Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-328-2015.pdf
PDF · 141.3 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/328/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobkýň: 1. Z. B., bytom D. D., R. XX, 2. Z. R., bytom C., C. XX, 4. I. I., bytom C., C. námestie 7, 5. M.. N. C., bytom H. H., ul. U. XX, žalobkyne l.,X.,X.,X. zastúpené V.. C. C. - K., bytom D. D., N. XX, proti žalovaným: 1. ZO G., C. hradom č. XX - XX, C. XXX XX, 2. I. K., D., XX, C., 3. N. I., D. B. XXX, G., 4. G. K., I. slovenskej 2, D. D., 5. N. C., U. XX, C., 6. S. D., P. R. XX, C., 7. G. S., A. G. 9, D. D., 8. D. G., D. XX, D. D., 9. N. R., A. G. 9, D. D., XX. C. Y., W. XX, C., XX. Y. G., D. XX, D. D., 13. G. T., kpt. N. č.l, D. D., XX. J. K., D. XX, C., zastúpená v konaní C. K., bytom C., D. XX, XX. I. U., K. 3, D. D., XX. W. Y., D. XX, D. D., XX. I. K., Q. 4, C., XX. J. I., W. 9, D. D., XX. N. D., A. G. 2, D. D., XX. N. Y., A. G. 2, D. D., XX. D. W., J. 1, C., XX. I. S., F. XX, C., XX. C.. D. G., A. G. 2, D. D., XX. M. G., A. G. 4, D. D., XX. Z. G., G. XX, D. D., XX. Z. S., A. G. 2, D. D., XX. I. X., Ku amfiteátru 2, C., XX. N. C., S. 8, C., XX. F. Y., F. 7, C., XX. X. H., R. XX, D. D., XX. D. H., kpt. N. 4, D. D., XX. I. B., A. G. 2, D. D., XX. Z. T., I. slovenskej XX, D. D., XX. D. I., Q. XX, C., XX. V.. U. H., H. XX, C., XX. Y. G., D. XX, C., XX. C. Y., ul. XX novembra XXX, C., 40. D. C., S. XX, D. D., XX. N. I., Q. 7, C., XX. N. I., J. Y. 4, D. D., XX. D. S., R. 7, D. D., XX. W. K., A. G. 7, D. D., XX. rade C. K., bytom C., D. XX, XX. rade S. W., bytom C., C. XX, XX. rade Y. C., bytom C., I. XX, žalovaní v 1, 3., 4., 5., 6.,7., 8., 9., 11., 12., 15., 16., 17., 18., 19., 20., 21., 22., 23., 24., 25., 26., 28., 30., 31., 33., 34., 36., 37., 39., 40., 41., 43., 48., 49. rade právne zastúpení JUDr. Stanislavom Súletym, advokátom, Advokátska kancelária Partizánska 44, Bardejov o určenie, že žalovaní nemajú právo užívať pozemky, ktorých nie sú vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi, o povinnosti žalovaných vypratať a vrátiť nehnuteľnosti a o uloženie povinnosti žalovaným zaplatiť žalobkyniam odškodné, o odvolaní žalobkýň a žalovaných 1., 3.-9., 11., 12., 15.-26., 28., 30., 31., 33., 34., 36., 37., 39., 40., 41., 43., 48. a 49. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/269/2003-968 zo dňa 22.10.2012, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 14C/269/2003-1079 zo dňa 05.05.2014 takto
rozhodol:
Zastavuje odvolacie konanie o odvolaní žalobkyne Z. R., I. I., M.. N. C. v celom rozsahu.
Priznáva žalovaným náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam Z. R., I. I. a M.. N. C. vo vzťahu ku všetkým uplatneným nárokom.
Zastavuje odvolacie konanie o odvolaní žalobkyne Z. B. v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy resp. odškodného za užívanie pozemkov.
Priznáva žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 11. a 12. rade náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni Z. B. vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, resp. odškodného za užívanie pozemkov.
Potvrdzuje rozsudok č.k. 14C 269/2003-968 zo dňa 22. októbra 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 14C 269/2003-1079 zo dňa 5.5.2014 v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí povinnosti žalovaného v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 11. a 12. rade vypratať a protokolárne vrátiť žalobkyni v 1. rade Anne Očkovičovej pozemky.
Mení rozsudok č.k. 14C 269/2003-968 zo dňa 22. októbra 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 14C 269/2003-1079 zo dňa 5.5.2014 vo výroku o trovách konania tak, že žalovaným v 1., 3. - 9., 11., 12., 15. - 26., 28., 30., 31., 33., 34., 36., 37., 39., 40., 41., 43., 48. a 49. rade priznáva náhradu trov konania voči žalobkyniam Z. B., Z. R., I. I. a M.. N. C. náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Priznáva žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 11. a 12. rade vo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobkyni Z. B..
