Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/108/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu K. P., J.. XX.XX.XXXX, G. V. XX, U.- XXXX S., Š., zastúpeného JUDr. Ivetou Višňovskou, advokátkou, Radničné námestie 4, Spišská Nová Ves, proti žalovanej F. Č., J.. XX.X.XXXX, G. S. - G. I. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom, Páterová 54, Rožňava, o zaplatenie 15.785,90 CHF s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 4C/373/2012-261 z 4.11.2015

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania 297,- € do troch dní na účet JUDr. Dubovského Juraja.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zamietol návrh a vyslovil povinnosť, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej v prospech jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 1.901,68 €, a to na č. účtu 0099643603/0900 do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Štát nemá právo na náhradu trov konania.

2. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 22.8.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 15.785,90 švajčiarskych frankov (CHF) s príslušenstvom z titulu pôžičky. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa so žalovaným dňa 28.10.2009 dohodli, že žalobca požičia žalovanému sumu 18.000 CHF na dobu maximálne jedného roka, t.j. do 28.10.2010 s tým, že žalovaný - dlžník bude znášať všetky náklady a poplatky spojené s poskytnutou pôžičkou. Zmluva o pôžičke bola uzavretá ústne za prítomnosti svedka pána M. A.. Žalovaný mal žiadať pôžičku na nákup nehnuteľnosti, na nákup osobného motorového vozidla a iné. Žalobca žalovanému poskytol finančné prostriedky v jednotlivých platbách podľa potrieb a na žiadosť žalovaného prevodom zo svojho účtu na účet žalovaného. Jednotlivé platby mali byť poskytované nasledovne:

- 23.11.2009 - 1.000 € - čo zodpovedá podľa vtedajšieho prepočtu 1.538,20 CHF,

- 21.12.2009 - 1.000 € - čo zodpovedá podľa vtedajšieho prepočtu 1.533,60 CHF,

- 7.1.2010 - 1.000 € - čo zodpovedá podľa vtedajšieho prepočtu 1.511,60 CHF,

- 14.1.2010 - 5.000 € - čo zodpovedá podľa vtedajšieho prepočtu 7.492,50 CHF,

- 29.1.2010 - 1.000 € - čo zodpovedá podľa vtedajšieho prepočtu 1.498,10 CHF,

- 12.2.2010 - 500 € - čo zodpovedá podľa vtedajšieho prepočtu 748,85 CHF,

- 15.4.2010 - 1.000 € - čo zodpovedá podľa vtedajšieho prepočtu 1.463,05 CHF. Celkovo bola teda z účtu žalovaného odpísaná suma 15.785,90 CHF, ktorá zahŕňa aj manipulačný poplatok 5 CHF za každý jednotlivý prevod.

3. Z dokazovania vyplynulo súdu najmä podľa správy Okresného súdu See-Gaster zo dňa 3.1.2014 (č.l. 144), že pán A. dňa 3.9.2013 utrpel ischemickú mozgovú príhodu, kvôli ktorej jeho zdravotný stav po dobu minimálne pol roka neumožňoval jeho vypočutie pred súdom. Súd disponuje v súdnom spise iba jeho písomným stanoviskom zo dňa 27.3.2013 (č.l. 72-73), predloženým žalobcom, v ktorom pán A. opisuje svoj údajný únos priateľom žalovanej na zastrašenie a potvrdzuje, že žalovaná v období od roku 2007 do 2010 4 až 5 krát za rok ilegálne pracovala ako prostitútka v kontaktom bare a medzitým bývala a žila u neho aj so svojou dcérou I.. Tiež potvrdil, že žalobca žalovanej poskytol pôžičku a žalovaná aj peniaze od neho obdŕžala. V súdnom spise sa nachádza aj potvrdenie (č.l. 66) vydané pánom A., v ktorom uvádza, že žalovaná potrebovala peniaze na nehnuteľnosť a auto a presvedčila žalobcu, aby jej poskytol pôžičku, na výšku si nespomína, ale bola to päťmiestna suma. Z dôvodu uvedených vyhrážok svedok odôvodnil svoje rozhodnutie sa nedostaviť na výsluch pred súdom.

