce, že si hľadá prácu o jeho zhoršenom zdravotnom stave. Táto povinnosť priamo vyplýva otcovi z ustanovenia § 32 CMP. Otec sa k týmto skutočnostiam stroho vyjadril vo výpovedi. Súd nepovažoval za účelné otca sankcionovať za nesplnenie tejto povinnosti a výzvy (aj na predloženie všetkých dokladov o príjmoch a výdavkoch). Súd, so zreteľom na reštančnosť veci, berúc do úvahy, že deti potrebujú zvýšené výživné bezodkladne, nepovažoval za vôbec možné vec odročiť a získavať prípadné ďalšie dôkazné prostriedky. Súd vychádzal z právnej (vyvrátiteľnej) domnienky, že otcov zdravotný stav nie je taký, že by bola znížená jeho pracovná schopnosť. Otec túto právnu domnienku mohol vyvrátiť (súd ho vyzval, aby predložil dôkazy o prípadnom zhoršenom zdravotnom stave), ale neurobil tak. Jeho pasivita však nemôže byť na ujmu jeho maloletých detí. Nebolo by to rozhodne v záujme maloletých detí. Dospel k názoru, že už na základe zisteného skutkového (skutočného) stavu veci, je možné spravodlivo rozhodnúť. K dĺžke konania prispelo správanie účastníkov konania, vrátane obštrukčného správania otca, ale najmä prieťahy na strane súdu, a to z interných dôvodov. Za túto skutočnosť sa súd účastníkom konania ospravedlňuje.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že:

otec si vôbec neplní vyživovaciu povinnosť, o prácu sa zodpovedne nezaujíma (nepreukázal reálny záujem pracovať a dosahovať príjem), v súvislosti s neplnením vyživovacej povinnosti bol aj vo výkone trestu odňatia slobody, otec nie je invalidný ani nemá zníženú pracovnú schopnosť (otec nepreukázal tvrdenia o zhoršenom zdravotnom stave, hoci ho k tomu súd vyzval), problémy s pľúcami má dlhodobo, v predchádzajúcom konaní v júni 2011 túto skutočnosť súd nezisťoval, odôvodnené potreby maloletých detí jednoznačne od posledného zvýšenia výživného vzrástli.

27. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Pri zmene pomerov súd vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

28. Na základe vykonaného dokazovania potom súd uzavrel, že oproti stavu, keď súd určil výživné v júni 2011 pre maloleté deti, došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania a taktiež aj k zvýšeniu životných nákladov, a to napriek pomerne krátkej doby, ktorá uplynula od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom.

29. Následne súd (potom, ako mal preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili), rozhodoval o zmene výšky výživného, ktoré je povinný platiť otec maloletých detí k rukám matky.

30. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite

sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa určovalo len voči jednému z nich.

31. Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená na tzv. „objektivizácii výživného“ (v zmysle paušalizácie výšky , súd vychádzal pri určení výšky výživného (aj pri úprave výšky výživného) zo všeobecných zákonných kritérií, a to:

· odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, · schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, · práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne · prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará,

ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania.

32. Pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov. Pri ustaľovaní súd poukazuje na to, že výdavky pre dieťaťa nie je možné ustáliť exaktne, pretože sú premenlivé, náhodné, meniace sa každý mesiac. Práve konania mimosporové, osobitne pri určovaní výživného, je daný značný priestor na úvahu súdu, podloženú zisteným skutkovým stavom. Samozrejme, úvaha súdu nemôže vyústiť v arbitrárnosť (svojvoľnosť) rozhodnutia.

33. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadol aj na to, že maloleté deti žijú s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá sa o ne osobne stará.

34. Matka na predchádzajúcom pojednávaní požiadala o zvýšenie výživného na sumu 80 EUR mesačne na každé dieťa, od 1. 11. 2011. Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu matky vyhovieť. Otec navrhol znížiť výživné pre každé dieťa na minimálne výživné. Na pojednávaní konanom dňa 23. 1. 2017 matka žiadala zvýšiť výživné tak, ako bolo určené v predchádzajúcom zrušenom rozsudku. Rovnaká návrh mala aj kolízna opatrovníčka. Otec zotrval na návrhu znížiť výživné u každého dieťaťa na minimálne výživné.