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č.k. 14C 269/2003-968 zo dňa 22.10.2012 prvoinštančný súd žalobu žalobkyne v 1/ rade proti žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 11. a 12. rade zamietol. Žalobu žalobkýň v 2., 4. a 5. rade proti žalovaným v 1., 13. - 26., 28.-37., 39. - 44., 47. - 49. rade zamietol. Rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. Prvoinštančný súd tak rozhodol o uplatnenom nároku žalobkýň, ktoré žiadali, aby súd uložil žalovanému v 1/ rade, ako aj ďalším žalovaným povinnosť do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vypratať a protokolárne vrátiť príslušným žalobcom pozemky v k.ú. Veľký Šariš. Okrem toho žalobkyne žiadali zaviazať príslušných žalovaných do siedmich dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť príslušným žalobcom odškodné za spôsobenú nemajetkovú ujmu za obdobie od 1.10.2003 až do dátumu vyhlásenia rozsudku podľa výmery príslušného pozemku vo vzťahu k jednotlivým žalovaným a to 0,16 eura za 1 m2 za každý kalendárny začatý mesiac, s príslušenstvom. Uplatnili si trovy konania. Prvoinštančný súd zo žaloby zistil, že žalobkyne si uplatnili uvedený nárok z dôvodu, že uplynul čas, na ktorý boli žalovaní oprávnení užívať nehnuteľnosti, so žalobcami nemajú žalovaní uzatvorenú nájomnú zmluvu a bola im doručená riadna výpoveď zo zákonného nájmu. Žalobcovia výpoveď adresovali žalovanému v 1/ rade. V priebehu prvoinštančného konania prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti EKN XXXX zapísané na LV č. XXXX v k.ú. D. D. v podiele 1 a podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 ďalšej parcely EKN XXXX zapísané na tom istom liste vlastníctva. Žalobkyňa v 2/ rade je vlastníčkou 4/10 podielu na nehnuteľnostiach, a to parcely č. XXXX zapísanej v EKN o výmere XXXXX m2, ktorá je zapísaná na LV XXXXX k.ú. D. D.. Žalobkyňa v 4/ rade je vlastníčkou X/XX tejto nehnuteľnosti a žalobkyňa v 5/ rade vlastníčkou X/XX tejto nehnuteľnosti. Na týchto pozemkoch, ako aj ďalších pozemkoch, bola začiatkom 80-tych rokov zriadená záhradkárska osada pre ZO SZZ Pod hradom 36 až 14 Veľký Šariš, ktorá základná organizácia je súčasťou Slovenského zväzu záhradkárov. Táto základná organizácia v minulosti mala uzatvorenú dohodu o dočasnom užívaní predmetných nehnuteľností s Plemenárskym podnikom, národný podnik Spišská Nová Ves, odštepný závod Prešov, zo dňa 16.8.1982. Dohodnutá doba nájmu predstavovala 25 rokov. Následne nadobudol účinnosť zák. č. 64/1997 Z.z., ktorý v ust. § 3 ods. 1 pre takto zriadené záhradkárske osady ustanovil vznik zákonného nájmu záhradkárov k týmto obhospodarovaným pozemkom, kde zákonný nájom sa realizoval vo vzťahu k vlastníkom nehnuteľnosti. V prejednávanej veci medzi vlastníkmi a užívateľmi nehnuteľnosti došlo k viacerým jednaniam ohľadne odkúpenia predmetných nehnuteľností, avšak bezúspešne. Žalobkyňa v 1/ rade dňa 30.12.2001 vyzvala ZO SZZ Pod hradom 36 až 14, Veľký Šariš na zaplatenie nájomného od 1.1.1998. Obdobnú výzvu adresovala základnej organizácii SZZ aj žalobkyňa v 2/ rade v zastúpení spolumajiteľov, a to súrodencom C. Z., I., J. a dedičov po D., a to dňa 21.12.2001. Dňa 26.9.2002 žalobkyňa v 1/ rade adresovala Základnej organizácii Slovenského zväzu záhradkárov výpoveď z nájmu, ktorú predložila prvoinštančnému súdu. Predložila aj kópiu poštovej doručenky. Obdobnú výpoveď zaslali aj žalobkyňa v 2/ rade a Z. C., I. I., J. C. a dedičia po V.. D. C., dňa 26.9.2002. Podacím hárkom žalobkyňa v 2/ rade preukazovala prvoinštančnému súdu doručenie tejto výpovede jednotlivým užívateľom nehnuteľnosti. Dôvodom výpovede malo byť neuhradenie nájomného. V priebehu prvoinštančného konania žalobkyne doručovali nájomcom ďalšie výpovede. Skutkovo ich žaloba je ale špecifikovaná dôvodmi v súvislosti s výpoveďou z konca roka 2001. Ďalej bolo zistené, že užívatelia pozemkov dňa 13.12.1999 doručili Obvodnému úradu v Prešove návrh na začatie konania o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v predmetnej záhradkárskej osade. Keďže návrh nebol doručený s potrebnými listinami, konanie bolo rozhodnutím OPPaLH2001/164-6/Se zo dňa 29.1.2000 prerušené. Vlastníci nadpolovičnej výmery pozemkov záhradkárskej osady oznámili
Obvodnému úradu v Prešove uplatnenie ponuky na odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení, preto bolo konanie podľa § 5 ods. 5 a 6 zák. č. 64/1997 Z.z. vo veci vyporiadania pozemkov v záhradkárskej osade zastavené. Vec odvolacom konaní prejednal aj Krajský súd v Prešove, avšak pôvodné rozhodnutie správneho orgánu ponechal v platnosti. Medzičasom, v priebehu prvoinštančného konania žalobkyňa v 2/ rade si uplatňovala nároky na vydanie pozemkov aj podľa zák. č. 504/2003 Z.z. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalovaná v 34/ rade Z. T. nie je členom ZO SZZ Veľký Šariš a ani užívateľom nehnuteľnosti. Obdobne je to tak aj u žalovanej v 37/ rade, u žalovaného v 13/ rade, u žalovaného v 47/ rade, u žalovanej v 14/ rade. Žalovaný v 2/ rade je síce členom ZO SZZ Veľký Šariš, avšak neužíva žiadnu nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov. Prvoinštančný súd z konania pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 10C 252/2006 zistil, že žalobcovia v tomto konaní boli medzi inými tiež žalobcami v konaní sp. zn. 10C 252/2006 proti väčšine žalovaných z tohto konania. Išlo o konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy prvoinštančný súd v tomto konaní sp. zn. 10C 252/06 sa zaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou výpovede zo zákonného nájmu, ktorá výpoveď je skutkovým dôvodom aj v prejednávanej veci pri uplatnenom nároku žalobkýň. V tom čase prvoinštančný súd zistil, že výpovede neboli doručené užívateľom predmetných nehnuteľností, ale Základnej organizácii Slovenského zväzu záhradkárov, čo nebol subjekt, ktorému mala byť daná výpoveď adresovaná. Ďalej v pôvodnom konaní nebol zistený a preukázaný ani dôvod výpovede, pričom v tom čase vypovedali pred prvoinštančným súdom žalobkyne p. B. a p. R., že dňa 25.1.2008 nájomné za roky 2000 - 2003 im bolo uhradené a toto nájomné prevzali. Preto nárok žalobkýň proti žalovaným bol zamietnutý. Prvoinštančné rozhodnutie vo veci sp. zn. 10C XXX/XX bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1Co/24/2009 zo dňa 22.4.2009 potvrdené s tým, že pokiaľ v danom prípade chce žalobca ako vlastník nehnuteľností vypovedať nájomný vzťah členovi záhradkárskej osady, je povinný vyzvať člena záhradkovej osady na zaplatenie nájomného a len v prípade, pokiaľ takéto nájomné nebolo zaplatené do 30.8. nasledujúceho roka, je možné doručiť takémuto nájomcovi výpoveď z nájmu. Výpoveď je potrebné doručiť však jednotlivým užívateľom pozemkov. V rozhodnom období však výpoveď náležitým spôsobom nebola doručovaná a preto nájomný vzťah podľa zák. č. 64/1997 Z.z. ukončený nebol. Prvoinštančný súd po právnej stránke vec posúdil podľa § 2, § 3 zák. č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, ďalej podľa § 42 ods. 3, § 79 ods. 1 a § 24, § 27, § 28 a § 92 O.s.p. Prvoinštančný súd tak uzavrel, že žalovaný v 1/ rade nie je subjektom záväzkovo-právneho vzťahu v súlade so zákonom. Zákonný nájom totiž vzniká medzi vlastníkom a užívateľom pozemku - členom záhradkárskej organizácie. Všetky práva a povinnosti plynúce z tohto vzťahu vznikajú medzi týmito subjektmi. Žalovaný v 1/ rade nie je subjektom, ktorému by mohla byť daná výpoveď z nájmu v zriadenej záhradkovej osade. Takýmto subjektom je len člen záhradkárskej organizácie. Preto prvoinštančný súd mal za to, že žalovaný v 1/ rade nie je pasívne legitimovaný v tomto spore a preto vo vzťahu k nemu žalobu zamietol. U žalovaných v 2/, 13/, 14/, 34/, 37/ a 47/ rade zistil, že neužívajú ani časť pozemkov žalobcov, väčšina z nich nie je ani členmi Základnej organizácie Slovenského záhradkárskeho zväzu Pod hradom, Veľký Šariš. Nie je možné im ukladať akúkoľvek povinnosť týkajúcu sa nehnuteľností žalobcov. V konaní nie sú pasívne legitimovaní a preto aj vo vzťahu k týmto osobám je žaloba zamietnutá. Ďalej prvoinštančný súd zistil, že medzi žalobcami a žalovanými nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy. Vznikol medzi nimi zákonný nájom na základe zákona. Záhradková osada bola zriadená v období do 24.6.1991, kedy dočasné užívanie bolo dohodnuté na 25 rokov. Dovtedy platná dohoda bola nahradená zákonom č. 64/1997 Z.z., a preto je namieste sa spravovať týmto zákonom. Prvoinštančný súd posúdil argumenty žalobkýň a výzvu žalobkyne v 2/ rade na vypratanie pozemku po uplynutí 25 ročnej lehoty pôvodne dohodnutej v zmluve o užívaní pozemkov medzi Plemenárskym podnikom a Základnou organizáciou Slovenského záhradkárskeho zväzu posúdil ako nedôvodnú, pretože zo zákona sa tento zmluvný vzťah pretransformoval do zákonného nájmu. Nájomný vzťah medzi vlastníkmi pozemkov a nájomcami pozemkov trvá do doby, kedy sa vysporiada vzájomný vzťah týchto subjektov. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalobcovia dali výpoveď žalovaným z dôvodu neplatenia nájomného. Podľa § 3 ods. 2 zákona je možné podať výpoveď vlastníkom pozemku, ktorý má vo vlastníctve viac ako polovicu pozemku, ktorý užívajú nájomcovia, resp. užívatelia. V čase výpovede bola žalobkyňa v 1/ rade spoluvlastníčkou polovice nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. D. D.. Pri podávaní výpovede postupovala samostatne, bez ďalších žalobcov, pretože každý dal výpoveď samostatne vo svojom mene a žalobkyňa v 1/ rade ako samostatná spoluvlastníčka
nespĺňala zákonnú podmienku vlastníctva nadpolovičnej výmery užívaných nehnuteľností. Preto samostatne žalobkyňa v 1/ rade nemohla podať výpoveď z nájmu. Preto na strane žalobkyne v 1/ rade je daný dôvod neplatnosti výpovede. Ďalšou podmienkou, aby výpoveď z nájmu bola platná, bola okolnosť, že vlastník pozemku pred podaním výpovede bude adresovať užívateľovi písomné upozornenie, že tento užívateľ nezaplatil splatné nájomné za bežný rok do 30.8. nasledujúceho roka. Splnenie tejto podmienky ani jedna žalobkyňa nepreukázala. Žalobkyne adresovali výzvy na úhradu nájomného Základnej organizácii Slovenského záhradkárskeho zväzu. Ako je však zrejmé z ust. § 2 ods. 2 zákona, vlastník je vo vzťahu k nájomcovi alebo užívateľovi pozemku, ktorý je členom záhradkárskej organizácie a nie priamo so samotnou záhradkárskou organizáciou. Je preto potrebné doručovať výzvu jednotlivým členom a nie organizačnej zložke Slovenského záhradkárskeho zväzu. Nepreukázanie doručenia výzvy na zaplatenie dlžného nájomného je ďalší dôvod pre určenie neplatnosti výpovede a zamietnutie žaloby vo vzťahu ku všetkým žalobkyniam. Prvoinštančný súd následne skúmal aj samotný dôvod výpovede, teda nezaplatenie nájomného. Tu zistil, že už v konaní sp. zn. 10C 252/06 pred Okresným súdom Prešov bolo potvrdené, že jednotliví užívatelia platili nájomné za obdobie rokov 