4. Následne bolo zo strany žalobcu oznámené, že pán A. dňa X.X.XXXX zomrel.

5. Dňa 23.12.2013 a opätovne 3.7.2014 žalovaná súdu predložila kópiu rozhodnutia prokuratúry Kantonu St. Gallen zo dňa 21.5.2013, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie žalovanej pre podozrenie zo spáchania sprenevery, urážania a priestupkov proti zákonu o cudzincoch a zákonu o omamných látkach. V tomto uznesení (úradný preklad je na č.l. 174-178) je uvedená výpoveď žalobcu ako osoby podávajúcej trestné oznámenie, v ktorej sa vyjadril, že poskytol žalovanej peniaze vo výške 30.000 CHF, ktoré mali slúžiť na kúpu vlastného domu alebo bytu na Slovensku s tým, že 10.000 CHF je dal v hotovosti a 20.000 CHF vo viacerých platbách poslal na jej bankový účet. Žalovaná ako obvinená uviedla, že žalobca jej poskytoval peniaze ako finančnú podporu bez akejkoľvek dohody alebo podmienok, pričom nikdy nebolo dohodnuté, že tieto peniaze mali byť určené na kúpu nehnuteľnosti. Vlastník predmetného „kontaktného baru“ bol taktiež vypočutý a poprel, aby u neho bola žalovaná zamestnaná. Prokuratúra následne konštatovala, že výpovede obvinenej a žalobcu sú v rozpore, pričom neexistujú doklady o tom, že sa uskutočnili peňažné platby na určitý účel. Na základe toho po aplikácii zásady in dubio pro reo prokuratúra konštatovala, že nebol podaný dostatočný právny dôkaz pre spáchanie trestného činu, kvôli čomu bolo trestné stíhanie zastavené.

6. Naopak, dožiadaný súd vo Švajčiarsku realizoval výsluch svedkyne M. A. S. - sestry žalovanej, ktorá vypovedala, že nemá žiadnu vedomosť o pôžičke medzi účastníkmi konania a tiež uviedla, že v jej prítomnosti sa nikdy neviedol rozhovor účastníkov o pôžičke alebo peniazoch. Vypovedala, že účastníci boli priatelia a dávali si dary. Žalobca a manžel svedkyne si to všetko vymysleli. K výpovedi svedkyne pred dožiadaným súdom vo Švajčiarsku nie sú zaznamenané žiadne námietky žalobcu a žalobca sa zriekol doplňujúcich otázok, a žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu predložila súdu Príkaz na zastavenie trestného stíhania Prokuratúry St. Gallen, Úradu vyšetrovania Uznach z 21.5.2013 sp. zn. ST. 2011.30390, ktorým bolo konanie vo veci trestného konania proti F. Č. kvôli podozreniu zo sprenevery resp. podvodu, z viacnásobného priestupku proti zákonu o cudzincoch, z konania v rozpore so zákonom o omamných látkach ako aj z urážania zastavené.

7. Súd teda hodnotiac dôkazy jednotlivo a zároveň v ich súvislosti dospel k záveru, že žalobca súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz, z obsahu ktorého by vyplynulo, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Nasvedčuje tomu okrem výpovede žalovanej i výpoveď svedkyne M. A. S. a nie nakoniec i výpoveď samotného žalobcu v rámci jeho výsluchu pred Prokuratúrou St. Gallen, Úradom vyšetrovania Uznach sp. zn. ST. 2011.30390, pričom jeho táto výpoveď bola uskutočnená v skoršom časovom rozpätí než bol podaný samotný návrh na začatie konania - návrh došiel súdu 22.8.2012 a konanie vo veci Prokuratúry St. Gallen, Úradu vyšetrovania Uznach sp. zn. ST. 2011.30390 bolo zastavené dňa 21.5.2013 a tým istým dňom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

8. Z týchto dôvodov súd skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto jeho návrh zamietol ako nedôvodný.

9. Pre úplnosť považuje súd za potrebné dodať, že v tomto konaní, ktoré má charakter sporového konania, nie je na žalovanej, ktorá tento spor neiniciovala, preukazovať, že finančné plnenie žalobcu v prospech žalovanej malo charakter daru.