35. Otec neplatí výživné ani sčasti, Dlhodobo ľahostajný a ľahostajný prístup otca k plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti má za následok, že matke musí byť vyplácané náhradné výživné.

36. Otec sa vo výkone trestu odňatia slobody ocitol výlučne vlastným zavineným, pretože páchal úmyselnú trestnú činnosť. Takéto správanie vo svojej podstate nie je ničím iným, ako vzdaním sa možnosti pracovať. Práve vtedy je potrebné aplikovať princíp potencionality povinnej osoby, pretože je neprípustné, aby nezodpovedný prístup otca, išiel na úkor zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/07 Ak sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia, zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu (§ 62 a 75 ZR), nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa čl. 32 ods. 4 Listiny má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Tento nález Ústavného súdu Českej republiky, možno so zreteľom na veľmi podobnú právnu úpravu, aplikovať aj v Slovenskej republike.

37. Príjem matky súd v rozhodnej dobe ustálil na sumu cca 500 EUR (vychádzajúc z príjmu - mzdy a nemocenských dávok), u otca potencionálny príjem ( vzhľadom na dosahovaný príjem v minulosti) na sumu 476,88 EUR (príjem, ktorý dosahoval v minulosti ako najvyšší - otec má 5 maloletých detí a je jeho povinnosťou usilovať sa o dosahovanie čo najvyššieho príjmu). Aký by dosahoval príjem otec, ak by nebol skončený pracovný pomer, sa súdu nepodarilo zistiť. Teda potencionálny príjem súd ustálil s reálneho najvyššieho preukázaného príjmu otca.

38. Skutočnosť, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody vyradený z práce, je podľa názoru súdu irelevantná, pretože sa do výkonu trestu dostal vlastným zavinením, a to práve úmyselným neplnením

vyživovacej povinnosti. Ak by bol na slobode, mohol si nájsť prácu, ktorá by mu vyhovovala aj z hľadiska zdravotného. Súd sa preto vysporiadal s tvrdením otca, že má „dlhodobé problémy s pľúcami“ tak, že na túto skutočnosť vôbec neprihliadol.

39. Princíp potencionality príjmov vyplývajúci z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného tým, že umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou, napr. zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem alebo môže ísť o prípad, keď k skončeniu pracovného pomeru dôjde bez toho, aby mal povinný zabezpečený iný príjem, resp. vykonával aktivitu smerujúcu k získaniu iného zamestnania, ako i prípad, keď dôjde k skončeniu pracovného pomeru zo subjektívnych dôvodov na strane zamestnaného (povinného).

40. Keďže otec dlhodobo bezdôvodne nepracuje, musel súd aplikovať práve princíp potencionality. Súd nepoužil na stanovenie potencionálneho príjmu minimálnu mzdu, ale reálny zárobok, ktorý otec v minulosti dosahoval 476,88 EUR netto. Takýto prístup považuje za spravodlivý a je v záujme maloletých detí.

41. K skutočnosti, že otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť súd uvádza, že otec vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti musí zvážiť, či si založí novú rodinu a bude mať ďalšie deti. To, že mu pribudla vyživovacia povinnosť, nemôže byť na úkor skôr narodených detí. Preto túto skutočnosť vyhodnotil tak, že napriek tomu, že otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti, to samo o sebe (ale ani v spojení s inými skutočnosťami) nevylučuje zvýšenie výživného pre maloleté deti o ktorých výživnom súd rozhodoval. Nie je možné, podľa názoru súdu prvej inštancie, aby pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti, bolo dôvodom na zníženie už existujúcej výšky vyživovacej povinnosti. Súd rešpektuje otca v rozhodovaní, či bude mať ďalšie deti, avšak s týmto rozhodnutím sa spája aj povinnosť, prispievať na ich výživu a to riadne. Otec si musí byť týchto dôsledkov a súvislostí vedomý. Otec si naviac neplní vyživovaciu povinnosť ani voči ďalším deťom. Súd sa vysporiadal s touto skutočnosťou tak, že na ňu neprihliadol. Ak by otec na túto skutočnosť prihliadol, otcovi môžu teoreticky (aj prakticky) pribudnúť ďalšie vyživovacie povinnosti, čo by mohlo vyústiť dokonca k zníženiu doterajšej výšky výživného. Takýto prístup by rozhodne nebol v záujme maloletých detí.