2000 až 2003 a žalobkyne v 1/ a 2/ rade ho aj prevzali. Pokiaľ v priebehu prvoinštančného konania žalobkyne namietali, že na ich nárok sa vzťahuje zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, je potrebné uviesť tak, ako to správne uviedol aj prvoinštančný súd, že tento zákon sa vzťahuje na nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzke podniku a nie v súvislosti so zriadením záhradkárskej osady, na ktorý vzťah je špeciálny zákon. Prvoinštančný súd sa ďalej vysporiadal s argumentáciou žalobkýň, že časť žalovaných nebola užívateľmi ich pozemkov v deň účinnosti zákona a preto im nemohol vzniknúť zákonný nájom. Prvoinštančný súd poukázal na ust. § 2 ods. 2 zákona, kde dočasné užívanie pozemku do účinnosti tohto zákona mal Slovenský záhradkársky zväz a Záhradkárska organizácia a mala kompetenciu prideľovať po zániku členstva užívanie takto uvoľnenej časti záhradkárskeho pozemku inému uchádzačovi. Prvoinštančný súd sa vysporiadal aj s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice, proti Slovenskej republike, kde skonštatoval, že právny problém v prejednávanej veci sa nevzťahuje na právnym problém riešený práve v tomto rozsudku. Preto prvoinštančný súd skonštatoval, že výpovede z nájmu žalobkýň sú neplatné, je potrebné žalobu zamietnuť, pretože žalovaní stále užívajú uvedené nehnuteľnosti na základe zákonného nájmu. Preto nie je namieste rozhodovať ani o odškodnení, ani o nemajetkovej ujme, ktoré požadovali žalobkyne. Žalobkyne si nárok na nemajetkovú ujmu ani podľa zák. č. 64/1997 Z.z. uplatňovať nemohli. Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznal náhradu trov konania žalovaným, hoci boli v konaní úspešní. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa súd videl tú skutočnosť, že žalobcovia sa domáhali vypratania pozemkov, ktoré im nepochybne patria a vzhľadom na ich osobné pomery a právnu zložitosť prípadu mohli dôvodne predpokladať, že budú v konaní úspešní.
2. Proti tomuto rozsudku, ktorým prvoinštančný súd rozhodol o uplatnenom nároku žalobkýň na vypratanie a protokolárne vrátenie príslušným žalobcom pozemky a o zaplatenie odškodného za spôsobenú nemajetkovú ujmu za obdobie od 1.10.2003 až do dátumu vyhlásenia rozsudku podali žalobkyne odvolanie a žiadali, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Namietali, že povinný nájom zriadený na základe zák. č. 64/1997 Zb. je nezlučiteľný s právom žalobcu na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázali na okolnosť, že v obdobnej veci rozhodoval už Európsky súd pre ľudské práva vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike, kde bolo konštatované, že nájomný vzťah zriadený zákonom č. 64/1997 Z.z. je v rozpore s čl. 1 Protokolu č. 1. Prvoinštančný rozsudok je v rozpore s čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, keď medzinárodné zmluvy ratifikované Slovenskou republikou majú prednosť pred aplikáciou zákonov, pričom rozsudok je aj v rozpore s čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, kedy žalovaní užívajú pozemky bez súhlasu vlastníkov pozemkov na úkor práva vlastníkov pozemkov na pokojné užívanie svojho majetku. Dokonca, a uviedol to aj prvoinštančný súd v svojom rozhodnutí, niektorí záhradkári na predmetných pozemkoch vybudovali trvalé stavby, na ktoré majú vystavené listy vlastníctva. Preto je namieste, aby tieto stavby odstránili. Žalobkyne namietali aj okolnosť, že nájomný vzťah je možno vypovedať len do začatia konania podľa § 7 zák. č. 64/1997 Z.z., pričom konanie podľa tohto zákonného ustanovenia bolo začaté 13.12.1999, bolo právoplatne ukončené dňa 26.9.2002, a je nesprávny záver prvoinštančného súdu, že vlastníci pozemkov už nemôžu za žiadnych okolností dať novú výpoveď z nájmu jednotlivým žalovaným. Žalobkyne namietali, že nájomný vzťah medzi žalobcami a žalovanými v 12., 15., 17., 21., 22., 27.,
28., 33., 37., 41., 47., 48. a 47. rade nemohol byť zriadený podľa zák. č. 64/1997 Z.z., pretože zákon predpokladá, že zákonný nájom vzniká medzi vlastníkmi nehnuteľností a užívateľmi dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ďalej namietali skutkové zistenia prvoinštančného súdu a skutočnosť, že žalobkyňa v 1/ rade neadresovala výpoveď ostatným nájomcom. Doručovanie výipovede ostatným nájomcom bolo predložené prvoinštančnému súdu. Poukázali pritom na obsah prílohovej obálky na čl. 298 súdneho spisu.
3. K odvolaniu žalobkýň sa písomne vyjadril žalovaný v 42/ rade, ktorý uviedol, že všetky obvinenia sú nepravdivé a zavádzajúce a klamstvá. Po vyše 15 - tich rokoch záhradkárskej osady pani B. nikdy nepredložila list vlastníctva. Ako bývalý predseda niekoľkokrát ju vyzval, avšak bezvýsledne. Žalobkyňa v 1/ rade bola vedená ako užívateľka, teda ako ostatní žalovaní, nastúpila po rodičoch. Pozemok bol majetkom pána C., ktorý ho daroval Obci D.. Predmetný list vlastníctva pani B. po nástupe do funkcie Slovenského zväzu záhradkárov ako predsedníčka vybavovala pani D..
4. Žalovaný v 32/ rade vo svojom vyjadrení uviedol, že už v minulosti sa žalobcovia domáhali vypratania nehnuteľnosti z toho istého titulu ako v konaní vedenom v prejednávanej veci. Išlo o konanie pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 10C 252/2006. Žalobcovia ponúkli užívateľom odkúpenie stavieb a spoločných zariadení, ale nič sa neuskutočnilo. Žalobcovia stále predkladajú nové návrhy na doplnenie dokazovania a pre tieto dôvody sa stále pojednávanie odročuje.