10. Naopak, žalobca má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v konaní.

11. Právny zástupca žalovanej vychádzal pri určení odmeny za jeden úkon právnych služieb v rámci vyčíslenia trov právneho zastúpenia z ustanovenia § 10 ods. 1 vyššie citovanej vyhlášky. Hodnotu konania určil vo výške 13.062,39 €, keďže vychádzal z kurzu NBS pre švajčiarsky frank ku dňu prevzatia právneho zastúpenia, t.j. 23.10.2012, zodpovedajúcej sume 15.785,90 CHF, a z tejto hodnoty sporu potom určil právny zástupca správne základná hodnotu odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 287,14 €.

12. Súd priznal advokátovi náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v účinnom znení za nasledovné úkony a v nasledovnej výške:

- 23.10.2012 - prevzatie a príprava zastúpenia 287,14 €,

- 30.10.2012 - spísanie odporu 287,14 €,

- 3.5.2013 - účasť na pojednávaní 287,14 €,

- 17.6.2014 - vyjadrenie vo veci samej 287,14 €,

- 4.11.2015 - účasť na pojednávaní 287,14 €.

13. Súd teda celkovo priznal advokátovi odmenu vo výške 1.435,70 € za vykonané úkony právnych služieb. K týmto úkonom súd priznal advokátovi aj roku vykonania úkonu zodpovedajúci režijný paušál spolu vo výške 39,50 € (2x 7,63 € + 1x 7,81 € + 1x 8,04 € + 1x 8,39 €).

14. Popri náhrade cestovného súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného aj náhradu za stratu času počas uvedených ciest na pojednávania a späť ako 4 začaté polhodiny za každú cestu (4x 13,01 € - za rok 2013 + 4x 13,98 € - za rok 2015), t.j. v celkovej výške 53,98 €.

15. Priznaná odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty, keďže podľa predloženého osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právny zástupca žalovaného je platcom DPH. Právny zástupca si uplatnil DPH vo výške 20% z odmeny a náhrad, ktoré spolu predstavujú v tomto prípade sumu 1.584,73 € a z nej 20% daň predstavuje sumu 316,95 €, spolu 1.901,68 €.

16. V podanom odvolaní, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a aj vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, žiadal žalobca zrušiť rozsudok alebo zmeniť tak, že zaviaže k uplatnenej finančnej čiastke 15.785,90 CHF žalovanú na zaplatenie vrátane trov právneho zastúpenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku vrátane trov odvolacích 624,26 €.

17. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy ním predložené dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú skutočnosť, že k uzatvoreniu pôžičky došlo. Len písomným potvrdením svedka M. A. je zrejmé, že sa žalovaná potrebovala finančne zabezpečiť. Taktiež tento svedok potvrdil, že žalovaná presvedčila žalobcu na požičanie finančnej čiastky.

18. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie mal na základe predložených dôkazov vyhovieť jeho návrhu v plnom rozsahu a priznať mu trovy právneho zastúpenia.

19. O.i. namietal, že aj rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/325/2009 pri pôžičke podľa § 657 Obč. zák. dlžníkovi sa prenechávajú veriteľom nejaké veci, napr. peniaze a keďže nemusí byť pôžička v písomnej forme, môže byť uzavretá pôžička i ústne alebo konkludentným spôsobom, ide o reálnu zmluvu, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Toto bolo preukázané ohľadne finančnej čiastky 15.785,90 CHF, lebo čiastka bola zaslaná podľa výpisu z účtu žalobcu na jej účet. Ona sama žiadala o úver žalobcu vo výške 18.000,- CHF, s tým žalobca súhlasil, všetky dôkazy boli predložené súdu prvej inštancie, žalobca predložil súdu aj dôkaz, a to potvrdenie M. A., ktorý bol v čase ústne uzatvorenej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou dňa 28.10.2009 svedkom tohto úkonu.