42. Povinnosťou každého rodiča je povinnosť korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona (uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9 CoP 71/2008).

43. Výživné má spotrebný charakter. Slúži na uspokojovanie základných potrieb, akými sú ošatenie, bývanie, kultúrne, vzdelávacie, športové, rekreačné potreby, je to zabezpečovanie všetkých životných potrieb nevyhnutných pre všeobecný telesný a duševný rozvoj, pre prípravu na uplatnenie sa v živote (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9CoP/50/2009).

44. Výživným sa neprispieva len na stravu, ale „výživou“ dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, ale rozumie sa ním zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, bývanie na internáte, ale aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa.

45. Súd, so zreteľom na uvedenú zmenu pomerov, predovšetkým na strane maloletých detí, a to:

· ich nástupom do škôlky, · následne nástupom do školy,

v dôsledku čoho prirodzene vzrástli ich potreby, zvýšil výživné diferencovane, a to nasledovne:

Vychádzajúc zo zvýšených odôvodnených výdavkov pre deti, ktoré súd ustálil v predchádzajúcej časti odôvodnenia, zvýšil súd výživné pre maloleté deti nasledovne:

Pre maloletú K. K. súd zvýšil výživné zo sumy 50 EUR, od 1. 11. 2011 na sumu 65 EUR (z dôvodu nástupu do škôlky od 1. 9. 2011) a od 1. 9. 2013 na sumu 85 EUR (z dôvodu nástupu do školy 1. 9. 2013) mesačne.

Pre maloletého D. K., súd zvýšil výživné zo sumy zo sumy 50 EUR, od 1. 11. 2011 na sumu 65 EUR (z dôvodu nástupu do škôlky od 1. 9. 2011) a od 1. 9. 2014 na sumu 85 EUR (z dôvodu nástupu do školy 1. 9. 2014) mesačne.

Pre maloletého D. K. súd zvýšil výživné zo sumy zo sumy 50 EUR, od 1. 9. 2012 na sumu 65 EUR (z dôvodu nástupu do škôlky od 1. 9. 2012) a od 1. 9. 2015 na sumu 85 EUR (z dôvodu nástupu do školy 1. 9. 2015) mesačne.

Toto výživné súd považuje za minimálne výživné, ktoré je v schopnostiach a možnostiach otca platil.

46. Zvýšením výživného vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 1. 11. 2011 do 29. 2. 2016 (52 kalendárnych mesiacov), a to už všetkých troch detí.

Dlh na výživnom pre maloletú K. K.:

Od 1. 11. 2011 do 31. 8. 2013 do súd zvýšil výživné zo sumy 50 na sumu na sumu 65 EUR, teda o 15 EUR.

Za toto obdobie vznikol dlh na výživnom v sume 330 EUR (22 mesiacov krát 15 EUR).

Od 1. 9. 2013 súd zvýšil výživné zo sumy 50 EUR na sumu 85 EUR, teda o 35 EUR.

Za toto obdobie vznikol dlh na výživnom v sume 1 050 EUR (30 mesiacov krát 35 EUR).

Za obdobie od 1. 11. 2011 do 29. 2. 2015 vznikol dlh na výživnom v sume 1 380 EUR (330 EUR + 1 050 EUR). Od marca 2016 do januára 2017 (vrátane), vznikol otcovi dlh na výživnom za toto obdobie vo výške 385 EUR (35 EUR krát 11 mesiacov).