5. Žalovaní zastúpení JUDr. Stanislavom Súletým vo vyjadrení uviedli, že sa stotožňujú so skutkovými a právnymi názormi prvoinštančného súdu, prvoinštančný súd rozhodol zákonne, úplne zistil skutkový stav a navrhli potvrdil prvoinštančný rozsudok vo veci samej. Uplatnil si trovy konania.
6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie aj žalovaní v 1., 3. - 9., 11., 12., 15. - 26., 28., 30., 31., 33., 34., 36., 37., 39., 40., 41., 43., 48. a 49. rade proti výroku o náhrade trov konania. S názorom prvoinštančného súdu na zodpovednosť za vzniknuté trovy sa nestotožňujú. Na strane žalobcov nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mal súd výnimočne nepriznať žalovaným ako úspešným účastníkom konania právo na náhradu trov konania. Žalobcovia sa domáhali vypratania nehnuteľnosti z toho istého dôvodu, ako pôvodne v konaní sp. zn. 10C 252/2006, kde už bolo naznačené, že daný právny vzťah je podriadený zákonu č. 64/1997 Z.z., tento vzťah na základe danej výpovede ukončený nebol a aj napriek tomu sa žalobcovia domáhali a podávali nové návrhy na doplnenie dokazovania, zmeny návrhu na začatie konania a uplatňovali si svoje práva. V prejednávanej veci nejde o zložitú vec a prevažná väčšina žalovaných sú dôchodcovia. Preto, že žalovaní nedali príčinu na podanie návrhu na začatie konania, nie sú tu dané ani dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania žalovaným. Preto žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvoinštančného súdu a žalovaným v 1., 3. - 9., 11., 12., 15. - 26., 28., 30., 31., 33., 34., 36., 37., 39., 40., 41., 43., 48. a 49. rade priznal náhradu trov konania.
7. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadrili žalobkyne, ktoré žiadali, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. V danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, pretože žalobkyne sa domáhajú len pokojného užívania vlastného majetku.
8. Po tom, čo vec bola predložená na rozhodnutie o odvolaniach odvolaciemu súdu, odvolací súd uznesením č.k. 17Co 66-71/2013-1070 zo dňa 14.1.2014 vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o celom predmete konania, keď bolo zistené, že o časti uplatnených nárokov žalobcov voči žalovaným nebolo rozhodnuté. Prvoinštančný súd dopĺňacím rozsudkom č.k. 14C 269/2003-1079 zo dňa 5.5.2014 napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu doplnil dopĺňacím rozsudkom. V dopĺňacom rozsudku doplnil výroky prvoinštančného rozsudku z čl. 968 zo dňa 22.10.2012 tak, že žalobu žalobkyne v 1/ rade voči žalovaným v 13., 28., 29. A 49. rade o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie odškodného za nemajetkovú ujmu zamietol. Žalobu žalobkyne v 1/ rade voči žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 11. a 12. a 13/ rade o určenie, že títo žalovaní bez písomnej dohody nemajú právo užívať pozemky žalobkyne zamietol. Žalobu žalobkyne
v 2., 4. a 5. rade voči žalovaným v 1., 14. - 26., 28. - 37. a 39. - 44., 47. - 49. rade o určenie, že títo žalovaní bez písomnej dohody nemajú právo užívať pozemky žalobkýň zamietol. Prvoinštančný súd na daný právny vzťah aplikoval ust. § 80 písm. c/ a d/ O.s.p., ďalej ust. § 2, 3 zák. č. 64/1997 Z.z. a skonštatoval, že vo vzťahu k nároku žalobkyne v 1/ rade na vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie odškodného za nemajetkovú ujmu voči žalovaným v 28., 29. a 49. rade súd zamietol z rovnakých dôvodov, ako pri ostatných žalovaných. Mal za to, že výpoveď žalobkyne je neplatná a žalobkyňa nemá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. U žalovaného v 13. rade prvoinštančný súd mal za to, že nie je vo veci pasívne legitimovaný, keďže záhradku neužíva a nie je ani členom Základnej organizácie Slovenského záhradkárskeho zväzu. Vo vzťahu k nároku žalobkýň voči žalovaným o určenie, že títo bez písomnej dohody nemajú právo užívať pozemky žalobkýň, súd žalobu zamietol. Súd poukázal na to, že vzhľadom na ďalší výrok o vypratanie prioritne zisťoval, či výpoveď daná žalobkyniam je platná. Keďže súd vyhodnotil, že táto výpoveď je neplatná, žalovaní môžu naďalej užívať pozemky žalobkýň v rámci záhradkárskej osady v súlade so zákonom č. 64/1997 Z.z. Toto oprávnenie im vyplýva priamo zo zákona a nie je potrebné s vlastníkom pozemku uzatvárať písomnú dohodu. Pokiaľ by aj súd vyhodnotil výpoveď z nájmu ako platnú, žalovaní by nemali právo užívať predmetné pozemky. Na tomto určení by žalobkyne nemali naliehavý právny záujem, keďže súd by rozhodol aj o povinnosti vypratať nehnuteľnosť. Týmto výrokom by sa postavenie účastníkov nijako nezmenilo. Tento výrok by bol vo vzťahu medzi účastníkmi nadbytočný.
9. Proti dopĺňaciemu rozsudku prvoinštančného súdu z čl. 1079 zo dňa 5.5.2014 žiaden opravný prostriedok nebol daný, preto výroky dopĺňacieho rozsudku prvoinštančného súdu sa stali právoplatnými.
10. Predmetom odvolacieho konania ostali len napadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu č.k. 14C 269/03-968 zo dňa 22.10.2012.