20. O.i. hodnotí žalobca odôvodnenie rozsudku, lebo má výhrady voči niektorým vetám a aj výroku II. rozsudku o povinnosti nahradiť trovy konania. Nestotožňuje sa s týmto rozhodnutím súdu, taktiež nie je pravda, aby neuniesol dôkazné bremeno. Priateľský vzťah ešte neznamená, že by jej mal poskytnúť

takúto pôžičku, ide o vysokú finančnú hodnotu, ktorú by neposkytol priateľovi bez akéhokoľvek právneho titulu, jeho výpoveď je zrejmá: strata dôvery vo vzťahu k žalovanej spočívala v tom, že najprv na základe inštinktov zistil, že jej nemôže dôverovať, po inštinktoch nasledovali fakty týkajúce sa povesti žalovanej účastníčky, ak by bol mal tieto vedomosti v čase uzatvárania zmluvy, je isté, že by zmluvu nebol uzavrel v ústnej forme, resp. žalovanej by vôbec peniaze nepožičal. Žalovaná len preto tvrdí, že neuzavrela ústnu pôžičku, lebo nechce mu požičanú sumu vrátiť.

21. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny, súd správne zistil skutkový stav vo veci a jeho rozhodnutie je presvedčivé, rozhodol na základe vykonaných dôkazov. O.i. žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní o poskytnutej pôžičke, lebo v jeho tvrdeniach boli podstatné a zásadné rozpory, na ktoré v odôvodnení aj poukázal súd, napr. M. A. S. uviedla pri výpovedi, že o údajnej zmluve o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou nič nevie, ďalej žalovaná preukázala, že ojazdené vozidlo Peugeot 407 kúpila a kúpnu cenu zaplatila na účet predávajúceho ešte 9.2.2009, teda viac, ako 8 mesiacov predtým, než podľa tvrdenia žalobcu a potvrdenia M.. A. mala žiadať na tento účel pôžičku (išlo o vozidlo rok výroby 2006). V liste rodičom žalovanej z 1.4.2011 o.i. napísal „boli sme úzko spriatelení, jeden pár“. V dobrej viere som F. aj deti finančne podporoval (30.000)... . Videla vo mne iba dávača peňazí, ale ja nie som žiaden sponzor a cítim sa byť ňou pod predstieraním falošných skutočností nehanebne vykorisťovaný a podvedený. V trestnom konaní, ktoré žalobca podal 7.9.2011 na prokuratúru v St. Gallene na žalovanú na rôzne prečiny, o.i. uviedol, že žalovanú spoznal v roku 2008 a mal s ňou vzťah až do jesene 2010, on videl, v akých pomeroch žije, preto ju chcel finančne podporiť, ústne sa dohodli bez písomnej dohody alebo zmluvy, že tieto peniaze v celkovej sume okolo 30.000,- CHF by mali slúžiť ako záloha na kúpu spoločného bytu alebo domu na Slovensku. Pre hodnotenie dôveryhodnosti tvrdení žalobcu nie je bez významu skutočnosť, že žalobca nepravdivo obvinil žalovanú pred švajčiarskou prokuratúrou z toho, že od roku 2007 do roku 2010 mala pracovať v kontaktnom bare Schlüssel-Bar ako animátorka, ilegálne 3 až 4-krát do roka. Toto tvrdenie jeho okrem žalovanej vyvrátil ako svedok aj majiteľ uvedeného baru M. Q..

22. Na to vo vyjadrení žalobca (č.l. 291 - 293 zo dňa 21.3.2016) poukázal na to, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu opodstatnený, presne špecifikovaný, dôkazmi podložený a tvrdenie súdu vo svojom odôvodnení, že nebolo unesené dôkazné bremeno, považuje žalobca za neopodstatnené. Preto žalobca trval na podanom odvolaní a k daru uskutočnenie nedošlo, lebo neexistuje darovacia zmluva podľa § 628 Obč. zák.

23. V ďalšom vyjadrení žalovaná poukázala na podstatný rozpor v tvrdeniach žalobcu (nesprávne označenie žalovaného na č.l. 294 spisu), lebo v liste zo 14.2.2011, keďže išlo o sumu do konca mája 2010 viac ako 30.000,- CHF a „primeraný podiel tohto obnosu 17.840,80 musím od teba žiadať nazad“ (vôbec sa neuvádza, že má ísť o sumu, ktorá mala byť predmetom pôžičky)... . Aj v trestnom oznámení boli nezrovnalosti a novým prvkom vo vyjadrení žalobcu je tvrdenie, že v tomto prípade musí ísť o pôžičku, lebo nejde o dar, nakoľko darovacia zmluva nebola uzavretá písomne.