Celkový dlh na výživnom za obdobie od 1. 11. 2011 do 31. 1. 2017 predstavuje sumu 1765 EUR (1 380 EUR + 385 EUR).

Dlh na výživnom pre maloletého D. K.:

Od 1. 11. 2011 do 31. 8. 2014 do súd zvýšil výživné zo sumy 50 na sumu na sumu 65 EUR, teda o 15 EUR.

Za toto obdobie vznikol dlh na výživnom v sume 510 EUR (34 mesiacov krát 15 EUR).

Od 1. 9. 2014 súd zvýšil výživné zo sumy 50 EUR na sumu 85 EUR, teda o 35 EUR.

Za toto obdobie vznikol dlh na výživnom v sume 630 EUR (18 mesiacov krát 35 EUR).

Za obdobie od 1. 11. 2011 do 29. 2. 2015 vznikol dlh na výživnom v sume 1 140 EUR (510 EUR + 630 EUR).

Od marca 2016 do januára 2017 (vrátane), vznikol otcovi dlh na výživnom za toto obdobie vo výške 385 EUR (35 EUR krát 11 mesiacov).

Celkový dlh na výživnom za obdobie od 1. 11. 2011 do 31. 1. 2017 predstavuje sumu 1 525 EUR (1 140 EUR + 385 EUR).

Dlh na výživnom pre maloletého D. K.:

Od 1. 9 2012 do 31. 8. 2015 do súd zvýšil výživné zo sumy 50 na sumu na sumu 65 EUR, teda o 15 EUR.

Za toto obdobie vznikol dlh na výživnom v sume 540 EUR (36 mesiacov krát 15 EUR).

Od 1. 9. 2015 súd zvýšil výživné zo sumy 50 EUR na sumu 85 EUR, teda o 35 EUR.

Za toto obdobie vznikol dlh na výživnom v sume 210 EUR (6 mesiacov krát 35 EUR).

a obdobie od 1. 11. 2011 do 29. 2. 2015 vznikol dlh na výživnom v sume 750 EUR (540 EUR + 210 EUR).

Od marca 2016 do januára 2017 (vrátane), vznikol otcovi dlh na výživnom za toto obdobie vo výške 385 EUR (35 EUR krát 11 mesiacov).

Celkový dlh na výživnom za obdobie od 1. 11. 2011 do 31. 1. 2017 predstavuje sumu 1 135 EUR (750 EUR + 385 EUR).

47. Súd umožnil otcovi splácať dlžné výživné v splátkach po 70 EUR pre maloletú K. K. po 60 EUR a pre maloletého D. K. po 40 EUR mesačne, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

Súd povolenie splátok odôvodňuje úpravou výšky výživného, výškou priznaného nedoplatku na zameškanom výživnom a schopnosťami, možnosťami a majetkových pomermi rodičov a odôvodnenými potrebami oprávnených detí, ktorých výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou.

48. Súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 20. 6. 2011, č. k. 30 P 323/2010-79, v časti určeného výživného pre maloleté deti K. K., D. K. a D. K., pretože sa zmenili pomery tak, ako je uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku.

49. Rozsudok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 .

Predbežne vykonateľný je výrok o zvýšení výživného (o bežnom výživnom), ako aj výrok o nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol v dôsledku zvýšenia výživného pre maloleté deti, a to bez obmedzenia.

50. Podľa § 44 lehota na plnenie výživného plynie od doručenia tohto rozsudku.

51. Keďže súd zvýšil výživné pre maloleté deti, logicky, potom návrh otca na zníženie výživného, ako nedôvodný zamietol.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade konania o výživnom pre maloleté deti, nemá osobitnú úpravu o trovách konania, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

53. Keďže po doplnenom dokazovaní nedošlo k zásadnej zmene zisteného skutkového (skutočného) stavu veci, súd prvej nemal dôvod rozhodnúť inak, ako v predchádzajúcom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.