11. V priebehu odvolacieho konania dňa 7.11.2016 oznámili žalobkyne v 2., 4. a 5. rade súdu, že podané odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C 269/2003 zo dňa 22.10.2012 berú späť. Uviedli, že nemajú dostatok prostriedkov na zaplatenie poplatkov za odvolanie, vyrubené Okresným súdom Prešov zo dňa 29.7.2005 a Krajským súdom v Prešove zo dňa 22.9.2016.
12. Následne aj žalobkyňa v 1. rade dňa 7.11.2016 oznámila súdu čiastočné späťvzatie podaného odvolania voči prvoinštančnému rozsudku Okresného súdu Prešov č. 14C 269/2003-968 zo dňa 22.10.2012 v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, resp. odškodného za užívanie pozemkov z tých istých dôvodov, ako ostatné žalobkyne.
13. Bolo preto povinnosťou odvolacieho súdu sa v prvom rade vysporiadať s uvedeným procesným úkonom žalobkýň vo vzťahu k odvolaciemu súdu, aby bol jasný a jednoznačný predmet odvolacieho konania a rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu.
14. Napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu bol vydaný v čase, keď základným procesným predpisom, ktorým sa spravoval postup prvoinštančného súdu pri konaní v prejednávanej veci bol Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol počnúc dňom 1.7.2016 zrušený a od tohto dátumu bol nahradený novým procesným predpisom, Civilným sporovým poriadkom, zák. č. 160/2015 Z.z. Podľa prechodných ustanovení Civilného sporového poriadku a to podľa ust. § 470 ods. 1, 2 CSP platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami je možné vyvodiť základné princípy aplikácie nového procesného predpisu. V prvom rade v rámci procesnej intertemporality platí princíp okamžitej aplikability nového procesného predpisu, ktorý spočíva v tom, že je okamžitá použiteľnosť novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. V súvislosti s princípom okamžitej aplikability nového procesného predpisu platí aj princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. Ide o zásadu, podľa ktorej procesné úkony subjektov Civilného súdneho konania (sporových strán alebo súdu) vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti
nového procesného predpisu. Platí, že následky procesného úkonu strán sporu alebo súdu sa uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. Pre úplnosť je namieste uviesť, že v súvislosti s intertemporalitou procesného predpisu sa objavuje aj otázka ultraaktivity procesného predpisu, teda spätnej účinnosti starého (zrušeného) procesného predpisu, ktorú v danom prípade nie je možné aplikovať.
15. V súlade s princípom okamžitej aplikability a justifikácie účinkov procesných úkonov odvolací súd konal ďalej v prejednávanej veci podľa nového procesného predpisu a to zák. č. 160/2015 Z.z. Aj späťvzatie odvolania posúdil vo svetle nového procesného predpisu. Podľa § 369 CSP ods. 1 dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Podľa § 369 ods. 2 CSP ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Podľa § 369 ods. 4 CSP ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Odvolací súd zistil, že žalobkyne Z. R., I. I. a M.. N. C. podali odvolanie proti prvoinštančnému rozsudku č.k. 14C 269/03-968 zo dňa 22.10.2012, a to čo do výroku, ktorým ich nárok voči presne označeným žalovaným bol zamietnutý. Keďže tieto žalobkyne odvolanie zobrali späť ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu, odvolací súd aplikujúc ust. § 369 ods. 3 CSP v tomto rozsahu odvolacie konanie zastavil. V takom prípade sa tento výrok stane právoplatným podľa § 369 ods. 2 CSP. Žalobkyňa Anna Očkovičová nepodala odvolanie proti doplňujúcemu rozsudku, ale podala odvolanie len proti výroku rozsudku prvoinštančného súdu č.k. 14C 269/03-968 zo dňa 22.10.2012. Namietala rozhodnutie prvoinštančného súdu, kde jej žaloba bola zamietnutá čo do výrokov vypratať a protokolárne vrátiť pozemky a čo do výroku o zaplatenie odškodného za spôsobenú nemajetkovú ujmu. V tomto rozsahu odvolací súd zistil, že žalobkyňa zobrala čiastočne späť svoje odvolanie podľa § 369 ods. 4 CSP v rozsahu uplatňovaného nároku na nemajetkovú ujmu, resp. odškodnenie za užívanie pozemkov. Preto v tejto časti odvolací súd odvolacie konanie podľa § 369 ods. 3, 4 CSP zastavil. V takom prípade výrok o zamietnutí žaloby žalobkyne v 1/ rade z rozsudku prvoinštančného súdu na čl. 968 sa stane právoplatným v rozsahu čiastočného späťvzatia, t.j. v rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 369 ods. 2 CSP vo vzťahu ku všetkým žalovaným tam uvedeným vo výroku.