24. V ďalšom vyjadrení (č.l. 297 až 299 spisu) žalobca v zastúpení právnej zástupkyne poukazuje na teóriu práva pri dôkaznom bremene o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu celkom alebo sčasti a spočíva na dlžníkovi. Veriteľ ak neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno o existencii pôžičky, musí vtedy rozhodnutie súdu vyznieť v jeho neprospech. Pritom poukazuje na odlišnú situáciu, ak ide o možnú právnu kvalifikáciu, napr. o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Obč. zák.

25. Napokon v ďalšom stanovisku zo dňa 18.11.2016 navrhla žalovaná potvrdiť rozsudok, pretože bolo preukázané v konaní, že žalobca finančne podporoval počas doby ich spolužitia žalovanú a preto jej posielal peniaze. Počas pobytu žalovanej vo Švajčiarsku žalobca vyžadoval, aby žalovaná bola vždy elegantne oblečená, aby vždy mala exkluzívne spodné prádlo. Žalobca vždycky zdôrazňoval, že žalovaná musí byť na úrovni. Chválil sa v spoločnosti svojich priateľov, že má najkrajšiu partnerku.

26. Odvolací súd postupom podľa § 387 verejným vyhlásením rozsudku preskúmal napadnutý rozsudok a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

27. Treba konštatovať, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len a preto postupoval odvolací súd k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016 na

základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, lebo preskúmaval, či bolo odvolanie podané osobou oprávnenou alebo iné podmienky jeho prípustnosti podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania. I keď už platia nové ustanovenia CSP, dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní.

28. Odvolacie dôvody sú neopodstatnené, vo viacerých podaniach sa žalobca opakoval, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, na zistený skutkový použil správnu právnu normu a správne ju aj vyložil.

29. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov by išlo, ak by súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

30. Odvolací súd nezistil žiadne vady v tomto konaní pri preskúmavaní rozsudku súdu prvej inštancie a považuje rozsudok za legitímny, myšlienkový a rozhodovací proces súdu prvej inštancie nebol založený len na hodnotení dôkazov, ale vyplýva aj z vlastnej činnosti súdu. V prejednávanej veci nebolo potrebné doplňovať dokazovanie a súd neodňal možnosť konať žalobcovi, ak rozhodol túto vec legitímne, v prejednávanej veci ide o hypotetické názory žalobcu na zistenú skutkovú situáciu, lebo v tomto konaní, ktoré malo charakter sporového konania práve žalobca mal preukazovať, že došlo ku pôžičke a že finančné plnenie žalobcu v prospech žalovanej nebolo darom. Žalobca mal povinnosť tvrdenia ako aj dôkaznú povinnosť v tomto konaní. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, najmä z výpovede žalovanej i výpovede svedkyne M. A. S. a čiastočne aj z výpovede žalobcu v rámci jeho výsluchu pred prokuratúrou v St. Gallene, úradom vyšetrovania Uznach sp.zn. ST.2011.38390, táto jeho výpoveď bola uskutočnená v skôršom časovom rozpätí, než bol podaný samotný návrh na začatie konania, keďže návrh došiel súdu 22.8.2012 a konanie vo veci Prokuratúry St. Gallen, úradu vyšetrovania Uznach sp.zn. ST.2011.38390 bolo zastavené dňa 21.5.2013 a tým istým dňom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. V duchu tohto rozhodnutia preto správne súd prvej inštancie hodnotil i listinu - písomné potvrdenie M. A. z č.l. 8 a preto sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o existencii zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania.

31. Išlo o jednoznačný záver súdu prvej inštancie, ktorý je správny a zákonný, a preto žaloba bola správne aj zamietnutá a správne úspešnému účastníkovi, t.j. žalovanej boli priznané aj trovy konania účelne vynaložené v konaní.

32. Odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 392 CSP, lebo za jeden úkon patrí žalovanej 297,- € (neboli priznané trovy za tri úkony, ale len za jedno vyjadrenie + režijný paušál podľa §§ 10, 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., hodnota úkonu 288,- € + režijný paušál 9,- € za prvé vyjadrenie k odvolaniu v odvolacom konaní, pričom ostatné úkony už zo strany žalovanej neboli potrebné) a žalobcovi nepatria trovy, lebo bol neúspešný v odvolacom konaní.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.