16. Predmetom meritórneho prerokovania odvolacím súdom ostal už len nárok žalobkyne v 1/ rade na vydanie pozemkov, a to voči žalovanému v 1/ rade na vydanie dielu 110, 119, 133, na vydanie dielu 134 od žalovaného v 2. a 4. rade spoločne a nerozdielne, zo strany žalovaného v 3. rade na vydanie dielu 122, zo strany žalovaného v 5. rade na vydanie dielu 124 a 125, zo strany žalovaného v 6. rade na vydanie dielu 111, 120 a 121, zo strany žalovaného v 7. rade na vydanie dielu 118, 131, 132, zo strany žalovaného v 8. rade vydanie dielu č. 116, 127 a 128, zo strany žalovaného v 9. rade na vydanie dielu 114, 126 a 115, zo strany žalovaného v 11. rade na vydanie dielu 117, 129, 130 a zo strany žalovaného v 12. rade na vydanie dielu 112 a 113, ktoré diely sú vyznačené v geometrickom pláne č. GP 316788560-130/99, na mapovom liste 6 - 1/3 z 20.8.1999. V tomto rozsahu v rámci podaného odvolania žalobkyne v 1. rade odvolací súd vyplývajúc z kompetencií podľa § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 Civilného sporového poriadku a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi prvoinštančného súdu, v celom rozsahu poukazuje na správne zistený skutkový stav, na správne právne posúdenie veci a správne rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobkyne v 1/ rade. Je potrebné poukázať najmä na to, že záver prvoinštančného súdu o tom, že na danú záležitosť je potrebné aplikovať zák. č. 64/1997 Z.z. je správny. S týmto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, pretože týmto zákonom došlo k úprave vzťahov medzi vlastníkmi a užívateľmi pozemkov v záhradkárskych osadách, ktoré neboli upravené vo forme osobného užívania, ako to má na mysli ust. § 1tohto zákona. Záhradkárska osada v prejednávanej veci vznikla do 24.6.1991. Zo zákona vznikol v
záhradkárskej osade užívateľom jednotlivých záhradiek nájomný vzťah vo vzťahu k vlastníkom týchto pozemkov. Tento vzťah bol zriadený zo zákona. Žalobkyňa v 1. rade vo svojom odvolaní namietala, že zákonný vznik nájomného vzťahu obmedzuje jej užívanie nehnuteľnosti a bolo porušené jej právo na pokojné užívanie majetku, čím bol porušený čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru. Je potrebné uviesť, že odkaz na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora ľudských práv vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike je dôvodný, ale len v rozsahu, ktorým toto zákonné obmedzenie nie je náležitým spôsobom vykompenzované primeraným nájomným za takéto obmedzenie vlastníckeho práva. V prejednávanej veci však nejde o spor o neprimeranú výšku náhrady za zákonom zriadené nájomné vzťahy medzi vlastníkmi a nájomcami, resp. užívateľmi záhradkárskych nehnuteľnosti, ale ide tu o vypratanie nehnuteľnosti, pretože vlastníčka vypovedala nájomný vzťah pre neplatenie nájomného. Z uvedeného vyplýva, že nie je sporná výška nájomného, ale je právne významná okolnosť, že vôbec nedošlo k úhrade nájomného. Uvedená okolnosť je jedným aj zo zákonných dôvodov na ukončenie nájomného vzťahu tak, ako to správne poukázal prvoinštančný súd v ust. § 3 ods. 1 písm. d/ tohto zákona, keď v prípade neuhrádzania nájomného, v prvom rade je potrebné, aby vlastník upozornil užívateľa pozemku na to, že splatné nájomné nebolo uhradené včas. V prejednávanej veci žalobkyňa v 1. rade Z. B. nepreukázala, že by osobne upozorňovala užívateľov pozemkov, každého jednotlivo, na porušenie povinnosti platiť nájomné a na to, že nájomné už bolo splatné k 30.8. príslušného roka. Ďalej až v takom prípade pokiaľ nedôjde ani dodatočne k úhrade nájmu, je oprávnený vlastník pozemku dať výpoveď z nájomného vzťahu. Na to, aby mohol dať vlastník pozemku výpoveď, je podmienkou, aby bol nadpolovičný vlastník pozemku, ktorého výmera a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov tvorí viac ako polovicu pozemku užívaného užívateľom. Táto okolnosť v prejednávanej veci opäť nebola preukázaná, pretože žalobkyňa v 1. rade podľa v tom čase platného listu vlastníctva bola len podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 1 vypratávaných nehnuteľnosti. Výpoveď, ktorú doručovala, podávala len vo svojom mene, nie v mene ďalších podielových spoluvlastníkov a preto výpoveď nie je účinná aj pre nesplnenie spoluvlastníckeho podielu nadpolovičnej väčšiny. Ďalej je potrebné tak, ako to uviedol aj prvoinštančný súd, poukázať aj na tú skutočnosť, že zo zákona č. 64/1997 Z.z. vznikol vzájomný vzťah medzi vlastníkmi pozemkov a jednotlivými užívateľmi v záhradkárskej osade. Teda tento vzťah priamo determinuje, akým spôsobom je namieste, aby vlastníci pozemkov pristupovali k jednotlivým úkonom s cieľom zabezpečiť ich účinnosť. V danom prípade subjektom doručenia tohto úkonu zo strany žalobkyne v 1. rade (výpovede, výzvy) neboli každí jednotliví zákonní nájomníci záhradkárskej osady, ale žalobkyňa doručovala výpoveď len žalovanému v 1/ rade ako Základnej organizácii Slovenského záhradkárskeho zväzu Pod hradom, Veľký Šariš, ktorý subjekt vo vzťahu k nájmu pozemkov patriacich vlastnícky žalobkyni v 1/ rade v podiele polovice nemá žiadne práva ani povinnosti. Práva a povinnosti podľa zák. č. 64/1997 Z.z. mali len jednotliví nájomcovia zo zákona. Preto táto výpoveď nemôže byť účinnou, pretože nedošla do sféry účastníka zákonného vzťahu. Ďalej je potrebné poukázať aj na to, ako to správne uviedol prvoinštančný súd, že niektorí žalovaní neužívajú, resp. nemajú v nájme žiaden pozemok, ktorý patrí žalobkyni v 1. rade. Ide o žalovaného v 2. rade, ktorý mal byť podľa žalobkyne v 1. rade zaviazaný spoločne a nerozdielne so žalovanou v 4. rade vydať žalobkyni v 1. rade diel 134 pozemku podielovo patriaci žalobkyni. Žalovaný v 2. rade podľa listín, ktoré sa nachádzajú v spise, neužíva žiadnu parcelu v záhradkárskej osade, nie je nájomníkom, preto v tomto konaní nemôže žalobkyňa v 1. rade od neho žiadať vydať čokoľvek, čo jej patrí, pretože to táto osoba nedrží. Vydanie pozemku vo vzťahu k žalovanej v 4. rade ako spoločne a nerozdielne s žalovaným v 2/ rade je bez právneho významu, pretože tieto osoby nie sú manželia. Preto ich povinnosť nie je spoločná a nerozdielna. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že prvoinštančný súd nevzal do úvahy aj ďalšie výpovede z nájmu, ktoré žalobkyňa v 1. rade v priebehu konania osobne doručovala každému zo zákonných nájomcov, nie je právne významné v prejednávanej veci. Je potrebné uviesť, že skutkovo je podaná žaloba tak, že predmetom skúmania účinného doručenia výpovede sú listy zo dňa 26.9.2003 doručené dňa 30.9.2002 (zrejme 2003), pričom predmetom skúmania je výpoveď žalobkyne v 1. rade podľa § 3 zák. č. 64/1997 Z.z., ktorá sa nachádza na čl. 8 súdneho spisu, ktorej predchádzala výzva na zaplatenie nájomného, ktorá sa nachádza na čl. 3 súdneho spisu. Ide všetko o listiny adresované Základnej organizácii Slovenského zväzu záhradkárov, Pod Hradom 36/14, Veľký Šariš, ktorá skutkovo je dôvodom pre uplatnený nárok žalobkyne v 1. rade. Všetky ostatné úkony (aj hmotnoprávne) v súvislosti s vypovedaním nájmu nemôže odvolací súd v prejednávanej veci posudzovať a nebol oprávnený takto posudzovať ani prvoinštančný súd. Výpoveď je možné posúdiť len vo vzťahu k momentu podania žaloby. Všetky ostatné úkony je potrebné skúmať v iných konaniach.
Žalobkyňa v 1. rade židala od žalovaných vydať diely pozemkov, ktoré presne označila, že žalovaní už užívajú ako nájomcovia záhradkárskej osady s tým, že je podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností. Z listu vlastníctva, ktorý sa nachádza v spisovom materiáli, vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX k.ú. D.Z.. Nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve aj ďalších spoluvlastníkov. Platí, že spoluvlastnícky podiel neznamená, že by vlastnícke právo spoluvlastníka sa vzťahovalo len na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve. To, že je žalobkyňa v 1. rade podielovou spoluvlastníčkou, neznamená, že je vlastníčkou určitej hmotnej časti (vyčleneného dielu spoločnej veci, aj keby veľkosťou zodpovedala výške jej spoluvlastníckeho podielu. V takom prípade nemôže sa domáhať vydania veci, teda v danom prípade vydania pozemkov od žalovaných nielen žalobkyňa v 1. rade ako jedna podielová spoluvlastníčka, ale je namieste, aby sa tohto práva domáhali všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti spoločne a nerozdielne. Odovzdanie ideálnych podielov pozemkov patriacich do podielového spoluvlastníctva žalobkyne označením číslom dielu, ktorý z geometrického plánu žalovaní užívajú, nie je možné. Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý prvoinštančný rozsudok o zamietnutí uplatneného nároku žalobkyne v 1. rade na vypratanie nehnuteľnosti podľa § 387 CSP potvrdiť ako správne.
17. Odvolací súd zároveň pri rozhodovaní v prejednávanej veci sa zaoberal aj trovami konania. Vo vzťahu k trovám konania pri zastavení odvolacieho konania o odvolaniach žalobkyne Z. R., I. I. a M.. N. C. rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a priznal v odvolacom konaní nárok žalovaným na náhradu trov odvolacieho konania, pretože zastavenie odvolacieho konania zavinili uvedené žalobkyne. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, resp. odškodného za užívanie pozemkov, odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože aj v tejto časti žalobkyňa v 1. rade zavinila zastavenie konania. V oboch prípadoch žalobcovia zobrali odvolanie späť bez toho, aby žalovaní svojim správaním vyvolali stav nedôvodnosti podania opravného prostriedku. Preto žalobkyne zodpovedajú za takto vzniknuté trovy žalovaní.
18. Vo vzťahu k výroku o trovách konania pred prvoinštančným súdom, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaných, je potrebné uviesť, že v čase, keď rozhodoval prvoinštančný súd o trovách konania, platilo ust. § 142 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré bolo potrebné aplikovať v prípade, ak strany sporu sú úspešné alebo neúspešné v konečnom rozhodnutí o prejednávanej veci. Toto zákonné ustanovenie malo v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ustanovenie, podľa ktorého úspešný účastník konania má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V prejednávanej veci v plnom rozsahu boli úspešní žalovaní, preto podľa v tom čase platného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. im patrila v celom rozsahu náhrada trov konania, ktoré boli účelne vynaložené na obranu ich práv. Je pravdou, že pre správne rozhodnutie o trovách konania vždy bolo povinnosťou prvoinštančného súdu zistiť, či nie sú dôvodné okolnosti pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p., teda ustanovenia, ktoré by zmierňovalo zodpovednosť strany, ktorá bola neúspešná v spore jej povinnosť uhradiť trovy konania. V takom prípade sa okolnosti hodné osobitného zreteľa skúmali na strane obidvoch procesných strán a najmä boli preskúmavané sociálne, rodinné a ďalšie osobné pomery oboch strán a podľa toho bolo vyhodnotené, či tieto trovy konania, na ktoré úspešná strana sporu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. mala nárok, sa priznajú v celom rozsahu alebo sa nepriznajú práve pre ust. § 150 O.s.p. Aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. prvoinštančným súdom v prejednávanej veci však nebola správna, pretože dôvody hodné osobitného zreteľa nemôžu spočívať v predmete prerokovanej veci. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať len v pomeroch strán sporu. Preto odvolací súd v tejto časti vyhovel odvolaniu žalovaných, zastúpených JUDr. Súletým, a rozhodol o tom, aplikujúc už nový procesný predpis, že žalovaným ako úspešným účastníkom v spore priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu vo vzťahu k trovám, ktoré vznikli v súvislosti s vypratávaním nehnuteľností žalovanými pre žalobkyňu v 1. rade (prvoinštančné konanie vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal úspešným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobkyni Z. B. vo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku a to výroku, ktorým bol zamietnutý uplatnený nárok na vypratanie a protokolárne vrátenie pozemkov žalobkyni v 1. rade. Žalovaní v tomto odvolacom konaní boli úspešnými účastníkmi konania.
19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.